Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 20, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/576/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106239617
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1106239617.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov

senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľa: K.. E.. K. Y.Í.,
narodený XX.X.XXXX, bytom F. X, XXX XX F., zastúpeného: JUDr. Ján Kotlík, advokát, Advokátska
kancelária, Karloveské rameno 6, P.O.BOX 23, 810 01 Bratislava 11, proti odporcovi: Hotel Kyjev a.s.,
Rajská 2, 811 08 Bratislava, IČO: 31 322 140, zastúpeného: alianciaadvokátov ak, s.r.o., Vlčkova 8/A,
811 05 Bratislava, o zákaz neoprávneného zasahovania do autorských práv, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 8. júla 2013, č.k. 16C/126/2006-672, jednohlasne
(pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa po procesných
úkonoch súdu nadväzujúcich na dispozitívne úkony navrhovateľa produkované v priebehu konania
domáhal, aby súd zakázal odporcovi neoprávnene zasahovať do autorského práva navrhovateľa
k architektonickému dielu navrhovateľa, ktorého vyjadrením (zhmotnenou formou) je stavba Q. V.
nachádzajúca sa v Bratislave na C. G. a V. W. nad rámec práv vlastníka vyplývajúcich z
ustanovenia§20zák.č.618/2003Z.z.,najmä vykonanímakýchkoľvekstavebnýchúpravaudržiavacích
prác bez súhlasu navrhovateľa, než tých, ktoré sú nevyhnutné na udržanie stavby v dobrom stave a

zachovanie funkčného využitia stavby a ktoré neznižujú hodnotu architektonického diela navrhovateľa
a nezasahujú do autorských práv navrhovateľa. S použitím ust. § 151 ods.3 zák. č. 99/1963 Zb. v
platnom znení (ďalej „ O.s.p.“) v ďalšom výroku rozhodnutia deklaroval, že o trovách konania rozhodne
samostatným rozhodnutím.

Zamietajúci výrok rozhodnutia právne odôvodnil 19 ods.1,2, § 20 ods.1 zák. č. 115/1953 Sb. o autorskom
práve (Autorskýzákon)účinnéhood1.1.1954do1.7.1965,§17ods.1,4zák.č.35/1965Zb.oliterárnych,

vedeckých a umeleckých dielach účinného od 1.7.1965 do 1.1.1998 konštatujúc, že v konaní bolo
preukázané, že navrhovateľ je autorom architektonického diela budovy Q. V. na V. W. U. F., ktorého
záväzným podkladom pre jeho realizáciu sa stal víťazný súťažný návrh s celoštátnej, anonymnej
architektonickejsúťažezdecembra1960.Vovzťahuktvrdeniuodporcuotom,žebudovuQ.V.je možné
považovať za spoločné dielo viacerých autorov, a teda nie len za dielo navrhovateľa, vychádzajúc z
vykonaného dokazovania, predložených dokladov a vyjadrení účastníkmi konania dospel k
záveru, že v súvislosti s predmetom sporu bola navrhovateľom preukázaná originalita architektonického

diela. Mal za to, že navrhovateľ preukázal v potrebnom rozsahu rozdielnosti exteriéru a interiéru pri
stavbách Q. V. v F. a Q. C. L. C. U. V., a to po stránke koncepčnej, materiálovej a modulovej a i to,
že ide o dve odlišné architektonické diel.Navrhovateľom požadovaný žalobný návrh následne právne posúdil podľa § 5 ods.1,17,
§ 17 ods.1 písm. d/, § 20 ods.1,2,3, 5,6, § 56 ods.1 písm. b/, c/ zák. č. 618/2003 Z.z. o autorskom
práve a právach súvisiacich s autorským právom (Autorský zákon), § 122 zák.č. 40/1964 Zb. v platnom

znení (ďalej „Obč. zákonník“), § 132 O.s.p. konštatujúc, že navrhovateľ sa uplatneným návrhom (o
uloženie zákazu odporcovi neoprávnene zasahovať do jeho autorského práva k architektonickému
dielu navrhovateľa, ktorého vyjadrením (zhmotnenou formou) je stavby Q. V. nad rámec práv vlastníka
vyplývajúcich z ustanovenia § 20 zák. č. 618/2003 Z.z., najmä vykonaním akýchkoľvek
stavebných úprav a udržiavacích prác bez súhlasu navrhovateľa, než tých, ktoré sú nevyhnutné

