Rozsudok Judgement was issued on Thursday, August 13, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/40/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114203000
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114203000.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Strakovou v právnej veci žalobcu: D. Y., T.. XX. X. XXXX, H.
C., I. Š. XXX, zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sovietskych
hrdinov 163/66 p r o t i žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35792752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Kubániho 16, o určenie neprijateľnosti poplatku a vydanie bezdôvodného obohatenia takto

r o z h o d o l :

U r č u j e, že poplatok 215,75 EUR, ktorý bol dojednaný v zmluve o poskytnutí revolvingového úveru
so žalovaným zo dňa 16. 4. 2013, v znení:

„Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť
a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu, maximálne troch
akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi
veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v

možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 EUR a b) za poskytnutie služby spočívajúcej
v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 EUR v prípade, ak bude dlžníkovi
revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia
jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť
dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody
o poskytnutí služby“ j e n e p r i j a t e ľ n o u z m l u v n o p o d m i e n k o u.

Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 215,75
EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 354,88 EUR a uhradiť
ich priamo na účet právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Igorovi Šafrankovi, advokátovi vo Svidníku, Sov.
hrdinov 163/66 na účet vedený vo VÚB č. ú. SK72 0200 0000 0000 4294 9572,

VS 3714 do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť štátu súdny poplatok vo výške
116,- EUR na účet Okresného súdu Prešov do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 4. 2. 2014 domáhala určenia, že poplatok 215,75 EUR za službu
spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Zároveň uplatnila nárok na zaplatenie 215,75 EUR titulom vydania
bezdôvodného obohatenia. Návrh odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, pričom žalovaný si okamžite započítal sporný poplatok 215,75 EUR za službu týkajúcu samožného odkladu splátok, ktorý bol neprimerane vysoký - činil až 14,3 % z výšky úveru. Navyše tento
poplatok sa platí bez ohľadu na poskytnutie danej služby. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Prešove, sp. zn. 18Co 109/11, podľa ktorého súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj takú,

ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané
a slúži v skutočnosti záujmu dodávateľa a vzťahuje sa to aj na prípad, ak veriteľ si ešte pred poskytnutím
úveru zinkasuje nejakú jeho časť, čo odporuje ratio legis inštitútu úveru.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a v písomnom vyjadrení vytýkal žalobkyni nepochopenie inštitútu

neprijateľnej zmluvnej podmienky. Sporná zmluvná podmienka predstavuje samostatný právny úkon,
jej vznik nie je podmienkou pre vznik úverovej zmluvy. Vyplýva to z bodu 8.6 dohody. Jej uzavretie
zo strany žalobkyne bolo slobodné a dobrovoľné. Navyše dohodnutá odplata je cenou plnenia, ktorú si
žalobkyňa zakúpila v dohode o poskytnutej službe, preto je vylúčené v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníkazprieskumuneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok.Zmyslomdanejprávnejúpravyjeodstrániť
zo zmluvného vzťahu také ustanovenie, ktoré bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní nejakých práv alebo

vytvára pre neho nevýhodnejšie postavenie v porovnaní so stavom, ako keby danú situáciu upravoval
zákon.Predmetomdohodyoposkytnutíslužbyvtomtoprípadejeodplatnéprevzatiezáväzkužalovaným
poskytnúť odklad splatnosti maximálne troch splátok. Zákon odklad splátok neupravuje a preto uzavretie
tejtodohodyzavádzaúpravu,ktorájevýhodnejšiaoprotizákonnejreguláciiapretonemôžepredstavovať
hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Navyše ide o individuálne dojednanie tejto dohody a aj

z toho dôvodu nemôže byť neprijateľnou podmienkou.

V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný vysvetľuje výhody spornej dohody. V prípade využitia odkladu splátok
sa dlžník vyhne sankciám za omeškanie, nemôže dôjsť k zosplatneniu úveru. Zdôraznil, že touto
dohodou vznikol záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi na jeho žiadosť odklad splátok, a vyslovil

názor, že spotrebiteľ nemá právo domáhať sa vrátenia odplaty za zakúpený a nevyužitý tovar alebo
služby. Uviedol, že žaloba smeruje k zneužívaniu postavenia spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemôže
získať výhodnejšie postavenie ako dodávateľ. Žalovaný poukázal aj na to, že podľa § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka sa posudzuje výška odplaty podľa situácie na finančnom trhu, teda nielen
v bankovom sektore s prihliadnutím na dobu trvania zmluvy a lehotu splatnosti, objem poskytnutých

prostriedkov a spôsob zabezpečenia. Zároveň žalovaný vyhodnotil podanie žaloby a postup žalobcu
v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že zo strany žalovaného nikdy neboli vznesené pripomienky
k predmetnej zmluve a žalobca zjavne snaží sa zneužiť spotrebiteľské právne vzťahy a dosiahnuť
neoprávnený majetkový prospech.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, písomnými vyjadreniami žalovaného, žiadosťou/
zmluvou o revolvingovom úvere, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Predmetom sporu je zmluva o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXX spracovaná ako formulárová
zmluva medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom podpísaná dňa 5. 4. 2013

