Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III
Judgement was issued by JUDr. Monika Školníková
Legislation area – Obchodné právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 24Cb/265/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208221567
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1208221567.11
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudcom JUDr. Monikou Školníkovou v právnej veci
navrhovateľov: I. HERIX, s.r.o., Krížna 47 Bratislava, IČO: 35 691 379, zastúpeného advokátom
Mgr. Ferdinandom Pethöm, II. M. P., H. Č.: XXXXXX/XXXX, Y. XX W., zastúpeného advokátom Mgr.
Ferdinandom Pethöm, III. H. P., H. Č.: XXXXXX/XXXX, M. X W., IV. Y. P., H. Č.: XXXXXX/XXXX, M. X W.
proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému
advokátom JUDr. Andreou Cvikovou o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu z a m i e t a .
Navrhovatelia v I., II., III. a IV. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi sumu
355,10 eura titulom náhrady trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia do troch dní od
právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne odporcu.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 2.5.2008 faxom a následne poštou dňa 5.5.2008
sa navrhovatelia, a to navrhovateľ v I. rade - HERIX, s.r.o. Bratislava, IČO: 35 691 379, navrhovateľ
v II. rade - M. P., H. Č.: XXXXXX/XXXX Y. navrhovateľ v III. rade - U. P., H. Č.: XXXXXX/XXX proti
odporcovi domáhali, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK - 273/N/07/GR vydaný dňa
11.2.2008 rozhodcom JUDr. Gustávom Retom, Tomášikova 30, P.O. BOX 85, 830 00 Bratislava, a to
vzhľadom na naplnenie ustanovenia § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní. V predmetnej žalobe okrem odporcu navrhovatelia uviedli aj rozhodcu JUDr. Gustáva Reta bez
jeho označenia ako odporcu v II. rade, pričom na základe výzvy súdu navrhovatelia prostredníctvom
písomného podania ich právneho zástupcu zo dňa 2.4.2009 oznámili súdu, že rozhodca nie je
účastníkom konania ako odporca.
Predmetná žalobca bola Okresným súdom Bratislava III postúpená Okresnému súdu Bratislava II ako
súdu miestne príslušnému podľa § 88 ods. 2 piata veta O.s.p. dňa 23.10.2008.
Odporca prostredníctvom písomného vyjadrenia svojej právnej zástupkyne zo dňa 28.8.2009, podaného
na súd dňa 28.8.2009, navrhol žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietnuť.
Navrhovateľ v III. rade U. P. v priebehu konania dňa 16.11.2010 zomrel a z dôvodu, že predmetom sporu
je zrušenie rozhodcovského rozsudku v majetkovej veci súd v súlade so znením § 107 ods. 3 O.s.p.
ďalej konal s dedičmi H. P. a Y. P. ako navrhovateľmi v III. a IV. rade.
Z obsahu písomného podania právneho zástupcu navrhovateľov v I. a II. rade zo dňa 25.2.2011,
podaného na súd dňa 1.3.2011, vyplýva, že navrhovatelia navrhujú zmenu žaloby tým spôsobom, že vďalšom konaní sa domáhajú zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK - 273/N/07/GR vydaného
dňa 11.2.2008 rozhodcom JUDr. Gustávom Retom, Tomášikova 30, P.O. BOX 85, 830 00 Bratislava, a to
vzhľadom na naplnenie ustanovenia § 40 ods. 1 písm. g) a h) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní.
Súd pripustil navrhovateľmi v I. a II. rade navrhovanú zmenu žaloby uznesením zo dňa 6.12.2012 pod
č. k. 24Cb/265/2008-347, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.1.2013.
Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím štatutárneho zástupcu navrhovateľa v I. rade, ktorý je
súčasne aj navrhovateľom v II. rade, právneho zástupcu navrhovateľov I. a II. rade a právneho zástupcu
odporcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní
ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom.
Medzi odporcom ako veriteľom a navrhovateľom v I. rade ako dlžníkom, navrhovateľom v II. rade
ako spoludlžníkom č. 1 a súčasne avalistom zmenky a pôvodným navrhovateľom v III. rade U. P.
ako spoludlžníkom č. 2 a súčasne avalistom zmenky bola dňa 23.2.2006 uzavretá v písomnej forme
zmluva o revolvingovej pôžičke č. 55244 - 12167, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné
prostriedky v dohodnutej výške 200.004,- Sk do 8 pracovných dní od doručenia jedného podpísaného
rovnopisutejtozmluvydlžníkomveriteľovivrátanevšetkýchjejprílohadlžníksazaviazalsplatiťveriteľovi
pôžičku na v zmluve uvedený bankový účet veriteľa v 6 mesačných splátkach vo výške 33.334,- Sk
splatných podľa splátkového kalendára, ktorý bol uvedený v Prílohe č. 1, ktorá bola neoddeliteľnou
súčasťou tejto zmluvy s tým, že v prípade, že dlžník riadne splatí vždy každých 6 splátok pôžičky podľa
platného splátkového kalendára, vzniká dlžníkovi nárok na revolving a pôžička bude dlžníkovi navýšená,
t.j. veriteľ poskytne dlžníkovi čiastku vo výške 200.004,- Sk.
Zo znenia článku 4., ods. 4.1, ods. 4.2 predmetnej zmluvy vyplýva, že za poskytnutie pôžičky sa dlžník
zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu vo výške 32.001,- Sk, ktorá je splatná ku dňu poskytnutia
pôžičky a za poskytnutie každého revolvingu sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu vo
výške 32.001,- Sk splatnú ku dňu prevedenia revolvingu.
Zo znenia článku 5., ods. 5.1 predmetnej zmluvy vyplýva, že dlžník svojím podpisom potvrdzuje, že v
deň podpisu tejto zmluvy vystavil a odovzdal veriteľovi 1 (jednu) vlastnú blankozmenku, v ktorej texte nie
sú uvedené nasledujúce údaje: suma zmenky, údaj splatnosti zmenky, údaj miesta, kde má byť zmenka
zaplatená vrátane domicilačnej doložky. Zmenka je vystavená na rad veriteľa.
Podľa článku 5., ods. 5.2 predmetnej zmluvy v prípade, že dlžník sa dostane do omeškania s platením
akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto zmluvy, je veriteľ oprávnený (nie však povinný) vyplniť na
blankozmenke chýbajúce údaje tak, ako je dohodnuté v ods. 5.3 tohto článku a domáhať sa z takto
vyplnenej blankozmenky uspokojenia svojich pohľadávok.