na udržanie stavby v dobrom stave a zachovanie funkčného využitia stavby a ktoré neznižujú hodnotu
architektonického diela navrhovateľa a nezasahujú do autorských práv navrhovateľa) domáhal toho, čo
mu priznáva autorský zákon. Zásahy zo strany odporcu však nešpecifikoval, neuviedol konkrétne akými
činnosťami odporca neoprávnene zasahuje do jeho autorského práva a neuviedol konkrétne činnosti,
ktorých sa má odporca zdržať. Zo žalobného návrhu navrhovateľa nemal za zrejmé čím odporca nemá
zasahovať do jeho autorského práva, ktoré úkony konkrétne nemá odporca vykonať resp. aké úkony

by vykonať mal, aby nedochádzalo k zásahu do autorského práva. Z návrhu nebolo zrejmé čo sa za
zasahovanie zo strany odporcu do autorského práva navrhovateľa považuje a bude považovať a čo už
nie. Z formulácie žalobného petitu navrhovateľom tieto skutočnosti nevyplývajú, žalobný
petit navrhovateľ formuloval všeobecne a podľa súdu prvého stupňa neobstojí tvrdenie navrhovateľa,
že nie je možné postihnúť jednou výrokovou vetou všetky úmyselné ataky zo strany odporcu na jeho

autorské právo, z ktorého dôvodu navrhovateľ zovšeobecnil svoj žalobný návrh.

Súd prvého stupňa sa po dokazovaní vykonanom v rozsahu navrhnutom účastníkmi konania stotožnil s
tvrdením odporcu, že odporca uplatňuje svoje vlastnícke právo priznané mu zákonom, keď budova Q. V.
je v jeho výlučnom vlastníctve, a teda odporca je oprávnený rozhodovať o hoteli ako takom. Z čestného

vyhlásenia K.. Y. T., T. T. spoločnosti Q. V., E..L.. zo dňa 13.5.2013 mal preukázané, že po uzatvorení
prevádzky Q. V. dňa 31.10.2011 neprebiehali a neprebiehajú v priestoroch budovy hotela
žiadne stavebné, búracie ani rekonštrukčné práce, nevykonávali sa a nevykonávajú sa žiadne stavebné
ani iné úpravy budovy. Z budovy je odstránený mobiliár (zariadenie hotela) a odporca ako vlastník
budovy zabezpečuje technickú správu budovy hotela, pravidelne kontroluje technický stav budovy a

zabezpečuje a realizuje nevyhnutnú údržbu a revíziu nehnuteľnosti. Z potvrdenia spoločnosti Rustler
property Services Slovakia s.r.o. zo dňa 13.5.2013 ďalej zistil, že menovaná spoločnosť vykonáva
v rámci svojej podnikateľskej činnosti aj správu budovy Q. V., zabezpečuje technickú správu budovy,
pravidelne kontroluje technický stav budovy pričom zabezpečuje a realizuje nevyhnutnú údržbu a revíziu
nehnuteľnosti.

Na základe vyššie uvedeného, keď v rámci žalobného petitu návrhu sa navrhovateľ domáhal uloženia
povinnosti odporcovi len vo všeobecnej rovine, mal súd prvého stupňa za preukázané, že odporca v
zmysle § 20 ods. 6 Autorského zákona v súčasnej dobe nevykonáva v priestoroch budovy Q. V. žiadne
stavebné, búracie, rekonštrukčné či iné práce a úpravy okrem nevyhnutných udržiavacích prác.

V konaní potom nemal za preukázané, že by odporca zasahoval do autorského práva navrhovateľa.
Odporca odôvodnil uzavretie Q. V. v októbri 2011 ekonomickým zámerom, keď Q. V. bol postavený -
dokončený v roku 1973 pričom neprešiel od toho času žiadnou rekonštrukciou čo malo
za následok, že výdavky na prevádzku hotela presahovali výnosy, ktoré hotel dosahoval a z dôvodu
vysokých nákladov na jeho prevádzku ako aj potrebných nákladných opráv bola činnosť ubytovacej časti

hotela ukončená.