žalobkyňouadňa16.4.2013žalovaným.Vkolónkeč.5obsahuježiadosťžalobkyneopožadovanýúver.
Je v nej uvedená suma úveru 1.500,- EUR, splatnosť 42 mesiacov, mesačná splátka 80,37 EUR, celková
čiastka, ktorú má žalobca zaplatiť 3.375,54 EUR, ročná úroková sadzba 70,01 %, RPMN 70,01 %,
priemerné RPMN 47,29 %, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 EUR, suma, ktorú žalobca z revolvingu
zaplatí 1.928,88 EUR, RPMN z revolvingu 63,32 % a ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %.

Kolónka 6 obsahuje údaje o schválenom revolvingovom úvere, ktorá obsahuje zhodné údaje s kolónkou
5. Všetky vyššie spomínané číselné údaje sú písané rukou. Na druhej strane pokračuje úverová
zmluva drobným písmom bodmi 7-13. V bode 8 je o malo väčším písmom označenie: „Dohoda o
poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka“. Nasleduje bod 8.1 s týmto

textom: „Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho
žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne
troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a/ za
poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 EUR a b/
za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu

vo výške 112,08 EUR v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na
základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je
povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude
tvoriť prílohy tejto dohody o poskytnutí služby.V bode 8.2 sa uvádza: “Dlžník je oprávnený, nie však povinný požiadať o odklad splatnosti splátok
úveru/revolvingu po splatení prvých troch splátok za podmienky, že je dlhodobo práceneschopný,

pričom dlhodobou pracovnou neschopnosťou sa rozumie pracovná neschopnosť začatá najskôr v
deň uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby a trvajúca dlhšie ako tri týždne alebo pokiaľ s ním
bol skončený pracovný pomer. Dlžník je povinný toto svoje právo veriteľovi doložiť kópiou lekárskeho
potvrdenia,ktorépreukazujedobutrvaniajehopracovnejneschopnostialebokópioupotvrdeniaovedení
v evidencii uchádzačov o zamestnanie alebo výpoveďou resp. dohodou o skončení pracovného pomeru

alebo iného dokumentu, ktorý preukazuje skončenie pracovného pomeru, pričom odo dňa vyhotovenia
ktoréhokoľvek z uvedených dokumentov do dňa ich doručenia veriteľovi nesmie uplynúť doba dlhšia
ako dva mesiace. Účinnosť odkladu splácania nastáva okamihom doručenia žiadosti veriteľovi vrátane
všetkých príslušných dokladov podľa predchádzajúcej vety. Dlžník je oprávnený požiadať o odloženie
splátok poskytnutého úveru aj v iných prípadoch ako je uvedené vyššie, ale tento odklad je podmienený
schválením zo strany veriteľa. Na odloženie splátok v týchto iných prípadoch nemá dlžník právny nárok“.

Až do bodu 8.6 sú uvedené údaje týkajúce sa spornej dohody. Pod bodom 8.6 je podpis žalobcu s
dátumom 5. 4. 2013 a podpis s pečiatkou žalovaného s dátumom 16. 4. 2013. Pod nimi pokračuje text
úverovej zmluvy bodmi 9-13, ktorý je ukončený dátumami a podpismi tak, ako predtým.

Žalobkyňa uviedla, že pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere bola poučená len v tom zmysle, že
sa jej žiadosti vyhovelo a zmluvu jej žalovaný predložil k podpisu. Žalovaným nebola vôbec poučená a
oboznámená, že jej mala byť poskytnutá služba na odklad splátok a ani nevedela, že si žalovaný stiahol
za to poplatok. Celý úver nie je splatený, je nezamestnaná, žiadala o odklad splátok v marci 2014, na
čo jej žalovaný neodpovedal.

Zmluvný vzťah medzi účastníkmi je nepochybne spotrebiteľský (§ 52 ods. 1 OZ v znení účinnom od
1.1.2008). Zároveň sa však riadi zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona

a medzi nimi pod písm. k/ je výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov ak
a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1
b/ je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa názoru súdu v zmluve o spotrebiteľskom úvere musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a
iných poplatkov, teda nepostačuje ak je uvedená len suma predstavujúca súhrn splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. Uvedený nedostatok spôsobuje následok vyplývajúci z § 11 ods. 1 citovaného zákona
spočívajúci v tom, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a je teda sankciou

za nesplnenie vyžadovaných náležitostí zo strany dodávateľa.

