Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 22, 2016

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/234/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815204992
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2016:5815204992.3

Rozhodnutie

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobkyne: D. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. E. XX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Alžbeta Boriková,
advokátska kancelária, s.r.o., Žilina, Dolné Rudiny 3, IČO: 47 249 587, proti žalovanej: KOMUNÁLNA
poisťovňa,a.s.ViennaInsuranceGroup,Bratislava,Štefánikova17,IČO:31595545,konaníozaplatenie
1 715,80 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/ Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 1715,80 EUR s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od
20.09.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II/ Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III/ Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobkyni trovy konania 565,25 EUR na účet jej splnomocnenej

zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou súdu dňa 14. 8. 2015 žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovanú, aby jej zaplatila
1 715,80 EUR s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 19. 9. 2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým,
že dňa 17. 2. 2014 bola účastníčkou autonehody, pri ktorej utrpela podvrtnutie krčnej chrbtice a otras
mozgu, čo si vyžiadalo jej práceneschopnosť do 1. 4. 2014 a liečenie do 30. 4. 2014. Žalobkyňa mala

u žalovanej uzatvorené životné poistné zmluvy č. XXXXXXXXXX/XXXX-XXXXXX a XXXXXXXXXX/
XXXX-XXXXXX, v každej z nich mala poistené denné odškodné za pracovnú neschopnosť následkom
úrazu a čas nevyhnutného liečenia úrazu. Žalobkyňa sa najskôr telefonicky informovala na infolinke
žalovanej, ako má postupovať pri hlásení poistnej udalosti, najmä, kedy je potrebné ju písomne oznámiť,
keďže liečenie jej zranenia stále prebiehalo. Bola inštruovaná tak, že postačuje písomne nahlásiť poistnú
udalosť až po skončení liečenia. Žalobkyňa sa telefonicky informovala aj u likvidátorky žalovanej, ktorá

jej oznámila to isté, resp. že má poistnú udalosť hlásiť až keď bude mať všetky požadované doklady.
Doklad o začatí práceneschopnosti však žalobkyňa zaslala žalovanej hneď po vystavení, pretože v tom
čase bola žalovaná jej zamestnávateľom. Žalobkyňa teda po skončení liečenia dňa 20. 5. 2014 poistnú
udalosť písomne nahlásila u žalovanej a uplatnila si nároky na poistné plnenie z uvedených poistných
zmlúv. Žalovaná listom zo dňa 19. 9. 2014 oznámila žalobkyni ukončenie likvidácie poistnej udalosti,
pričom všetky poistné plnenia krátila o 50% s poukazom na § 799 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že

žalobkyňa poistnú udalosť nahlásila až cca 3 mesiace po jej vzniku, čím vraj neumožnila predvolanie k
posudkovému lekárovi žalovanej. Žalobkyňa nesúhlasí s krátením poistného plnenia žalovanou, pretože
nie sú naplnené zákonné podmienky na krátenie poistného plnenia podľa § 799 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Žalobkyňa neporušila povinnosť písomne oznámiť vznik poistnej udalosti vedome. Naopak,
postupovala v zmysle pokynov pracovníčky žalovanej, keď nahlásila svoj úraz až po skončení liečenia.
Porušením tejto povinnosti pritom žalobkyňa žiadnym spôsobom neprivodila vznik poistnej udalosti ani

zväčšenierozsahujejnásledkov.Žalobkyňasipretovočižalovanejuplatňujekrátenúčasťnevyplatených
poistných plnení, a to:- v rámci poistnej udalosti zaevidovanej pod č. XXXXXXXXXX: denné odškodné za PN následkom
úrazu ...525 EUR
- v rámci poistnej udalosti zaevidovanej pod č. XXXXXXXXXX: čas nevyhnutného liečenia

úrazu....330,80 EUR
- v rámci poistnej udalosti zaevidovanej pod č. XXXXXXXXXX: denné odškodné za PN následkom
úrazu...750 EUR
- v rámci poistnej udalosti zaevidovanej pod č. XXXXXXXXXX: čas nevyhnutného liečenia úrazu...110
EUR.

Súdvovecivydalplatobnýrozkazč.k.7C/234/2015-19zodňa28.9.2015,protiktorémupodalažalovaná
odpor. Uviedla v ňom, že vzhľadom na časový odstup 3 mesiacov nebolo možné zabezpečiť predvolanie
na lekárske vyšetrenie k posudkovému lekárovi žalovanej, preto žalovaný pristúpil ku kráteniu poistného
plnenia vo výške 50% podľa § 799 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka.

