Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/239/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314215170
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4314215170.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: ZH Kredit, s.r.o., so sídlom Bratislava, Dvořákovo
nábrežie 8/A, IČO: 36 049 581, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom (Advokátska
kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS), Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti odporcovi: S.
D., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. C. XXX, občan Sr, zastúpený: Mgr. Peter Miklóssy, advokát, so sídlom
Hlavná1221,Vráble,ozaplateniesumy401,55eurspríslušenstvom,oodvolaníodporcuprotiuzneseniu

Okresného súdu Levice č. k. 16C/34/2015-107 zo dňa 15. februára 2016 - v časti výroku o náhrade trov
konania, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o náhrade trov účastníkov
konania m e n í tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania pozostávajúcu
z trov právneho zastúpenia vo výške 186,52 eur na účet právneho zástupcu odporcu do troch dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

Ž i a d n y z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, určil, že žiadny z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania a posledným výrokom rozhodol o postúpení veci Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v Bratislave po právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie

právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 7 ods. 1 - 3, § 103, § 104 ods. 1 zákona č.
99/1963 Z. z. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), § 2 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z.
o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, § 18 ods. 1 písm. a) bod 3, § 77a ods. 1 - 3 zákona č. 581/2004 Z.z.
o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o zdravotných poisťovniach“), § 23 ods. 1, 2 zákona č. 273/1994 Z.z. o

zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní (ďalej len
„zákon o zdravotnom poistení“). Súd prvého stupňa dôvodil tým, že navrhovateľ ako právny nástupca
pôvodného veriteľa sa návrhom doručeným súdu dňa 07. 07. 2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
na zaplatenie dlžného poistného a poplatku z omeškania, ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh
odôvodnil tým, že odporca si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a neuhradil dlžné poistné na zdravotné

poistenie v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 273/1994 Z.z. v príslušnom znení. Aktívnu vecnú
legitimáciu v konaní odôvodnil tým, že navrhovateľ, ako postupník, uzavrel so správcom konkurznej
podstaty pôvodného veriteľa - úpadcu PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA v
konkurze, IČO: 31 629 962, ako postupcom, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 07.07.2005.
Súd prvého stupňa konštatoval, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako orgán štátnej
správy na úseku zdravotnej starostlivosti je príslušný rozhodovať o nárokoch na dlžné poistné, nárokoch

na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotnépoistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.
Vyberaním poplatkov sa
realizuje verejnoprávny nárok štátu ustanovený na základe zákona a medzi účastníkmi konania, teda

nejde o občianskoprávne, prípadne obchodné, vzťahy, z ktorých prípadné spory
by v rámci svojej právomoci (§ 7 OSP) riešil súd v občianskom súdnom konaní. Skutočnosť, že
pohľadávka bola postúpená inému subjektu, nie je pre posúdenie právomoci súdu rozhodujúca. V
tomto smere poukázal súd prvého stupňa na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Rks 1/2010
zo dňa 21. 04. 2010. Predmetom konania je zaplatenie dlžného poistného na zdravotné poistenie a

poplatkuzomeškaniavPERSPEKTÍVADRUŽSTEVNÁZDRAVOTNÁPOISŤOVŇA,pričomnavrhovateľ
nadobudol pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Na základe toho dospel súd prvého
stupňa k záveru, že rozhodnutie o nároku navrhovateľa na zaplatenie dlžného poistného a poplatku
z omeškania je daná právomoc Úradu pre dohľad nad zdravotnou poisťovňou. Nakoľko súd nemal
právomoc konať v danej veci, pričom nedostatok právomoci je neodstrániteľnou podmienkou konania,
súd konanie zastavil s tým, že postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania Úradu pre

dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, do ktorého právomoci prejednávanie a rozhodovanie o nej patrí.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na ich náhradu, pretože konanie bolo zastavené.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania podal včas odvolanie odporca

domáhajúc sa zmeny uznesenia súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že súd uloží navrhovateľovi
povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 694,44 eur
a trovy odvolacieho konania vo výške 112,88 eur. Namietal odňatie možnosti konať pred súdom, ku
ktorému malo dôjsť tým, že súd nevyzval odporcu na vyčíslenie trov, napriek tomu, že napadnuté
rozhodnutie nebolo vyhlásené a odporca podal návrh na rozhodnutie o trovách pred vydaním