Podľa článku 5., ods. 5.3 predmetnej zmluvy zmluvné strany sa dohodli na nasledovnom vyplnení
chýbajúcich údajov na zmenke:
a) veriteľ je oprávnený (nie však povinný) blankozmenku vyplniť v prípade, ak sa dlžník oneskorí s
platením akéhokoľvek záväzku podľa tejto zmluvy,
b) veriteľ ako údaj sumy zmenky je oprávnený vyplniť ľubovoľnú sumu zahrňujúcu, ale neprekračujúcu
všetky pohľadávky veriteľa z tejto zmluvy, ktoré budú splatné ku dňu splatnosti zmenky,
c) ako údaj splatnosti zmenky ľubovoľný dátum (t.j. konkrétny deň) po dni splatnosti akejkoľvek
pohľadávky veriteľa alebo jej časti alebo jej príslušenstva na základe tejto zmluvy,
d) ako platobné miesto (prípadne domicilačnú doložku) ľubovoľný údaj.
Podľa článku 5., ods. 5.4 predmetnej zmluvy avalista zmenky podpisom tejto zmluvy potvrdzuje, že v
celom rozsahu súhlasí s podmienkami podľa ods. 5.2 a s obsahom vyplňovacieho práva dohodnutého
v ods. 5.3 tohto článku.
Podľa článku 5., ods. 5.5 predmetnej zmluvy dlžník svojím podpisom potvrdzuje, že vyššie uvedenú
blankozmenku vystavil a veriteľovi odovzdal zo slobodnej vôle, dobrovoľne a bez akéhokoľvek nátlaku
či donútenia, a to ako prostriedok krytia všetkých súčasných i budúcich pohľadávok a nárokov veriteľa
plynúcich z tejto zmluvy.Podľačlánku18.,ods.18.2predmetnejzmluvydlžníkjepovinnýoznámiťveriteľoviúdajeozmenesvojho
bydliska/adresy a telefonického spojenia. Dlžník berie na vedomie, že akékoľvek oznámenia veriteľa mu
budú doručované osobne, telefaxom alebo budú zasielané doporučene na jeho poslednú známu adresu.
Dôsledky neúspešného doručenia oznamu z dôvodu neoznámenia zmeny bydliska/adresy znáša dlžník.
V prípade, ak dlžník odmietne prevziať alebo neprevezme oznam doručený na jeho poslednú známu
adresu, za deň doručenia oznamu sa považuje posledný deň úložnej doby oznamu na pošte, k čomu
dáva dlžník výslovný súhlas.
Podľa článku 20., ods. 20.1 predmetnej zmluvy akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi
zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s porušením, ukončením
či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v
rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 20.2 tejto zmluvy. Výber jednej
z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy spočíva na žalobcovi.
Podľa článku 20., ods. 20.2 - Rozhodcovská doložka, bod 20.2.1 predmetnej zmluvy akékoľvek spory,
nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami
tejto zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené a s konečnou platnosťou
rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: JUDr. Gustáv
Ret, JUDr. Ján Smetana, JUDr. Marianna Mochnáčová, Mgr. Michal Krnáč. V prípade, že postupne
alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z hore uvedených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu
rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu veriteľ. Zmluvné
strany vyhlasujú, že v rozhodcovskom konaní sa budú riadiť nasledovným postupom:
a) Výber rozhodcu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane
podávajúcej žalobný návrh. Bez zbytočného odkladu po písomnom potvrdení prijatia ustanovenia za
rozhodcu, zašle rozhodca žalobný návrh žalovanému. Rozhodca je oprávnený vydať aj bez vypočutia
žalovaného rozhodcovský rozsudok, ak sa v žalobnom návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej
sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených žalobcom. Rozhodca je v takomto prípade povinný zaslať
rozhodcovský rozsudok spolu so žalobným návrhom žalovanému.
b) Žalovaný je povinný sa k žalobnému návrhu vyjadriť formou žalobnej odpovede do 7 dní od doručenia
žalobného návrhu žalovanému. Po uplynutí tejto lehoty žalovaný nesmie svoju žalobnú odpoveď dopĺňať
ani inak meniť. V prípade, že sa žalovaný formou žalobnej odpovede v uvedenej lehote vyjadrí,
rozhodcovský rozsudok sa bez ďalšieho zrušuje a rozhodca bude pokračovať v rozhodcovskom konaní.
Na základe vykonaného dokazovania rozhodca vydá rozhodcovský rozsudok, ktorý možno preskúmať
v súlade s podmienkami ustanovenými v čl. 20.2 ods. 20.2.1 písm. f).
c) V prípade, že sa žalovaný nevyjadrí formou žalobnej odpovede do 7 dní od doručenia rozhodcovského
rozsudku a žalobného návrhu, uplynutím uvedenej lehoty má rozhodcovský rozsudok pre účastníkov
rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
d) Rozhodca je oprávnený nariadiť ústne pojednávanie v mieste sídla veriteľa, pokiaľ sú predložené
písomné dôkazy nedostačujúce pre rozhodnutie vo veci samej.
e) Ak rozhodca nemôže zabezpečiť vykonanie dôkazu sám, požiada o to súd. Rozhodca uloží
účastníkovi konania, ktorý dôkaz navrhol, aby na dožiadanom súde zložil preddavok na úhradu trov
dožiadania. Trovy dožiadania v sume určenej dožiadaným súdom sú súčasťou trov rozhodcovského
konania.
f) Zmluvné strany vyhlasujú, že rozhodcovský rozsudok vydaný podľa ust. čl. 20.2 ods. 20.2.1 písm.
b) posledná veta môže na žiadosť ktorejkoľvek z nich preskúmať iný rozhodca uvedený v čl. 20.2 ods.
20.2.1.
g) Všetky písomnosti v rozhodcovskom konaní sa doručujú doporučenou zásielkou na adresu trvalého
bydliskaalebosídlaadresáta.Zásielkasapovažujezadoručenúvprípade,žeadresátodmietnezásielku
prijať dňom odopretia prevzatia a v prípade, že adresát zásielku neprevezme, považuje sa za doručenú
v posledný deň úložnej lehoty na pošte, a to aj keď sa adresát o doručovanej zásielke nedozvedel.
h) Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno preskúmať podľa ustanovenia článku 20.2 ods.
20.2.1 písm. f) má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok
súdu.
i) Účastník konania, ktorý bol v spore úspešný, má právo na náhradu trov konania tým účastníkom
konania, ktorý bol v spore neúspešný.
j) V prípade, ak rozhodca po písomnom potvrdení prijatia ustanovenia za rozhodcu v konkrétnom
konaní nebude spôsobilý vykonávať funkciu rozhodcu (najmä zo zdravotných dôvodov), žalobca budeoprávnený jednostranne rozhodnúť o rozhodcovi (aj takom, ktorý nie je uvedený v tejto doložke), ktorý
prevezme rozhodovanie v neukončených rozhodcovských konaniach.
