Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 9, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/141/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407226289
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1407226289.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Anton Tichý
- advokát so sídlom v Pezinku, M. R. Štefánika č. 20, správca konkurznej podstaty úpadcu Stavebné
bytové družstvo Viktoria so sídlom v Bratislave, ul. Miletičová č. 1, IČO: 31 397 425, proti odporkyni:
U. M., V. X. V., H.. P. Č.. XXX/XX, štátna občianka SR, zastúpená JUDr. Petrom Tóthom, advokátom v

Bratislave, ul. Bartošková č. 7, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 5. novembra 2014, č.k. 5C/119/2007- 473, jednohlasne (pomerom
hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e.

Odporkyni s a n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia,

že úpadca Stavebné bytové družstvo Viktoria v Bratislave je výlučným vlastníkom nehnuteľností
zapísaných na G. Č.. XXXX, k.ú. Karlová Ves, okres Bratislava IV, na Správe katastra pre Hlavné mesto
Bratislava a to:

- nebytového priestoru č. X-XX (rozostavaná garáž) v suteréne stavby so súp. číslom 3346
nachádzajúcej sa na parc.č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, ktorého je

úpadca vlastníkom v 1/1 a k tomuto nebytovému priestoru prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu
na spoločných častiach spoločných zariadeniach a príslušenstve domu vo výške XXXX/XXXXXX,
- nebytového priestoru č. X-XX (rozostavaná garáž) v suteréne stavby so súp. číslom 3346
nachádzajúcej sa na parc.č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, ktorého je
úpadca vlastníkom v 1/1 a k tomuto nebytovému priestoru prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu
na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstva domu vo výške XXXX/XXXXXX,
- nebytového priestoru č. X-XX (rozostavaná garáž) v suteréne stavby so sú. č. XXXX, nachádzajúcej sa

na parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX ktorého je úpadca vlastníkom v
1/1 a k tomuto nebytovému priestoru prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach,
spoločných zariadeniach a príslušenstve domu vo výške XXXXXXXXX,
- nebytového priestoru č. X-XX (rozostavaná garáž) ) v suteréne stavby so súp. číslom 3346
nachádzajúcej sa na parc.č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, ktorého je
úpadca vlastníkom v 1/1 a k tomuto nebytovému priestoru prisluhujúceho spoluvlastníckeho podielu na

spoločných častiach spoločných zariadeniach a príslušenstve domu vo výške XXXX/XXXXXX,
- nebytového priestoru č. X-XX (rozostavaná garáž) ) v suteréne stavby so súp. číslom 3346
nachádzajúcej sa na parc.č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, ktorého jeúpadca vlastníkom v 1/1 a k tomuto nebytovému priestoru prisluhujúceho spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach spoločných zariadeniach a príslušenstve domu vo výške XXXX/XXXXXX.

Vo výroku rozhodnutia s použitím § 142 ods.1 zák. č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej „O.s.p.“) v
spojení s § 11 ods.1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov uložil navrhovateľovi
povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia v sume 554,09 euro k rukám právneho
zástupcuodporkyneL..P.Z.,advokátasosídlomvV.,H..V.,Č..X, do15dníodprávoplatnosti rozsudku.

Zamietajúci výrok vo veci samej právne odôvodnil § 80 písm. c/ O.s.p., § 206 ods.1 zák. č. 7/2005
Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, § 19 ods.1,2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní a
vecne tým, že v prejednávanej veci je predmetom konania určovací návrh navrhovateľa, správcu
konkurznej podstaty úpadcu Stavebné bytové družstvo Viktória, U. X, V., ktorým sa domáha určenia, že
výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností špecifikovaných vyššie je úpadca. Súd prvého stupňa
vykonaným dokazovaním zistil, že na majetok úpadcu Stavebné bytové družstvo Viktória, U. X, V.,

bol uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24. 9. 2003, č. k. 4K/22/03-97, vyhlásený konkurz,
pričom za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený L.. R. Z..

