Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 19, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/136/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711205841
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7711205841.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Angely Čechovej a sudkýň
Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Jarmily Čabaiovej vo veci žalobcu H., a.s. so sídlom Y., N. 9, IČO:
36 187 437, proti žalovanému Y. T., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., N. č. XXXX/XX, zast. JUDr. Slavomírou
Huszthyovou, advokátkou v Košiciach, Dominikánske námestie č. 41, o zaplatenie 19.999,54 €, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku č.k. 6C 79/2011-163 z 15.10.2012 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie vo výroku, ktorým súd konanie o zaplatenie 6.937,53 € zastavil.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom v časti nároku žalobcu o zaplatenie 6.937,53 € konanie zastavil, v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania v sume
5.741,45 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalovaného JUDr.
Slavomíry Huszthyovej.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa pôvodne vzájomným návrhom domáhal proti žalovanému
v konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn. 6C 89/2008 zaplatenia sumy 12.179,41
€ (336.977,- Sk) titulom bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie predmetu kúpy, t.j.
motorového vozidla typu K. X. LD 440 E 42 T/P a valníkového návesu žalovaným za obdobie od
15.5.2007 do 15.8.2008, ďalej sumy 882,59 € (26.589,-Sk) predstavujúcej úroky z omeškania za
oneskorené zaplatenie kúpnej ceny a zaplatenie časti kúpnej ceny, resp. DPH vo výške 6.937,53 €
(209.000,- Sk), čo spolu predstavuje sumu 19.999,54 € (602.506,- Sk), a to nároku po jeho vylúčení
z konania sp.zn. 6C 89/2008, ktorý je predmetom tohto konania pod sp. zn. 6C 79/2011. Žalovaný
v tomto konaní taktiež aj v pôvodnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6C 89/2008
nepopieral nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania nezaplatením kúpnej ceny v lehote
splatnosti dojednaných splátok, ich úhradu podmienil ale splnením povinnosti žalobcu oznámiť na
dopravnom inšpektoráte prevod vlastníckeho práva a držby k motorovému vozidlu a návesu (ako je
vyššie špecifikovaný), čo odmietal plniť napriek tomu, že edičná povinnosť vyplývala pre žalobcu z
kúpnej zmluvy zo dňa 23.6.2006 a z platných právnych predpisov a žalobca tieto povinnosti odmietal
splniť, pričom prevod vlastníctva a držby žalovaného k tomuto vozidlu bol na dopravnom inšpektoráte
uskutočnený až na základe rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 7.6.2010 sp. zn. 6C 89/2008, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.3.2011. Žalovaný ale namietal nesprávnosť výšky

