Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 27, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/301/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614202776
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8614202776.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov
senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia,
a. s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, proti žalovanému J. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX R. XXX, o zaplatenie 504,08 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Svidník č.k. 2C/109/2014-27 zo dňa 22.10.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jsa rozsudok vo výroku II.a III.

III. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Svidník (ďalej len „prvostupňový súd“) rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 86,75 Eur s 9 % úrokom z omeškania
ročne od 16.06.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Trovy konania žalovanému nepriznáva a žalobca nemá právo na ich náhradu“.

Prvostupňový súd mal skutkovo vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalobca uzatvoril dňa

03.05.2010 so žalovaným úverovú zmluvu č. 4005002281, na základe ktorej poskytol žalovanému
úver vo výške 700,- Eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v mesačných splátkach v počte splátok
60 vo výške 24,21 Eur. V zmluve bola uvedená RPMN vo výške 38,3 do 40,3 % ročne a úroková
sadzba 28,16%, celkové náklady spotrebiteľa 752,60 Eur. Zo zmluvy nie je zrejmé, kedy nastala
konečná splatnosť spotrebiteľského úveru v zmysle ust. § 9 ods.2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z.
Spotrebiteľ musí byť pri podpise zmluvy informovaný v akých termínoch, v akej výške, ako dlho je
povinný plniť si povinnosti splácať istiny, úroky a iné povinností ktoré mu vyplývajú zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere. Musí byť zrejmá časová špecifikácia konečnej splatnosti úveru. Dodávateľ je
potom povinný vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietnuť do konkrétneho časového
údaja, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať. Pokiaľ zmluva o úvere, ani
všeobecné úverové podmienky údaje o konečnej splatnosti neobsahuje, nemožno mať za to, že tento
nedostatok možno nahradiť za potencionálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu konečnej splatnosti.
Konečná splatnosť musí byť určená konkrétnym časovým okamihom. Pretože medzi účastníkmi konania

nebola dohodnutá konečná splatnosť, konštatoval prvostupňový súd, že uvedený úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods.1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže medzi účastníkmi
konania nebola sporná skutočnosť, že poskytol žalovanému žalobca úver vo výške 700,- Eur a zo stranyžalovaného k zaplateniu došlo vo výške 613,25 Eur, zostáva tak žalovanému uhradiť sumu 86,75 Eur,
na zaplatenie ktorej zaviazal žalovaného. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Pokiaľ ide o úrok z omeškania, žalovaný sa dostal do omeškania s platením pohľadávky 16.06.2012 a
zaviazal ho na zaplatenie 9 % úroku z omeškania ročne od 16.06.2012 do zaplatenia.

Poukázal na ust.§ 2 písm. a/, b/, c/, § 9 ods.1, 2 písm. f/, § 11 ods.1 písm. a/ zákona č. 129/2010, §
52 ods.1,2 Občianskeho zákonníka a § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka,§ 3 ods.1 Nariadenia vlády

SR č. 87/1995 Z.z.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.2 O.s.p. Žalovaný mal vo veci v prevažnej miere
úspech, avšak preukázateľné trovy mu nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a to proti výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti

zamietnutá, ako aj proti výroku o trovách konania. Podľa jeho názoru závery prvostupňového súdu o
tom, že nie je zrejmé kedy nastala konečná splatnosť spotrebiteľského úveru a že zmluvu je potrebné
považovať za bezúročnú a bez poplatkov, teda tento úver nie je správny a ide o nesprávne právne
posúdenie veci.

V odvolaní ďalej uviedol, cit.:

„Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 504,08 Eur s 9 % úrokom
z omeškania ročne od 15.5.2014 do zaplatenia a kapitalizovaného ročného úroku z omeškania vo
výške 88,70 Eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 3.5.2010 uzatvoril ako veriteľ

so žalovaným ako dlžníkom Úverovú zmluvu č. 4005002281, predmetom ktorej bolo poskytnutie
spotrebiteľského úveru vo výške 700,- Eur. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť spolu s
úrokomv60pravidelnýchmesačnýchsplátkachpo24,21Eur.Žalovanýbolvomeškanísúhradousvojho
záväzku tak, ako je uvedené v priloženom výpise čerpania splátok a úhrad, z ktorého vyplýva prehľad
jednotlivých platieb žalovaného a spôsob ich započítania. V zmysle Hlavy ÚZP s názvom Ukončenie

úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bol žalovaný vyzvaný listom zo dňa 28.5.2012 k splateniu celého
zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty (ak
boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok v lehote 15 dní od odoslania výzvy. V žalobe
si zosplatnený zmluvný úrok, upomienku a zmluvné pokuty neuplatňuje. Kapitalizovaný ročný úrok vo
výške 88,70 Eur si uplatňuje odo dňa vyhotovenia žalobného návrhu, čiže od 12.6.2012 do 14.5.2014,

t.j. deň vyhotovenia žalobného návrhu.