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že v zmysle citovaných ustanovení správca
konkurznej podstaty zaradí do súpisu konkurznej podstaty každú vec (hnuteľnú aj nehnuteľnú), byt,

nebytový priestor, právo či a inú majetkovú hodnotu (§ 6 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb.), o ktorých má za
to, že patria alebo môžu patriť do podstaty, t. j. že patria úpadcovi, aj keď existuje pochybnosť, či do
podstaty skutočne patria. V prípade takýchto pochybností správca zapíše vec do súpisu podstaty s
poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o dôvodoch, ktoré spochybňujú
zaradenie veci do súpisu. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na určenie vlastníckeho práva, resp. aj

iný určovací návrh, podľa § 80 písm. c/ O. s. p. má preventívny charakter a jeho použitie je možné len v
prípade, ak navrhovateľ nemá na dosiahnutie nápravy účinnejšie právne prostriedky, v nadväznosti na
uvedené mal za zrejmé, že navrhovateľ ako správca konkurznej podstaty v prejednávanej veci nemôže
mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva úpadcu k predmetným
nehnuteľnostiam. Postavenie správcu konkurznej podstaty je totiž dané priamo zákonom a

umožňuje mu realizáciu ochrany a nakladania s majetkom úpadcu na zabezpečenie cieľa
konkurzného konania. Poukazujúc na § 19 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní konštatoval, že
správca má jednoduchší a účinnejší prostriedok právnej nápravy ako je návrh na určenie vlastníckeho
právaúpadcukspornýmnehnuteľnostiam,atokonkrétnezaradeniepredmetnejnehnuteľnostidosúpisu
konkurznej podstaty. Súpis konkurznej podstaty je potrebné považovať za listinu umožňujúcu správcovi

speňažovať majetok do nej zapísaný, ak nedôjde k jeho vylúčeniu na základe excindačnej žaloby tretej
osoby uplatňujúcej, že vec sa nemala zaradiť do súpisu a podanej v stanovenej lehote. Pokiaľ táto
osoba excindačnú žalobu podá, súd rozhodne, či je správca predmetnú vec povinný vylúčiť zo súpisu
konkurznej podstaty alebo nie. V prípade nevylúčenia veci, o ktorej existujú pochybnosti či
patrí do konkurznej podstaty, z konkurznej podstaty, resp. v prípade nepodania excindačnej

žaloby treťou osobou, sa má za to, že vec bola do súpisu zahrnutá oprávnene a správca je oprávnený
speňažiť ju v rámci predaja majetku v konkurznom konaní. Súpis majetku úpadcu
patriaceho do konkurznej podstaty potom predstavuje titul, ktorým správca konkurznej podstaty dokladá
(napr. v konaní o zápis vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností), že je
oprávnený nakladať so spísaným majetkom pri jeho speňažovaní. S prihliadnutím na charakter súpisu

majetku úpadcu patriaceho do konkurznej podstaty ako titulu pre nakladanie s majetkom úpadcu súd
prvého stupňa uviedol, že pre zaistenie majetku úpadcu za účelom jeho budúceho speňaženia nie
je potrebné, aby pri nehnuteľných veciach, o ktorých je správca presvedčený, že patria do konkurznej
podstaty, bol v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník úpadca. Zápis v katastri
nehnuteľností nebráni navrhovateľovi (správcovi konkurznej podstaty), aby postupoval podľa § 19 ods.

1 zák. č. 328/1991 Zb., a preto nemôže ani pociťovať neistotu svojho postavenia alebo ohrozenie práv
správcu pri zisťovaní a vykonávaní súpisu majetku úpadcu, ako základného predpokladu pre určovací
návrh v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p..

Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania preukázané, že navrhovateľ predmetnú

nehnuteľnosť zahrnul do súpisu konkurznej podstaty úpadcu Stavebné bytové družstvo Viktória, v
dôsledku čoho odporkyňa podala excindačnú žalobu o vylúčenie veci z konkurznej
podstaty, o ktorej je vedené konanie na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 9Cbi/26/2004, v ktorom
krajský súd rozsudkom zo dňa 23. 2. 2012, č. k. 9Cbi/26/2004-469 excindačnú žalobu zamietol, pričomtento rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. Práve v tomto konaní o vylúčenie predmetných
nehnuteľností z konkurznej podstaty je potrebné ako predbežnú otázku vyriešiť otázku vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam, keďže odporkyňa (v postavení navrhovateľky) si nárokuje jej

vylúčenie z konkurznej podstaty z titulu vlastníctva. V tejto súvislosti súd prvého
stupňa poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho zo dňa
27. 11. 2012, sp. zn. 1 M Obdo V 6/2010, v konaní o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, kde
predmet konania ako aj odporca (L.. R. Z., správca konkurznej podstaty Stavebného bytového družstva
Viktória) je totožný s konaním vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.