úrokov z omeškania uplatňovaných žalobcom, ktorému patrí nie viac ako 590,- €, pričom nárok žalobcu
si žalovaný prípisom zo dňa 19.9.2011 jednostranne započítal so svojou pohľadávkou proti žalobcovi
vo výške 12.926,76 €, ktorú adresoval priamo žalobcovi do výšky 590,- € ( viď č.l. 45-46 spisu) a
následne podaním zo dňa 2.11.2011 započítal do výške 292,59 € ( č.l. 56-58 spisu), pričom pohľadávka
žalobcu proti žalovanému titulom omeškania žalovaného so zaplatením kúpnej ceny v lehote splatnosti
jednotlivých splátok tak zanikla započítaním. Ďalej žalovaný poukazoval na nárok na náhradu škody
spočívajúcu v ušlom zisku za obdobie od 1.6.2011 do dňa 25.3.2011 pre nemožnosť používať v cestnej
premávke motorové vozidlo K. X. LD 440 E 42 T/P a valníkový náves BSS-NV 34.26.24-L-CT, pre
nesplnenie povinnosti zo strany žalobcu oznámiť na dopravnom inšpektoráte prevod vlastníckeho
práva a držbu k uvedenému vozidlu, a keďže dňa 5.3.2009 došlo k odcudzeniu evidenčného čísla
neznámym páchateľom motorového vozidla a návesu, listom zo dňa 1.6.2009 požiadal žalovaný žalobcu
o poskytnutie súčinnosti a o vydanie duplikátu tabuľky s pôvodným evidenčným číslom, ktoré mu žalobca
nevydal a v dôsledku ktorej by mohol užívať motorové vozidlo na vykonanie podnikateľskej činnosti
spočívajúcej vo vnútroštátnej nákladnej cestnej doprave, ale bez pripevnenej tabuľky s prideleným
evidenčným číslom nesmel v zmysle § 123 ods. 5 zák. č. 8/2009 Z.z. používať vozidlo v cestnej
premávke, o čom informoval svojich odberateľov, ktorí mu prestali v období mesiac marec-máj 2009
objednávať služby. Ďalší nárok pozostával zo zaplatenia DPH vo výške 6.937,53 € (209.000,- Sk),
keďže žalobcovi bola zaplatená celá kúpna cena, vrátanie DPH až konštatovaním v právoplatnom
a vykonateľnom rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 7.6.2010. Suma 12.179,41 € (366.917,- Sk)
predstavovala nárok titulom bezdôvodného obohatenia predstavujúceho neoprávnené užívanie vozidla
a návesu za obdobie od 15.2.2007 do 20.8.2007 vyúčtovaná faktúrou č. 881019 zo dňa 8.2.2008,
splatnou dňa 15.2.2008. Z vyššie uvedeného tak predmetom konania je pôvodný vzájomný nárok
žalovaného, (t.j. v tomto konaní žalobcu) na zaplatenie 19.999,54 €, ktorý pozostáva z nárokov ako
ich súd vyššie špecifikoval. Na základe vykonaného dokazovania a po právnom posúdení veci v
zmysle § 414 ods. 1 písm.a OZ, § 130 ods. 1 OZ a § 451 ods. 2 OZ súd uzavrel, že uzavretím
kúpnej zmluvy medzi účastníkmi zo dňa 23.6.2006 nenastala žiadna taká právna skutočnosť, na
základe ktorej by žalovanému vznikla povinnosť vydať žalobcovi motorové vozidlo s návesom, ktorý
mal žalovaný vo svojej oprávnenej držbe. Žalobca skutkovo a právne neodôvodnil a nepreukázal, v
čom má spočívať bezdôvodné obohatenie žalovaného a nepreukázal ani opodstatnenosť požadovanej