Podľa článku 20., ods. 20.3 predmetnej zmluvy rozhodcovská doložka platí v prípade, že spory z tejto
zmluvy nebudú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní. Rozhodcovské konanie sa popri
pravidlách stanovených touto rozhodcovskou doložkou bude primerane riadiť ustanoveniami zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení.
Navrhovatelia v žalobe uviedli, že dňa 1.4.2008 bol navrhovateľovi v I. rade doručený rozhodcovský
rozsudok sp. zn. RK - 273/N/07/GR vydaný dňa 11.2.2008 rozhodcom JUDr. Gustávom Retom v právnej
veci PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o. c/a 1. HERIX, s.r.o., IČO: 35 691 379, 2. M. P., 3. U. P. o
zaplatenie zmenkovej pohľadávky vo výške 306.674,- Sk s príslušenstvom s tým, že navrhovatelia v I.,
II. a III. rade podľa svojho vyjadrenia v žalobe v zákonnej 30 dňovej lehote proti tomuto rozhodcovskému
rozsudku podávajú žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z nasledujúcich dôvodov. Pri vydaní
rozhodcovského rozsudku a v konaní, ktoré mu predchádzalo bola porušená zásada rovnosti účastníkov
rozhodcovského konania, čo je žalobným dôvodom podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní. Navrhovateľovi v I. rade bol dňa 22.11.2006 doručený rozhodcovský rozsudok
sp. zn. RK - 385/06/MMna vydaný dňa 16.11.2006 rozhodcom JUDr. Mariannou Mochnáčovou, podľa
ktorého mali navrhovatelia spoločne a nerozdielne zaplatiť 306.674,- Sk s príslušenstvom 6% ročným
úrokom zo sumy 306.674,- Sk od 26.7.2006 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 1.022,- Sk a náhradu
trov rozhodcovského konania 4.500,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Spolu
s rozsudkom bol navrhovateľovi doručený žalobný návrh bez príloh v ňom uvedených. Na uvedené
podal navrhovateľ v I. rade v zmysle poučenia žalobnú odpoveď, čím sa tento rozhodcovský rozsudok
bez ďalšieho zrušil a rozhodca mal pokračovať v konaní. Rozhodca JUDr. Marianna Mochnáčová sa
následnevzdalafunkcierozhodcuazanovéhorozhodcubolustanovenýPROFIREALOM-JUDr.Gustáv
Ret. Tento následne vo veci konal a rozhodol napadnutým rozhodcovským rozsudkom. Rozhodca
rozhodol napriek tomu, že navrhovateľovi v I. rade neboli riadne doručené všetky prílohy návrhu, čím mu
bola postupom rozhodcu odňatá možnosť efektívne sa brániť a uplatňovať svoje práva v rozhodcovskom
konaní. Zároveň navrhovatelia v žalobe namietali, že napadnutým rozhodcovským rozsudkom boli
zaviazaní aj navrhovatelia v II. a III. rade napriek tomu, že im nebol doručený jediný dokument týkajúci
sa rozhodcovského konania a bolo konané a rozhodnuté bez vedomia a účasti navrhovateľov v II. a
III. rade. Týmto postupom boli podľa navrhovateľov porušené všetky zákonné predpisy a ústavné právo
navrhovateľov v II. a III. rade na spravodlivý proces a právnu ochranu.
Právna zástupkyňa odporcu v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 28.8.2009, podanom na súd dňa
28.8.2009, uviedla, že odporca poukazuje na skutočnosť, že lehota na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku je podľa § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní 30 (tridsať) dní odo
dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní
sa žaloba podáva na príslušnom súde. V zmysle § 88 ods. 2 posledná veta O.s.p. na konanie o
zrušenie rozhodcovského rozsudku je však vždy príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto
rozhodcovského konania. Rozsudok napadnutý žalobou na jeho zrušenie mal byť navrhovateľom
(z obsahu žaloby ani nevyplýva osvedčenie tejto skutočnosti) doručený dňa 1.4.2008. Lehota na
podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku teda pri uvedenom dátume doručenia uplynula
dňa 2.5.2008 (nakoľko 1.5.2008 bol štátnym sviatkom). Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku
bola Okresnému súdu Bratislava II ako príslušnému súdu doručená až dňa 23.10.2008, t.j. viac ako
päť mesiacov po uplynutí zákonnej lehoty určenej na podanie žaloby. Vzhľadom na uvedené odporca
považuje podanú žalobu za neprípustnú, nakoľko uplynula lehota na jej podanie.
Rozhodcom JUDr. Gustávom Retom bola na základe výzvy súdu predložená kópia rozhodcovského
spisu RK - 273/07/GR, z ktorého súdu zistil nasledovné skutočnosti.
Dňa 11.8.2006 bola rozhodcovi JUDr. Marianne Mochnáčovej doručená žaloba žalobcu PROFIREAL
SLOVAKIA spol. s r.o. Bratislava, IČO: 35 792 752 proti žalovanému v I. rade - HERIX, s.r.o. Hrobákova
1633/1 Bratislava, 851 02, IČO 35 691 379, zastúpenému M. P., žalovanému v II. rade - M. P., H. Č.X.:
XXXXXX/XXXX, W. M. XXXX/X F., XXX XX W. a žalovanému v III. rade - U. P., H. Č.: XXXXXX/XXX, W.
M. XXXX/X, XXX XX W. o zaplatenie zmenkovej pohľadávky vo výške 306.674,- Sk s príslušenstvom.
Prílohou žaloby bola zmluva o revolvingovej pôžičke č. 55244 - 12167, ktorá je súdom uvádzanáa citovaná vyššie a v ktorej záhlaví, je uvedená adresa sídla dlžníka HERIX, s.r.o. Bratislava ako
Tallerova 3, 811 02 Bratislava, adresa spoludlžníka č. 1 M. P. Y. M. XXXX/X W., XXX XX a adresa
spoludlžníka č. 2 U. P. Y. F. XXX/XX W., XXX XX. Prílohou žaloby boli tiež splátkový kalendár, faktúry č.
906005275, č. 906006609 a č. 906007906 a karta klienta. JUDr. Marianna Mochnáčová dňa 11.8.2006
prijala ustanovenie za rozhodcu v predmetnej právnej veci. Výzvou zo dňa 25.8.2006 rozhodca JUDr.