K odporu sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že povinnosť oznámiť vznik poistnej udalosti neporušila
vedome a žiadnym spôsobom neprivodila vznik poistnej udalosti ani zväčšenie rozsahu jej následkov;
pokiaľ to žalovaná tvrdí, tak znáša dôkazné bremeno na preukázanie existencie všetkých predpokladov
na krátenie poistného plnenia, pričom svoje tvrdenia musí preukázať nielen v hypotetickej, ale vo
faktickej rovine.

Súd vo veci uskutočnil pojednávanie dňa 22. 6. 2016, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom
žalobkyne a oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná.

Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil

vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez
zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Podľa § 799 Občianskeho zákonníka:

(1) Poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo
v poistných podmienkach ustanovené.

(2)Ktomáprávonaplnenie,jepovinnýbezzbytočnéhoodkladupoistiteľovipísomneoznámiť,ženastala

poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné
doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

(3) Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej
udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej

zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonník ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníkavzneníneskoršíchpredpisovvýškaúrokovzomeškaniajeopäťpercentuálnychbodovvyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka:

(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobkyňa sa voči žalovanej domáha zaplatenia poistného

plnenia, ktorej jej žalovaná krátila na základe toho, že poistnú udalosť - úraz písomne ohlásila žalovanej
s odstupom troch mesiacov. Žalovaná sa proti žalobe bránila tým, že vzhľadom na časový odstup
od úrazu do jeho písomného oznámenia žalovanej žalovaná nemala možnosť predvolať žalobkyňu
k posudkovému lekárovi, ktorý by preveril rozsah poškodenia zdravia žalobkyne a opodstatnenosť
vystavenia potvrdenia o práceneschopnosti a tiež preverenie jeho objektívnej dĺžky. Žalovaná po tom

v zmysle čl. 12 ods. 2 - 4 všeobecných poistných podmienok pre úrazové poistenie a v súlade s ust.
§ 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka krátila poistné plnenie o 50%. Medzi účastníkmi nebolo sporné,
že boli uzatvorené poistné zmluvy, na základe ktorých si žalobkyňa uplatnila svoj nárok, nebol sporný
výpočet poistného plnenia a ani skutočnosť, že žalobkyňa písomne oznámila poistnú udalosť žalovanej
s odstupom takmer troch mesiacov. Medzi účastníkmi ostalo sporné, či žalovaná splnila podmienky na

to, aby pristúpila ku kráteniu poistného plnenia na základe ust. § 12 ods. 2 - 4 všeobecných poistných
podmienok alebo podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súd z 12 ods. 2 všeobecných poistných
podmienokpreúrazovépoisteniezistil,žepodľatýchtopoistnýchpodmienokten,komuvznikneprávona
plnenie, je povinný poisťovni bezodkladne písomne oznámiť, že utrpel úraz, resp. že poistený v dôsledku
úrazu zomrel. V opačnom prípade má poisťovňa právo poistné plnenie primerane znížiť, najviac však o

jednupolovicu.Súdprisvedčilargumentáciižalobkynevtomsmere,žejepotrebnérešpektovaťkogentný
charakter ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, takže pokiaľ aj zmluvné strany poistenej
zmluvy dohodli možnosť zníženia poistného plnenia v prípade porušenia povinností vyplývajúcich
poistenému z § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, táto dohoda musí byť v súlade s odsekom
3, takže sankcia v podobne zníženia poistného plnenia nastupuje len za predpokladu splnenia oboch

zákonných podmienok súčasne. Žalobkyňa svoj právny názor podporila aj rozsudkom Najvyššieho súdu
SR vo veci sp.zn. 1Cdo 152/2009 zo dňa 27. 1. 2011. Súd je názoru, že okrem rozporu uvedeného
ustanovenia všeobecných poistných podmienok pre úrazové poistenie s kogentným ustanovením §
799 ods. 3 Občianskeho zákonníka je toto ustanovenie neplatné aj z dôvodu, že poistná zmluva má
charakter spotrebiteľskej zmluvy a ustanovenie čl. 12 ods. 2 všeobecných poistných podmienok pre

