Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/213/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312203594
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4312203594.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska
5, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36
613 843, proti žalovanému: C.. C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. B., D. XXX/XX, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného v 1. rade: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9,
Bratislava, IČO: 42 260 086, zastúpený: HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, IČO:

36 727 334, a za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v 2. rade: Združenie na ochranu
spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, zastúpený: JUDr. Andrej Cifra, advokát,
so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie sumy 3.158,02 eur s príslušenstvom, o odvolaní
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k.
14C/691/2012-76 zo dňa 11. apríla 2013 v časti výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného v 1. rade v spojitosti s opravným a dopĺňacím uznesením Okresného súdu Levice č.

k. 14C/691/2012-141 zo dňa 25. februára 2016 a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Levice č. k. 14C/691/2012-76 zo dňa 11. apríla 2013 v časti výroku o náhrade trov konania vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného v 1. rade v spojitosti s opravným a dopĺňacím uznesením Okresného
súdu Levice č. k. 14C/691/2012-141 zo dňa 25. februára 2016, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania

vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v 1. rade m e n í tak, že vedľajšiemu účastníkovi na
strane žalovaného v 1. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice ako súd prvého stupňa zastavil konanie, žalobcovi uložil
povinnosť v lehote 15 dní nahradiť trovy konania vedľajšieho účastníka konania (v 1. rade) v sume

14,50 eur na jeho účet a vo zvyšku súd uplatnený nárok na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka
konania na strane žalovaného (v 1. rade) zamietol. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom
na ustanovenia § 96 ods. 1 - 3, § 137, § 142 ods. 1 - 3 zákona č. 99/1963 Z. z. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Súd dôvodil tým, že žalobca sa návrhom na začatie konania zo
dňa 07.02.2012, ktoré doručil súdu dňa 23.02.2012 domáhal zaplatenia 3.158,02 eur s príslušenstvom.
Žalobca svojim podaním zo dňa 16.11.2012, ktoré doručil súdu dňa 26.11.2012 zobral svoj návrh v

celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Súd pri posúdení pomoci vedľajšieho účastníka (v 1.
rade) podľa § 93 ods. 4 OSP prihliadol podľa § 142 ods. 1 OSP k účelnosti toho-ktorého úkonu právnej
pomoci, a to ku skutočnostiam uvedeným v písomných podaniach vedľajšieho účastníka (v 1. rade).
Podanie vedľajšieho účastníka konania (v 1. rade) vyhodnotil ako univerzálne podanie vzhľadom k ich
charakteru, ktoré sú úplne identické vo všetkých prípadoch vstupu tohto vedľajšieho účastníka konania
na OS Levice. Vedľajší účastník konania (v 1. rade) v týchto podaniach jednak oznámi vstup do konania

na strane žalovaného a zároveň vo všeobecnej rovine vznesie námietku premlčania uplatneného práva
žalobcu voči žalovanému. Ďalej súd poznamenal, že tieto podania sú bez akéhokoľvek pomeru kukonkrétnemu konaniu a to vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam prípadu, resp. uplatnenej právnej
kvalifikácie uplatneného nároku zo strany žalobcu, z čoho mal za zrejmé, že ide o veci s relatívne
nízkou právnou zložitosťou, časovou nenáročnosťou a s možnosťou využitia týchto podaní na množstvo

druhovo identických konaní, kedy dochádza len k zmene v osobe označenia účastníkov konania a
spisovej značky súdu, ktoré skutočnosti z týchto podaní robia len administratívnu agendu bez potreby
právnych riešení. V súlade s uvedeným preto súd priznal 5 % z uplatneného nároku na náhradu trov
konania za dva úkony právnej pomoci, keď jeden úkon právnej pomoci bol v sume 121,17 eur s režijným
paušálom v sume 7,63 eur x 2 a DPH, celkom v sume 290,80 eur, a z toho 5 % predstavuje sumu 14,50

eur.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie aj vedľajší účastník v 1. rade v časti výroku o
trovách konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v 1. rade z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci. Pri určovaní výšky priznaných trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka súd
postupoval pri aplikácii ust. § 142 ods. 1 OSP svojvoľne. Vedľajší účastník pritom v konaní vystupoval

na podporu žalovaného. Zo späťvzatia návrhu na začatie konania pritom nevyplývalo, z akého dôvodu
vzal navrhovateľ svoj návrh späť. Podstatným pre právne posúdenie veci je, že nárok uplatňovaný
žalobcom nebol uplatňovaný dôvodne, resp. bol premlčaný podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
Námietka premlčania pritom nebola daná zo strany hlavného účastníka a nemohla byť daná ani zo
strany súdu. Bez vznesenia námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka je pravdepodobné, že

hlavný účastník by bol vo veci neúspešný. Ďalej dodal, že početnosť spotrebiteľských vecí žalobcu s
obdobným skutkovým a právnym základom prejednávaných na všeobecných súdoch, a tým aj možnosti
právnej obrany determinoval svojím postupom výlučne žalobca. Keďže v danej veci vzal žalobca po
vznesení námietky premlčania vedľajším účastníkom konania návrh späť, pričom dôvod späťvzatia v
návrhu neuviedol platí, že z procesného hľadiska zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a preto je

