Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 26, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/38/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8609202886
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8609202886.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr.GabrielyKlenkovej,PhD.aJUDr.EvyŠofrankovejvprávnejvecižalobcuL.O.S.,nar.XX.X.XXXX,
bytom G. XX/XX, XXX XX M., zastúpený zákonným zástupcom L. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX/
XX, XXX XX M., právne zastúpeného JUDr. Ivanom Savčákom, advokátom, Partizánska 45, 085 01
Bardejov, proti žalovaným 1/ Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX M., 2/ PhDr. P. U.,
nar. X.X.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX M., 3/ A. U., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX M.,
žalovaní v 1/ až 3/ rade právne zastúpení JUDr. Martou Maruniakovou, advokátkou, Sov. hrdinov 200/33,
089 01 Svidník, o určenie práva vecného bremena, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Svidník, č.k. 3C 47/2009-291 zo dňa 30.9.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca, resp. pôvodná
žalobkyňa P. S., domáhala určenia, že nadobudla právo zodpovedajúce vecnému bremenu viažuce
sa k nehnuteľnosti, ktoré predstavuje právo prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok

žalovaných, parcelu registra „C“, KN č. 68/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 574 m2, kat. úz.
M., zapísanú na LV č. XXX na susediaci pozemok, a to parcelu registra „C“, KN č. 69 - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 1372 m2 zapísanú na LV č. XXX, kat. úz. M. v rozsahu ako je to vyznačené na
geometrickom pláne W. G. GEODET, Železník č. 88, IČO 37 653 073, číslo plánu: 37653075-19/2009 zo
dňa 29.5.2009. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému v 1/ rade trovy konania vo výške 681,91
eur, žalovanému v 2/ rade trovy konania vo výške 742,86 eur a žalovanému v 3/ rade vo výške 681,91
eur na účet ich zástupcu JUDr. Martiny Maruniakovej. V odôvodnení uviedol, že na liste vlastníctva č.

XXX, kat. úz. M. je vedená ako výlučná vlastníčka KN 69 P. S., rod. U., nar. XX.XX.XXXX. Z LV č.
XXX, kat. úz. M. zistil, že spoluvlastníkmi k parcele KN 68/1 sú žalovaní v 1/ a 2/ rade v podiele po 1 a
žalovaná v 3/ rade v podiele 1. Z notárskej zápisnice zo dňa 17.10.1984 mal preukázané, že MUDr. Z.
U., nar. X.X.XXXX, A. U., nar. XX.X.XXXX, vdova W. U., rod. M., nar. X.X.XXXX a K. U., nar. XX.X.XXXX
sa dohodli o zrušení spoluvlastníctva k parcelám č. 22/5, 22/4, 22/7 a 22/12, ku ktorým boli evidovaní
každý v 1. Spoluvlastníctvo vyporiadali tak, že MUDr. Z. U. a jeho sestra A. U. nadobudli do podielového
spoluvlastníctva každý v 1 parcely č. 22/5 a 22/7 a vdova W. U., rod. M. a jej syn K. U. nadobudli do

podielového spoluvlastníctva každý v 1 parcely č. 22/4 a 22/12. V notárskej zápisnici je tiež uvedené,
že účastníci zmluvy si navzájom nič nevyplácajú a že ručia za bezbremennosť a bezspornosť predmetu
zrušenia spoluvlastníctva. Mal za to, že po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva mohol
vstúpiť do držby iba K. U. alebo W. U.. Svedkovia potvrdili, že cez parcelu č. 68/1 a 69 mohol prejsťkaždý, kto si chcel skrátiť cestu, aj keď neprechádzal na parcelu žalobcu č. 69. Peši sa prechádzalo tak z
dolnej časti parcely č. 59, ako aj z hornej časti od štátnej cesty, pričom prechodový priestor sa vnímal ako
spoločný dvor účastníkov konania a nie ako prístupová cesta. Parcela č. 68/1 nikdy nebola prístupná pre