9Cbi26/2004 (o vylúčenie predmetnej nehnuteľnosti z konkurznej podstaty) a odlišný je len navrhovateľ.
Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí okrem iného uviedol, že pri rozhodovaní o excindačnej žalobe
konajúce súdy vychádzali zo stavu vlastníckeho práva zapísaného v katastri nehnuteľností bez zreteľa
na objasnenie tvrdení odporcu, ktorými vyvracal domnienku hodnovernosti tohto zápisu. Poukázal na
skutočnosť, že správca konkurznej podstaty je povinný zaradiť vec do súpisu konkurznej podstaty
vždy, ak zistí skutočnosti odôvodňujúce, že vec patrí alebo môže patriť do konkurznej podstaty, a to aj

vtedy, ak vlastníctvo úpadcovi podľa listu vlastníctva nepatrí. Skutočnosť, že nehnuteľnosť je v katastri
nehnuteľností zapísaná ako vlastníctvo navrhovateľov ešte neznamená, že je tak zapísaná právom.
Zápis v katastri nehnuteľností síce zakladá vlastnícke právo, ale nie nemeniteľné a toto platí iba pokiaľ
sa nepreukáže opak. Pre riadne posúdenie a rozhodnutie o vylúčení veci zo súpisu konkurznej
podstaty je preto potrebné vykonanie dokazovania o skutočnostiach preukazujúcich či

išlo o platné alebo neplatné nadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľmi a posúdenie otázky či sa
pri celom súbore zmlúv, ktorými bol prevedený majetok úpadcu na tretie osoby, jednalo o absolútne
neplatný právny úkon, ako predbežnej otázky. Z tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR je zrejmé, že
rozhodnutie súdu v konaní o excindačnej žalobe sa nemôže obmedziť len na zápis vlastníctva na
liste vlastníctva. Obdobne Najvyšší súd SR rozhodol aj v niekoľkých iných skutkovo a právne podobných

veciach, napr. ako súd dovolací rozhodnutím sp. zn. 1 M Obdo V 11/2009 zo dňa 30. 11.
2009, sp. zn. 1 M Obdo V 18/2009 zo dňa 24. 2. 2010, sp. zn. 1 M Obdo V 15/2008 zo dňa 31. 1. 2011 a
ako súd odvolací rozhodnutím sp. zn. 4Obo/75/2009, 4Obo 76/2009 zo dňa 27. 7. 2010 a sp. zn. 3Obo
66/2009 zo dňa 28. 7. 2010. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Cbi/26/2004-469 v
konaníoexcindačnejžalobeodporkyne,ktorýzdôvodupodanéhoodvolanianenadobudolprávoplatnosť

vyplýva, že krajský súd sa v tomto konaní skutočne zaoberal otázkou nadobudnutia vlastníckeho práva
odporkyne k predmetným nehnuteľnostiam a posudzoval platnosť jednotlivých právnych úkonov, ktorými
mali byť prevedené z úpadcu postupne až na odporkyňu.

Z vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa dospel k právnemu záveru, že navrhovateľ nemá

naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva úpadcu a návrh navrhovateľa ako nedôvodný
zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ žiadajúc, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiadal,

aby v prípade, ak odvolací súd odvolaniu nevyhovie, aby v predmetnej veci pripustil
dovolanie, v rámci ktorého dovolací súd právne posúdi, či má v danom prípade správca konkurznej
podstaty naliehavý právny záujem na určovacej žalobe o určenie vlastníckeho práva úpadcu k
nehnuteľnosti, ktorá bola zapísaná v súpise konkurznej podstaty úpadcu. V odvolaní namietal, že
rozhodnutie prvostupňového súdu je v celom rozsahu nesprávne, keďže súd dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam, sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,
rozhodnutiesúduvychádza znesprávnehoprávnehoposúdeniaveciasúdprisvojomrozhodnutí
starostlivo neprihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Odvolateľ poukazujúc na stanovisko
Krajského súdu v Bratislave uvedené v jeho uznesení zo dňa 13.8.2014, č.k. 6 Co/239/2014-305 a
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M Obdo V 11/2009 (v predmetovo identickej veci) nesúhlasil

s právnym záverom súdu prvého stupňa o tom, že nemá naliehavý právny záujem na požadovanom
určení vlastníckeho práva úpadcu k predmetnej nehnuteľnosti . Konštatoval, že súdu prvého stupňa
opakovane uviedol dôvody absolútnej neplatnosti prevodov nehnuteľností z vlastníctva SBD Viktoria na
tretie osoby, ktoré boli uzatvorené v rozpore s dobrými mravmi.