Marianna Mochnáčová vyzvala žalovaných v I., II. a III. rade, aby sa v lehote do siedmich dní od
doručenia žaloby vyjadrili písomne k jej obsahu, pričom prílohami predmetnej výzvy boli žaloba, prijatie
ustanovenia za rozhodcu a rozhodnutie v zmysle čl. 20.2.1 a) zmluvy, t.j. rozhodcovský rozsudok.
Zo samotnej výzvy ako aj z pripojených doručenie vyplýva, že predmetná výzva spolu s prílohami
bola doručovaná všetkým trom žalovaným na rovnakú adresu Hrobákova 1633/1, 851 02 Bratislava,
pričom všetky tri zásielky sa rozhodcovi vrátili nedoručené s oznámením pošty "adresát neznámy".
Následne rozhodca prostredníctvom oznámení Registra obyvateľov zo dňa 26.10.2006 zistil adresu
trvalého pobytu žalovaného v II. rade M. P., S..U.. M. XXXX/X W. a adresu trvalého pobytu žalovaného
v III. rade U. P., S..U.. F. XXX/XX W.. Listom zo dňa 16.11.2006 nadpísaným ako "Výzva II" rozhodca
JUDr. Marianna Mochnáčová vyzvala žalovaných v I., II. a III. rade, aby sa v lehote do siedmich dní od
doručenia žaloby vyjadrili písomne k jej obsahu, pričom prílohami predmetnej výzvy boli žaloba, prijatie
ustanovenia za rozhodcu a rozhodnutie v zmysle čl. 20.2.1 a) zmluvy, t.j. rozhodcovský rozsudok sp. zn.
RK-385/06-MMna zo dňa 16.11.2006. Z pripojených doručeniek je zrejmé, že predmetná výzva spolu
s prílohami bola doručovaná na adresu sídla žalovaného v I. rade HERIX, s.r.o. Bratislava zapísanú v
obchodnom registri, t.j. Krížna 47 Bratislava a žalovaný ju riadne prevzal dňa 22.11.2006, žalovanému
v II. rade bola predmetná výzva s prílohami doručovaná správne na zistenú adresu trvalého pobytu
M. XXXX/X W., ktorá je totožná s adresou žalovaného v II. rade uvedenou v predmetnej zmluve o
revolvingovej pôžičke č. 55244 - 12167, avšak zásielka sa rozhodcovi vrátila nedoručená s oznámením
pošty "adresát neznámy" a žalovanému v III. rade bola predmetná výzva s prílohami doručovaná
správne na zistenú adresu trvalého pobytu F. XXX/XX W., ktorá je totožná s adresou žalovaného
v III. rade uvedenou v zmluve o revolvingovej pôžičke č. 55244 - 12167, avšak zásielka sa vrátila
rozhodcovi nedoručená s oznámením pošty "adresát neznámy". Žalovaní v I. a II. rade, t.j. HERIX, s.r.o.
Bratislava a M. P. podali spoločne žalobnú odpoveď zo dňa 28.11.2006 na rozhodcovský rozsudok zo
dňa 16.11.2006, pričom Henrich Minárik v záhlaví predmetnej žalobnej odpovede uviedol adresu, na
ktorú je mu potrebné doručovať písomnosti, a to S. X W.. V žalobnej odpovedi žalovaní v I. a II. rade
namietali skutočnosť, že rozhodca spolu so žalobou žalobcu a rozhodcovským rozsudkom nedoručoval
aj všetky predložené dôkazy, na ktoré žaloba žalobcu ako i samotný rozhodcovský rozsudok odkazuje,
a to najmä kópiu zmenky vyplnenej žalobcom a výpis z evidencie žalobcu o úhrade úveru - Karta
klienta. Zo žalobnej odpovede však jednoznačne vyplýva, že žalovaní v I. a II. rade sa v nej okrem
iného vyjadrovali aj k predmetnej zmenke, keďže vzniesli kauzálnu námietku, nakoľko pri vypĺňaní
blankozmenky v zmysle vyplňovacieho práva uvedeného v zmluve došlo preukázateľne k porušeniu
vyplňovacieho práva (bod 5.3 písm. a) zmluvy) a z uvedeného dôvodu k vyplneniu zmenkovej sumy
minimálne o 40.004,- Sk prevyšujúcej prípadný nárok žalobcu na zmluvnú pokutu. Písomným podaním
zo dňa 12.2.2007 sa JUDr. Marianna Mochnáčová vzdala funkcie rozhodcu v predmetnej právnej veci. V
rozhodcovskom spise sa nachádza aj ďalšia spoločná žalobná odpoveď žalovaných v I. a II. rade zo dňa
12.3.2007 na rozhodcovský rozsudok zo dňa 16.11.2006, ktorou oznamujú rozhodcovi zánik pohľadávky
žalobcu čiastočnými úhradami istiny. V predmetnej právnej veci následne JUDr. Gustáv Ret prijal dňa
1.4.2007 ustanovenie za rozhodcu a pokračoval v rozhodcovskom konaní. Žalobca predložil rozhodcovi
svoje vyjadrenie k žalobnej odpovedi zo dňa 12.4.2007. Rozhodca JUDr. Gustáv Ret vydal vo veci dňa
11.2.2008 rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. RK-273/N/07/GR, na ktorom je vyznačená právoplatnosť
dňom 10.7.2008 a vykonateľnosť dňom 14.7.2008. Z pripojených doručeniek je zrejmé, že predmetný
rozhodcovský rozsudok bol doručovaný žalovanému v I. rade - HERIX, s.r.o. Bratislava na adresu jeho
sídla zapísanú v obchodnom registri, t.j. Krížna 47 Bratislava a žalovaný v I. rade rozhodcovský rozsudok
prevzal dňa 1.4.2008, žalovanému v II. rade M. P. bol predmetný rozhodcovský rozsudok doručovaný na
adresu trvalého pobytu M. XXXX/X W., z ktorej sa však zásielka vrátila nedoručená s oznámením pošty
"adresát neznámy" a taktiež mu bol rozhodcovský rozsudok doručovaný aj na ním oznámenú adresu v
žalobnejodpovedi,S..U..S.XW.,zktorejsavšakzásielkataktiežvrátilanedoručenásoznámenímpošty
"adresát neznámy". Následne rozhodca doručoval predmetný rozhodcovský rozsudok žalovanému v II.
rade na adresu Y. XX W., na ktorej žalovaný v II. rade predmetnú zásielku riadne prevzal dňa 4.7.2008.
