Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 17, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215204250
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3215204250.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141 a advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: J. J., bytom U. nad U., J. J. XXXX/XX,
adresa na doručovanie: U. Q. U., T. XXXX/XX, štátny občan Slovenskej republiky, o vymoženie 2.359,29

Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
zo dňa 3. novembra 2015, č. k. 3Er/807/2015 - 15, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie podľa § 103, § 104 ods. 1, §
159 ods. 3 a § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). V odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, že návrhom spísaným na exekútorskom úrade dňa 07.02.2015 sa oprávnený
prostredníctvom právneho zástupcu domáha proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie sumy
2.359,29 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR
10719/11 zo dňa 02.03.2012, ktorý podľa vyznačenej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti mal
nadobudnúť právoplatnosť dňa 02.04.2012 a vykonateľnosť dňa 05.04.2012. Poukázal na skutočnosť,

že v konaní vedenom na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 4Er/896/2013 bolo
exekučné konanie voči povinnému vedené na podklade toho istého exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp.
zn. SR 10719/11 zo dňa 02.03.2012. Uznesením tamojšieho okresného súdu č. k. 4Er/896/2013 -
25 zo dňa 07.04.2014 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnutá pre nespôsobilosť exekučného titulu, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

25.08.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16CoE/218/2014 - 62 zo dňa
05.08.2014. Okresný súd Bánovce nad Bebravou následne uznesením č. k. 4Er/896/2013 - 71 zo
dňa 04.09.2014 exekučné konanie zastavil a rozhodol o trovách exekučného konania, ktoré uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 27.09.2014 a vykonateľnosť dňa 01.10.2014. Súd prvého stupňa dôvodil,
že nakoľko uvedenými uzneseniami bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného,
ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti

exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne
rozhodnutej veci (rei iudicatae), a teda keďže oprávnený podal v totožnej veci návrh na vykonanie
exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať a bolo potrebné exekučné konanie
zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

Proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom

právneho zástupcu, odvolanie oprávnený, ktorý namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej
právomoci, súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom a že rozhodnutiesúdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zastával názor, že v tejto
fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie
poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo

vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Napriek tomu exekučný súd o návrhu na
vydanie poverenia nerozhodol. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Cdo/108/2012 zo dňa 23. januára 2013, ktoré k odvolaniu priložil. V danom prípade
podľa názoru oprávneného exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenia § 251 ods. 4, § 159 ods. 3,
§ 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce

exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného
poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z., aplikovať zásadu res iudicata. V
zmysle § 159 ods. 3 Exekučného poriadku je pod vecou potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie
o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania. Exekučné konanie však nemá vo
svojom predmete ,,vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje
len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné

konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie
exekučného konania preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zároveň oprávnený
poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej
veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Záverom vyjadril názor, že exekučný súd
svojím postupom a napadnutým rozhodnutím porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces,

ktoré je chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a súčasne účastníkom odňal možnosť konať pred súdom. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr.
Rudolfa Krutého, PhD. dňa 07.02.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie
sumy 2.359,29 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo
dňa 02.03.2012, sp. zn. SR 10719/11, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť

dňa 02.04.2012 a vykonateľnosť dňa 05.04.2012.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 4Er/896/2013 vyplýva, že
oprávnený sa už návrhom zo dňa 18.07.2013 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade
vyššie uvedeného rovnakého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského

súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 10719/11 zo dňa 02.03.2012.
V uvedenej exekučnej veci Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením č. k. 4Er/896/2013 - 25 zo
dňa 7. apríla 2014 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
proti povinnému. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.08.2014 v spojení s potvrdzujúcim
uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16CoE/218/2014 - 62 zo dňa 5. augusta 2014. Následne

súd prvého stupňa uznesením č. k. 4Er/896/2013 - 71 zo dňa 4. septembra 2014 exekučné konanie
proti povinnému podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku zastavil a oprávneného zaviazal k náhrade trov
exekučného konania súdneho exekútora, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.09.2014
a vykonateľnosť dňa 01.10.2014.

V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže

konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpivec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd
nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého
rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie

neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto
súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého
kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať
vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení

O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej
povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky
prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:

1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,

ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného
konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a §
104 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne
ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie

aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné
posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je

predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že v predmetnej veci bolo už v minulosti medzi
tými istými účastníkmi vedené exekučné konanie pre vymoženie rovnakého nároku oprávneného,
uplatneného návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúceho z toho istého exekučného titulu. V tomto
predchádzajúcom exekučnom konaní Okresný súd Bánovce nad Bebravou ako súd prvého stupňa

uznesením č. k. 4Er/896/2013 - 25 zo dňa 7. apríla 2014 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenianavykonanieexekúciepodľa§44ods.2Exekučnéhoporiadku,keďdospelkzáveruorozpore
predloženého rozhodcovského rozsudku so zákonom z dôvodu, že dojednanie rozhodcovskej doložky
a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi
bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež

smernica Rady 93/13/EHS. Konajúci súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v
spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a túto vyhodnotil
ako rozpornú s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore
s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.08.2014
v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16CoE/218/2014 - 62 zo dňa 5.

augusta 2014. Súd prvého stupňa následne uznesením č. k. 4Er/896/2013 - 71 zo dňa 4. septembra
2014 exekučné konanie podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku právoplatne zastavil.Podľa názoru odvolacieho súdu rozpor exekučného titulu so zákonom a dôvody pre ktoré došlo v
exekučnej veci pod sp. zn. 4Er/896/2013 k právoplatnému zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nemôžu byť nijako konvalidované, či reparované.

Nevyhnutným následkom rozhodnutia súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia bolo potom zastavenie exekučného konania. Skutkové okolnosti vedúce k záveru o
nespôsobilosti predloženého rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu zostali nezmenené a
uvedené právoplatné uznesenie je pre súd, ako aj pre účastníkov konania, záväzný. Predmetné
uznesenie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 4Er/896/2013 - 25 zo dňa 7. apríla 2014 v

spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16CoE/218/2014 - 62 zo dňa 5. augusta 2014
tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi totožnými účastníkmi, na podklade totožného
exekučného titulu a pre vymoženie rovnakej pohľadávky oprávneného, resp. jej časti, predstavuje
prekážku veci rozhodnutej. Pokiaľ v totožnej, už právoplatne rozhodnutej veci, podal oprávnený
opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno pokračovať
a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania, ako to správne

konštatoval aj súd prvého stupňa v preskúmavanom rozhodnutí.

Odvolací súd zároveň v postupe prvostupňového súdu nezistil neprípustné nahradzovanie procesnej
pasivity povinného, pričom oprávnenému bola možnosť vyjadriť sa k zistenému skutkovému stavu a
právnymzáveromexekučnéhosúdureálneposkytnutávodvolacomkonaní,ktorýnapokontútomožnosť

aj využil.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .