Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 9, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/329/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614214143
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614214143.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej vo veci žalobcu T. J., bytom B., I. V. XXXX/XXA, zast.
JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, Košice, Urbánkova 1562/6, proti žalovanému PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o
odvolaniach žalovaného proti rozsudku 16C/76/2014-54 z 20.10.2014 a uzneseniu 16C/76/2014-76 z
20.10.2014 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania vo výške 70,26 eur spočívajúca v trovách
právneho zastúpenia a žalovaný je povinný ju zaplatiť JUDr. Monike Marjanovič, advokátke, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu
zriadeného spoločnosťou Slovak arbitracion Court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava, zo dňa

14.5.2014 sp.zn. 706/03/14, odložil jeho vykonateľnosť do právoplatného skončenia konania vo
veci samej a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho
zastupovania vo výške 311,63 eur na účet jeho právnej zástupkyne, a to v lehote do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Slovenského
arbitrážneho súdu zo dňa 14.5.2014 tvrdiac, že rozhodcu si osobitne nevyjednal, že rozhodcovská

zmluva vo forme štandardnej zmluvy bola už vopred pripravená žalovaným a je neprijateľná aj z
toho dôvodu, že v prípade vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa mu už ako spotrebiteľ
musí nenávratne podrobiť, hoci aj pravidlá rozhodcovského konania sú pre priemerný subjekt práva
nedostatočnetransparentné.Vzaldoúvahyobranužalovaného,ktorýnamietal,žerozhodcovskázmluva
vdanejvecibolaindividuálneuzavretýmprávnymúkonom,atovoformeosobitnejlistiny,anevzniklaako
dôsledok neprijateľnej podmienky a preto žalobu aj s poukazom na vybrané rozhodnutia všeobecných
súdov žiadal zamietnuť. Podrobne reprodukoval obsah ďalších vyjadrení zástupcov účastníkov ako aj

výpovede samotného žalobcu a zistil, že žalobca dňa 27.3.2013 ako dlžník uzavrel so žalovaným ako
veriteľom Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300059887 a zároveň v tento deň uzavrel so žalovaným
aj rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej sa strany zúčastnené na zmluve dohodli, že akékoľvek spory,
nezrovnalosti alebo nároky medzi nimi vyplývajúce zo zmluvy o revolvingovom úvere budú riešenécestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z tam
špecifikovaných rozhodcovských súdov. Citoval ďalej vybrané časti uvedenej rozhodcovskej zmluvy
ako aj zistenia z pripojeného rozhodcovského spisu sp.zn. 706/03/14 Slovenského arbitrážneho súdu.

Citoval tiež vybrané časti štatútu a rokovacieho poriadku tohto rozhodcovského súdu a právne vec
posudzoval podľa § 1 ods. 1, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 až 3, § 8 ods. 1, § 12 ods. 6, § 17, § 40 ods.
1 a § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Zb. o rozhodcovskom konaní ako aj podľa § 37 ods. 1, § 39, § 52
ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, a za nepochybné považoval, že vzťah založený
zmluvou o revolvingovom úvere medzi účastníkmi je vzťahom spotrebiteľsko-právnym. Vychádzajúc z

jednotlivých ust. rozhodcovskej zmluvy ako aj štatútu Slovenského arbitrážneho súdu dospel k záveru,
že žalobca si osobitne rozhodcu nevyjednal a už len z tohto dôvodu musel byť predmetný rozhodcovský
rozsudok zrušený. Rozhodcovský súd totiž vo veci rozhodol na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy.
Stotožnil sa s argumentáciou žalobcu, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná a už
vopred dodávateľom bola naformulovaná v rámci typovej zmluvy. Celý kontraktačný proces vrátane
uzavretia rozhodcovskej zmluvy sa totiž odohral podľa žalobcu naraz a narýchlo a netrval dlhšie ako 15