výšky bezdôvodného obohatenia. Súd preto žalobu v časti nároku na bezdôvodné obohatenia ako
neopodstatnenú zamietol. Pokiaľ ide o ďalší nárok žalobcu týkajúci sa zaplatenia DPH vo výške 6.937,53
€ vzal žalobca žalobu späť a preto súd zo súhlasom žalovaného v zmysle § 96 ods. 2 O.s.p. konanie
v tejto časti nároku žalobcu zastavil. Nárok žalobcu, ktorým sa domáhal proti žalovanému zaplatenia
úrokov z omeškania vo výške 882,59 € (26.589,- Sk) za oneskorené zaplatenie kúpnej ceny vyššie
uvedeného motorového vozidla a návesu, keďže tento nárok ako opodstatnený a v priebehu konania
ho uznal žalovaný pôvodne do výšky 590,- € a následne aj do výšky 292,59 € (spolu 882.59 €),
čo však jednostranne započítal zo svojou pohľadávkou proti žalobcovi vo výške 12.926,76 € a to
prípisom zo dňa 19.9.2011 do výšky 590,- € (č.l. 45-46 spisu) a podaním zo dňa 2.11.2011 (č.l. 56-58
spisu) do výšky 292,59 €. Tak pohľadávka žalobcu proti žalovanému titulom omeškania žalovaného
zo zaplatením kúpnej ceny v lehote splatnosti jednotlivých splátok zanikla započítaním (jednostranné
započítanie na základe prípisu zo dňa 2.11.2011), pričom sčasti započítaná pohľadávka žalovaného voči
žalobcovi predstavujúca nárok na náhradu škody, ktorá spočívala v ušlom zisku za obdobie od 1.6.2011
do 25.3.2011 (kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 7.6.2010 sp. zn. 6C
89/2008-kedy bol v evidencii vozidiel na dopravnom inšpektoráte žalovaný zapísaný ako vlastník a držiteľ
uvedeného motorového vozidla), pre nemožnosť používať v cestnej premávke predmetné motorové
vozidlo a valníkový náves. V konaní bolo nesporne zistené, že takto započítaná pohľadávka žalovaným,
ktorá spočívala v ušlom zisku za obdobie najmenej po dobu odo dňa písomného oznámenia žalobcovi o
odcudzení tabuľky s evidenčným číslom vozidla neznámym páchateľom (1.6.2009) do dňa nadobudnutia
právoplatnosti označeného v rozsudku (t.j. 21 mesiacov), žalovaný nepoužíval predmetné vozidlo a
náves na vykonanie jeho podnikateľskej činnosti, lenže z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo,
že žalobca nevydal žalovanému duplikát tabuľky s pôvodným evidenčným číslom a neposkytol mu ani
žiadnu inú súčinnosť, v dôsledku ktorej žalovaný v zmysle § 123 os. 5 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke v znení neskorších predpisov nesmel vykonávať svoju podnikateľskú činnosť. Tým mu vznikla
škoda spočívajúca v ušlom zisku vo výške 12.926,76 €. Výšku takto vyčísleného zisku žalovaný stanovil
s prihliadnutím na výšku zisku, ktorú dosahoval nákladnou cestnou dopravou za použitia predmetného
motorového vozidla a návesu v roku 2008 a po právnom posúdení súdu v zmysle § 381 Obchodného
zákonníka, § 373 Obchodného zákonníka a § 580 OZ, súd dospel k záveru, že žalovaným vypočítaný
priemerný mesačný zisk v sume 615,56 € (18.544,40 Sk) ako to vyplýva z výpočtu žalovaného na