Žalovanému v III. rade U. P. bol predmetný rozhodcovský rozsudok doručovaný v súlade s dohodou
zmluvných strán obsiahnutou v rozhodcovskej doložke v zmluve o revolvingovej pôžičke č. 55244 -
12167 na adresu trvalého bydliska F. XXX/XX W., ktorá je totožná s adresou žalovaného v III. rade
uvedenou v zmluve o revolvingovej pôžičke č. 55244 - 12167, avšak zásielka sa vrátila rozhodcovinedoručená s oznámením pošty "adresát neznámy", čím došlo k splneniu podmienky fikcie doručenia
v zmysle dohody zmluvných strán obsiahnutej v článku 20., ods. 20.2 - Rozhodcovská doložka, bod
20.2.1, písm. g) predmetnej zmluvy o revolvingovej pôžičke č. 55244 - 12167.
Právny zástupca navrhovateľov v písomnom vyjadrení zo dňa 16.12.2009, doručenom súdu dňa
16.12.2009 elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom, uviedol, že keďže rozhodcovské
konanie je písomné, tak z logického výkladu má za to, že miestom konania je adresa rozhodcu, pričom
táto adresa rozhodcu je uvedená ako obec Bratislava 3 a PSČ je 830 00 a z toho dôvodu navrhovatelia
podali žalobu na Okresný súd Bratislava III ako na súde miestne príslušnom. Ďalej právny zástupca
navrhovateľov opätovne namietal skutočnosť, že rozhodcom JUDr. Mariannou Mochnáčovou neboli
navrhovateľovi v I. rade spolu s návrhom a rozhodcovským rozsudkom riadne doručené všetky prílohy
návrhu a neboli mu doručené ani neskôr. Právny zástupca navrhovateľov v predmetnom písomnom
vyjadrení tiež uviedol, že pri vydaní rozhodcovského rozsudku došlo k hrubému porušeniu hmotného
práva, konkrétne zákona zmenkového a šekového, keďže rozhodca v napadnutom rozhodcovskom
rozsudku výslovne uviedol, že "Žalobca preukázal svoj nárok zmenkou, ktorá spĺňa všetky formálne
náležitosti požadované zákonom 191/1950 Zb.,...", pričom z listiny podľa navrhovateľom vyplýva, že
nie je platnou zmenkou, nakoľko ako vystaviteľ je v listine uvedená spoločnosť HERIX, s.r.o. so sídlom
"Hrobákova 1633/1, 851 02 Bratislava". Spoločnosť HERIX, s.r.o. nikdy nemala sídlo na uvedenej
adrese, teda ani v čase vystavenia zmenky. V označení sídla vystaviteľa sa vyskytuje duplicita vyššie
uvedeného označenia a adresy "Krížna 47, 811 07 Bratislava", ktorá je uvedená na pečiatke, čo podľa
právneho zástupcu navrhovateľov spôsobuje neurčitosť vystaviteľa. Domicil v zmenke je uvedený na
neexistujúci subjekt, nakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva, že Československá obchodní
banka, a.s. zahraničná pobočka v SR bolo obchodné meno organizačnej zložky platné od 15.12.1998 do
14.1.2002. V čase vystavenia zmenky dňa 23.2.2006 však žiadny subjekt s takýmto obchodným menom
v Bratislave neexistoval. Z uvedeného podľa navrhovateľov vyplýva, že táto listina nie je a nikdy nebola
platnou zmenkou.
Právnazástupkyňaodporcuvpísomnomvyjadrenízodňa15.11.2010,doručenomsúdudňa16.11.2010,
uviedla, že tvrdenie navrhovateľom o tom, že žalobu podali na miestne príslušnom súde, neobstojí,
keďže miestom konania nebola ani Bratislava 3 a už vôbec nie miesto určované poštovým smerovacím
číslom. Adresa rozhodcu konajúceho v rozhodcovskom konaní bola vymedzená takto: JUDr. Gustáv
Ret, Tomášikova 30, P.O. BOX 85, 830 00 Bratislava. Je nepochybné, že údaj "P.O. BOX 85" miestom
rozhodcovského konania nebol a ani nemôže byť, a teda jediným údajom identifikujúcim miesto
rozhodcovského konania môže byť len označenie ulice v rámci obce. Ulica Tomášikova 30 patrí do
mestskej časti Bratislava - Ružinov, o čom nie je žiadna pochybnosť. K obsahovej stránke žaloby a k
tvrdeniu, že navrhovateľom neboli doručené žiadne listiny, právna zástupkyňa odporcu uviedla, že túto
skutočnosť nie je povinný ani tvrdiť a ani preukazovať odporca. Dôkazné bremeno je na navrhovateľoch.
K argumentácii o tvrdenej neplatnosti zmenky právna zástupkyňa odporcu uviedla, že ide o nové
skutočnosti pôvodne ani netvrdené v konaní pred rozhodcom a teda ani neuplatnené v rámci lehoty na
podanie žalobnej odpovede. Popri uvedenom však ide o obsahovo a právne nedôvodnú argumentáciu,
ktorá by tvrdenú neplatnosť vlastnej zmenky nikdy spôsobiť nemohla. Zákon č. 191/1950 Zb. zmenkový
a šekový požaduje na vlastnej zmenke len podpis výstavcu, nie aj jeho identifikáciu. Výstavca
vlastnej zmenky je však nad rámec zákonnej požiadavky nepochybne a jednoznačne určený uvedením
obchodného mena, identifikačného čísla a označenia zápisu v obchodnom registri. Identifikačné číslo
osobyjetrvalourčenýidentifikátor,ktorýmôžebyťpridelenýlenrazalenjedinémusubjektu.Domicilačná
doložka vlastnej zmenky, resp. miestny údaj v nej uvedený pri označení domiciláta nie je v rozpore s
údajom miesta, kde má byť platené - Bratislava. Určenie platobného miesta v zmenke - § 75 čl. I, bod
4 zmenkového a šekového zákona je v súlade so zákonom. Domicilačná doložka nie je podstatnou
náležitosťou zmenky. V domicilačnej doložke navrhovatelia namietajú označenie domiciláta s tým, že
ide o nejestvujúci subjekt. Podľa výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava
I, odd. Po, vložka č. 168/B domicilát v čase vystavenia zmenky existoval (a existuje dodnes). Uvedenie
predošlého obchodného menia (namiesto uvedenia "Československá obchodní banka, a.s., pobočka
zahraničnej banky" uvedené "Československá obchodní banka, a.s. zahraničná pobočka v SR") nevedie
k záveru o neexistencii domiciláta a ani k tomu, že ide o označenie nejestvujúceho subjektu. Súčasne
právna zástupkyňa odporcu poukázala na skutočnosť, že zmenku vystavil navrhovateľ v I. rade. Hoci
argumentácia o neplatnosti zmenky je právne nedôvodná, navrhovateľ v I. rade sa dovoláva prospechu
z tvrdenia neplatnosti vlastného úkonu.Právny zástupca navrhovateľov v písomnom vyjadrení zo dňa 7.2.2012, podanom na súd dňa
7.2.2012, uviedol, že nakoľko v rozhodcovskom konaní došlo k závažným pochybeniam, navrhovateľ
v I. rade podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku aj z dôvodu, že navrhovateľom neboli
riadne doručené všetky prílohy návrhu na vydanie rozhodcovského rozsudku, čím im bola postupom
rozhodcu odňatá možnosť efektívne sa brániť a uplatňovať svoje práva v rozhodcovskom konaní,
preto navrhovatelia nemohli uplatniť všetky svoje námietky na obranu proti rozhodnutiu v rozhodcom
stanovenej lehote. Rozhodcovský rozsudok tak bol podľa navrhovateľov vydaný v rozpore s § 17 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Predmetný exekučný titul,
ktorým je rozhodcovský rozsudok, je tak nezákonný a preto nezáväzný, pretože pri rozhodovaní boli
porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Rovnako je rozhodcovský
rozsudok neplatný, pretože je neplatná rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko táto
rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka.