Súd prvého stupňa vzhľadom na vyššie uvedené za stavu, keď navrhovateľ žiadnym spôsobom
nešpecifikoval akým konkrétnym spôsobom mal odporca neoprávnene zasahovať do jeho autorského
práva, a teda nebol zrejmý rozsah činnosti či úkonov, ktoré mal súd odporcovi zakázať vykonávať, návrh

navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ žiadajúc, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolateľ uviedol, že sa stotožňuje so
závermi súdu prvého stupňa, v ktorých konštatoval autorstvo navrhovateľa k v návrhu špecifikovanému

architektonickému dielu - stavbe Q. V.. So závermi súdu prvého stupňa o tom, že v konaní nebolo
preukázané, že by odporca zasahoval do jeho autorského práva a že tieto zásahy nijakým spôsobom
nešpecifikoval sa však nestotožnil. Podľa jeho názoru množstvom ako písomných, tak fotografických
dôkazov dokumentoval zmeny stavby vykonané odporcom a hanlivé správanie odporcu k autorskémudielu v konkrétnych skutkoch odporcu - prekrytie stavby veľkoplošnými reklamami, zamurovanie
zásobovacej rampy pre Spojovaciu budovu OD, devastáciu vonkajších priestorov patriacich k hotelu,
znefunkčnenie prevádzky jednotlivých odbytových stredísk hotela (denné bary, kaviareň, reštaurácie,

salóny, banketová sála, V. V., N. F., regeneračné centrum), odstránenie hotelového mobiliáru, umelecky
stvárnených osvetľovacích telies, vzácnych tapisérií a gobelínov od významných slovenských a českých
umelcov a absenciu serióznej údržby a obnovy stavby. Za najzávažnejší zásah odporcu do stavby
považoval deštrukciu travertínových obkladových dosiek fasády v rozsahu šesťdesiatich kusov, ktorá
bezprecedentným spôsobom ohrozovala bezpečnosť, zdravie a životy okoloidúcich a

následnú kamufláž opravy polystyrénom po zásahu štátneho stavebného dohľadu. V rozhodnutí súd
prvého stupňa neuviedol, ktoré skutočnosti predložené navrhovateľom, ktorými dokladoval zásahy do
svojhoautorskéhoprávazostranyodporcu, považovalzapreukázanéaktorénie.Bezďalšiehobližšieho
zrozumiteľného vysvetlenia a konkretizácie len stroho konštatoval, že odporca len
využívavzákonnýchmedziachsvojevlastníckeprávo,čímjevtejtočastiodvolanímnapadnutýrozsudok
nepreskúmateľný.

Odporca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľa navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť a uložiť mu povinnosť nahradiť odporcovi
náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že ako výlučný vlastník budovy Q. V. pri výkone svojho
vlastníckeho práva rešpektuje ustanovenie § 20 ods. 6 zák. č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve.

Poukazujúc na § 123 Obč. zákonníka konštatoval, že nakoľko vlastnícke právo je právom pôsobiacim
voči všetkým, zodpovedá mu povinnosť ostatných nerušiť vlastníka pri výkone jeho práva k veci, a teda
i navrhovateľ by mal v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky rešpektovať vlastnícke právo
odporcu a neoprávnene do neho nezasahovať. Svojim konaním žiadnym spôsobom
nezasahoval a ani nezasahuje do autorského práva navrhovateľa, ale len v medziach zákona uplatňuje

svoje vlastnícke právo. Tvrdenia uvedené v odvolaní, podľa ktorých má úmyselne devastovať stavbu
hotela a hanlivo nakladať s autorským dielom navrhovateľa odmietol. V budove hotela neboli vykonané
žiadne rozsiahle stavebné zmeny ani úpravy, ktorými by mal údajne úmyselne devastovať budovu hotela
ahanlivonakladaťsautorskýmaprávomnavrhovateľa,činarúšať jehočesťadobrúpovesť.Odporcasa
v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom príslušného súdu, ku ktorému súd prvého stupňa dospel

na základe riadne zisteného skutkového stavu, vyjadreného v odôvodnení rozhodnutia. Predmetom
daného súdneho konania nebolo určenie autorského práva navrhovateľa k dielu, ale navrhovateľ sa
svojim návrhom domáhal uloženia zákazu odporcovi neoprávnene zasahovať do autorského práva
navrhovateľa k architektonickému dielu navrhovateľa, ktorého vyjadrením (zhmotnenou formou) je
stavby Q. V. nachádzajúca sa v F. na C. G. E. V. W. nad rámec práv vlastníka vyplývajúcich z ustanovenia