povinný nahradiť trovy konania žalovaného. Vedľajší účastník preto nevidel dôvod pre priznanie náhrady
trov konania v obmedzenom rozsahu. Právny zástupca v konaní riadne hájil práva vedľajšieho účastníka
asvojimiúkonmimu(akoajžalovanému)privodilúspechvkonaní.Napadnutúčasťsúdnehorozhodnutia
považoval vedľajší účastník za svojvoľnú a výpočet priznanej výšky trov právneho zastúpenia za
zmätočný. Vyslovil názor, že rozhodnutie súdu v napadnutej časti možno považovať za vymykajúce sa

drvivej väčšine súdnych rozhodnutí s identickým, príp. obdobným skutkovým základom. Poukázal aj na
to, že Európsky súd pre ľudské práva konštatoval v rozsudku Beian proti Rumunsku, že je v rozpore
s princípom právnej istoty, ak súd v obdobných veciach rozhodne odlišne. Na základe toho navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovaného v 1. rade priznal trovy konania vo výške 290,80 eur. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho

konania vo výške 82,07 eur.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie žalobca v časti výroku o trovách konania
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v 1. rade z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
Vyjadril názor, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty

svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konania v spotrebiteľských veciach.
Mal za to, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania, združenie nemá žiadnu vedomosť o
prejednávanom prípade. Navyše vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez
uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich sa k predmetu sporu. Paušálny vstup združenia
zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje

trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie
finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Vyslovil názor, že trovy konania
vedľajšieho účastníka nie súd trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva.
Združenie v predmetnom konaní nevystupuje ako splnomocnený zástupca žalovaného, pričom tento o
vstupe združenia do konania pravdepodobne ani nemal žiadnu vedomosť. Odmenu za úkony právnej

službyposkytnutéprávnymzástupcomvedľajšiemuúčastníkovinastranežalovanéhov1.radenemožno
považovať za účelne vynaložené trovy, pretože činnosť vedľajšieho účastníka nemožno považovať
za tak odborne náročnú, aby si vyžadovala úplné právnické vzdelanie. Dodal, že vedľajší účastník
v súvislosti s dôvodnosťou priznania trov poukazuje na § 137 OSP, Chartu základných práv EÚ a
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, pričom však žiadne z predmetných ustanovení nepoukazuje na to, že

by sa združenia na ochranu práv spotrebiteľa mali nechávať zastupovať advokátmi, ale len na to, že
nie je vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby. Z uvedených dôvodov
navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi v1. rade náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy konania v odvolacom konaní vo výške
19,33 eur.

Písomné vyjadrenia k odvolaniam vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v 1. rade a žalobcu
podané neboli.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v
napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP

a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti podľa § 220 OSP
zmeniť.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca dňa 23.02.2012 podal na súde prvého stupňa
návrh, ktorým sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.158,02 eura s príslušenstvom titulom
neuhradenia splátok úveru poskytnutého Slovenskou sporiteľnou žalovanému na základe zmluvy

o vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo dňa 28.10.2004. Súd prvého stupňa vydal vo
veci platobný rozkaz č.k. 9Ro/71/2012-21 zo dňa 12.04.2012. Elektronickým podaním so zaručeným
elektronickým podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 30.04.2012 oznámilo svoj vstup do konania
Spotrebiteľské združenie OSA ako vedľajší účastník na strane žalovaného v 1. rade (č.l. 23 spisu),
súčasne vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa. Následne elektronickým podaním so

zaručeným elektronickým podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 22.11.2012 podal vedľajší
účastník v 1. rade odpor proti predmetnému platobnému rozkazu. Písomným podaním doručeným súdu
prvého stupňa dňa 26.11.2012 vzal žalobca návrh na začatie konania v celom rozsahu späť, v ktorom
žiadal, aby súd konanie zastavil a aby rozhodol o vrátení súdneho poplatku. Elektronickým podaním
so zaručeným elektronickým podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 03.04.2013 oznámilo svoj

vstup do konania Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS ako vedľajší účastník na strane žalovaného
v 2. rade (č.l. 75b spisu). Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie. Dňa 25.02.2016
vydal súd prvého stupňa opravné a dopĺňacie uznesenie č. k. 14C/691/2012-141, ktorým opravil záhlavie
napadnutého uznesenia a doplnil výrokovú časť napadnutého uznesenia výrokom, na základe ktorého
vedľajšiemu účastníkovi v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

Podľa § 137 OSP, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy.