Odporkyňa v stručnom písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľa (neobsahujúcom argumenty
k uplatneným podstatným odvolacím námietkám) navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť a
priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady

rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci
súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O. s. p. a dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľa nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci,
keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1
O. s. p.), výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel

vo vzťahu k uplatnenému nároku k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom
rozhodnutí aj primerane odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.).

Podľa § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

V súvislosti s podaným opravným prostriedkom navrhovateľa považuje odvolací súd za potrebné

ako prvoradé uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný
odvolaním (§ 212 ods. 1 O. s. p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý
zahrňujevsebejednakkvalitatívnuakoikvantitatívnustránkuasámodvolateľsispravidlaurčujerozsah,
v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť
preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd preskúmaval rozsudok súdu prvého stupňa len čo

do dôvodov odvolateľa obsiahnutých v podanom odvolaní.

K zásadnému odvolaciemu dôvodu navrhovateľa o tom, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) odvolací
súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také

skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov
účastníkovnevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také
skutkovézistenia,ktorésúdprvéhostupňazaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Typovoideosituáciu,
kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov,
alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej
vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom

vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O. s. p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k
záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa , ktorým zamietol
návrh navrhovateľa na určenie, že úpadca Stavebné bytové družstvo Viktória v Bratislave je výlučným
vlastníkom v návrhu označených nehnuteľností nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli

za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia §
133 až § 135 O. s. p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia
alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom
konajúci prvostupňový súd (rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu uvedený v uznesení Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 27. februára 2014, č.k. 6 Co/397/2013 - 446) zo správnych skutkových záverov

vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola
odvolacím súdom zistená.Podľa § 206 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred
účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych

predpisov.

Podľa § 19 ods. 1,2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom v čase
vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu Stavebné bytové družstvo Viktória, ak sú pochybnosti, či vec
patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami

alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu.

Súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal
žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas,
predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene.

Podľa § 80 písm. c / O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je na tom naliehavý právny záujem.

Vo vzťahu k odvolaním napadnutému rozsudku, v ktorom súd prvého stupňa zamietol návrh
navrhovateľa, ktorý je svojim charakterom určovacím návrhom odvolací súd ako prvoradé konštatuje,

že v zmysle ust. § 80 písm.c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo
o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý
právny záujem zaťažuje navrhovateľa. Vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý právny
záujem na určovacom návrhu je daný vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty

medzi navrhovateľom a odporcom , ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý
nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité, ako táto neistota vznikla.
Posúdenienaliehavéhoprávnehozáujmujeotázkouprávnejkvalifikácietýchtopomerov(vzťahov),ktoré
sú ohrozené neistotou, a teda predstavujú nebezpečenstvo budúceho porušenia právnych povinností
iným subjektom. O naliehavý právny záujem môže ísť zásadne iba vtedy, ak by bez súdom vysloveného

určenia, že právny vzťah alebo právo existuje, bolo buď ohrozené právo navrhovateľa, alebo by sa jeho
právne postavenie stalo neistým, čo znamená, že buď musí ísť u navrhovateľa o právny vzťah (právo)
už existujúce (aspoň v dobe vydania rozhodnutia) alebo o takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu
situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre
svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme.

Súd sa pri posudzovaní určovacieho návrhu musí ako prvoradou otázkou zaoberať tým, či je procesne
prípustný (t. zn. či je na strane navrhovateľa právny záujem na požadovanom určení ) a až po
splnení tejto procesnej podmienky uvedenej v ust. § 80 písm. c/ O.s.p. pristúpi k vecnému posúdeniu
opodstatnenosti návrhu. V prípade, ak dospeje k záveru o procesnej neprípustnosti návrhu danej

nedostatkom naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na ňom požadovanom určení (§ 80 písm. c/
O.s.p.), súd ani nemá pristúpiť k vecnému posúdeniu veci. Nedostatok naliehavého právneho
záujmu potom predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a
ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu ( porovnaj rozsudok NS SR
sp. zn. 1 Cdo 91/2006 ,R 83/2007).