Právna zástupkyňa odporcu v písomnom vyjadrení zo dňa 16.4.2012, doručenom súdu dňa 19.4.2012,
uviedla, že odporca neuzavrel s navrhovateľmi v I., II. a III. rade žiadnu spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej
nároky by boli predmetom akéhokoľvek súdneho konania alebo rozhodcovského konania. Navrhovatelia
v I., II. a III. rade nemajú v zmluvnom vzťahu uzavretom s odporcom postavenie spotrebiteľa.
Štatutárny zástupca navrhovateľa v I. rade a súčasne navrhovateľ v II. rade na pojednávaní konanom
dňa 15.4.2014 uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomnej žaloby, a to tak ako konateľ
navrhovateľa v I. rade a aj ako navrhovateľ v II. rade. Dňa 1.4.2008 bol navrhovateľovi v I. rade doručený
rozhodcovský rozsudok, ktorý však neobsahoval žiadne prílohy, na čo navrhovatelia poukazovali aj v
žalobných odpovediach, pričom išlo o rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Mochnáčovou. Ďalej uviedol,
že má za to, že odporca uplatňuje zaplatenie pohľadávky, ktorá neexistuje, keďže navrhovateľ v I. rade
uhradil celú sumu istiny poskytnutého úveru a neboli navrhovateľovi v I. rade doručené žiadne doklady
alebo faktúry na uplatňovanie ďalších pohľadávok. Ako konateľ navrhovateľa v I. rade má vedomosť o
tom, že v súvislosti s predmetným úverom bola navrhovateľom v I. rade vydaná zmenka, avšak v súlade
s vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľov má za to, že v prípade tejto zmenky ide o absolútne
neplatný právny úkon, keďže je na nej uvedená adresa sídla navrhovateľa v I. rade, na ktorej navrhovateľ
v I. rade nikdy sídlo nemal. Okrem toho konateľ navrhovateľa v I. rade a súčasne navrhovateľ v II. rade
na pojednávaní uviedol, že v exekučnom konaní odporca predmetnú pohľadávku vymáhal len od neho
ako fyzickej osoby, pričom on má za to, že úver bol poskytnutý navrhovateľovi v I. rade ako obchodnej
spoločnosti a navrhovateľ v I. rade ho zo svojho účtu aj splácal. Tak navrhovateľovi v II. rade, ako aj jeho
nebohému otcovi U. P. neboli ako ručiteľom doručované žiadne výzvy na plnenie dlhu. Zároveň konateľ
navrhovateľa v I. rade a navrhovateľ v II. rade uviedol, že v rámci exekučného konania iniciovaného
odporcom uložil dňa 15.6.2009 do úschovy u súdneho exekútora sumu 6.537,- eur.
Právny zástupca navrhovateľov v I. a II. rade na pojednávaní konanom dňa 15.4.2014 uviedol, že sa
v plnom rozsahu pridržiava písomnej žaloby a doterajších písomných vyjadrení, pričom má za to, že v
rozhodcovskom konaní došlo k takým závažným vadám, ktoré sú dôvodom na jeho zrušenie. Najväčšie
pochybenia vidí v tom, že účastníkom rozhodcovského konania na strane odporcu neboli spolu s
rozhodcovským rozsudkom doručené všetky podklady, ktoré mali byť v rámci rozhodcovského konania
doručované a v prípade konania o zmenke im nebola doručená kópia zmenky, od ktorej navrhovateľ v
rozhodcovskom konaní odvíjal svoje nároky. V prípade, ak by im táto kópia zmenky bola doručená, mohli
by pripraviť kvalifikovanú žalobnú odpoveď, ktorou by sa musel rozhodca zaoberať. Súčasne nebolo
riadne doručované ani v následnom rozhodcovskom konaní vedenom rozhodcom JUDr. Gustávom
Retom, keď rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa navrhovatelia v danom konaní domáhajú,
nebol riadne doručovaný fyzickým osobám, ktoré vystupovali na strane odporcu, a napriek tomu bola
vec postúpená na exekúciu a až následne bol rozhodcovský rozsudok doručený fyzickým osobám.
Právny zástupca odporcu na pojednávaní konanom dňa 15.4.2014 uviedol, že sa v plnom rozsahu
pridržiavadoterajšíchpísomnýchvyjadrenístým,ženavrhuježalobuvcelomrozsahuzamietnuť,pričom
v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že predmetná žaloba nebola podaná v zákonnej lehote 30 dní
od doručenia rozhodcovského rozsudku a v tejto súvislosti právny zástupca odporcu poukázal aj na
skutočnosť, že aj na pojednávaní konanom dňa 15.4.2014 konateľ navrhovateľa v I. rade potvrdil, že
rozsudok bol navrhovateľovi v I. rade doručený dňa 1.4.2008. Pokiaľ ide o doručovanie rozhodcovského
rozsudku rozhodcom JUDr. Gustávom Retom navrhovateľovi v II. rade, rozhodcovský rozsudok boldoručovaný na adresu, ktorú samotný navrhovateľ v II. rade uviedol vo svojej žalobnej odpovedi na
rozhodcovský rozsudok vydaný JUDr. Mochnáčovou, t.j. navrhovateľ v II. rade sám určil miesto, na ktoré
sa mu majú písomnosti v rámci rozhodcovského konania doručovať. Rozhodcovský rozsudok vydaný
JUDr. Mochnáčovou bol v celom rozsahu zrušený v dôsledku žalobných odpovedí navrhovateľov v I. a