autá, keďže boli na nej prekážky, ktoré bolo potrebné prekonať, ako napr. strom, kvety, lavička a pod..
K. U. prechádzal na svoju parcelu po schodíkoch od štátnej cesty a tiež dolnou cestou cez parcelu č.
68/1 a to so súhlasom vlastníkov. Zdôraznil, že z dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva mohol
K. U. vyvodzovať to, že parcela č. 68/1 už netvorí spoločný dvor a nič ho neoprávňuje na ňu vstupovať.
Stotožnil sa s názorom žalovaných, že samotné zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

a tiež neproporcionálnosť jeho vyporiadania v prospech žalobcu nasvedčujú tomu, že K. U. sa nemohol
ani domnievať, že vykonáva právo vecného bremena ak prejde cez parcelu č. 68/1 na parcelu č. 69.
Súd prvého stupňa zdôraznil, že žalobca nepreukázal existenciu žiadnej právnej skutočnosti, ktorá by
opodstatňovala K. U. alebo W. U. myslieť si, že majú právo prechodu a prejazdu cez parcelu č. 68/1 na
parcelu č. 69. Po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva totižto museli vedieť, že také právo
nemajú a aj keď prechádzali cez pozemok žalovaných, tak to robili s vedomím, že im tieto pozemky

alebo právo nepatria a robili tak v medziach daných im vlastníkmi pozemku. K. U. v roku 1984-85 začal
stavať prístavbu k existujúcemu domu č. XXX, lokalizoval ju v časti svojho pozemku pri štátnej ceste. Súd
prvého stupňa vyslovil názor, že ani ústny súhlas vlastníka s prechádzaním cez pozemok nemôže byť
právnym dôvodom oprávnenej držby zodpovedajúcej vecnému bremenu a preto žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, §129,

§ 130 ods. 1, § 134 ods. 1, § 151n ods. 1, § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Výrok o trovách konania súd prvého stupňa zdôvodnil ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len O.s.p.) s využitím vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/204 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie žalobca. Rozhodnutie
súdu prvého stupňa považoval za nesprávne, pretože súd nedostatočne zistil skutkový stav vecí a
nevyporiadal sa so všetkými relevantnými skutočnosťami prípadu, ako aj vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvého stupňa nevzal do úvahy skutočnosť, že okrem

parcely č. 68/1, ktorá je vo vlastníctve žalovaných žiadna iná prístupová cesta k parcele č. 69 toho
času neexistuje, teda jedinou možnou cestou na prechod a prejazd motorových vozidiel je cez parcelu
žalovaných. Trval na to, že parcela č. 68/1 sa od nepamäti na uvedený účel využívala. Namietal, že súd
prvého stupňa nevzal do úvahy viaceré svedecké výpovede, ktoré jednoznačne preukazujú, že parcela
č. 68/1 slúžila na prechod a prejazd tak v 80-tych a 90-tych rokoch, ako aj po roku 2000. Poukázal

na prehlásenie veľkého počtu osôb zo dňa 31.1.2013, v ktorom títo potvrdzujú, že k vydržaniu práva
vecného bremena došlo, keďže tak v minulosti ako aj v nedávnej súčasnosti sa parcela žalovaných
užívala na prechod nerušene a dobromyseľne. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval žalobca
za neprávne aj z dôvodu, že sa nevysporiadal so stanoviskom mesta M. zo dňa 31.1.2013 alebo zo
dňa 12.2.2014, z ktorého jasne vyplýva, že ako jediná prístupová komunikácia aj k parcele č. 69 je

len po uvedenej miestnej komunikácii na parcelu č. 59 a časti pozemku na parcelu č. 68/1. Zmena
prístupu k pozemku na parcelu č. 69 je vzhľadom na tvar a rozmery pozemku a geologické podložie
pozemku nemožná a vynaložené finančné náklady na zmenu prístupu by boli neúmerné spôsobu
využívania predmetného pozemku a znehodnotili by daný pozemok čo do možnosti jeho ďalšieho
využívania. Do pozornosti odvolaciemu súdu dal výpoveď svedka zamestnanca mesta M. Ing. A., ktorý