minút, čo vôbec nesvedčí o riadnom poučení žalobcu o jeho právach a povinnostiach, a je tak nesporné,
že rozhodcovská zmluva medzi účastníkmi nebola individuálne dojednaná. Mal za to, že žalobcovi ako
spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch,
akžalovanýakododávateľpodávočinemužalobunarozhodcovskomsúde.Súhlasilajstým,žepravidlá
rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva, čo nakoniec

vyplýva aj zo samotného priebehu rozhodcovského konania v danej veci. Vzhľadom na uvedené
napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil a vyhovel aj návrhu o povolenie odkladu jeho vykonateľnosti.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania v plnej výške.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na nové konanie a rozhodnutie. Uplatnil pritom odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/ a f/
O.s.p. Z obsahu rozsudku podľa neho nevyplýva označenie žiadneho zákonného ustanovenia a z neho
vyplývajúci zákaz rozhodcovského konania pre spotrebiteľské právne vzťahy. Z napadnutého rozsudku
niejepreskúmateľné,akýzákaz,resp.právnanormavšeobecnejeobchádzanátým,žedošlokuzavretiu

rozhodcovskej zmluvy. Je aj nepreskúmateľné, aký základ má tvrdenie súdu, že rozhodcovské konanie
nemôže začať dodávateľ. Bol toho názoru, že v súčasnosti žiadna právna norma nevyžaduje nielen to,
aby rozhodcovská zmluva bola vo forme samostatnej listiny, ale ani aby obsahovala nejaké poučenie.
Rozhodcovská zmluva uzavretá účastníkmi spĺňa podľa neho tak požiadavku na formu samostatnej
listiny a aj poučenie, čo je dôsledkom jej uzavretia. Nesúhlasil ani so závermi súdu prvého stupňa o

porušení rovnosti účastníkov konania v súvislosti s kreovaním funkcie rozhodcu, keď súd nesprávne a v
rozpore s obsahom rozhodcovského spisu dospel k záveru, že žalobcovi nebola daná možnosť vyjadriť
sa k osobe rozhodcu.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny

a priznať mu trovy odvolacieho konania. Trval na tom, že zo strany žalovaného nebol poučený o
konkrétnychdôsledkochuzatvoreniarozhodcovskejzmluvy,keďžeakbyonichpoučenýbol,tútozmluvu
by nikdy nepodpísal. Pritom nepreukázanie obsahu poučenia dlžníka - spotrebiteľa má za dôsledok
vznik vyvrátiteľnej domnienky, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná. V prejednávanej
veci išlo podľa neho o nekalú zmluvnú podmienku, nakoľko ako spotrebiteľ mal podľa nej možnosť

vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa tejto doložky
začalo rozhodcovské konanie na návrh žalovaného, bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.
Samotný žalovaný, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo vopred pripravenej formulárovej
podobe jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Dôsledkom toho je
neprijateľná podmienka spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že tomuto odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 9.6.2016 a miesto

a čas verejného vyhlásenia boli riadne zverejnené v súlade s ust. § 156 ods. 1,3 O.s.p..

Žalovaný namietal odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/ e/ f/ O.s.p., t.j., že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoženevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu alebo že by
na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie
nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nedošlo ani k vadám konania uvedeným v

§ 221 ods. 1 O.s.p., resp. iným vadám konania, ktoré by mali vplyv na vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dôkazy potrebné na náležité zistenie skutkového stavu, vykonané
dôkazy hodnotil podľa § 132 O.s.p. a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na
ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver,

preto odvolací súd rozsudok súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Správne, podrobné a presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolacie
námietky žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak
máodvolacísúdzato,žeprvostupňovýsúdnielenvecnesprávnerozhodol,alevodôvodnenísasprávne
argumentačnevysporiadalsoskutkovýmstavomiprávnymposúdením,nemusívyhotovovaťštandardné
rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP, ale obmedzí sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti
preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti
práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty
účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

Odvolací súd v zmysle § 212 OSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody

preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 OSP vymedzuje výnimky, kedy
odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu
podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady
konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale

ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov(ďalej
aj „zákon o rozhodcovskom konaní“) účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a/ rozhodcovský

rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3),
b/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo
sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c/ jeden z účastníkov rozhodcovského
konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d/ sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská
zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní

namietal, e/ účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol
takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola
na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f/ sa na vydaní rozhodcovského
rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktoréhovylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny
nemohol dosiahnuť, g/ bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h/ sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14/ alebo i/ bol

rozhodcovskýrozsudokovplyvnenýtrestnýmčinomrozhodcu,účastníkovkonaniaaleboznalca,zaktorý
bol právoplatne odsúdený, j/ pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na
ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 4 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej

zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov
podľa § 40 písm. a/ a c/, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu
uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Zásadnouprávnouotázkouvpredmetnejvecijeotázka,čiRozhodcovskázmluvakúveruč.8300059887

zo dňa 27.3.2013, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, je platná. V zmluve sa
účastníci vzťahu dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti, alebo nároky medzi zmluvnými stranami,
vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením,
či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní
alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov, podľa

rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:

-Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava

- Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria Legal arbiter, s.r.o., so sídlom

Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica.

Výber rozhodcovského súdu, ktorý je oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane
podávajúcej žalobný návrh.

Podľa dojednanej Rozhodcovskej zmluvy, spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, avšak výber
jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na navrhovateľovi. Odvolací súd sa stotožnil s právnym
názorom prvostupňového súdu, že ak jedna z alternatív riešenia sporov spočíva na navrhovateľovi,
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
tejto Rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený

nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie
jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo
dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa
diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany
pred štandardnými zmluvami.

Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ je svojim obsahom najbližšie problémovej Rozhodcovskej zmluve. Uvedené
ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa. Ak
by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula neprijateľná, ak nie je alternatíva
daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo odsunul. Spotrebiteľ môže svoje

práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne, aj
v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
citovanéhoustanoveniapovažovanázaneprijateľnú.Pokiaľideotzv.nevýhradnúrozhodcovskúzmluvu,
možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby
podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej

zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho
transparentný štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne
osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil,
pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Je na úvahu, či spotrebiteľa bynapadla myšlienka namietať neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy. Tu je nutné objektívne posúdenie
rozhodcovskej zmluvy a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho
aktivita. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná a je povinnosťou nielen súdu, ale

rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky, a poskytnúť náležitú ochranu
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Neuniklo pozornosti odvolaciemu súdu, že rozhodca iba
zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci, resp. túto iba formalisticky
skonštatuje ako danú. Aj toto konanie je prejavom nerešpektovania práv spotrebiteľov a absencia
nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu. Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských

veciach je treba zvoliť osobitným vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Na individuálne
dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom
zákonníku. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá
arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom
o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie
štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera.

Evidentne je možné konštatovať, že ide o vopred dodávateľom naformulované zmluvné klauzuly a
je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže takúto formulárovú zmluvu meniť. Na strane odporcu je dôkazné
bremeno preukázať, že spotrebiteľ - navrhovateľ si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V
tomto smere neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy, podporujúce záver o individuálnom

vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Nie navrhovateľ má dokázať, že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu,
ale odporcu zaťažovalo dôkazné bremeno túto situáciu preukázať. Ak by si navrhovateľ individuálne
vyjednal rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že si individuálne vyjednal aj podmienky
arbitráže. Odporca si dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky nesplnil. Ak
spotrebiteľ mal vyjednať na základe rozhodcovskej zmluvy súkromný proces, mal by nepochybne tieto

pravidlá poznať. V spise však nie sú o tom žiadne dôkazy.

Odvolací súd sa preto nestotožnil s tým, že rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi konania
individuálne dojednaná. Odporca s odbornou starostlivosťou musel vedieť, že nemá používať
neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania.