II. rade a v rozhodcovskom konaní sa pokračovalo, a to s novým rozhodcom JUDr. Gustávom Retom.
Pokiaľ ide o námietku navrhovateľov týkajúcu sa nedoručenia kópie zmenky, právny zástupca odporcu
v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že ani všeobecné súdy pri vydaní zmenkového platobného
rozkazu nedoručujú kópiu zmenky. Pokiaľ ide o navrhovateľmi tvrdenú neplatnosť zmenky z dôvodu
uvedenia nesprávneho sídla navrhovateľa v I. rade, právny zástupca odporcu poukázal na skutočnosť,
že v danom prípade išlo o vlastnú zmenku vystavenú navrhovateľom v I. rade a z toho dôvodu sú tieto
námietky irelevantné. V danom prípade nebola povinnosť vyzývať na plnenie zmenky avalistov, a to v
súlade so zákonom o zmenkách, keďže aj v prípade avalov išlo o priamych dlžníkov.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase
konania predmetného rozhodcovského konania rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými
stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom
zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej
zmluve nevylúčia.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase konania
predmetného rozhodcovského konania rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase konania
predmetného rozhodcovského konania účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom
konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká
možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
Podľa § 18 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení
účinnom v čase konania predmetného rozhodcovského konania žalobca podáva žalobu, ktorá obsahuje
a) identifikačné údaje účastníkov rozhodcovského konania, prípadne aj ich zástupcov,
b) pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností,
c) označenie dôkazov, ktoré žalobca navrhuje vykonať,
d) označenie právnych predpisov, na ktoré sa žalobca odvoláva,
e) návrh vo veci samej,
f) podpis žalobcu.
K žalobe sa pripojí kópia rozhodcovskej zmluvy, vyjadrenie rozhodcu podľa § 8 ods. 3, ak už bol
ustanovený, a dôkazy, o ktoré žalobca svoju žalobu opiera.
V lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského konania alebo ktorú určil rozhodcovský súd,
žalovaný podá žalobnú odpoveď na rozhodcovský súd. Ak rozhodcovský súd ešte nebol ustanovený,
zašle žalobnú odpoveď žalobcovi. V žalobnej odpovedi sa žalovaný vyjadrí ku všetkým skutočnostiam
a návrhom uvedeným v žalobe.
Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, každý účastník rozhodcovského konania
môže zmeniť alebo doplniť svoju žalobu alebo žalobnú odpoveď v priebehu rozhodcovského konania,
ak rozhodcovský súd nepovažuje takúto zmenu alebo doplnenie za neprípustné s ohľadom na ich
oneskorené podanie, ktoré nebolo dostatočne odôvodnené.
Podľa § 25 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v
časekonaniapredmetnéhorozhodcovskéhokonaniaaksaúčastnícirozhodcovskéhokonanianedohodli
inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo
na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť
adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto
skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebomiesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným
spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.
Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za prijaté odo dňa ich
doručenia.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú na doručovanie súdnych písomností.
Podľa § 26 ods. 1, ods. 4, ods. 5 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení
účinnom v čase konania predmetného rozhodcovského konania ak sa účastníci rozhodcovského
konania nedohodli na forme rozhodcovského konania, rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne
pojednávanie alebo či konanie bude písomné. Rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie vo
vhodnom štádiu rozhodcovského konania aj na návrh účastníka rozhodcovského konania.
Účastníci rozhodcovského konania sú povinní spolupracovať s rozhodcovským súdom pri riešení sporu.
Účastník rozhodcovského konania sa na ústnom pojednávaní zúčastňuje priamo alebo prostredníctvom
svojho zástupcu. Ak účastníci rozhodcovského konania nemohli včas a správne vykonať potrebný úkon,
rozhodcovský súd im môže umožniť vykonať ho dodatočne. Nedostatok zákonných či dohodnutých
podmienok rozhodcovského konania môžu účastníci rozhodcovského konania namietať len do
skončenia ústneho pojednávania, v písomnom konaní do vydania rozhodcovského rozsudku.
Účastníkom rozhodcovského konania sa musí doručiť oznámenie o každom ústnom pojednávaní a
zasadaní rozhodcovského súdu v dostatočnom časovom predstihu, najmenej 30 dní pred začatím
ústnehopojednávaniaalebozasadania,aksadoručujeúčastníkovirozhodcovskéhokonaniadocudziny.
Všetky listiny alebo informácie predložené rozhodcovskému súdu jedným účastníkom rozhodcovského
konania sa musia bez zbytočného odkladu oznámiť všetkým účastníkom rozhodcovského konania.
Rovnako sa musí všetkým účastníkom rozhodcovského konania oznámiť obsah znaleckého posudku
alebo listiny, o ktoré sa rozhodcovský súd môže opierať pri svojom rozhodovaní.
Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase konania
predmetného rozhodcovského konania rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi
rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd uváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich
možného prínosu k objasneniu sporu.
Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase konania
predmetného rozhodcovského konania doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať
podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
Podľa § 37 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom
v čase konania predmetného rozhodcovského konania účastníci rozhodcovského konania sa môžu v
rozhodcovskej zmluve dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti niektorého z nich
preskúmať iný rozhodca (rozhodcovia). Na ustanovenie tohto rozhodcu (rozhodcov) primerane platia
ustanovenia § 6 až 11. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve na
preskúmaní rozhodcovského rozsudku, je jeho preskúmanie iným rozhodcom (rozhodcami) vylúčené,
ak tento zákon neustanovuje inak.
Účastník rozhodcovského konania má právo podať žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku
do 15 dní od jeho doručenia tomuto účastníkovi rozhodcovského konania.
Pri preskúmaní rozhodcovského rozsudku sa postupuje primerane podľa § 16 až 36 a § 39.
Podľa § 40 ods. 1, písm. g) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase
konania predmetného rozhodcovského konania účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak bola
porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17).
Podľa § 40 ods. 1, písm. h) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase
konania predmetného rozhodcovského konania účastník rozhodcovského konania sa môže žaloboupodanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak sú
dôvody, pre ktoré možno žiadať obnovu konania podľa osobitného zákona.