napojednávanípotvrdil,žeodnepamätisapoužívalacestakrodinnémudomunaparceleč.69nazývaná
ako dolná cesta, ktorá sa nachádza na parcele č. 68. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za
nepreskúmateľné v časti, v ktorej konštatoval, že všetci svedkovia vnímali parcelu č. 69 ako spoločný
dvor účastníkov konania. Je síce pravdou, že v uvedenom priestore bol strom, lavičky, kvety a podobne,
ale to nebránilo tomu, aby tam prechádzali motorové vozidla. Žalobca považoval rozhodnutie súdu

prvého stupňa za nesprávne aj z dôvodu nedostatočného vyporiadania sa so zmluvou o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva predloženou žalovanými. Namietal, že súd vôbec nezobral
do úvahy tvrdenia o tom, že účastníkmi uvedenej zmluvy boli len právni predchodcovia žalovaných
a nie aj právni predchodcovia žalobcu, resp. predmetnou zmluvou došlo k vyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva, avšak len medzi právnymi predchodcami žalovaných. Preto tvrdenie súdu o tom, že

právny predchodca žalobcu sa nemohol ani domnievať, že vykonáva právo vecného bremena ak prejde
cezparceluč.68/1naparceluč.69jenesprávne,keďžeprávnipredchodcoviažalobcuneboliúčastníkmi
uvedenej zmluvy a tak nemali nikdy ani dôvod objektívne sa zamýšľať nad oprávnenosťou svojho
prechodu a prejazdu cez parcelu č. 68/1 k parcele č. 69, nakoľko od nepamäti cez uvedenú parceluprechádzal tak žalobca ako aj jeho právny predchodca dobromyseľne s vedomím, že toto právo im
spravodlivo od nepamäti patrí. Trval na tom, že ma naliehavý právny záujem na určení práva prechodu,
keďže parcelu č. 69 nemôže plnohodnotne užívať, obhospodarovať, udržiavať a v neposlednom rade aj

chrániť, keďže došlo k zamedzeniu prístupu na tento pozemok.

Žalobca vo svojom odvolaní namietal aj výrok o trovách konania, keďže trovy považoval za neprimerane
vysoké, čo bolo spôsobené aj nehospodárnym a neúčelným konaním súdu prvého stupňa. Poukázal tiež
na to, že vyčíslenie trov právneho zastúpenia je v niektorých častiach nesprávne a v rozpore s vyhláškou

Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z.. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konania.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní podaním zo dňa 23.12.2014. Zdôraznili, že žalobca sa
domáha práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe vydržania práva a nie práva cesty
podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, preto súd prvého stupňa nemohol viesť dokazovanie

zisťovaním, či existuje iná prístupová cesta k rodinnému domu postavenému na parcele C KN č. 69.
Žaloba mal teda dokázať, že po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi právnymi
predchodcami žalobcu a žalovaných dňom 7.2.1985 nadobudli právni predchodcovia žalobcu právo
vecného bremena spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez parcelu C KN č. 68/1 vo vlastníctve
žalovaných vydržaním. Zdôraznili, že vstúpiť do držby práva vecného bremena zodpovedajúceho právu

prechodu a prejazdu mohol iba K. U., ktorý zomrel v roku XXXX a jeho matka vdova W. U., rod. M.,
ktorí boli právnymi predchodcami žalobcu a boli ako spoluvlastníci aj účastníkmi zmluvy o zrušení
a vyporiadaní spoluvlastníctva. Zdôraznili, že predpokladom vydržania práva vecného bremena je
dobromyseľnosť pri vstupe do držby a počas celej doby držby, teda oprávnený držiteľ musí počas celej
doby držby so zreteľom ku všetkým okolnostiam byť v dobrej viere v tom, že právo riadne vzniklo

alebo na neho prešlo. Otázku dobrej viery je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ
pri normálnej opatrnosti, ktorú od neho možno požadovať nemal a nemohol mať pochybnosti o tom,
či mu právo prechodu a prejazdu cez parcelu C KN 68/1 patrí. Zdôraznili, že K. U., ale ani W. U. si
právo prechodu a prejazdu za svojho života nikdy neuplatňovali a nevykonávali ho, ale rešpektovali
vlastnícke právo žalovaných, resp. ich právnych predchodcov. Toto právo si začala uplatňovať až