Odvolací súd konštatuje, že účastníci konania majú právo byť v konaní zastúpení advokátom, avšak
majú právo len na náhradu trov konania proti neúspešnému účastníkovi konania potrebných na účelné

uplatňovanie alebo bránenie práva. Súd je teda oprávnený a zároveň povinný o uplatnenom nároku
na náhradu trov konania individuálne rozhodovať z hľadiska ich účelnosti. Odvolací súd mal z obsahu
spisu za preukázané, že vedľajší účastník na strane žalovaného v 1. rade dobrovoľne vstúpil do
konania, pričom nekontaktoval žalovaného a nepoznal ani predmet konania. Vedľajší účastník ako i v
iných obdobných prípadoch vstúpil do predmetného konania, vzniesol námietku premlčania a uplatnil

si aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Vzhľadom na cieľ a úlohu vedľajšieho účastníka,
ktorými sú ochrana spotrebiteľa je možné predpokladať, že tento disponuje znalosťami a vedomosťami
v oblasti spotrebiteľského práva, preto je spôsobilým samostatne ochraňovať spotrebiteľa. Nutnosť a
opodstatnenosť svojho právneho zastúpenia vedľajší účastník vôbec nepreukázal a nezdôvodnil ho
z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Odvolací súd mal za to, že takýto paušálny vstup vedľajšieho

účastníka do bližšie nepoznaných konaní a udelenie všeobecnej plnej moci advokátovi na svoje
zastupovanievneznámompočtevecínemôžebyťprejavomnaplneniajehocieľaaúlohakoobčianskeho
združenia pôsobiaceho na ochranu spotrebiteľov a taktiež to nemôže byť ani prejavom hospodárnosti
jeho konania. Uvedené konanie vedľajšieho účastníka navodzuje stav, že spotrebiteľské združenie
neslúži primárne záujmom spotrebiteľov, ale záujmom advokáta, ktorý si v paušálnych podaniach bez

bližšej vedomosti o danom konaní, do ktorého vstupuje automaticky vyčísľuje aj náhradu trov právneho
zastúpenia. Odvolací súd v súvislosti s nepriznaním náhrady trov konania (právneho zastúpenia)
vedľajšiemu účastníkovi uvádza, že v danom prípade nedošlo k porušeniu práva na právnu pomoc
a rovnosti účastníkov garantovaného čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy SR, nakoľko predmetné trovy neboliúčelne vynaložené, t. j. nepôsobili v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka
k predmetu konania. Teda nie je vylúčené právne zastúpenie vedľajšieho účastníka - združenia na
ochranu spotrebiteľov, avšak trovy tohto zastúpenia treba v každom konaní posudzovať z hľadiska

účelnosti ich vynaloženia, nakoľko účastníkovi (i vedľajšiemu) konania patrí len náhrada trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pokiaľ mal vedľajší účastník na strane žalovaného v 1.
rade poznatky zo svojej činnosti o premlčaní nárokov uplatňovaných žalobcom (a o tom, že po vznesení
námietkypremlčaniaberienávrhyspäť),resp.privstupovanídokonania(bezkontaktovaniažalovaného)
nemal o veci žiadne informácie (návrh žiadal doručiť po vstupe do konania), nemožno v prípade jeho

právneho zastúpenia vzhliadnuť účelnosť tohto zastúpenia, keď námietku premlčania mohol vzniesť
aj sám (ak mal poznatok o premlčaní uplatňovaného nároku) alebo (ak takýto poznatok a informácie
o konkrétnej veci nemal a teda otázku potrebnosti - nevyhnutnosti svojho právneho zastúpenia
ešte posúdiť nevedel) mal posúdiť svoje zastúpenie až podľa znalosti konkrétnej veci a prípadnej
neschopnosti kvalifikovaného konania prostredníctvom svojich zástupcov (členov, zamestnancov).
Vychádzajúc z uvedeného, preto odvolací súd nevzhliadol trovy vedľajšieho účastníka spojené s jeho

právnym zastúpením v konaní za účelne vynaložené. Združenie na ochranu práv spotrebiteľov by
malo svoju činnosť, pre ktorú vzniklo, vykonávať primárne prostredníctvom svojich zástupcov (členov,
zamestnancov) a teda jeho činnosť by nemala spočívať len v tom, že udelí všeobecné plnomocenstvo
advokátovi (advokátskej spoločnosti), ktorý bude suplovať činnosti prináležiace združeniu.

Odvolací súd zároveň poukazuje na nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, pokiaľ
ide o aplikáciu ustanovení Občianskeho súdneho poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania.
Rozhodnutie o náhrade trov konania oprel súd prvého stupňa o ustanovenie § 142 ods. 1 OSP, ktoré
vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady
trov konania pred všeobecným súdom je predovšetkým poskytnúť úspešnému účastníkovi náhradu

tých trov konania, ktoré účelne vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť
nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.
Vo všeobecnosti teda platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil.

Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy
obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 2 OSP. V danej veci došlo nepochybne k zastaveniu konania z
dôvodu späťvzatia návrhu, preto mal súd správne aplikovať ustanovenie § 146 OSP pri rozhodovaní o

náhrade trov konania a riadiť sa zásadou zavinenia, nie zásadou úspechu vo veci.

Z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej
sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka v 1. rade podľa § 220 OSP zmenil spôsobom uvedeným
vo výroku tohto rozhodnutia, keďže neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219 OSP) a ani

pre jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 OSP).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142
ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu, že
ich nepovažoval za účelne vynaložené s poukazom na skutočnosť, že žalobca sa k trovám vedľajšieho

účastníka už vyjadril v samotnom späťvzatí návrhu na začatie konania (č.l.70 až 72 spisu).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.