Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/373/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217921
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4312217921.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava,
proti odporcovi: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 9. januára 2015 č. k. 7C/39/2013-98 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania zo
dňa 14. 11. 2014. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 109 ods. 2 písm. c) OSP a zistením, že
predmetné ustanovenie upravuje oprávnenie súdu konanie prerušiť pre prípad, že vo veci prebieha
konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Navrhovateľ tvrdil,

že zodpovedanie prejudiciálnych otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp.
zn. 7C/6/2010 má pre ďalší priebeh a rozhodnutie v konaní zásadný význam, nakoľko pre vznik nároku
na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri
vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok
rozhodcovského súdu. Súd prvého stupňa sa s týmto tvrdením navrhovateľa nestotožnil, nakoľko z
obsahu návrhu vyplývalo, že v danom prípade ide o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej

ujmy zo strany oprávneného z dôvodu, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v 15-dňovej zákonnej lehote a postupoval so zbytočnými prieťahmi, pričom
exekučné konanie bolo ukončené zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia a vykonal úradný postup
bezsplneniazákonnýchpodmienokpodľaustanovenia§44ods.2Exekučnéhoporiadku,keďpreskúmal
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul -
rozsudok rozhodcovského súdu spôsobom odporujúcim zákonu, čím bez legálnych predpokladov založil

svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahrňujúci zistenie skutkového
stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový
stav na meritórne rozhodnutie vo veci, čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné
preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci verenej právomocí ako exekučnému súdu
neprináleží. Naproti tomu v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 išlo o
nárok zo zodpovednosti za škodu zo strany povinného z dôvodu, že v nejakej exekučnej veci súdny

orgán poverenie na vykonanie exekúcie vydal. Prejudiciálne otázky položené Okresným súdom Prešov
Súdnemu dvoru Európskej únie smerovali k tomu, či môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu
za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako účastník konania využije všetky právne prostriedky
prislúchajúce mu podľa právneho poriadku členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia, pred
samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a tiež pred vyčerpaním možnosti oprávnenej
požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na vyššie uvedené rozdiely týkajúce sa

skutkových okolností danej veci a skutkových okolností zistených v konaní vedenom na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010, riešenie prejudiciálnych otázok položených Okresným súdom PrešovSúdnemu dvoru Európskej únie nemá, podľa názoru súdu, pre rozhodnutie súdu v danej veci žiadny
význam, preto návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, namietajúc, že súd prvého
stupňa nesprávne vec právne posúdil, neúplne zistil skutkový stav veci, ako aj konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K dôvodom odvolania bližšie uviedol, že pred
Okresným súdom Prešov prebieha pod sp. zn. 7C/6/2010 konanie o náhradu škody pre porušenie

práva Európskej únie, ktorého sa mal podľa návrhu dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní
vedenom proti navrhovateľke na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo
plnenienazákladeneprijateľnejzmluvnejpodmienky,akoajvrozporesozákonmischválenýmizdôvodu
transpozície smerníc Európskej únie zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. Okresný
súd Prešov v danom konaní uznesením zo dňa 07. 10. 2013 v súlade s ust. § 109 ods. 1 písm. c) OSP
rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach,

ktoré navrhol položiť odporca v 1. rade - Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti
SR. Opodstatnenosť návrhu na prerušenie konania do zodpovedania prejudiciálnych otázok videl v
tom, že v danom konaní bude zodpovedaná otázka, či postup exekučného súdu v konaní o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe právoplatného rozsudku rozhodcovského súdu je v súlade
s komunitárnym právom. Predmetom konania, ktoré navrhol prerušiť, bola náhrada škody za nesprávny

úradný postup exekučného súdu pri vydávaní poverenia na totožnom podklade, ktorým bol právoplatný
rozsudok rozhodcovského súdu. Mal za to, že zodpovedanie správnosti postupu exekučného súdu
Súdnym dvorom Európskej únie bude mať význam pre posúdenie postupu exekučného súdu v
prejednávanej veci, a s tým súvisiacim založením zodpovednosti Slovenskej republiky za škodu
spôsobenú štátnym orgánom pri výkone verejnej moci. Uvedený záver bol potvrdený aj inými okresnými