úrazové poistenie je neprijateľnou podmienkou. Žalobkyňa ako poistená totiž pri uzatváraní a plnení
poistnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a
žalovaná ako poisťovňa pri uzatváraní a plnení poistnej zmluvy konala v rámci svojej obchodnej činnosti.
Ustanovenie čl. 12 ods. 2 všeobecných poistných podmienok pre úrazové poistenie umožňuje poisťovni
bez akýchkoľvek kritérií znížiť poistné plnenie a ponecháva na ľubovôli poisťovne, či toto zníženie

poistného plnenia uplatní voči jednotlivým poisteným a v akej miere. Inými slovami, umožňuje poisťovni,
aby sa voči poisteným správala za rovnakých okolností inak, čo súd vyhodnotil ako ustanovenie, ktoré
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Pokiaľ žalovaná opierala svoje rozhodnutie o krátení poistného plnenia o ustanovenie § 799 ods. 3
Občianskeho zákonníka, súd súhlasí s argumentáciou žalobkyne, že žalovaná znáša dôkazné bremeno

ohľadne splnenia oboch predpokladov, aby poisťovňa mohla pristúpiť k zníženiu poistného plnenia, a to
vedomé porušenie povinnosti oznámiť včas vznik poistnej udalosti a že porušenie povinnosti oznámiť
včas vznik poistnej udalosti spôsobilo vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu jej následkov.
Žalobkyňa jednak v rámci svojej účastníckej výpovede dňa 22.6. 2016 tvrdila, že síce vznik úrazuskutočne oznámila žalovanej s odstupom takmer troch mesiacov, ale urobila tak na základe inštrukcie
pracovníčky žalovaného, ktorá jej povedala, aby úraz nahlásila až po skončení práceneschopnosti a tiež
na základe vlastných pracovných skúseností ( keďže v čase úrazu pracovala u žalovanej ako obchodná

zástupkyňa ), keď klienti žalovanej ohlasovali poistnú udalosť v prípade úrazu až po skončení liečenia,
čo žalovaná bez výhrad akceptovala a poistné plnenie im vyplácala. Žalovaná nepreukázala, že by
oneskorené ohlásenie poistnej udalosti spôsobilo vznik poistnej udalosti ( čo zrejme nebolo možné,
pretože poistnou udalosťou bol úraz žalobkyne ) ani neprispelo k zväčšeniu rozsahu jeho následkov.
Žalovaná v tomto smere súdu neponúkla žiadne konkrétne dôkazy, len bez bližších súvislostí uviedla,

že oneskorené ohlásenie úrazu žalovanej zabránilo predvolať ju k svojmu posudkovému lekárovi, ktorý
mohol preveriť oprávnenosť práceneschopnosti a jej trvania. Žalovaná však nevedela uviesť, aký bol
štandardný postup pri likvidácii poistných udalostí z úrazového poistenia v tom smere, aký termín
hlásenia poistnej udalosti považovala poisťovňa za akceptovateľný v rámci požiadavky, že poistenec
mal úraz hlásiť bezprostredne. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či by žalovaná aj žalobkyňu skutočne
predvolala k posudkovému lekárovi a nevedela sa vyjadriť ani k postupu posudkového lekára poisťovne,

na základe čoho posudzuje opodstatnenosť vystavenia potvrdenia o práceneschopnosti a dĺžku jej
trvania. Nevedela uviesť ani, prečo bolo poistné plnenie krátené o 50% ani o inú sumu. Z oznámenia
o úraze, ktorý dňa 16. 5. 2014 žalobkyňa doručila žalovanej na tlačive vydanom poisťovňou, súd zistil,
že na druhej strane tohto tlačiva sa nachádza časť, ktorú vyplňuje ošetrujúci lekár poistenca a jedným
z požadovaných údajov je trvanie práceneschopnosti v dôsledku liečenia úrazu. Súd potom súhlasí s

argumentom žalobkyne, že zo samotného obsahu tohto tlačiva, ktoré vydala žalovaná vyplýva, že ho
možno vyplniť až po skončení práceneschopnosti, potom teda nemožno pričítať na ťarchu žalobkyne,
že vedome porušila povinnosť včas ohlásiť poistnú udalosť žalovanej. Keďže žalovaná nepreukázala
splnenie predpokladov na krátenie poistného plnenia podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd
ju zaviazal, aby žalobkyni doplatila poistné plnenie vo výške1 1 15,80 EUR aj s úrokom z omeškania,