Zároveň však aj keď toto posúdenie má prednosť, súd vyhodnocoval platnosť dohody o úrokoch
ako časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka a
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohodnutý úrok totiž predstavoval 70,01 % p.a. Súdy už vo

viacerých rozhodnutiach sa zaoberali platnosťou dohody o úrokoch práve s ohľadom na korektív
zakotvený v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.Najvyšší súd SR v rozsudku 5Cdo 26/11 zo dňa 26.4.2012 uviedol: „Neprimeranou a preto odporujúcou
dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania

obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek“. Najvyšší súd poukázal na to, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej
pôžičke práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne
uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až
úžernícke úroky. V spomínanom prípade išlo o dve zmluvy o pôžičkách, pri ktorých úroky presahovali

takmer 4 až 5,5násobne obvyklú úrokovú mieru v bankách.

Pri úverovej zmluve, ktorá je predmetom tohto sporu bol dohodnutý úrok 70,01 %, pričom z internetovej
stránky NBS súd zistil, že pri spotrebiteľských úveroch v 1. štvrťroku 2013 s dobou splatnosti od 1
do 5 rokoch bola priemerná úroková sadzba 11,13 % p. a., teda zmluvný úrok je 600 - násobne vyšší.
Nepochybne ide o úžernícky úrok, ktorý je potrebné považovať za neplatný. V tejto súvislosti možno

poukázať aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove 3Co 151/2013 zo dňa 25.9.2013, ktorý konštatoval,
že vzhľadom na vyššiu mieru rizika pri poskytovaní úveru nebankovými subjektmi sa dajú akceptovať
vyššie úroky, rozhodne nie viac ako 100% proti priemeru bánk. K podobnému záveru dospel Krajský
súd v Prešove aj v rozsudku 16Co 71/2011 zo dňa 8.12.2011, ktorý zdôraznil, že je neakceptovateľné
porovnávať ceny úverov so subjektmi, ktoré ich dojednávajú v spoločensky nežiaducom rozsahu.

Nepochybne teda dohoda o úrokoch v predmetnej úverovej zmluve je neplatná pre rozpor s dobrými
mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa§153ods.1O.s.p.,súdrozhodnenazákladeskutkovéhostavuzistenéhozvykonanýchdôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa názoru súdu nie žalobkyňa, ale žalovaný nepochopil inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky
a absolútne ignoruje princíp ochrany práv spotrebiteľa. Vyplýva to z jeho pokusu o obhájenie spornej
dohody a vysvetlenie „výhod“ pre dlžníka vyplývajúcich z tejto dohody. Snaží sa obhájiť niečo čo
obhájiteľné nielen z právneho hľadiska, ale ani morálneho posúdenia nemôže byť. Žalovaný totižžalobkyni strhol z úveru sumu 215,75 EUR ako poplatok za to, že ak by snáď niekedy v budúcnosti žiadal
o odklad splátok, aj to až pri splnení ďalších podmienok (stanovenej doby práceneschopnosti alebo
skončenie pracovného pomeru) povolí mu odklad, ale maximálne troch splátok a to všetko za poplatok

215,75 EUR pri úvere 1.500,- EUR. Ide o hrubú nerovnováhu práv a povinností účastníkov spornej
dohody v neprospech spotrebiteľa. Nie je možné vylúčiť súdnu kontrolu tejto zmluvnej podmienky s
tým, že sa týka ceny. Posudzuje sa nie cena - jej výška, ale celá táto dohoda, ktorá spočíva v tom, že
spotrebiteľ má platiť za niečo, čo mu nie je dodané. Celá dohoda sa teda posudzuje komplexne, teda
nie len výška stanoveného poplatku, ktorý však nepochybne vzhľadom na to, že predstavuje 14,1 %

poskytnutého úveru len potvrdzuje záver o neprijateľnosti celej tejto zmluvnej podmienky.