Podľa § 228 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (v znení účinnom v čase konania predmetného
rozhodcovského konania) právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania,
ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným
finančným zadosťučinením.
Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase konania
predmetnéhorozhodcovskéhokonaniaakpodáúčastníkrozhodcovskéhokonaniažalobunapríslušnom
súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na
návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa § 41 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v
čase konania predmetného rozhodcovského konania žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského
konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 písm. h) možno podať v lehote 30
dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania ktorý podáva žalobu, dozvedel o dôvode obnovy
konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však do troch rokov odo dňa
doručenia rozhodcovského rozsudku.
Povyhodnotenívýsledkovvykonanéhodokazovaniadospelsúdkjednoznačnémuzáveru,žepredmetná
žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je opodstatnená. Je nepochybné, že ani jedným z
navrhovateľov nebola žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná v zákonnej tridsaťdňovej
lehote od doručenia rozhodcovského rozsudku na vecne a miestne príslušný súd, ktorým s ohľadom
na miesto rozhodcovského konania je v danom prípade jednoznačne Okresný súd Bratislava II.
Navrhovatelia obmedzili v žalobe nimi uplatňované dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku na
dva dôvody v zmysle § 40 ods. 1, písm. g) a písm. h) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní. Medzi navrhovateľmi v I. a II. rade a právnym predchodcom navrhovateľov v III. a IV. rade
bola uzavretá v písomnej forme platná zmluva o úvere v zmysle Obchodného zákonníka, ktorej
súčasťou bola rozhodcovská doložka a ktorú nemožno kvalifikovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a to
ani vzhľadom na osoby spoludlžníkov, keďže jej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov
odporcom ako veriteľom navrhovateľovi v I. rade ako dlžníkovi - podnikateľskému subjektu, čo vo svojej
výpovedi na pojednávaní potvrdil aj konateľ navrhovateľa v I. rade, ktorý je súčasne i navrhovateľom
v II. rade. Z fotokópie rozhodcovského spisu je zrejmé, že rozhodcovský súd sa tak pri samotnom
rozhodcovskom konaní, ako aj pri doručovaní písomností a rozhodcovského rozsudku dôsledne riadil
dohodou zmluvných strán obsiahnutou v rozhodcovskej doložke a zákonom o rozhodcovskom konaní
v znení účinnom v čase konania predmetného rozhodcovského konania. Z rozhodcovskej doložky
nevyplýva povinnosť rozhodcu doručovať spolu so žalobným návrhom žalovanému aj prílohy, keďže
podľa rozhodcovskej doložky bol rozhodca povinný zaslať žalovanému rozhodcovský rozsudok spolu
so žalobným návrhom a túto povinnosť rozhodca splnil. Povinnosť na doručovanie dôkazov nevyplýva
ani zo zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý v ustanovení § 26 ods. 5 upravuje len oznamovanie listín
alebo informácií, čo v danom prípade bolo splnené obsahom samotného rozhodcovského rozsudku.
Rozhodcovský súd zisťoval adresy sídla a trvalých pobytov účastníkov rozhodcovského konania na
strane odporcov a na takto zistené adresy riadne doručoval rozhodcovský rozsudok doporučenými
zásielkami, pričom v prípade navrhovateľa v II. rade rozhodcovský súd doručoval rozsudok navyše
aj na ním oznámenú adresu na doručovanie písomností. Týmto postupom rozhodcovský súd naplnildohodu zmluvných strán obsiahnutú v rozhodcovskej doložke a taktiež naplnil dikciu zákona o
rozhodcovskom konaní, keďže vynaložil primerané úsilie na zistenie skutočností týkajúcich sa adries
sídlaatrvalýchpobytovúčastníkovrozhodcovskéhokonanianastraneodporcovadoručovalspôsobom,
ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti. Pri zmene žaloby spočívajúcej v jej rozšírení o dôvod v
zmysle § 40 ods. 1, písm. h) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní navrhovatelia neuviedli
presný dôvod obnovy konania podľa osobitného predpisu, ktorým je v danom prípade Občiansky súdny
poriadokaanineuviedlianepreukázaližiadneskutočnosti,ktorébypreukazovalirelevantnýmspôsobom
dodržanie subjektívnej lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku z tohto dôvodu. V
tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že ani jedna zo skutočností tvrdených navrhovateľmi v priebehu
konania pred súdom nezodpovedá dôvodom na obnovu konania v zmysle § 228 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku, a to ani pokiaľ ide o navrhovateľmi tvrdenú neplatnosť zmenky, keďže v danom
prípade išlo o vlastnú zmenku vystavenú samotným navrhovateľom v I. rade.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných
ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, t.j. žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku v celom rozsahu zamietol.
Súčasne súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť navrhovateľov v I., II., III. a IV. rade spoločne
a nerozdielne nahradiť odporcovi trovy konania v sume 355,10 eura predstavujúce trovy právneho
zastúpenia za dva úkony právnej pomoci po 53,49 eura (1/13 výpočtového základu na rok 2009 za
prevzatie a prípravu veci dňa 25.8.2009 a za písomné vyjadrenie k žalobe zo dňa 28.8.2009), jeden
úkon právnej pomoci po 55,49 eura (1/13 výpočtového základu na rok 2010 za písomné vyjadrenie zo
dňa 15.11.2010), jeden úkon právnej pomoci po 14,25 eura (1/4 z 1/13 výpočtového základu na rok 2011
za zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 29.11.2011, ktoré bolo odročené bez prejednania veci),
jeden úkon právnej pomoci po 14,67 eura (1/4 z 1/13 výpočtového základu na rok 2012 za zastupovanie
napojednávaníkonanomdňa13.11.2012,ktoréboloodročenébezprejednaniaveci),jedenúkonprávnej
pomoci po 61,87 eura (1/13 výpočtového základu na rok 2014 za zastupovanie na pojednávaní konanom
dňa 15.4.2014), dvakrát režijný paušál po 6,95 eura, jedenkrát režijný paušál po 7,21 eura, jedenkrát
režijný paušál po 7,41 eura, jedenkrát režijný paušál po 7,63 eura, jedenkrát režijný paušál po 8,04 eura,
daň z pridanej hodnoty v sadzbe 19% zo sumy 183,58 eura zodpovedajúcej odmene za úkony právnej
pomoci realizované v období rokov 2009 a 2010 v celkovej výške 34,88 eura a daň z pridanej hodnoty
v sadzbe 20% zo sumy 113,87 eura zodpovedajúcej odmene za úkony právnej pomoci realizované v
rokoch 2011 až 2014 v celkovej výške 22,77 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§
42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.