Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 22, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/820/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215874
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7712215874.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci navrhovateľky POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO:
XX XXX XXX, so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: XX XXX XXX,
so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, jej menom: doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., advokát a
konateľ proti odporkyni Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľky proti
rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 16C/200/2012-21 z 30.4.2014

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) návrh zamietol a odporcovi náhradu trov
konania nepriznal.

Súd vo veci náhrady škody vykonal dokazovanie a zistil zo spisu súdu, vedeného pod sp.zn.
12Er/602/2010, že u súdneho exekútora W.. U. I., sa vedie exekučná vec pod sp.zn. Ex16721/2010,
pričom návrh na vykonanie exekúcie u exekútora bol spísaný dňa 4.11.2010. V návrhu oprávnený -
Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, Pribinová 25, požiadal o vykonanie exekúcie proti povinnému Y. B., N. XX,

B., na základe exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zo dňa 1.2.2010, sp.zn.
SR22991/09, ktorý nadobudol právoplatnosť 4.10.2010, a vykonateľnosť 7.10.2010. Týmto rozsudkom
bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému, ako žalobcovi, sumu 291,63 €, zmenkový
úrok vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 291,63 € do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 % ročne
z dlžnej sumy 291,63 € od 24.11.2009 do zaplatenia a trovy konania vo výške 122,18 €. Ďalej z
exekučného spisu vyplýva, že súdnym exekútorom bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie doručená dňa 22.12.2010. K žiadosti je pripojený návrh na vykonanie exekúcie, zmluva o

úvere medzi dlžníkom Y. B. a veriteľom - Pohotovosť, s.r.o., Pribinová 25, Bratislava, zo dňa 19.11.2008,
ktorou bol poskytnutý dlžníkovi úver v sume 6 000,- Sk. Ďalej je k návrhu pripojený rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu, sp.zn. SR22991/09, zo dňa 1.2.2010, v ktorom bol povinný, ako žalovaný,
zaviazaný zaplatiť oprávnenému, ako žalobcovi, sumu vo výške 291,63 €, zmenkový úrok vo výške
0,25% denne z dlžnej sumy 291,63 € do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy
291,63 € od 24.11.2009 do zaplatenia a trovy konania vo výške 122,18 €. Tento rozsudok nadobudol
právoplatnosť 4.10.2010 a vykonateľnosť 7.10.2010. V exekučnom spise sa ďalej nachádza žiadosť o

doloženie požadovaného dokladu, v ktorej súdny exekútor žiada oprávneného, aby zaslal fotokópiu
blanko zmenky vystavenej dňa 19.11.2008.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.4.2014, ktorého sa však navrhovateľ bez ospravedlnenia
nezúčastnil. Požiadal síce dňa o zrušenie pojednávania, a to z dôvodu, že podal ústavnú sťažnosť,predmetom ktorej je rozhodnutie o porušení jeho práva na zákonného sudcu, a práva na nestranný súd,
dôsledkom ktorej podľa neho má byť zrušenie rozhodnutia.
Súd citoval o.i. § 5, § 6, § 9, § 15, § 19 ods.1, 2, 3 zák. č. 514/2003 Z.z. a po posúdení zákonných

predpokladov na uplatnenie nároku na náhradu škody - v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., dospel
k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Navrhovateľ sa domáha náhrady škody z toho
dôvodu, že súd nevydal poverenie v 15.dňovej lehote určenej v ustanovení § 44 ods. 1 Exekučného
poriadku, a preto navrhovateľ tvrdí, že vznikli prieťahy v exekučnom konaní. Z exekučného spisu mal
súd za preukázané, že o žiadosti súdneho exekútora bolo rozhodnuté 21.3.2011 v lehote, vydaním

poverenia, teda bez prieťahov, na ktoré sa odvoláva navrhovateľ v návrhu. Nárok navrhovateľa na
náhradu škody, nebol uplatnený v súlade s podmienkami na uplatnenie tohto nároku podľa zák.
č. 514/2003 Z.z., a preto nie je daný ani samotný základ jeho nároku. Súd sa z uvedeného
dôvodu nezoberal správnosťou vyčíslenia výšky náhrady škody, či výšky nemajetkovej ujmy, ktorú
navrhovateľ požadoval a návrh, ako neopodstatnený, zamietol. Ďalším dôvodom, pre ktorý bol návrh
zamietnutý je to, že navrhovateľ nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky uplatnenia nároku na

náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z., pred súdom, a to podmienku predbežného prerokovania
nároku pred príslušným orgánom. V návrhu navrhovateľ síce uviedol, že v súlade s ustanovením §
15 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z., písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie
jeho nároku, ale do spisu nepredložil žiadny dôkaz o tom, že takýto nárok si u odporcu uplatnil, a
kedy, a dokazovanie odkázal na spis Ministerstva spravodlivosti SR. Odporca síce nepoprel, že mu

navrhovateľ návrh adresoval, avšak uviedol, že návrh vykazoval množstvo nedostatkov, spočívajúcich v
jeho všeobecnosti a neurčitosti, neuvedení relevantných informácií týkajúcich sa výšky náhrady škody,
neuvedení súdnych konaní, ktorých sa nárok mal týkať a pod. Nemožno akceptovať, aby doručenie
žiadosti o predbežné prerokovanie návrhu dokazoval súd, alebo odporca. Nejde o listinný dôkaz, ku
ktorému nemá navrhovateľ prístup, alebo ktorý by mu nemohol byť sprístupnený. Ak si navrhovateľ

neponechal ani kópiu návrhu, sám sa dostal do dôkaznej núdze pre účely občianskoprávneho konania,
ale ani z toho dôvodu nemôže prenášať dôkaznú povinnosť na súd alebo na druhého účastníka
konania. Súd ďalej mal za preukázané, že skutkové tvrdenia navrhovateľa o nevydaní poverenia alebo
rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia, v zákonom stanovenej lehote, od ktorých odvodzoval svoj
nárok na náhradu škody podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., sa nezakladajú na pravde.