pôvodná žalobkyňa P. S., resp. jej syn L. S., ktorý ju v konaní od začiatku zastupoval a ktorý si chcel
na pozemku postaviť nový dom, a to až v roku 2008. Žalobca teda nepreukázal existenciu žiadnej
právnej skutočnosti, ktorá by svedčila o tom, že si K. U. alebo W. U. mohli myslieť, že vykonávajú právo
prechodu a prejazdu k parcele č. C KN 68/1 s účinkami vzniku vecného bremena in rem. Naopak, K. U.
a W. U. už pri zrušení vyporiadaní podielového spoluvlastníctva museli vedieť, že nemajú právo ďalej

prechádzať cez pozemok C KN 68/1 a to aj s poukazom na to, že napriek rovnakým podielom získali
právni predchodcovia žalobcov, a teda aj žalobca pri vyporiadaní spoluvlastníctva väčšiu výmeru o 446
m2. Poukázali tiež na absenciu existencie právneho titulu, z ktorého by K. U. mohol usudzovať, že ma
právo prechádzať cez cudzí pozemok a že niekto iný je povinný toto právo strpieť. Naopak, z dohody a
vyporiadaní spoluvlastníctva mohol vyvodzovať pravý opak, a to že parcela č. 68/1 už netvorí spoločný

dvor a jeho nič neoprávňuje na ňu vstupovať. Aj prípadný súhlas vlastníkov s prechádzaním cez parcelu
č. 68/1 nemôže byť právnym dôvodom oprávnenej držby zodpovedajúcej vecnému bremenu. Samotná
skutočnosť, že niekto prechádza cez cudzí pozemok totižto ešte neznamená, že je oprávneným
držiteľom vecného práva. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých mu
mohlo vecné právo vzniknúť, teda i právnemu dôvodu, ktorý by mohol mať za následok vznik práva. V

súvislosti s týmto názorom poukázali na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR a Najvyššieho súdu
SR. Žalovaní vo svojom odvolaní poukázali na to, že k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva došlo na podnet právneho predchodcu žalobcu K. U., ktorý si chcel realizovať prístavbu
k domu č. XXX. V roku 1984 až 85 naozaj K. U. začal stavať prístavbu k existujúcemu domu a túto
lokalizoval v časti svojho pozemku pri štátnej ceste. Žalovaní tiež poukázali na to, že zástupca mesta M.

na pojednávaní už netrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, že prístup na pozemok žalobcu je
vzhľadom na tvar pozemku, rozmery a geologické podložie nemožný z hlavnej cesty, ale toto riešenie
pripustil. V závere uviedli, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že boli splnené
podmienky vydržania práva, a to existencia právneho dôvodu nadobudnutia práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu a tým aj dobrej viery držiteľa. Nepreukázal ani faktický výkon práva a na tieto

skutočnosti nepredložil ani žiadne dôkazy. Rozhodnutie súdu prvého stupňa navrhli ako vecne správne
potvrdiť a uplatnili si trovy odvolacieho konania.Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10
ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu prechádzajúceho v zmysle zásad
vyplývajúcich z § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa po doplnení dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a z týchto vyvodil
aj správny právny záver. Je nepochybné, ako to vyplynulo v konaní po rozhodnutí odvolacieho súdu
zo dňa 7.9.2012, že predmetom tohto konania je výlučne právo zodpovedajúce právu prechodu a
prejazdu cez parcelu C KN 68/1 spoluvlastnícky patriacu žalovaným na parcelu C KN 69 vlastnícky

patriacu žalobcovi titulom vydržania. Ako už bolo uvedené v spomínanom rozhodnutí odvolacieho súdu,
bolo nepochybne preukázané, že do roku 1984 existovalo medzi právnymi predchodcami žalobcu a
právnymi predchodcami žalovaných podielové spoluvlastníctvo, ktoré bolo zrušené zmluvou o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva poňatou do notárskej zápisnice bývalého Štátneho notárstva
v Bardejove dňa 17.10.1984 pod č. N 822/84, Nz 865/84 registrovanou dňa 7.2.1985 pod č. R I 23/85.
Účastníkmi tejto zmluvy boli všetci vtedajší spoluvlastníci k parcelám vtedy vyznačeným ako 22/5, 22/4,