Zo súdnej kontroly by bola vylúčená sporná dohoda, ak by bola individuálne dojednaná. Tento názor
je však spochybnený už tým, že ide o formulárovú dohodu. Navyše z výpovede žalobkyne, ktorej súd
nemal dôvod neveriť, pretože je tiež dôkazným prostriedkom, nepochybne vyplýva, že v čase, keď ju
žalobkyňa podpisovala, o žiadnej sume poplatku nebola poučená a o tomto poplatku nemala žiadnu

vedomosť, a teda ani so žalovaným nejednala o ňom. Táto skutočnosť logicky vyplýva z faktu, že
v čase podpísania formulára o zmluve žalobkyňou sa nevedelo v akej výške bude úver schválený.
Sporný poplatok nepredstavuje celé číslo, nepochybne ide o určité percento z poskytnutého úveru,
takže poplatok musel byť do zmluvy dopísaný až po schválení úveru a teda rozhodne nemohol byť
odsúhlasený žalobkyňou. Súd preto dospel k záveru, že sporná zmluvná podmienka nebola individuálne

dojednaná.Súdzdôrazňuje,žeplatíprezumpciapráveotom,ženeprijateľnázmluvnápodmienkanebola
individuálne dojednaná ako to vyplýva z § 53 ods. 3 OZ. Dôkazné bremeno o opaku je
na žalovanom, ktorý však toto dôkazné bremeno neuniesol. Súd preto považoval za dôvodné vyhovieť
aj tejto časti žaloby.

Úspešnej žalobkyni bola v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznaná náhrada trov konania, ktoré predstavujú
trovy právneho zastúpenia. V danom prípade tarifná odmena za 1 úkon právnej služby predstavuje 68,51
EUR, lebo boli spojené dva nároky, pričom podľa § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vyššia tarifná
hodnota predstavuje vec týkajúcu sa neprijateľnej zmluvnej podmienky, kde tarifná hodnota je 61,87
EUR s poukazom na § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky. Táto tarifná hodnota pri spojených veciach sa

zvyšuje o 1/3 tarifnej hodnoty ďalšieho uplatneného nároku teda zo žaloby o zaplatenie 215,75 EUR,
pri ktorom tarifná hodnota činí podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky odmenu 19,92 EUR, z čoho 1/3
je 6,64 EUR. Z toho dôvodu odmena za jeden úkon právnej služby za spojené veci predstavuje 68,51
EUR (61,87 + 6,64). V tejto hodnote bola priznaná odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie
žaloby a účasť na pojednávaní dňa 13. 8. 2014, režijný paušál 3 x 8,04 EUR s poukazom na § 16 ods.

3 vyhlášky. Úhrne tak odmena predstavuje bez DPH 229,65 EUR.

Ďalej právnemu zástupcovi žalobkyne patrí náhrada za premeškaný čas v súvislosti s účasťou právneho
zástupcu na pojednávaní dňa 13. 8. 2014 za 4 polhodiny po 13,40 EUR a to s poukazom
na § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., teda predstavuje 53,60 EUR, právny zástupca si

uplatnil len polovicu tejto náhrady, t. j. 26,80 EUR.

Súd priznal aj nárok na náhradu cestovného za použitie vlastného motorového vozidla právneho
zástupcu žalobcu Š. Q. G. J. C. XXX H.. Tieto cestovné výdavky predstavujú 32,40 EUR zo Svidníka
do Prešova a späť (120 km x 0,27 EUR/km) a v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 13. 8. 2014

je účtovaná len 1 zo sumy 32,40 EUR, t.j. 16,20 EUR. Suma 0,27 EUR/km predstavuje súčet základnej
náhrady za 1km (0,183Eur) a náhrady za spotrebované pohonné hmoty na 1km (0,08 EUR/km), čo po
zaokrúhlení podľa § 9 zákona č. 283/2002 Z.z. predstavuje 0,27 EUR/km. Podľa § 1 písm. b/ opatrenia č.
632/2008 Z. z. základná sadzba za 1km jazdy činí 0,183 EUR/km a náhrada za spotrebované pohonné
hmoty pri priemernej spotrebe podľa technického preukazu je 0,08 EUR/km (6,5 + 4,1 + 5 = 15,6:3 = 5,2

litra/100km); 0,052 liter/km a pri cene nafty 1,539 EUR/liter plus hotové výdavky vo výške 43,- EUR.

Priznaná náhrada trov konania tak predstavuje odmenu 295,73 EUR a k tomu bolo pripočítané 20%
DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky vo výške 59,15 EUR. Priznaná náhrada trov konania tak predstavuje
354,88 EUR.

Žalobkyňa bola v konaní osobne oslobodená od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm.
za/ zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších noviel o súdnych poplatkoch. Vzhľadom na to, že súd
jeho žalobe vyhovel, k zaplateniu súdneho poplatku zo žaloby bol zaviazaný žalovaný s poukazom na§ 2 ods. 2 citovaného zákona a položku 1 písm. a/ a b/ sadzobníka súdnych poplatkov. Zo žaloby o
vydanie bezdôvodného obohatenia predstavuje súdny poplatok 16,50 EUR a zo žaloby o vyslovenie
neprijateľnej zmluvnej podmienky 99,50 EUR, spolu 116,- EUR. Tento súdny poplatok uhradí žalovaný

priamo na účet Okresného súdu Prešov do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.