S ohľadom na vykonané dokazovanie pred súdom prvého stupňa a odôvodnenie rozsudku, skutočnosti,
tak ako sú uvedené v tomto bode odôvodnenia odvolania je možné považovať za ustálený skutkový stav.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení dospel k nasledovným záverom:
A/ Dňa 3.5.2010 uzatvoril žalobca so žalovaným Úverovú zmluvu č. 4005002281, na základe ktorej
poskytol žalovanému úver vo výške 700,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 60 mesačných
splátkach vo výške 24,21 Eur. B/ Z predmetnej zmluvy nie je zrejme, kedy nastala konečná splatnosť
spotrebiteľského úveru tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/zákona č. 129/2010 Z. z. ...

(...)... Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru...(...)... CNakoľko
predmetná zmluva o úvere údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru neobsahuje, možno
konštatovať, že uvedený úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§11 ods. 1 písm. a/ zák č.
129/2010 Z. z.).

Závery súdu prvého stupňa vyššie označené ako B/ a C/ pokladá žalobca za neuralgické body celého
konania, absolútne sa s nimi nestotožňuje a pokladá ich okrem iného za nesprávne právne posúdenie
veci.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol citujeme ...(..)... Zmluva neobsahuje náležitosti
vyžadované v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) Zákona č. 129/2010 .je potrebné považovať úver za bezúročný
a bez poplatkov podľa § ods. 1 písm. a/citovaného zákona ...(...)... .Tak ako vyplýva z uvedeného, súd prvého stupňa aplikuje právnu fikciu o „bezúročnosti" a
„bezpoplatkovosti" nahnutú v § 11 ods. 1 písm. a/ na základe údajnej absencie obsahovej náležitosti
zmluvy.

Takýto právny záver súdu pokladá žalobca za nesprávne právne posúdenie veci, keďže neboli splnené
všetkých podmienky obsiahnuté v hypotéze predmetnej právnej normy § 11 ods. 1 písm. a/, ktorá ku
dňu 3. 5. 2010 znela nasledovne.

Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluva o
spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 gis. 2
pism. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Súd prvého stupňa konštatuje, že zmluva neobsahuje obsahové náležitosti vyžadované v zmysle § 9
ods. 2 písm. f/, ale lexikálnym a logickým výkladom právnej normy je možno dospieť k záveru, že preto

aby súd mohol považovať.

Zmluvou o spotrebiteľskom úvere za „bezodplatnú" musia byť v rovine hmotného práva
kumulatívnesplnenépodmienkydanéspojkou„a":zmluvaospotrebiteľskomúverenemápísomnúformu
a neobsahuje náležitosti podľa § g ods. 2 písm. k).

Písomná forma právneho úkonu nikdy nebola spochybnená ako jedna z nevyhnutných podmienok
takejto zákonnej sankcie „bezodplatnosti".

Žalobca pokladá za nesprávny aj prvotný právny záver súdu prvého stupňa, keď aplikoval fikciu o

„bezodplatnosti" sklade absencie obsahovej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ - termín konečnej
splatnosti úveru.

V súlade so znením zákona § 9 ods. 2 písm. j - termín konečnej splatnosti úveru uviedol túto obligatórnu
splatnosť zmluvy nasledujúcim spôsobom. Žalobca má za to, že použitím lexikálneho výkladu možno

pojem „termín" vyložiť širšie ako súdom proklamovaný po konečnej splatnosti. Žalobca, tak uviedol
údaj o konečnej splatnosti v súlade so znením § 122 ods. 2 Počítanie i - „ Koniec lehoty určenej podľa
týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo mi zhoduje s dňom, na
ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. " , ktorý dovoľuje stanovovať lehoty aj 'a mesiacov,
lebo ak by zákonodarca chcel použiť pojem „dátum konečnej splatnosti", tak by tak učinil.

Súd prvého stupňa, ktorý v odôvodnení rozsudku uvádza: „Konečná splatnosť spotrebiteľského úveru
musí určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do
úverového vzťahu zistiť aj dĺžku jeho riadneho trvania a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi
viacerými úverovými produktmi, dodávateľmi. žalobca zastáva právny názor, že takto určená lehota

splatnosti (konečná splatnosť) a to 60 mesiacov po poskytnutí úveru do 15 dňa v poslednom mesiaci
lehotyspĺňanáležitosťkonkrétnehočasovéholimitu,avýkladlegálnehopojmu„termín",ktorýsúdprvého
stupňa stotožňuje s konkrétnym dátumom žujeme za arbitrárny a nemajúci oporu v právnom poriadku
SR.

Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhuje, aby odvolací súd zmenil predmetný rozsudok tak,
že predmetnej žalobe v celom rozsahu vyhovuje. Eventuálne vzhľadom na vyššie uvedené žalobca
navrhuje, aby odvolací súd predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil prvého stupňa na ďalšie konanie“.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok

prvostupňového súdu z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia
pojednávania (§ 214 O.s.p.) a potom ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Prešove najmenej 5 dní vopred rozsudok
verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny
(§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
konečnu splatnosť spotrebiteľského úveru.Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Ustanovenie § 4 ods. 2 zákona 258/2001 Z.z. stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať

písomnú formu a taxatívne stanovuje, aké náležitosti musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať.
Absencia niektorých týchto náležitostí nespôsobuje neplatnosť predmetnej zmluvy, ak už bol poskytnutý
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo ak bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba, a to
z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Sankcia neplatnosti by totiž neprimerane tvrdo dopadala na spotrebiteľa,
ktorý by tým stratil výhodu splátok, a mohol by sa tak dostať do ťažko riešiteľnej situácie, pretože

spravidla finančné prostriedky z úveru už použil a nemá možnosť ich bezprostredne splatiť v celej výške.

Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy namiesto sankcie
neplatnosti sankcionoval veriteľa tým, že ak zmluva neobsahuje presne vymedzené náležitosti
konkretizované v ust. § 4 ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 zákona č.258/2001 Z.z.)

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že žalobca uzavrel dňa 03.05.2010 so
žalovaným úverovú zmluvu a poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 700 eur, ktorý mal
splatiť v 60 mesačných splátkach po 24,21 Eur, pričom termín splatnosti je 15. deň v mesiaci. Predmetne

úverová zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, hoci ide o náležitosť
podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z..

Odvolacísúdpoukazujenaskutočnosť,žeprvostupňovýsúdneaplikovalnarozhodnutiepriposudzovaní
uplatneného nároku ust. § 4 ods. 2,3 zákona č. 258/2001 Z.z., lebo pri právnom posúdení uplatneného

nároku citoval ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Jeho rozhodnutie je však vecne správne.

Neobstojí argument žalobcu uvedený v odvolaní, že údaj o konečnej splatnosti úveru sa dá vyvodiť z
počtu splátok, pretože zákon výslovne vyžaduje jeho uvedenie v zmluve. V opačnom prípade by bola
zákonná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z.

ustanovená nadbytočne. Konečná splatnosť úveru musí byť presne určená, teda konkrétnym dátumom
splatnosti. Nestačí len dedukcia z údaju, o splatnosti splátky do 15 - dňa v mesiaci, o počte splátok
60 a o splatnosti prvej splátky mesiac od dátumu poskytnutia úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch
hovorí jednoznačne o jednej z náležitostí zmluvy - konečná splatnosť úveru. Výklad ponúkaný žalobcom
je v priamom rozpore s jazykovým znením právnej normy, pretože ak by zákonodarca považoval za

postačujúce uviesť v zmluve údaje, z ktorých sa dajú iné informácie zistiť, alebo vypočítať, tak by to tak
uviedol. Nie je v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, ak žalobca predkladá spotrebiteľovi zmluvy,
ktoré vyžadujú na zistenie podstatných otázok splácania úveru výpočty.

Pre správnosť rozhodnutia a záver súdu o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov bolo postačujúce,

ak súd zistil, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z náležitostí
vymenovanýchvods.2§4zákonač.258/2011Z.z.,Zožiadnehoustanoveniazákonaospotrebiteľských
úveroch platného a účinného v čase uzavretia zmluvy nie je možné vyvodiť záver, že na to, aby bolo
možné úver kvalifikovať ako bezúročný a bez poplatkov je potrebné okrem podmienky stanovenej v
§ 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. kumulatívne naplnenie akejkoľvek ďalšej podmienky, teda ani

podmienky nedodržania písomnej formy zmluvy. S ohľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že
záver prvostupňového súdu o tom, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, bol
správny.Z uvedených dôvodov prvostupňový súd správne ustálil, že žalobca mal právo na vrátenie len skutočne
poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru, nemal právo žiadať úroky z úveru či iné poplatky. Takto
žalobcovi vzniklo právo požadovať iba sumu, ktorú žalovanému preukázateľne poskytol, teda 700 Eur.

Žalovaný uhradil celkom 613,25 Eur, ako to vyplýva zo súčtu všetkých vykonaných úhrad. Takto ešte
dlhuje žalobcovi na istine úveru 86,75 Eur. V uvedenej sume je návrh žalobcu dôvodný. Výšku úrokov z
omeškania 9% ročne si uplatnil žalobca vo výške, ktorá nepresahuje zákonom určenú a dovolenú výšku
úrokov z omeškania. Keďže len v tomto rozsahu bol návrh žalobcu dôvodný, prvostupňový súd mu v
tomto rozsahu dôvodne vyhovel.

Odvolacísúdpoukazujenaskutočnosť,žeprvostupňovýsúdneaplikovalnarozhodnutiepriposudzovaní
uplatneného nároku ust. § 4 ods. 2,3 zákona č. 258/2001 Z.z., lebo pri právnom posúdení uplatneného
nároku citoval ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Jeho rozhodnutie je však vecne správne.

Odvolací súd po preskúmaní konania a rozhodnutia súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov
podaného odvolania (§ 212 ods. a 2 O.s.p.) rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku II. a III. v zmysle
§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.1 O.s.p.

úspešnému žalovanému preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a neúspešný
žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.