keďže sa žalovaná voči žalobkyni dostala do omeškania so zaplatením peňažného záväzku. Keďže
listy žalovanej adresované žalobkyni ohľadne poistného plnenia sú datované 19. 9. 2014, súd vychádza
z predpokladu, že týmto dňom bolo ukončené vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti
poisťovne plniť. Nasledujúcim dňom preto súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania,
vo zvyšnej časti súd zamietol žalobu. Súd zamietol návrh žalovanej na vypočutie pracovníka likvidácie,

ktorý by sa k poistnej udalosti vedel vyjadriť z dôvodu, že ho považuje za nadbytočný. Bolo na žalovanej,
aby podala riadne a včas svoje stanovisko k žalobe, pretože rozhodujúce argumenty žalobkyňa uviedla
priamo v žalobe a vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu, takže žalovaná mala možnosť sa
vyjadriť a navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Pokiaľ tak neurobila, súd nevidí dôvod, prečo
by jej toto mal umožniť, keď dôsledkom by bolo odročenie pojednávania a teda predĺženie konania;

navyše žalovaná ani v súvislosti so svojím návrhom na vykonanie dôkazu nevedela uviesť, akého
pracovníka navrhuje vypočuť. Súd zamietol aj návrh žalobkyne na vykonanie dôkazu ako nadbytočný.
Žalobkyňa navrhla, aby súd vykonal dôkaz oboznámením likvidačného spisu k jej poistnej udalosti z
augusta 2011, kedy si tiež uplatnila u žalovanej poistné plnenie na základe úrazu, kde ho rovnako
nahlásila až po skončení práceneschopnosti a žalovaná jej vyplatila poistné plnenie v plnej výške a

ďalej žiadala, aby súd vyžiadal od zdravotnej poisťovne Dôvera vyjadrenie, v akom termín po skončení
liečenia, vrátane rehabilitácie je možné od zdravotnej poisťovne získať výpis z osobného účtu poistenca,
pretože jedným z dokladov, ktoré mala k oznámeniu o úraze doložiť, bol aj výpis z osobného účtu
poistenca, ktorý jej bol dodaný až s istým časovým oneskorením kvôli jeho spracovaniu. Vzhľadom na
to, že oba návrhy žalobkyne na vykonanie dôkazu smerujú k splneniu prvého predpokladu na zníženie

poistného plnenia podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, teda vedomé nesplnenie povinnosti včas
oznámiť poisťovni poistnú udalosť, pričom súd zamietol žalobu z dôvodu, že žalovaná nepreukázala
kumulatívne splnenie oboch podmienok predpokladaných týmto ustanovením, súd považoval vykonanie
ďalších dôkazov v tomto smere za rozporné so zásadou hospodárnosti konania.

O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že ju priznal žalobkyni, ktorí mala neúspech v pomerne
nepatrnej časti veci ( § 142 ods. 3 OSP ). Trovy konania žalobkyne pozostávajú z trov právneho
zastúpenia advokátkou, vyčíslených podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov nasledovne:
- tarifná odmena za úkon prevzatie a príprava zastúpenia dňa 3. 3. 2015... 81,33 EUR

- režijný paušál...8,39 EUR
- tarifná odmena za úkon spísanie a podanie žaloby dňa 14. 8. 2015...81,33 EUR
- režijný paušál...8,39 EUR- tarifná odmena za úkon spísanie a podanie vyjadrenia k odporu proti platobnému rozkazu dňa 29. 2.
2016...81,33 EUR
- režijný paušál...8,58 EUR

- tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní dňa 22. 06. 2016 ( pojednávanie v trvaní viac ako 2
hodiny )...162,66 EUR
- spotreba PHM na ceste na pojednávanie a späť, na trase Žilina - Námestovo a späť, motorovým
vozidlom ev. číslo V. XXX T. s priemernou spotrebou benzínu 6,7l/100 km, za prejdených 174 km, pri
cene benzínu 1,27 EUR za liter....14,80 EUR

- náhrada za použitie motorového vozidla ev. číslo V. XXX T. dňa 22. 6. 2016...0,183 x 174 ...31,84 eur
- náhrada za stratu času na ceste na pojednávanie dňa 22. 6. 2016, na ceste Žilina - Námestovo a späť,
za šesť začatých polhodín...14,30 x 6...85,80 EUR
- parkovné...0,80 EUR
- spolu: 565,25 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo ( § 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2
O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).