Zo všetkých uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalovaného o platnosti rozhodcovskej zmluvy
a o jej individuálnom dojednaní nenáležité. Neobstojí ani tvrdenie odvolateľa o nepreskúmateľnosti
napadnutého rozhodnutia.

Žiada sa predovšetkým zdôrazniť, že do práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd), nepatrí právo účastníka, aby všeobecný súd sa stotožnil s jeho právnymi
názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR a čl. 6 ods. 1 cit. Dohovoru, nepatrí ani právo účastníka vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
súdom ním navrhnutých dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom predpisov

tak, ako to prekladá účastník. Ani rozhodnutie súdu, ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s
očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale musí spĺňať požiadavky zákonného rozhodnutia
podľa § 157 ods. 2 O.s.p., ktoré musí dať účastníkovi odpoveď na podstatné (zásadné) otázky v
danej veci. Vo všeobecnosti platí, že rozhodnutie nemusí dať odpoveď na všetky účastníkom nastolené
otázky, ale len na tie, ktoré majú podstatný význam pre vec, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny význam rozhodnutia. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom odporcu o nepreskúmateľnosti
napadnutého rozhodnutia, lebo súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku postačujúco a jasne vysvetlil,
ktoréskutočnostivprejednávanejvecipovažovalzarozhodujúce,kakým záveromnaichzákladedospel
a prečo nebolo možné vyhovieť námietkam odporcu. Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom
prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv či požiadaviek

odporcu. Možno zhrnúť, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť a ani
taká aplikácia príslušných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny,
vrátane bez bližšej konkretizácie spochybňovaných výrokov o odložení vykonateľnosti rozhodcovského

rozsudku a o trovách prvostupňového konania.

V odvolacom konaní mal úspech žalobca, preto mu bola priznaná náhrada trov konania pozostávajúca
z trov jeho právneho zastúpenia (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.). Náhrada trov patríza jeden úkon poskytnutej právnej služby advokátkou JUDr. Monikou Marjanovič, a to za písomné
vyjadrenie k odvolaniu žalovaného v uplatnenej tarifnej odmene 61,87 eur a k tomu 1x režijný paušál
8,39 eur (Vyhláška č. 655/2004 Zb.), takže spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 70,26 eur.

Samostatným uznesením 16C/76/2014-76 z 20.10.2014 súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť
na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok z návrhu vo výške 99,50 eur do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení rozhodnutia poukázal na predmet konania vo veci samej a na to, že samostatným
rozhodnutím už zrušil rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu. Citoval § 2 ods. 2 a §
4 ods. 2 písm. za/ zák. č. 71/1992 Zb. a mal za to, že v konaní sa žalobca ako spotrebiteľ domáhal
ochrany svojich práv a pre toto konanie bol osobne oslobodený od súdnych poplatkov. Keďže v konaní
bol úspešný, zaviazal žalovaného na úhradu súdneho poplatku z návrhu v zmysle cit. ust., a to vo výške
99,50 eur.

Aj toto uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný a navrhol ho zrušiť. Obmedzil sa pritom
len na konštatovanie, že proti rozhodnutiu vo veci samej bolo takisto podané odvolanie a napadnuté
uznesenie nadväzuje na rozhodnutie o veci samej.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého

stupňa a s odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Nakoľko žalobca ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva bol v konaní osobne oslobodený
od súdnych poplatkov a v konaní bol úspešný, dôvodne súd prvého stupňa na úhradu súdneho poplatku
za návrh zaviazal žalovaného, ktorý ani vo veci samej v odvolacom konaní neuspel a preskúmavané

uznesenie ani konkrétnymi námietkami nespochybnil.

Rozhodnutieboloprijatépomeromhlasov3:0(§3ods. 9zák.č.757/2004Z.z.osúdochvzneníúčinnom
od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Ref.
Kanc. opíš a predlož na kontrolu
2x zb. spis, vylúč
Spis vráť OS
Prepísala: Z. Drotárová, dňa 4.7.2016