č.l. 147 spisu a tento následne vynásobený počtom mesiacov 21 s poukazom aj na ďalší výpočet
mal súd za to, že nárok ohľadne vyššie uvedeného abstrakčného ušlého zisku je zrejmé, že čiastka
opodstatneného úroku z omeškania zo strany žalobcu je podstatne nižšia ako výška ušlého zisku, ktorý
započítava žalovaný spôsobom ako vyplýva z vyššie uvedených dôvodov tohto rozsudku, a preto súd v
prevyšujúcej časti nárok žalobcu ako neopodstatnený zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.. Uviedol však, že do výšky 6.937,53 € z
dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom žalobca zavinil, že sa konanie muselo zastaviť a neúspech vo veci
prestavuje zamietnutý nárok v prevyšujúcej časti, čo do zaplatenia 19.999,54 €. Vzhľadom na vyššie
uvedené žalovaný bol v tomto konaní teda plne úspešný a tak mu súd priznal nárok na náhradu trov
konania predstavujúc ich trovy právneho zastúpenia v sume 5.741,45 €, pričom táto suma pozostávala
z úkonov právnej pomoci špecifikovaných vo vyjadrení a to z nasledovných úkonov právnej pomoci -
vyjadrenia zo dňa 11.8.2008, 20.11.2008 (v konaní sp. zn. 6C/89/2008, - nárok bol vylúčený do tohto
konania) každý úkon po 10.417,50 Sk, t.j. spolu 691,59 €. Ďalšie úkony právnej pomoci a to pojednávania
v dňoch 18.5.2009, 1.6.2009, 25.1.2010 a vyjadrenie zo dňa 15.12.2009, 24.2.2010, každý úkon po
340,40 € (správne má byť 370,14 €) a vyjadrenie zo dňa 19.8.2010, pojednávanie dňa 7.6.2010 (v konaní
sp.zn. 6C/89/2008). Teda náhrada trov konania pozostávala aj z náhrady za stratu času podľa § 15
vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci v znení
neskorších predpisov. Celkové trovy tak predstavovali sumu 5.741,45 €, ktorú súd priznal žalovanému
na trovách právneho zastúpenia.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca a to proti všetkým výrokom a navrhoval napadnutý
rozsudok zrušiť, eventuálne ho zmeniť tak, že žalovaného odvolací súd zaviaže zaplatiť žalobcovi
13.062,- € s 9%-ným úrokom z omeškania od 20.1.2009 do zaplatenia s tým, že o trovách konania
súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia, pričom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Poukazoval na ust. § 445 ObZ.,
v zmysle ktorého kupujúci má nadobudnúť vlastnícke právo až úplným zaplatením kúpnej ceny, pričom
kúpna cena bola žalovaným splatená až poslednou splátkou dňa 21.8.2007 a príslušenstvo ku kúpnej
cene nebolo zaplatené dodnes (s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 226/2005),
dávajúc do pozornosti ustanovenia kúpnej zmluvy zo dňa 23.6.2006. Žalovaný nikdy nepožiadal žalobcu
o prolongáciu - predĺženie lehoty splatnosti - odklad splatnosti alebo plnenia záväzku kúpnej ceny,
pričom kúpna cena bola žalovaným svojvoľne splatená až poslednou splátkou po lehote splatnosti dňa
21.8.2007. Uplatnil si nájom za inkriminované obdobie od 15.2.2007 do 20.8.2008 v sume 12.179,41 €
v zmysle protinávrhu z 21.7.2008. S poukazom na vzájomné započítanie pohľadávok podľa § 580 OZ,
pričom žalovaný v súdnom konaní nepredložil účtovný - daňový doklad, ktorým by relevantne preukázal,
že eviduje vo svojom účtovníctve takúto pohľadávku - majetkové právo - finančný právny nárok, ktorá
je splatná a spôsobilá na kompenzáciu. Tvrdenie žalovaného bez predloženia alebo označenia dôkazu
je bez právnej sily a žalovaný bol povinný preukázať svoje tvrdenia relevantným dôkazom. Pre svoju
neurčitosť a nezrozumiteľnosť je uplatnená pohľadávka žalovaného neplatná v zmysle § 37 OZ, ktorú
žalobca zásadne popiera v celom rozsahu a apeluje na ust. § 153 ods. 1 O.s.p.. Apeloval na neuznanie
čo do základu a výšky predložených dokladov na započítanie a to v zmysle § 384 Obchodného
zákonníka, keďže povinná osoba s prihliadnutím na okolnosti prípadu je potrebné, aby urobila opatrenia
na odvrátenie škody, nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť
nesplnil s poukazom aj na premlčanie ušlého zisku uplynutím jedného roka a to s poukazom na ust.§ 399
Obchodného zákonníka, § 108 OZ a čl. 32 CMR. Taktiež na ust. § 364 ObZ, kde na základe dohody strán
možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky s tým, že dohoda o započítaní nikdy nevznikla medzi
účastníkmi tohto konania a preto uplatnenie započítania zo strany žalovaného vo vyjadrení z 2.11.2011
(na druhej strane v poslednom odseku) a listu z 16.1.2013, (tretí list) je právne irelevantné a je pre
toto súdne konanie neakceptovateľné, nakoľko ide o premlčanú vzájomnú pohľadávku a neexistenciu
pohľadávky v okamihu ich stretu. Ďalej poukazoval na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvého stupňa s poukazom aj na nález Ústavného súdu SR sp.zn. 1.ÚS 114/08, keďže odôvodnenie
súdneho rozhodnutia má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Čo sa
týka náhrady trov konania, súd prvého stupňa duplicitne priznal náhradu trov právneho zastúpenia pre
právneho zástupcu žalovaného (poukazujúc už aj na rozsudok sp.zn. 6C 79/2011) a duplicitné priznanie
náhrady trov konania, s poukazom na bližšie odôvodnenie podaného odvolania, keďže nemožno nároky
za úkony právnej pomoci uplatniť, ak o nich už bolo rozhodnuté v Občianskom súdnom konaní. Súd
preto o vyššie uvedených duplicitných nárokoch uplatnených právnym zástupcom žalovaného, žiadnym