§ 20 zák. č. 618/2003 Z.z., najmä vykonaním akýchkoľvek stavebných úprav a udržiavacích prác bez
súhlasu navrhovateľa, než tých, ktoré sú nevyhnutné na udržanie stavby v dobrom stave a zachovanie
funkčného využitia stavby a ktoré neznižujú hodnotu architektonického diela navrhovateľa a
nezasahujú do autorských práv navrhovateľa. V petite svojho návrhu bližšie nešpecifikoval, akým
konkrétnym spôsobom mal odporca zasahovať do jeho autorských práv, a teda ani akých zásahov by sa

malodporcazdržať,taktiežneuviedol,akýmizásahmi,resp.úpravamimalodporcaznížiťarchitektonickú
hodnotu architektonického diela navrhovateľa.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci
súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O. s. p. a dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľa nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci,
keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1

O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného návrhu, výsledky vykonaného dokazovania
správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom,
ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.).

Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

V súvislosti s podaným opravným prostriedkom navrhovateľa považuje odvolací súd za potrebné
ako prvoradé uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný
odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorýzahrňujevsebejednakkvalitatívnuakoikvantitatívnustránkuasámodvolateľsispravidlaurčujerozsah,
v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť
preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa preskúmaval len v

rozsahu a medziach odvolacích dôvodov navrhovateľa obsiahnutých v podanom odvolaní, vzťahujúcich
sa len na závery súdu prvého stupňa o nedôvodnosti podaného návrhu o uložení zákazu odporcovi
neoprávnene zasahovať do autorského práva navrhovateľa k architektonickému dielu navrhovateľa,
ktorého vyjadrením (zhmotnenou formou) je stavba Q. V. nachádzajúca sa v F. na C. G. E. V. W.
nad rámec práv vlastníka vyplývajúcich z ustanovenia § 20 zák. č. 618/2003 Z.z., najmä vykonaním

akýchkoľvek stavebných úprav a udržiavacích prác bez súhlasu navrhovateľa, než tých,
ktoré sú nevyhnutné na udržanie stavby v dobrom stave a zachovanie funkčného využitia stavby a ktoré
neznižujú hodnotu architektonického diela navrhovateľa a nezasahujú do autorských práv navrhovateľa.
Závery súdu prvého stupňa, v ktorých posudzoval medzi účastníkmi spornú okolnosť (výlučné autorstvo
navrhovateľa k v návrhu špecifikovanému architektonickému dielu - stavbe Q. V. U. F.) neboli dôvodmi
odvolania napadnuté.

Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z
hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom
rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého

rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní zamietol návrh
navrhovateľa o uložení zákazu odporcovi neoprávnene zasahovať do autorského práva navrhovateľa
k architektonickému dielu navrhovateľa, ktorého vyjadrením (zhmotnenou formou) je stavba Q. V.
nachádzajúca sa v F. na C. G. a V. W. nad rámec práv vlastníka vyplývajúcich z ustanovenia § 20 zák.
č. 618/2003 Z.z., najmä vykonaním akýchkoľvek stavebných úprav a udržiavacích prác bez

súhlasu navrhovateľa, než tých, ktoré sú nevyhnutné na udržanie stavby v dobrom stave a zachovanie
funkčného využitia stavby a ktoré neznižujú hodnotu architektonického diela navrhovateľa a nezasahujú
do autorských práv navrhovateľa. Keďže v odôvodnení svojho rozhodnutia vzťahujúceho sa k prijatému
výroku dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce podstatný právny význam pre
posúdenie veci, odvolací súd osvojac si vecné a právne dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa v

časti napadnutej odvolaním, využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv.
skráteného odôvodnenia rozhodnutia.

V záujme doplnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa a dôsledného vyporiadania sa s odvolacími
námietkami navrhovateľa udáva nasledovné.

Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje
rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj
právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná.
Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva

účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný
dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom
konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho

súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č.
59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34,
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). Právo na
spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,

neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, tedaaby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia je k námietkam navrhovateľa o nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia súdu
prvého stupňa možné konštatovať, že odvolaním napadnuté rozhodnutie uvedeným požiadavkám

vyhovuje a námietky navrhovateľa sú nedôvodné a nepodložené.

Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava
I dňa 20.12.2006 domáhal voči odporcovi v 1/ rade Hotel Kyjev a.s., odporcovi v 2/ rade TESCO
STORES, a.s. a odporcovi v 3/ rade Lordship Estates, spol. s.r.o. zákazu neoprávnene zasahovať

do autorského práva navrhovateľa k dielam budovy Q. V., budovy I. M. a urbanistického riešenia
Kamenného námestia. Následne podaný návrh doplnil a zmenil a žiadal, aby súd odporcom v 1/ až
3/ rade zakázal neoprávnene zasahovať do autorského práva navrhovateľa k architektonickým dielam
navrhovateľa, ktorých vyjadrením sú stavby Q. V. v F., OD Tesco v Bratislave a
urbanistické riešenie zóny V. W. - Š.N. G., vykonávaním akýchkoľvek stavebných úprav a udržiavacích
prác, než tých, ktoré sú nevyhnutné na udržanie stavieb v dobrom stave a na zachovanie funkčného

využívania stavieb. Zároveň sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi v 1/ rade odstrániť stavebné
úpravy spočívajúce v prekrytí stavby Q. V. veľkoplošnou reklamou a odstrániť stavebné
úpravy spočívajúce v zamurovaní zásobovacej cesty - rampy a prístupu na parkovisku OD Tesco od
Q. V. do suterénu a odporcovi v 2/ rade uložiť povinnosť odstrániť stavebné úpravy spočívajúce v
prekrytí stavby OD Prior (TESCO) veľkoplošnou reklamou a odstrániť stavebné úpravy na terase pred

vonkajším vstupom na tretie nadzemné podlažie zo Š.T. G.. Podaním doručeným súdu prvého stupňa
dňa 25.5.2009 vzal návrh voči odporcovi v 3/ rade späť. Okresný súd Bratislava I uznesením zo
dňa 4.júna 2009, č.k. 16C 126/2006- 252 konanie v časti návrhu voči odporcovi
v 3/ rade podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.

O návrhu navrhovateľa doručeného súdu dňa 25.5.2009 (v ktorom navrhol pristúpenie ďalšieho
účastníka na strane odporcu - spoločnosť J.M.Wien Coffe, a.s. ako odporcu v 3/ rade) rozhodol
Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 22.júla 2009, č.k. 16C 126/2006- 256.

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 18.9.2009, č.k. 16C 126/2006-262 pripustil zmenu návrhu tak,

aby súd zakázal odporcovi v 1/ až 3/ rade neoprávnene zasahovať do autorského práva navrhovateľa
k architektonickým dielam navrhovateľa, ktorých vyjadrením sú stavby Q. V. v Bratislave, OD Tesco v
Bratislave a Urbanistické riešenie zóny kamenné námestie - Š. G., vykonaním akýchkoľvek stavebných
úprav a udržiavacích prác, než tých ktoré sú nevyhnutné na udržanie
stavieb v dobrom stave a na zachovanie funkčného využívania stavieb a ktoré by neznižovali hodnotu

architektonického diela a nezasahovali do autorských práv navrhovateľa a aby odporcovi v 1/ rade
uložil povinnosť odstrániť stavebné úpravy spočívajúce v prekrytí stavby Q. V. veľkoplošnou reklamou a
stavebné úpravy spočívajúce v zamurovaní cesty - rampy a prístupu na parkovisko OD Tesco od Q. V.
do suterénu, odporcovi v 2/ rade uložil povinnosť odstrániť v lehote 10 dní od právoplatnosti stavebné
úpravy spočívajúce v prekrytí stavby OD Prior (TESCO) veľkoplošnou reklamou a odporcovi v 2/ a 3/

rade povinnosť uložil povinnosť spoločne a nerozdielne odstrániť stavebné úpravy - drevenú prístavbu
na terase pred vonkajším vstupom na tretie nadzemné podlažie zo Š. G..

Po následnom späťvzatí návrhu voči odporcom v 2/ a 3/ rade súd prvého stupňa uznesením zo dňa
23. februára 2010, č.k. 16C 126/2006- 281 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.3.010) konanie voči

označeným odporcom podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.

Predmetom konania po späťvzatí návrhu voči odporcom v 2/ a 3/ rade zostal návrh navrhovateľa,
ktorým sa domáhal zakázať odporcovi v 1/ rade (v ďalšom konaní jedinému účastníkovi konania na
strane odporcu) neoprávnene zasahovať do autorského práva navrhovateľa k architektonickým dielam

navrhovateľa, ktorých vyjadrením sú stavby Q. V. v F., vykonaním akýchkoľvek stavebných úprav a
udržiavacích prác, než tých ktoré sú nevyhnutné na udržanie stavby v dobrom stave a na zachovanie
funkčného využívania stavby a ktoré by neznižovali hodnotu architektonického diela a nezasahovali
do autorských práv navrhovateľa a zároveň uložiť odporcovi povinnosť odstrániť stavebné úpravy
spočívajúce v prekrytí stavby Q. V. veľkoplošnou reklamou a odstrániť stavebné úpravy spočívajúce v

zamurovaní cesty - rampy a prístupu na parkovisko OD Tesco od Q. V. do suterénu.