súdmi. Vzhľadom ku skutočnosti, že v konaní pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 o
náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie budú Súdnemu dvoru Európskej únie predložené
prejudiciálne otázky, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie súdu o návrhu navrhovateľa v
predmetnom konaní a konanie nebolo doposiaľ právoplatne skončené, mal za to, že je daný dôvod
v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) OSP, a preto bolo potrebné konanie o zaplatenie prerušiť až

do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010. S poukazom na uvedenú argumentáciu a
vytknuté procesné chyby žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a
to tak, že návrhu na prerušenie konania vyhovie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. l OSP) po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania
v zmysle § 212 ods. 1 OSP a § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je
dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne
správne potvrdiť.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak v priebehu konania vznikne prekážka odôvodňujúca prerušenie konania, súd preruší konanie
uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie. Podľa § 109 ods. 2 OSP súd môže sporové konanie
prerušiť podľa úvahy, pokiaľ neurobí iné vhodné opatrenia. Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP

súd môže konanie prerušiť aj v prípade, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši predbežná otázka, ktorá
môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Toto ustanovenie
upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená prerušenie konania, ktoré nie je pre konanie
nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd môže konanie prerušiť,
no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené

len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných
vhodných opatrení, pričom rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú
prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa svojím návrhom voči odporcovi domáhal náhrady majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy. Svoj návrh odôvodnil tým, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 18. 11. 2010, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej doby, s

omeškaním viac ako 253 dní. Mal za to, že týmto postupom došlo k nesprávnemu úradnému postupu
exekučného súdu.

Podaním zo dňa 14. 11. 2014 navrhovateľ podal súdu prvého stupňa návrh na prerušenie konania.
Dôvodil tým, že pred Okresným súdom Prešov prebieha pod sp. zn. 7C/6/2010 konanie o náhradu

škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal podľa návrhu dopustiť Okresný súd Prešov
v exekučnom konaní vedenom proti navrhovateľke na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v
ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi
schválenými z dôvodu transpozície smerníc Európskej únie zameranými na ochranu spotrebiteľa na
finančnom trhu. Okresný súd Prešov v danom konaní uznesením zo dňa 07. 10. 2013 v súlade s ust. §
109 ods. 1 písm. c) OSP rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o

prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti
SR. S poukazom na znenie prejudiciálnych otázok bol toho názoru, že zodpovedanie predmetných
prejudiciálnych otázok má zásadný význam pre ďalší priebeh a rozhodnutie v konaní, nakoľko pre vznik
nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu
pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok

rozhodcovského súdu, a preto navrhol konanie prerušiť podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP.

O návrhu navrhovateľa na prerušenie konania súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením tak,
že ho zamietol.

Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že takýto postup súdu prvého stupňa bol vecne
správny. Je tomu tak z dôvodu, že pri neprerušení konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP nedochádza
k odňatiu možnosti konať pred súdom, pretože prerušenie konania podľa uvedeného ustanovenia
závisí od úvahy súdu a je upravené len ako procesná možnosť súdu, nie jeho povinnosť. Pri návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP súd má povinnosť najskôr zvážiť možnosť

iných opatrení, pričom rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť predmetného konania, s prihliadnutím
na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. Z uvedeného
vyplýva, že súd prvého stupňa správne zvažoval, či položené prejudiciálne otázky v konaní vedenom
pred Okresným súdom Prešov neriešia podstatu sporu v predmetnom konaní, t.j. či navrhovateľ ako
oprávnený má nárok na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy, ak súd nerozhodol v zákonom

stanovenej lehote o jeho návrhu. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva, že táto otázka,
resp. zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, je upravená zákonom
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších
predpisov, a preto je aj predmetom vnútroštátneho preskúmania všeobecnými súdmi. S poukazom
na uvedené bolo potrebné súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade nebol

dôvod počkať na rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa v konečnom dôsledku týkali iného
skutkového a právneho stavu, nakoľko z odôvodnenia návrhu na prerušenie konania vyplývalo, že
predmetom konania na Okresnom súde Prešov (sp. zn. 7C/6/2010) je konanie o náhradu škody pre
porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní
vedenom proti navrhovateľke na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky a predmetom konania

v prejednávanej veci je náhrada škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu
Okresného súdu Levice v exekučnej veci, t.j. z titulu zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup
súdu.

S poukazom na vyššie uvedené, teda, že prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP nie je

povinnosťou, ale len možnosťou súdu, ako aj predmet konaní, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, keď dospel k záveru, že súd prvého
stupňa správne zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.