Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 18, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sp/32/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200492
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200492.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľky

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi Okresný úrad Rožňava, katastrálny
odbor, Jarná 2, Rožňava, za účasti S. Š., N. Ž. XXX, A., v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu
č. OU-RV-KO2-2015/V 158-Pl zo dňa 25.02.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. OU-RV-KO2-2015/V 158-Pl zo dňa 25.02.2015.

Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- eur na účet Krajského súdu v
Košiciach do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. OU-RV-KO2-2015/V 158-Pl zo dňa 25.02.2015 podľa § 31 ods. 3 zákona NR
SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v
znení neskorších predpisov (katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. 669/2014-ŠTE uzavretej dňa 28.11.2014
medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a S. Š. ako záložcom (ďalej len „záložná zmluva“).
Predmetom zálohu bol byt č. 10 zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. A., obec A., okres

Rožňava, na 2. poschodí bytového domu, súp. č. XXX na Ž. X. v A. postavený na parcele č. XXXX
kat. úz. A., obec A., okres Rožňava a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti 680/10000.

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka podala návrh na vklad
záložného práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. 669/2014-
ŠTE uzavretej dňa 28.11.2014 medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a účastníkom S. Š.

ako záložcom zastúpeným na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci v zastúpení predsedom združenia Petrom Mamojkom, na zabezpečenie všetkých pohľadávok
záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe úveru č. 705802721 zo dňa
30.04. 2013, najmä na zabezpečenie istiny vo výške 350,- eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z
omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere,
ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania
až do zaplatenia. Pri rozhodovaní vychádzal zo záveru, že dohoda o splnomocnení je absolútne

neplatná pre rozpor záujmov medzi splnomocniteľom S. Š. a zástupcom ProHelp v zmysle § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Zástupca splnomocniteľa ako dlžníka mal hájiť záujem dlžníka v súvislosti s
návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka záložnú zmluvu a v záložnej zmluve dokonca
záložného veriteľa poveriť na podanie návrhu na vklad záložného práva v prospech záložného veriteľado katastra nehnuteľností na okresnom úrade, katastrálnom odbore. Neplatnosť právneho úkonu vidí
odporca aj v skutočnosti, že dohoda o splnomocnení je napísaná vo forme predtlače (formulára), kde
splnomocnenec je v rámci predtlače už dopredu vpísaný a záložca - splnomocniteľ - účastník konania

nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody, čo spôsobuje pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany
splnomocnenca, nakoľko ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom a je osobou, ktorá má
obhajovať najmä záujmy veriteľa pri uplatňovaní návratnosti úveru v budúcnosti. Záujem zástupcu
je v rozpore so záujmami zastúpeného, čo je s poukazom na § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka
neprípustné. Z obsahu dohody o splnomocnení nevyplýva, že by splnomocnenec mal na základe

dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho práv. Skôr naopak, splnomocnenec
má podľa dohody obhajovať práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho
úkonu. Poukázal aj na tú skutočnosť to, že právny úkon je určitý iba vtedy, keď tento nie je rozporný
čo do svojho obsahu, alebo, ak prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Z obsahu samotnej
dohody o splnomocnení pritom nevyplýva, že by splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť
splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho práv. Z jej obsahu skôr vyplýva, že splnomocnenec má

podľa dohody obhajovať práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo však nie je účelom takéhoto právneho
úkonu. Rozpor záujmov medzi splnomocniteľom S. Š. ako záložcom a splnomocnencom ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci videl aj v tom, že záložná zmluva bola uzavretá až po dlhšom
časovom odstupe po uzavretí zmluvy o úvere, za situácie, že dlžník neplnil svoj záväzok, z čoho možno
uzavrieť, že záložná zmluva bola uzavretá účelovo na obhajobu práv záložného veriteľa ako formy

zabezpečenia vymáhania pohľadávky samotného záložného veriteľa. Absolútna neplatnosť dohody
o splnomocnení robí absolútne neplatnou aj záložnú zmluvu. Záložná zmluva je absolútne neplatná
aj vzhľadom na to, že sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy a predmetom
záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka nehnuteľného majetku v nepochybne väčšej hodnote než je výška
plnenia povinného z úverovej zmluvy, čím sa výrazne zasahuje do práv povinného, čo je v rozpore s

dobrými mravmi, a preto je záložná zmluva v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný právny úkon.

Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľka podala včas opravný prostriedok dňa 27.03.2015, v ktorom
žiadala zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uviedla, že
dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Namietala aj

nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia, ak z odôvodnenia rozhodnutia
nevyplýva úvaha, na základe akých skutočností a aplikáciou ktorých konkrétnych ustanovení zákona
dospel správny orgán k záveru, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca.
Nesúhlasila s tvrdením odporcu, podľa ktorého navrhovateľka vopred určila osobu, ktorá bude
oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať.

Splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj
zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov
splnomocniteľa a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode
uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Rozpor v záujmoch musí reálne
existovať, nestačí len potenciálna možnosť takého rozporu. Predložené plnomocenstvo je samostatným

právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa
a jeho zmluvnej dokumentácie. Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a
vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Ďalej namietala
nepreskúmateľnosť záveru správneho orgánu o nepomere medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky
a hodnotou nehnuteľností, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Uviedla, že nevedno, či odporca vidí

rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku. Ak by aj odporca narážal na výšku
dojednaného poplatku, nekonal by správne. Z hľadiska určenia prípustnosti výšky peňažného plnenia
totiž nie je rozhodujúca len samotná číselná výška plnenia, ale aj všetky ostatné súvisiace okolnosti
konkrétneho prípadu. Z rozhodnutia odporcu však nemožno vyvodiť, že by správny orgán situáciu
takto komplexne posúdil a v tomto smere spoľahlivo zistil skutkový stav. Na záver navrhovateľka

uviedla, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom
a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Odporca vo vyjadrení k návrhu zo dňa 22.04.2015 zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom

rozhodnutí.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.Na pojednávaní súdu dňa 18.05.2015 navrhovateľka nebola prítomná, pričom bola na pojednávanie
riadne a včas predvolaná. Listom zo dňa 07.05.2015 navrhovateľka oznámila súdu svoju neúčasť na

pojednávaní a požiadala o prejednanie veci a rozhodnutie v jej neprítomnosti. Na pojednávaní súdu
nebol prítomný odporca ani účastník konania S. Š., u ktorých bolo vykázané doručenie predvolania na
pojednávanie dňom 06.05.2015 a 12.05.2015, pričom svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili.
Súd v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v
neprítomnosti účastníkov konania.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom S. Š. zmluvu
o úvere č. 705802721 zo dňa 30.04.2013, ktorou veriteľ poskytol dlžníkovi úver 350,- eur s
príslušenstvom. Dlžník zároveň dohodou o splnomocnení zo dňa 30.04.2013 splnomocnil ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava na uzatvorenie záložnej
zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase

uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú
bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho
záväzku zo zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníkom S. Š. ako splnomocniteľom
a Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho združenia ProHelp ako splnomocnencom.

Dňa 28.11.2014 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 669/2014-ŠTE medzi
navrhovateľkou a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné
právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú
na základe zmluvy o úvere č. 705802721 zo dňa 30.04.2013.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení

(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3

katastrálneho zákona).

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom

sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho
zákona) je katastrálny odbor povinný posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typuz hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie),
je povinnosťou katastrálneho odboru rozhodujúceho o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo

k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľky a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení
medzi dlžníkom S. Š. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie

je platne uzavretá. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, podľa ktorého právny úkon (dohoda
o splnomocnení) bol urobený slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne. Dohoda o splnomocnení bola
vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom
na vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba
splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy,
chýba teda základná zložka právneho úkonu, a to slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Je otázne,

či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení vopred pripravenom na
formulári bez možnosti dlžníka meniť jej podmienky.

Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú

zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.

Súd poznamenáva, že v zmysle čl. I bod 1. stanov občianskeho združenia ProHelp ide o dobrovoľné
združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov
v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. II bod 1. stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a

oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy
v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca
pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.

Na záver súd dodáva, že Zmluva o zriadení záložného práva č. 669/2014 - Šte zo dňa 28.11.2014

na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, t.j. navrhovateľky v tomto konaní nerešpektuje
požiadavku vyváženosti vzájomného vzťahu medzi predmetom zmluvy o úvere a predmetom zmluvy
o zriadení záložného práva, ako na túto skutočnosť aj správne poukázal správny orgán v napadnutom
rozhodnutí. Z obsahu čl. II zmluvy vyplýva, že jej účelom je zabezpečenie istiny vo výške 350,- eur s
bližšie nešpecifikovaným príslušenstvom, ktorého výšku navrhovateľka ku dňu rozhodnutia správneho

orgánu žiadnym spôsobom nevyčíslila a z dôvodu, že ku vkladovému konaniu nepredložila zmluvu o
úvere a ani doklad o výške aktuálneho dlhu účastníka konania nebolo možné žiadnym spôsobom zistiť.
Predmetom zálohu mal byť celok bytu účastníka konania spolu s príslušným podielom na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a podielu na pozemku, preto je zrejmé, že ich
hodnota vysoko prevyšuje istinu 350,- eur s primeraným príslušenstvom.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že

navrhovateľke, ktorá nemala v konaní úspech, právo na náhradu trov nepriznal. Odporca si právo na
náhradu trov konania neuplatnil.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestovvzneníneskoršíchpredpisov,apretojejsúduložiluhradiťsúdnypoplatokvsume35,-eururčenej
podľa položky č. 10e) sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.