spôsobom nemohol rozhodnúť pre prekážku veci rozhodnutej (resiudikáte). Žalobca tak poukazoval na
nevykonanie a nevyhodnotenie dôkazov v zmysle § 132-136 O.s.p. ako aj odôvodnenie rozhodnutia
v rozpore so zákonným ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.. Pre prípad, ak by odvolací súd nevyhovel
podanému odvolaniu a potvrdil by rozhodnutie súdu prvého stupňa, žalobca požiadal ohľadne uvedenej
skutočnosti v rozhodnutí, vzhľadom na skutočnosť zásadného právneho významu priznať v zmysle
príslušných ustanovení O.s.p. podanie dovolania.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhoval rozsudok súdu potvrdiť ako vecne správny, pričom si uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania v zmysle bližšej špecifikácie uvedenej v podanom odvolaní. Uviedol,
že žalobca vo svojom odvolaní iba opakuje dôvody uvádzané v konaní pred súdom prvého stupňa,
s ktorými sa súd v napadnutom rozsudku správne a dostatočne vysporiadal a k námietke premlčania
poukazoval, že žalovaný pri započítaní neuplatnil práva z prepravy, ale nárok na náhradu škody,
spočívajúcej v ušlom zisku, pričom požiadavku predloženia účtovného daňového dokladu žalovaným
v súdnom konaní na preukázanie, že eviduje pohľadávku v účtovníctve, a pre potreby následného
možného započítania považoval za neopodstatnenú, keďže to nie je podmienkou platného započítania
s poukazom na ich vyjadrenia. Za vecne správny považoval aj výrok rozsudku o trovách konania,
ktoré neboli priznané žalovanému duplicitne, ako nesprávne tvrdí žalobca, keďže tomuto konaniu
predchádzalo spojené konanie o určenie vlastníckeho práva a o vzájomnom návrhu na zaplatenie
19.999,54 € vedené na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn. 6C 89/2008, v ktorom sa žalovaný na
strane žalobcu domáhal určenia vlastníckeho práva k motorovému vozidlu zn. K. X. LD a valníkového
návesu a žalobca na strane žalovaného vzájomným návrhom zo dňa 21.7.2008 zaplatenia sumy
19.999,54 € s prísl.. Rozsudkom zo dňa 7.6.2010 sp.zn. 6C 89/2008-114, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 25.3.2011, súd v určovacej žalobe žalovaného žalobe vyhovel a žalobcu ako
neúspešného účastníka zaviazal na náhradu trov konania a žalobcov vzájomný návrh s príslušenstvom
vylúčil na samostatné konanie. Pri rozhodovaní o trovách spojeného konania priznal súd žalovanému
na strane žalobcu trovy právneho zastúpenia vyčíslené z hodnoty predmetu určovacej žaloby. Žalovaný
si už v predchádzajúcom konaní uplatnil trovy právneho zastúpenia za úkony právnej služby vyčíslené
z hodnoty spojeného konania podľa § 13 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. účinnej do 31.5.2009 a podľa
ust. § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. účinnej od 1.6.2009 do 30.5.2010, s poukazom už aj na tarifu v
zmysle § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. účinnej od 1.6.2010, vychádzajúc z výšky základnej sadzby
tarifnej odmeny za oba konania v zmysle ich vyčíslenia a vychádzajúc z tej skutočnosti, že predmetom
tohto konania sa tak stali aj trovy právneho zastúpenia predchádzajúceho konania vzniknuté v súvislosti
s vylúčeným vzájomným návrhom a preto si žalovaný ako úspešný účastník popri nároku na náhradu
trov konania a tohto vylúčeného konania uplatnil aj nárok na zaplatenie rozdielu trov konania, ktoré mu
vznikli v predchádzajúcom spojenom konaní a trov konania, ktoré mu v predchádzajúcom konaní boli
priznané a preto si uplatnil trovy právneho zastúpenia za úkony právnej služby v zmysle ich bližšieho
vyčíslenia uvedeného v podanom vyjadrení. Uviedol, že proti rozhodnutiu o vylúčení vzájomného návrhu
s príslušenstvom nie je v zmysle § 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p. prípustné odvolanie. Všetky bližšie
špecifikované a vyčíslené úkony právnej služby boli podľa žalovaného, jeho právnou zástupkyňou
poskytnuté s náležitou odbornou starostlivosťou a v súlade s jej povinnosťami advokáta vyplývajúce
zo zák.č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon), na ktoré má žalovaný ako úspešný účastník právo na náhradu trov
konania, vrátane odmeny advokáta za zastupovanie.

Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda
senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak
a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie,
c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,
d) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Podľa odseku 2 cit. ust. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia
pojednávania.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. keďže v posudzovanej veci nejde ani o
jeden z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p.), za dodržania podmienok podľa § 156 ods. 3 O.s.p.,
keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní

pred jeho vyhlásením, prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel
k záveru, že rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcom rozsahu je vecne
správny, preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a odvolanie proti výroku o zastavení konania v časti
nároku žalobcu na zaplatenie 6.937,53 € podľa § 218 ods. 1 písm.b/ O.s.p. odmietol, lebo bolo podané
neoprávnenou osobou.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi
súdu prvého stupňa, na správnosť ktorých poukazuje, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku.

Žalobca odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t.zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132
O.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

Odvolací súd po preskúmaní veci z hľadiska tohto odvolacieho dôvodu urobil záver, že súd prvého stupňa
vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania
najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas
konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok
hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až 135 O.s.p.,
preto tento odvolací dôvod nie je v prejednávanej veci daný.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil,
príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Ani tento odvolací dôvod nie je daný, lebo súd pri rozhodovaní vychádzal zo správnych právnych
predpisov a správne ich aj aplikoval na zistený skutkový stav. Na základe uvedeného bolo možné urobiť
v odvolacom konaní záver, že odvolanie žalobcu nie je spôsobilé spochybniť správnosť skutkových
a ani právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti.

Pokiaľ žalobca v rámci namietaných odvolacích dôvodov namieta skutkový záver súdu o nepreukázaní
zo strany žalovaného vzájomných pohľadávok na započítanie podľa § 580 OZ a nemožností zápočtu
pohľadávok, ktoré si uplatnil z dôvodu ich neurčitosti a nezrozumiteľnosti v zmysle § 37 OZ, odvolací súd
poukazuje na to, že žalobca tieto skutočnosti v podanom odvolaní o nemožnosti započítania vzájomných
pohľadávok žalovaného s pohľadávkou žalobcu, žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal. Ďalšie
skutočnosti uvádzané žalobcom v podanom odvolaní o nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetnému
motorovému vozidlu s návesom už boli posúdené v konaní vedenom na súde prvého stupňa pod sp.zn.

6C 89/2008 a taktiež Krajským súdom v Košiciach v rozsudku zo dňa 2.3.2011 č.k. 5Co 225/2010-147
v konaní, ktoré predchádzalo tomuto konaniu a predmetom ktorého bolo určenie vlastníckeho práva
k predmetnému motorovému vozidlu a valníkovemu návesu, kedy súd určil, že Y. T. je vlastníkom
motorového vozidla s návesom a potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom odmietol odvolanie proti
výroku rozsudku o vylúčení návrhu na samostatné konanie a zaviazal žalovaného (DMF a.s.) zaplatiť
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 63,70 € na účet právnej zástupkyne žalovaného.
Taktiež aj ďalšie namietané skutočností sú zase len zhrnutím predmetu konania žalobcom, ktoré boli
obsiahnuté v jeho vyjadreniach a z ktorých súd vychádzal v rámci hodnotenia dôkazov vo svojom
rozhodnutí s tým, že rozhodnutie súdu bolo vykonané v súlade s ust. § 132 a § 135 O.s.p. a rozsudok
súdu prvého stupňa je riadne odôvodnený v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p..

Odvolací súd sa tak stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, ako aj
s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje, keďže súd prvého stupňa úplne
zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
a prednesov účastníkov vyplynuli a vykonané dôkazy správne a úplne vyhodnotil v súlade s § 132 a
nasl. O.s.p..

Žalobcom namietané skutočnosti tak nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku, z hľadísk prijatých skutkových záverov a právneho záveru o zamietnutí uplatnených nárokov
žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia, náhrady škody, ušlého zisku atď.. Odvolacie námietky
žalobcu uvedené v odvolaní nemajú pre rozhodnutie v prejednávanej veci vo výroku o zamietnutí nároku
žiaden právny význam a preto s poukazom na hore uvedené zdôvodnenie k nim nebolo potrebné zaujať
bližšie stanovisko.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, O.s.p. v zamietanom
výroku, ako vecne správny.

Odvolanie žalobcu proti rozsudku vo výroku o zastavení konania v časti nároku žalobcu na zaplatenie
6.937,53 € odvolací súd odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.sp., lebo bolo podané niekým, kto na
odvolanie nie je oprávnený.

Žalobca žalobu týkajúcu sa zaplatenia DPH vo výške 6.937,53 € vzal späť a preto súd so súhlasom
žalovaného podľa § 96 ods. 2 O.s.p. konanie zastavil ohľadne tejto časti nároku žalobcu. Žalobca podal
odvolanie aj proti tomuto výroku, aj keď mu vo vzťahu k tejto časti výroku nebola spôsobená žiadna ujma,
lebo vyznel v jeho prospech a preto nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania proti tomuto výroku.