22/7 a 22/12, teda MUDr. Z. U., nar. X.X.XXXX, ktorého právnymi nástupcami sú žalovaní v 1/ a 2/
rade, A. U., nar. XX.X.XXXX, teda žalovaná v 3/ rade, vdova W. U., rod. M., nar. X.X.XXXX, ktorá
bola matkou pôvodnej žalobkyne P. S., rod. U. a K. U., nar. XX.X.XXXX, ktorý bol synom W. U., rod.
M. a bratom pôvodnej žalobkyne P. S., rod. U.. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu, že dohoda
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa týka iba právnych predchodcov žalovaných

a že bola uzavretá iba medzi nimi. Zákonný zástupca žalobcu L. S. je synom pôvodnej žalobkyne a
spoluvlastníčky P. S., rod. U. a žalobca je jej vnukom, pričom pôvodná žalobkyňa P. S., rod. U. sa stala
výlučnou vlastníčkou parcely, ktorá je predmetom konania, teda parcely C KN 69 titulom dedičstva po
pôvodnom spoluvlastníkovi K. U., nar. XX.X.XXXX. Znamená to, že aj právni predchodcovia žalobcu
si museli byť vedomí dôsledkov, ktoré nastali zmenou vlastníctva z podielového na výlučné k reálne

vyčleneným nehnuteľnostiam. Odvolací súd dáva do pozornosti skutočnosť, že pri uzatváraní zmluvy
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nič nebránilo účastníkom zmluvy zriadiť právo
prechodu cez parcelu C KN 68/1 v súlade s ust. § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd
vyslovuje presvedčenie, že ak účastníci dohody k tomuto právnemu kroku nepristúpili, tak mali v úmysle
neobmedzovať novovzniknuté výlučné vlastníctvo navzájom, ale riešiť si prístup na svoje nehnuteľnosti

samostatne. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal titul vstupu do držby práva prechodu cez parcelu
č. 68/1 po roku 1984, pričom pre záver o oprávnenom vstupe do držby je nepostačujúce prehlásenie
svedkov alebo podpisy viacerých obyvateľov o skutočnosti, že na parcelu C KN 69 sa chodilo aj cez
parcelu C KN 68/1. Ak sa takýto prechod realizoval s vedomím a zvolením vlastníka parcely C KN
68/1, čomu nasvedčujú aj viaceré svedecké výpovede o dobrých rodinných a susedských vzťahoch v

minulosti, tak samotná táto okolnosť nemohla vzbudiť u vlastníka parcely C KN č. 69 presvedčenie,
že ide o právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Keďže žalobca nepreukázal dobromyseľný vstup do
držby práva prechodu, správne bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá. Rozhodujúcou pre posúdenie
dôvodnosti žaloby nie je ani skutočnosť, či žalobca má na svoj pozemok a k svojmu domu iný prístup, či
tento prístup je, vzhľadom na reliéf terénu, sťažený, resp. či bude potrebné pre jeho vytvorenie z hlavnej

komunikácie vynaložiť neprimerané finančné náklady.

S poukazom na uvedené považuje odvolací súd odvolacieho námietky žalobcu za nedôvodné a
rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

Trovy konania súd prvého stupňa priznal žalovaným podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s podrobným rozpisom
úkonov a s odkazom na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. bez konkretizácie
paragrafového znenia. Z takto priznaných trov právneho zastúpenia nie je možné zistiť, či súd prvého
stupňa zohľadnil spoločné zastúpenie žalovaných a či tak došlo ku kráteniu odmeny za zastupovanie
s odkazom na ustanovenie § 13 citovanej vyhlášky. Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti trov

konania je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a ako také bolo zrušené v súlade s ust. § 221 ods.
1 písm. f/ O.s.p., keďže takýmto postupom došlo k odňatiu možnosti účastníkovi konať pred súdom.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.