V prejednávanom prípade súd prvého stupňa správne vzal do úvahy, že navrhovateľ vystupuje ako
správca konkurznej podstaty úpadcu, ktorého majetok sa snaží zabezpečiť, pričom jeho postup ako
správcu konkurznej podstaty pri zisťovaní a zaisťovaní majetku patriaceho do podstaty má zvláštny
právny režim, upravený zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom v čase vyhlásenia

konkurzu na majetok úpadcu. Uviedol, že základným podkladom pre speňaženie podstaty je súpis
podstaty, ktorý robí správca a súpis môže byt' aj dodatočne rozšírený, pričom musí zachytiť celý rozsah
konkurznej podstaty a správca do neho zahrnie aj majetok, ktorého zahrnutie je sporné najmä
preto, že sa nachádza u tretej osoby alebo že tretia osoba k nemu uplatňuje právo, ktoré zapísanie
majetku do súpisu vylučuje. Pri spornom zápise správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu

a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia, pričom správca do súpisu
zahrnie každú vec a právo, o ktorých je presvedčený, že patria do podstaty úpadcu a ak je do podstaty
zahrnutá vec, ku ktorej si uplatňuje právo tretia osoba, táto tretia osoba si v stanovenej lehote
môže podať vylučovaciu žalobu. Mal za to, že pre zaistenie majetku úpadcu za účelom jeho budúcehospeňaženia nie je potrebné, aby pri nehnuteľných veciach, o ktorých je správca presvedčený,
že patria do konkurznej podstaty, bol v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník úpadca a preto nie
je potrebné, aby úpadca bol zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník. Titulom pre nakladanie

majetku úpadcu, vrátane nehnuteľností, je súpis majetku. Ak je určitá nehnuteľnosť zapísaná v súpise
majetku, tak pri speňažení nehnuteľnosti je dostatočným podkladom pre zápis vlastníckeho práva v
katastri nehnuteľností na ďalší subjekt práve súpis majetku. Z uvedeného vyvodil záver, že navrhovateľ
nemánaliehavýprávnyzáujemnaurčeníexistencievlastníckehopráva,pretožeprespeňaženiemajetku
úpadcu nemusí byť úpadca zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, keď

titulom pre speňaženie majetku konkurznej podstaty je súpis majetku konkurznej podstaty bez ohľadu
na to, kto je ako vlastník tohto majetku zapísaný v katastri nehnuteľností.

S týmto právnym názorom prezentovaným súdom prvého stupňa sa odvolací súd plne stotožňuje.

Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že navrhovateľ predmetnú nehnuteľnosť zahrnul do súpisu

konkurznej podstaty úpadcu Stavebné bytové družstvo Viktória, v dôsledku čoho odporkyňa podala
excindačnú žalobu o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, o ktorej je vedené konanie na Krajskom
súde v Bratislave pod sp. zn. 9Cbi/26/2004, v ktorom krajský súd rozsudkom zo dňa 23. 2. 2012, č.
k. 9Cbi/26/2004-469 excindačnú žalobu zamietol, pričom tento rozsudok doposiaľ nie je právoplatný.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu práve v tomto konaní o vylúčenie predmetných nehnuteľností z

konkurznej podstaty je potrebné ako predbežnú otázku vyriešiť otázku vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam, keďže odporkyňa (v postavení navrhovateľky) si nárokuje jej vylúčenie z konkurznej
podstaty ztituluvlastníctva.Vtejtosúvislostiodvolacísúdopakovanepoukazujenarozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho zo dňa 27. 11. 2012, sp. zn. 1 M Obdo V
6/2010, v konaní o vylúčenie veci z konkurznej podstaty (pri totožnom predmete konania a aj účastníkovi

konania na strane odporcu), v ktorom Najvyšší súd SR (okrem iného) uviedol, že pri rozhodovaní
o excindačnej žalobe konajúce súdy vychádzali zo stavu vlastníckeho práva zapísaného v katastri
nehnuteľností bez zreteľa na objasnenie tvrdení odporcu, ktorými vyvracal domnienku hodnovernosti
tohto zápisu. Poukázal na skutočnosť, že správca konkurznej podstaty je povinný zaradiť vec do
súpisu konkurznej podstaty vždy, ak zistí skutočnosti odôvodňujúce, že vec patrí alebo môže patriť do

konkurznej podstaty, a to aj vtedy, ak vlastníctvo úpadcovi podľa listu vlastníctva nepatrí. Skutočnosť, že
nehnuteľnosť je v katastri nehnuteľností zapísaná ako vlastníctvo navrhovateľov ešte neznamená, že je
tak zapísaná právom. Zápis v katastri nehnuteľností síce zakladá vlastnícke právo, ale nie nemeniteľné
a toto platí iba pokiaľ sa nepreukáže opak. Pre riadne posúdenie a rozhodnutie o vylúčení veci
zo súpisu konkurznej podstaty je preto potrebné vykonanie dokazovania o skutočnostiach