Odvolací súd o odvolaní proti výroku rozsudku o náhrade trov konania rozhodol tak, že výrok o náhrade
trov konania zrušuje a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a to podľa
§ 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2/ O.s.p.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nesprávny postup súdu, ktorým znemožní
účastníkom občianskeho súdneho konania realizáciu procesných práv priznaných procesným
predpisom za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Podľa
ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen postupom súdu, ktorý
rozhodnutiu predchádza, ale aj rozhodnutím samým. Takýmto rozhodnutím je aj uznesenie, ktoré je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

Podľa § 169 ods. 2 O.s.p. v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie o. i. odôvodnenie.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie o. i., ktoré skutočnosti mal za preukázané
a ktoré nie, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval a posúdi zistený skutkový stav podľa
príslušných ustanovení, ktoré použil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Ústavný súd Slovenskej republiky už vo viacerých rozhodnutiach judikoval, že súčasťou procesných
záruk spravodlivého rozhodnutia je taktiež právo účastníkov na riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, preto je povinnosťou súdu v každom, teda aj v procesnom rozhodnutí v súlade s §
167 ods. 2 v spojení s § 157 ods. 2 O.s.p. uviesť dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých je
rozhodnutie založené. Odôvodnenie rozhodnutia obsahujúce iba odkaz na ustanovenia O.s.p. či iných
právnych predpisov nezodpovedá požiadavke riadneho a preskúmateľného odôvodnenia a neumožňuje
ani odvolaciemu súdu posúdiť správnosť postupu súdu prvého stupňa pri vydaní rozhodnutia, preto v
takom prípade prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí o náhrade trov konania neuviedol jasné a konkrétne dôvody
svojej úvahy o priznaní náhrady trov konania a určení jej výšky. Inými slovami súd v odôvodnení rozsudku
dostatočne nevysvetlil z akej tarifnej hodnoty veci vychádzal pri určení výšky odmeny za priznané úkony
právnej služby. Súd prvého stupňa aj duplicitne priznal náhradu trov právneho zastúpenia žalovaného
za úkony právnej pomoci - vyjadrenie zo dňa 11.8.2008, 20.11.2008, ktoré už boli priznané súdom
v konaní vedenom po sp.zn. 6C 89/2008 a taktiež za účasť na pojednávaniach v dňoch 18.5.2009,
1.6.2009, 25.1.2010, 7.6.2010 a vyjadrenie zo dňa 15.12.2009, 24.2.2010. Odôvodnenie rozhodnutia o
náhrade trov konania tak nezodpovedá zákonnému ustanoveniu § 157 ods. 2 O.s.p. čo má za následok
nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku v tomto výroku o náhrade trov konania. Z tohto dôvodu
nemohol byť odvolacím súdom tento výrok rozsudku o náhrade trov konania vecne preskúmaný a nebolo
tak umožnené odvolaciemu súdu posúdiť, či odvolanie žalobcu je alebo nie je dôvodné. Rozsudok v
napadnutom výroku o náhrade trov konania musel byť preto zrušený a vec v rozsahu zrušenia vrátená
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

V ďalšom konaní pri opätovnom rozhodnutí súd prvého stupňa posúdi odvolacie námietky žalobcu
týkajúce sa náhrady trov konania a to s poukazom aj na duplicitné priznanie náhrady trov konania
za úkony, ktoré už boli žalovanému priznané v rámci konania vedeného pred súdom prvého stupňa
pod sp.zn. 6C 89/2008, správne ustáli výšku tarifnej sadzby odmeny advokáta za úkony právnej
služby priznané žalovanému. Svoje rozhodnutie jasne a presvedčivo odôvodní tak, aby odôvodnenie
rozhodnutia zodpovedalo požiadavke riadneho a preskúmateľného odôvodnenia.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Odvolací súd zastáva názor, že nie je dôvod na vyslovenie prípustnosti dovolania podľa § 238 ods. 3
O.s.p., keďže otázky formulované žalobcom v odvolaní nie sú otázkami zásadného právneho významu
s poukazom na právnu teóriu, judikatúru súdov dôsledne rešpektujúcich ustálenú rozhodovaciu činnosť
týkajúcu sa namietaných skutočností uvádzaných žalobcom v podanom odvolaní.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerov hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.