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Ďalej namietal nesprávne právne posúdenie otázky náhrady
trov konania, pretože v danom prípade mala byť uložená povinnosť nahradiť trovy konania odporcovi
podľa § 146 ods. 2 OSP. Navrhovateľ podal návrh vo veci, ktorú nemá súd právomoc rozhodovať, čo
bolo dôvodom zastavenia konania. Zo strany navrhovateľa tak išlo o neodôvodnene podaný návrh.
Navrhovateľ z procesného hľadiska zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, preto je povinný uhradiť

trovy konania. Odporcovi pritom preukázateľne vznikli trovy konania spočívajúce v trovách právneho
zastúpenia. Výšku trov právneho zastúpenia si odporca vyčíslil z tarifnej hodnoty veci vo výške 4.800,09
eur, čo je výška istiny spolu s uplatneným poplatkom z omeškania ku dňu podania návrhu. Trovy
právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní si vyčíslil sumou 694,44 eur pozostávajúcou z troch
úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, odpor proti platobnému rozkazu, nahliadnutie

do súdneho spisu dňa 13.01.2015) po 170,97 eur, z troch režijných paušálov (dvakrát po 8,04 eur,
jedenkrát po 8,39 eur), z náhrady za stratu času v súvislosti s účasťou na nahliadnutí do súdneho spisu
dňa 13.01.2015 v sume 27,96 eur (za 2 začaté polhodiny), a z náhrady cestovných výdavkov v súvislosti
s účasťou na nahliadnutí do súdneho spisu dňa 13.01.2015, ktorá pozostávala zo základnej náhrady za
každý kilometer jazdy vo výške 8,78 eur, náhrady za spotrebované pohonné hmoty vo výške 4,58 eur,

a daň z pridanej hodnoty vo výške 115,74 eur. Trovy odvolacieho konania spočívali v trovách právneho
zastúpenia vo výške 112,88 eur za jeden úkon právnej služby (odvolanie) v sume 85,49 eur (1/2 tarifnej
odmeny), režijný paušál vo výške 8,58 eur a DPH vo výške 18,81 eur.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcu podané nebolo.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k
záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti podľa § 220 OSP zmeniť.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ ako právny nástupca pôvodného veriteľa (PERSPEKTÍVA
DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA v konkurze) sa podaným návrhom zo dňa 07.07.2014
domáhal voči odporcovi vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy 401,55 eur s príslušenstvom,
na základe toho, že odporca si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a neuhradil dlžné poistné na zdravotné
poistenie v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 273/1994 Z.z. Súd vo veci vydal platobný rozkaz

č. k. 9Ro/517/2014-42 zo dňa 13.10.2014, proti ktorému podal odporca odpor (č.l. 49 spisu). V ďalšom
konaní súd prvého stupňa skúmal, či je daná právomoc slovenského súdu. Následne vydal napadnuté
uznesenie, ktorým konanie zastavil z dôvodu nedostatku právomoci súdu a tiež rozhodol o trovách
konania tak, že žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal, pretože konanie bolo zastavené.Podľa § 137 OSP, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za

vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená

zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by
pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu
konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku,
pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení
sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a

pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil.

Vzhľadom na to, že ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) OSP je všeobecnou a teda subsidiárnou
úpravou k ustanoveniu § 146 ods. 2 OSP, upravujúcemu zásadu zodpovednosti za zavinenie, použije
sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania len vtedy, ak nejde o zavinenie zastavenia konania jedným

z účastníkov konania v zmysle § 146 ods. 2 prvej alebo druhej vety OSP. Z uvedeného vyplýva
záver, že súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania pri zastavení konania musí najprv dôsledne
skúmať zavinenie zastavenia konania účastníkmi konania a až následne, ak zavinenie nemožno pričítať
žiadnemu z účastníkov, rozhodnúť o trovách zastaveného konania v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) OSP.

Všeobecná právna úprava pre rozhodovanie o náhrade trov konania v prípade zastavenia konania je
upravená v ustanovení § 146 ods. 1 písm. c) OSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá
právo na náhradu trov konania. Ustanovenie § 146 ods. 2 OSP upravuje výnimky zo všeobecnej úpravy
obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 1 písm. c) OSP. A to osobitnú úpravu v prípade, ak niektorý
z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný zaplatiť trovy účastníkov konania.

Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom „zavinení“ zastavenia konania,
napr. na strane žalobcu ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu alebo ako účastník
konania, ktorý podal návrh na začatie konania a bez vecného rozhodnutia súdom zobral svoj návrh na
začatie konania späť (napríklad bez udania dôvodu). (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2011
sp. zn. 5Obo/43/2011)

Súd prvého stupňa na daný prípad nesprávne aplikoval všeobecné ustanovenie o náhrade trov konania
(§ 146 ods. 1 písm. c/ OSP) a žiadnemu z účastníkov nepriznal trovy prvostupňové konania. Súd prvého
stupňa dospel k záveru, že vec nepatrí do právomoci súdu. V danom prípade navrhovateľ podal proti
odporcovi návrh na začatie konania vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, následne bolo konanie z

tohto dôvodu zastavené, čím navrhovateľ nepochybne zavinil zastavenie konania.

Odvolací súd dospel k záveru, že na základe uvedeného má odporca voči navrhovateľovi právo na
náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 OSP, pretože navrhovateľ zavinil zastavenie konania.

Odvolací súd preskúmal odporcom vyčíslené trovy konania a zistil, že odporca určil tarifnú hodnotu veci
nesprávne, keď k výške istiny pripočítal aj príslušenstvo pozostávajúce z poplatku z omeškania ku dňu
podania návrhu. Pri výpočte tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby treba vychádzať z hodnoty
uplatňovanej istiny, keďže z ust. § 9 ods. 1 ani § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. nevyplýva, že
vecou sa rozumie aj príslušenstvo pohľadávky (v danom prípade poplatok z omeškania). Na základe

toho vychádzal odvolací súd pri určovaní základnej sadzby tarifnej odmeny z tarifnej hodnoty veci vo
výške 401,55 eur (čo je suma istiny uplatnenej v návrhu na začatie konania), pričom výška takto určenej
základnej sadzby tarifnej hodnoty za jeden úkon právnej služby činí 29,88 eur.Odvolací súd považoval za odôvodnene a účelne vynaložené nasledovné trovy konania odporcu:
- prevzatie a príprava zastúpenia odporcu (podľa § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) - 29,88
eur a režijný paušál za rok 2014 - 8,04 eur,

- podanie odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 29.12.2014 (podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č.
655/2004 Z.z.) - 29,88 eur a režijný paušál za rok 2014 - 8,04 eur,
-nahliadnutiedosúdnehospisudňa13.01.2015(podľa§13aods.1písm.a/,ods.5vyhláškyč.655/2004
Z.z.) - 29,88 eur a režijný paušál za rok 2015 - 8,39 eur,
- náhrada za stratu času dňa 13.01.2015 za cestu Vráble - Levice a späť, za 2 začaté polhodiny po 13,98

eura (podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) - 27,96 eura,
- náhrada cestovného dňa 13.01.2015 za cestu Vráble - Levice a späť, pozostávajúca zo základnej
náhrady za každý kilometer jazdy pri vzdialenosti 48 km (podľa § 1 písm. b/ opatrenia MPSVaR č.
632/2008 Z.z.) vo výške 8,78 eur, a z náhrady za spotrebované pohonné hmoty (§ 7 ods. 4 zákona č.
283/2002 Z.z. o cestovných náhradách) pri vzdialenosti 48 km, priemernej spotrebe 7,4 l/100km a cene
benzínu 1,290 eur/liter vo výške 4,58 eur - spolu vo výške 13,36 eura.

Výška trov konania odporcu bola vo výške 155,43 eur. Podľa priloženého osvedčenia o registrácii pre
DPH je právny zástupca odporcu platiteľom DPH (č.l. 117 spisu). Z tohto dôvodu pripočítal odvolací súd
k trovám konania odporcu aj 20 % DPH vo výške 31,09 eur.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti,
odporcovi priznal náhradu trov konania v celkovej výške 186,52 eur (155,43 + 31,09 eur) predstavujúcich
trovy právneho zastúpenia odporcu, a na ich zaplatenie zaviazal navrhovateľa.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 2 OSP

tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože odporca
mal v odvolacom konaní len čiastkový úspech, keďže pri uplatnení trov konania vychádzal z nesprávnej
výšky tarifnej hodnoty veci, čoho dôsledkom si vyúčtoval vyššiu sumu trov konania, než na akú mal
skutočný nárok. Navrhovateľ si trovy odvolacieho konania neuplatnil, pričom mu ani žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.