V podanom odvolaní žiadala navrhovateľka zrušiť napadnutý rozsudok, lebo sú irelevantné úvahy
súdu o podstate a rozsahu podnikateľského rizika z hľadiska čl. 2 ods.2 Ústavy SR sťahovať na
možnosti porušovania zákona štátnym orgánom a pri porušení práva navrhovateľky na kontradiktórny
súdny proces nepostupoval súd nestranné, konečným rozhodnutím rozhodoval vylúčeným sudcom

(najmä vytýkal podľa § 221 ods.1 O.s.p. odvolateľ, odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 205
ods.2 písm.a/, f/ O.s.p. a že nebol dostatočne zistený skutkový stav). Nesprávne právne posúdenie
veci vyplýva aj z toho, že judikatúra, ktorú pripojil ku odvolaniu, nebola zohľadnená súdom prvého
stupňa. Odvolateľka namietala, že okresný súd by nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v
odôvodnení nekoherentný, t.j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť

príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby
premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre
širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé
a presvedčivé. V prípade, keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými
zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba také

rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(mutatis mutandis Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 243/07 z 19.júna 2008).
Navrhovateľka hodlala v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť
dôkazy o výške majetkovej škody a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie
zabezpečil. Súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonané ex offo, žalobcu nepoučil

podľa ust. § 120 ods.4 OSP a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal
priestor navrhnúť alebo predložil ďalšie dôkazy.
Predsa sám súd zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť
a nesprávny úradný postup nenašiel žiaden objektívne udržateľné ospravedlňujúce dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t. j.
neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal
odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2
O.s.p., lebo je vecne správne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil,odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne.

Ani jeden z navrhovateľkou uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

K niektorým skutočnostiam tvrdeným v odvolaní je potrebné uviesť:

Odňatím možnosti konať pred súdom sa vo všeobecnosti rozumieť taký jeho procesný postup alebo aj

rozhodnutie, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých konkrétnych procesných práv, ktoré
mu O. s. p. priznáva a ktorý sa prejavil už v priebehu konania a nielen pri rozhodovaní.

Podľa § 101 ods.2 druhá veta O.s.p., ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani
nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka;
prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa § 115 ods.1 O.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej
pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.

Podľa ods.2 cit. ust. predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,

spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Súdna prax sa ustálila na výklade, že účastníkovi nebola postupom súdu odňatá možnosť konať pred
súdom, ak nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, ani sa ho nezúčastnil, hoci o pojednávaní bol
riadne a s dostatočným predstihom upovedomený.

Dôvod uvedený navrhovateľkou v žiadosti o odročenie pojednávania nie je dôležitý, lebo jej muselo
byť známe, že ÚS SR odmietol všetky jej sťažnosti, ktorými namietala porušenie svojich základných
práv podľa Čl.46 ods.1 a Čl.48 ods.1 Ústavy SR a práva podľa čl.6 ods.1 Dohovoru uzneseniami
KS v Košiciach (a aj iných KS), ktorým bolo rozhodnuté, že ňou namietaní sudcovia nie sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania v ňou uvedených veciach (napr. uznesením I.ÚS/293/2013-10
z 29.5.2013, I.ÚS/311/2013-10 z 29.5.2013, III.ÚS/351/2013-11 z 18.7.2013, IV.ÚS/508/2013-8 z
15.8.2013 atď.), pre nedostatok svojej právomoci na preskúmanie podaných sťažností, a preto nemala
žiaden dôvod predpokladať, že sa tak nestane aj v prípade jej sťažnosti v tejto veci (porovnaj rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo 163/2014 zo 16.6.2014).

Okrem toho stav, že nemala možnosť sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich
svoje rozhodnutie si spôsobila sama tým, že sa bez dôležitého dôvodu neustanovila na pojednávanie,
na ktorom bolo rozhodnuté (§ 101 ods.2 O.s.p.).

Súdsanedopustilviacerýchomylov,lebonekonštatoval,ženavrhovateľkounamietanélehotynavydanie
rozhodnutia boli dodržané vo všetkých prípadoch, pretože uvádza exekučné veci, v ktorých došlo k
zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zák. ustanovenej lehote 15 dní,
avšak súčasne aj vysvetľuje dôvod, pre ktorý sa tak stalo.

Vo veci bolo rozhodnuté po nariadenom pojednávaní, dôkazom čoho je zápisnica o pojednávaní, na
ktorom sa však navrhovateľka - ako už bolo uvedené - bez dôležitého dôvodu nezúčastnila, preto jej
právo na kontradiktórny súdny proces nebolo porušené.

Pôvod listín, ktorými súd vykonal dokazovanie je z odôvodnenia rozsudku jednoznačne a nad akúkoľvek

pochybnosť poznateľný, lebo je výslovne uvedené, že šlo o listiny založené v exekučnom spise.

Napadnutý rozsudok nie je nepreskúmateľný, lebo právne závery, ku ktorým súd dospel nie sú v
extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami.

Podľa § 224 ods.1 O.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie
konanie.Podľa § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods.1 prvá veta O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Navrhovateľka nemala v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jej trov a žalovaná
žiadne trovy neuplatnila.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.