Navrhovateľ v priebehu pojednávania nariadeného na deň 26.3.2012 vzal návrh v časti,
ktorou sa domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti odstrániť stavebné úpravy spočívajúce v prekrytístavby Q. V. veľkoplošnou reklamou a uloženia povinnosti odstrániť stavebné úpravy spočívajúce v
zamurovaní cesty - rampy a prístupu na parkovisko OD Tesco od Q. V. do suterénu späť z dôvodu,
že v priebehu konania odporca odstránil veľkoplošnú reklamu z Q. V. a stavba - zamurovanie rampy,

ku ktorej došlo bez súhlasu navrhovateľa bola dodatočne zlegalizovaná, keď bolo na ňu dodatočne
vydané stavebné povolenie. Zároveň zmenil petit návrhu tak, že žiadal, aby súd odporcovi zakázal
neoprávnene zasahovať do autorského práva navrhovateľa k architektonickému dielu navrhovateľa,
ktorého vyjadrením (zhmotnenou formou) je stavba Q. V. nachádzajúca sa v F. na C. G. E. V. W.
nad rámec práv vlastníka vyplývajúcich z ustanovenia § 20 zák. č. 618/2003 Z.z., najmä vykonávaním

akýchkoľvek stavených úprav a udržiavacích prác, než tých, ktoré sú nevyhnutné na
udržanie stavby v dobrom stave a na zachovanie funkčného využitia stavby a ktoré neznižujú hodnotu
architektonického diela navrhovateľa a nezasahujú do autorských práv navrhovateľa.

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 26. marca 2012, č.k. 16C 126/2006- 395 konanie v časti
návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti odstrániť stavebné úpravy

spočívajúce v prekrytí stavby Q. V. veľkoplošnou reklamou a uloženia povinnosti odstrániť stavebné
úpravy spočívajúce v zamurovaní cesty - rampy a prístupu na parkovisko OD Tesco od Q. V. do suterénu
podľa § 96 ods. 1 veta tretia O.s.p. zastavil. Navrhovateľom navrhovanú zmenu petitu pripustil podľa
§ 95 ods. 1 O.s.p. na pojednávaní konanom dňa 26.3.2012.

Predmetom konania, ktorý posudzoval súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku je návrh na uloženie
zákazu odporcovi neoprávnene zasahovať do autorského práva navrhovateľa k architektonickému dielu
navrhovateľa, ktorého vyjadrením (zhmotnenou formou) je stavba Q. V. nachádzajúca sa v F. na C.
G. E. V. W. nad rámec práv vlastníka vyplývajúcich z ustanovenia § 20 zák. č. 618/2003 Z.z., najmä
vykonaním akýchkoľvek stavebných úprav a udržiavacích prác bez súhlasu navrhovateľa, než tých,

ktoré sú nevyhnutné na udržanie stavby v dobrom stave a zachovanie funkčného využitia stavby a
ktoré neznižujú hodnotu architektonického diela navrhovateľa a nezasahujú do autorských
práv navrhovateľa. Z uvedeného návrhu je zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha, keďže tento v ňom
zrozumiteľne označil spôsob určenia právneho vzťahu a povinnosti ktorá mala byť rozhodnutím súdu
uložená odporcovi.

Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským
právom (autorský zákon) architektonické dielo je najvšeobecnejšie architektonické zobrazenie tvorivej
myšlienky autora, najmä grafické a plastické zobrazenie architektonického riešenia stavby alebo
urbanistického usporiadania územia, ako aj dielo záhradnej, interiérovej a scénickej architektúry a dielo

stavebného dizajnu.

Podľa § 17 ods. 1 písm. d/ cit. zákona autor má právo na nedotknuteľnosť svojho diela, najmä na
ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo iným nedovoleným zásahom do svojho diela,
ako aj pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním so svojím dielom, ktoré by malo za následok narušenie

jeho cti a dobrej povesti. Ak to povaha diela alebo spôsob použitia diela nevylučuje, autor má právo
na autorský dohľad (autorskú korektúru) nad nakladaním so svojím dielom; v prípade architektonického
diela je autorským dohľadom dozor nad zhotovením stavby.