preukazujúcich či išlo o platné alebo neplatné nadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľmi a
posúdenie otázky či sa pri celom súbore zmlúv, ktorými bol prevedený majetok úpadcu na tretie osoby,
jednalo o absolútne neplatný právny úkon, ako predbežnej otázky. Z tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR, ako i z niekoľkých ďalších rozhodnutí v skutkovo a právne podobných veciach (napr.
rozhodnutia sp. zn. 1 M Obdo V 11/2009 zo dňa 30. 11. 2009, sp. zn. 1 M Obdo V 18/2009 zo dňa 24. 2.

2010, sp. zn. 1 M Obdo V 15/2008 zo dňa 31. 1. 2011, sp. zn. 4Obo/75/2009, 4Obo 76/2009 zo dňa 27.
7. 2010 a sp. zn. 3Obo 66/2009 zo dňa 28. 7. 2010) vyplýva, že súd konajúci o excindačnej žalobe sa
pri rozhodovaní nemôže obmedziť len na zápis vlastníctva na liste vlastníctva. Z uvedeného je možné
vyvodiť, že otázkami nadobudnutia vlastníckeho práva odporkyne k predmetným nehnuteľnostiam a
posudzovanímplatnostijednotlivýchprávnychúkonov,ktorýmimalibyť spornénehnuteľnostiprevedené

z úpadcu postupne až na odporkyňu , je povinný sa zaoberať práve súd konajúci o excindačnej žalobe
odporkyne. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že z rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa
23.2.2012, č. k. 9Cbi/26/2004-469 v konaní o excindačnej žalobe odporkyne (ktorý v
čase rozhodovania súdu prvého stupňa a i odvolacieho súdu nenadobudol právoplatnosť) vyplýva, že
krajský súd sa v tomto konaní skutočne uvedenými otázkami dôsledne zaoberal.

Na základe uvedeného je názor súdu prvého stupňa o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu
navrhovateľa na požadovanom určení (pre ktorý sa ďalej nezaoberal návrhom po stránke vecnej)
právne správny a odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa (vrátane výroku o trovách konania
pred súdom prvého stupňa) podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa nestotožňuje ani s odvolacou námietkou navrhovateľa o tom, že súd prvého stupňa
nerešpektoval právny názor o existencii naliehavého právneho záujmu vyjadrený v uznesení Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 13.8.2014, č.k. 6 Co/239/2014-305, ktorým bol zrušený rozsudok Okresnéhosúdu Bratislava IV zo dňa 4.12.2013 v identickej veci proti odporkyni C.. M. K. o určenie vlastníckeho
práva.Pokiaľ navrhovateľodvolanípoukázalnauvedenérozhodnutie, ktorýmbymalibyťsúdynásledne
viazané pri rozhodovaní vo veci samej, treba uviesť, že takéto rozhodnutia majú len individuálnu právnu

záväznosť, a to len pre konkrétny prípad, na ktorý sa vzťahujú - voči zúčastneným stranám (inter partes).
Nie je možné ich dokonca považovať ani za judikáty v zmysle teórie práva. V nich zaujatý názor
nie je všeobecne záväzný, nestáva sa teda záväzným pre iné, neskoršie vzniknuté situácie.

Odvolací súd vo výroku potvrdzujúceho rozhodnutia nepripustil prípustnosť dovolania (§ 238 ods.3

O.s.p.) dôvodiac tým, že v danej veci sa nejedná o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
ktorériešidoposiaľnenastolenúalebovinýchsúvislostiachprezentovanúaprávneriešenúotázkutakým
spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods.1 v spojení s ust. § 142 ods.1 O.s.p.,
keďže odporkyňa majúca plný úspech v odvolacom konaní, si síce právo na náhradu trov odvolacieho

konania v podanom stručnom vyjadrení sa k odvolaniu uplatnila, avšak v lehote do troch pracovných
dní od vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu požadovanú náhradu trov nevyčíslila (§ 151 pods.1,2
O.s.p.). V danej veci bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené v lehote najmenej 5
dní pred jeho vyhlásením na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods.3 O.s.p.) a v súlade s ust. § 21 ods.2 zák.č.
36/2005 Z.z. v platnom znení o Spravovacom a kancelárskom poriadku poriadku bolo v rovnakej lehote

zverejnené v elektronickej podobe na webovej stránke súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.