Podľa § 20 ods. 1,2,3,5,6 citovaného zákona nadobudnutím vlastníckeho práva alebo iného vecného

právakveci,ktorejprostredníctvomjedielovyjadrené,niejedotknutéautorsképrávo,najmäosobnostné
právo podľa § 17 ods. 1 písm. d), ak nie je dohodnuté inak alebo ak z tohto zákona nevyplýva inak.

Vlastnícke právo alebo iné vecné právo k veci, ktorej prostredníctvom je dielo vyjadrené, nie je dotknuté
autorským právom, ak nie je dohodnuté inak alebo ak z osobitného predpisu alebo z tohto zákona

nevyplýva inak; vlastník alebo iný užívateľ veci, ktorej prostredníctvom je dielo vyjadrené, je povinný
zdržať sa takého užívania tejto veci, ktorým by použil dielo, ak nie je dohodnuté inak alebo ak z
osobitného predpisu alebo z tohto zákona nevyplýva inak.

Vlastník alebo iný užívateľ veci, ktorej prostredníctvom je dielo vyjadrené, nie je povinný udržiavať a

chrániť vec pred zničením, ak nie je dohodnuté inak alebo ak z osobitného predpisu
alebo z tohto zákona nevyplýva inak.Autor má právo požadovať od vlastníka veci, ktorej prostredníctvom je dielo vyjadrené, aby mu ju
sprístupnil, ak je to nevyhnutné na uplatnenie práva použiť svoje dielo podľa tohto zákona. Uplatnenie
tohto práva nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami vlastníka veci; vlastník veci nie je povinný

vydať autorovi takúto vec, je však povinný na žiadosť a náklady autora vyhotoviť fotografiu alebo inú
rozmnoženinu diela a odovzdať ju autorovi.

Vlastník alebo iný užívateľ stavby, ktorá je vyjadrením architektonického diela, môže vykonávať na
stavbe bez súhlasu autora len také stavebné úpravy a udržiavacie práce, ktoré sú nevyhnutné

na jej udržanie v dobrom stave a na zachovanie funkčného využívania a ktoré neznižujú hodnotu
architektonického diela a nezasahujú do autorských práv.
Podľa § 56 ods. 1 písm. b/, c/ citovaného zákona autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo
alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať najmä
b) zákazu ohrozenia svojho práva vrátane zákazu opakovania takého ohrozenia, a to aj proti osobe,
ktorá sa nepriamo podieľa na ohrození tohto práva,

c) zákazu neoprávneného zásahu do svojho práva, a to aj proti osobe, ktorá sa nepriamo podieľa na
neoprávnenom zásahu do tohto práva vrátane zákazu zásahu podľa § 59 a 60,

Podľa § 123 Obč. zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Odvolateľ v odvolaní nesúhlasí so závermi súdu prvého stupňa, že v nadväznosti na priebeh a výsledky
dokazovania nepreukázal, že odporca zasiahol do jeho práv chránených Autorským zákonom, keď
z vykonaného dokazovania takáto skutočnosť nevyplynula, navrhovateľ zásahy zo strany odporcu
nešpecifikoval a domáhal sa uloženia povinností len vo všeobecnej rovine.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné

dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132
O.s.p.). Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe
skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a

závažné pochybnosti (§ l53 ods. 1 O.s.p.).

V občianskom súdnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Súd rozhoduje (len) na
základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov. I keď súd môže výnimočne vykonať aj
iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120

ods. 1 veta tretia O.s.p.), zodpovednosť za zistenie skutkového stavu spočíva na procesných stranách.
Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením
v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil.
Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba.
Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje

tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to,
že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej
v jeho neprospech.

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka povinnosť účastníka konania tvrdiť a označiť dôkazy

na preukázanie tvrdení, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny
pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy
má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť
a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Dôkazné

bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z ich existencie vyvodzuje
pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka konania, ktorý existenciu týchto skutočností
tiež tvrdí. Občiansky súdny poriadok v prípade bremena tvrdenia a bremena dôkazu ponecháva na
účastníkovi, ako bude v konaní postupovať. Pokiaľ účastník konania nerešpektuje bremeno tvrdeniaalebo dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažujú, z hľadiska procesného postupuje vo svoj neprospech.
Procesná nečinnosť účastníka v tomto smere má (pre neho) negatívne dôsledky pri hodnotení výsledkov
vykonaného dokazovania, čo sa v konečnom dôsledku prejaví vo vydaní (pre neho)

nepriaznivého rozhodnutia.

V danom prípade rozhodujúcimi hmotnoprávnymi normami boli hore citované ustanovenia Autorského
zákona. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha uložiť zákaz odporcovi neoprávnene zasahovať
do autorského práva navrhovateľa k architektonickému dielu navrhovateľa, ktorého vyjadrením

(zhmotnenou formou) je stavba Q. V. nachádzajúca sa v F. na C. G. E. V. námestí nad rámec práv
vlastníka vyplývajúcich z ustanovenia § 20 zák. č. 618/2003 Z.z., najmä vykonaním akýchkoľvek
stavebných úprav a udržiavacích prác bez súhlasu navrhovateľa, než tých, ktoré sú nevyhnutné na
udržanie stavby v dobrom stave a zachovanie funkčného využitia stavby a ktoré neznižujú
hodnotu architektonického diela navrhovateľa a nezasahujú do autorských práv navrhovateľa. Odvolací
súd konštatuje, že nevyhnutnou podmienkou pre úspešné domáhanie sa uloženia zákazu zasahovať

do autorského práva navrhovateľa je, aby neoprávnený zásah do autorského práva trval, poprípade
aby existovalo bezprostredné nebezpečenstvo (hrozba) jeho uskutočnenia či opakovania v budúcnosti.
Z uvedeného vyplýva, že právny prostriedok tohto druhu nemá miesto tam, kde neoprávnený zásah
do výkonu autorských práv bol dokonaný a netrval, poprípade, kde neexistuje žiadne bezprostredné
nebezpečenstvo (hrozba) jeho uskutočnenia či opakovania v budúcnosti.

V posudzovanom prípade je treba sa zhodnúť so záverom súdu prvého stupňa o tom, že navrhovateľ v
konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie existencie trvajúceho zásahu do jeho autorských
práv a naviac ani to, že existuje akékoľvek bezprostredné nebezpečenstvo (hrozba) uskutočnenia
zásahu do jeho autorských práv, či jeho opakovania v budúcnosti. Z dokazovania vykonaného pred

súdom prvého stupňa naopak jednoznačne vyplynulo, že odporca v rámci výkonu svojich práv vlastníka,
okrem nevyhnutných udržiavacích prác na stavbe Q. V. U. F. nevykonáva žiadne stavebné, búracie,
rekonštrukčné či iné práce, ktoré by nebolo možné ich charakterom podriadiť pod ust. § 20 ods.6
Autorského zákona a ktoré by neboli nevyhnutné na jej udržanie v dobrom stave a na zachovanie
funkčného využívania. V konaní nebola preukázané ani to, že nevyhnutné udržiavacie práce vykonané

na stavbe Q. V. odporcom by akýmkoľvek spôsobom znižovali hodnotu uvedeného architektonického
diela. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní namieta dôsledné neposudzovanie konkrétnych skutkov odporcu
(ako napr. prekrytie stavby veľkoplošnými reklamami, zamurovanie zásobovacej rampy pre Spojovaciu
budovu OD, devastáciu vonkajších priestorov patriacich k hotelu, znefunkčnenie prevádzky jednotlivých
odbytových stredísk hotela - denné bary, kaviareň, reštaurácie, salóny, banketová sála, V. klub, N. bar,

regeneračné centrum, odstránenie hotelového mobiliáru, umelecky stvárnených osvetľovacích telies,
vzácnych tapisérií a gobelínov od významných slovenských a českých umelcov, absenciu serióznej
údržby a obnovy stavby, deštrukcia travertínových obkladových dosiek fasády v rozsahu šesťdesiatich
kusov) je treba uviesť, že tieto nie je možné považovať za zásah do autorského práva navrhovateľa,
ale len za v medziach zákona uplatnené vlastnícke právo odporcu k stavbe, majúceho právo predmet

svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním (§ 123 Obč. zákonníka).

Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne a právne správny podľa
§ 219 ods.1,2 O.s.p. potvrdil.

Keďže v rozhodnutí súdu prvého stupňa nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa
§ 151 ods.3 O.s.p., o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods.4 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.