Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 9, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9CoPr/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514203249
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1514203249.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: A.. C. J., L.: L.,
J..S..L. XXX, proti odporcovi: Váš správca spol. s.r.o., so sídlom: Bratislava, Furdekova č. 4, IČO: 35
846 925, zastúpený Advokátska kancelária Machová, s.r.o., Skalica, Sasinkova č. 886/16, IČO : 36 864
544 o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, na odvolanie navrhovateľky

proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V 47Cpr/2/2014-160 zo dňa 9. februára 2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
zamietol; uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia na účet jeho
právneho zástupcu vo výške 1.394,72 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka bola zamestnaná u odporcu na základe pracovnej zmluvy

zo dňa 01.03.2013 a bola prijatá na vykonávanie práce - ekonómka spoločnosti. Navrhovateľka
vypracovala pracovnú náplň s označením ekonómka - fakturantka spoločnosti dňa 01.03.2013 a
zároveň sa opravovala pracovná náplň predchádzajúcej zamestnankyne, ktorá pracovala na tom istom
úseku ako navrhovateľka, pričom jej pracovné zaradenie bolo ekonómka spoločnosti. Rozhodnutím
odporcu zo dňa 25.11.2013 bola daná navrhovateľke výpoveď podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka
práce z dôvodu organizačných zmien ekonomického oddelenia spoločnosť a ku dňu 1.1.2014 bola

daná navrhovateľke výpoveď, pretože odporca nemal možnosť navrhovateľku ďalej zamestnávať v
pracovnom pomere a to ani na kratší pracovný čas a ani nemá inú vhodnú prácu. Pracovný pomer sa
skončil dňom 31.12.2013.Výpoveď bola navrhovateľkou prevzatá 11.12.2013. Navrhovateľka listom zo
dňa 17.01.2014 doručeného odporcovi 20.01.2014, oznámila, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá
na svojom ďalšom zamestnávaní.
Na svoje rozhodnutie aplikoval § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce; § 79 ods. 1 Zákonníka práce
v dôsledku čoho konštatoval, že Rozhodnutím odporcu zo dňa 25.10.2013 sa rozhodlo o zrušení

pracovného miesta ekonómka - fakturantka dňom 31.12. 2013, skutočnosti ktorej predchádzala porada
vedenia spoločnosti dňa 23.10.2013. Vzhľadom na námietku zo strany navrhovateľky, či vôbec došlo
k zrušeniu pracovného miesta, ktoré zastávala a či tieto rozhodnutia neboli vyrobené dodatočne,
súd v rámci dokazovania zisťoval, akým spôsobom je evidovaná písomná dokumentácia u odporcu.
Prvostupňový súd zistil, že rozhodnutie vedenia spoločnosti o zrušenie pracovného miesta je v ich
spoločnosti registrované pod reg. zn. C01(komunikácia - organizačná štruktúra) a č. 02/2013 a tento

list je uložený v zložke u riaditeľa spoločnosti. Navrhovateľka ďalej namietala podpisy na rozhodnutí
o zrušení pracovného miesta, konkrétne podpis konateľa spoločnosti a riaditeľa spoločnosti. Súd v
tejto súvislosti konštatoval, že na listine o zrušení pracovného miesta sa uvádzajú podpisy oboch t. j.konateľa spoločnosti a riaditeľa spoločnosti, avšak ich podpisy nie sú správne v tom smere, že podpis
konateľa je pod označením riaditeľa a podpis riaditeľa je pod označením konateľa, čo súd vyhodnotil
ako formálny nedostatok a nezistil pochybenie v tom smere, že by nebolo zrušené pracovné miesto

navrhovateľky a toto miesto bolo zrušené predtým, ako bola daná výpoveď navrhovateľky. Z hľadiska
namietanej nesplnenej ponukovej povinnosti prvostupňový súd zistil, že H. L.Á. nastúpila pracovať u
odporcu od 01.01.2014 , pričom odporca listom zo dňa 24.09.2014 (zrejmá nesprávnosť v roku )
oznamoval H. L., že súhlasí s nástupom do pracovného pomeru od 01.01.2014 na pracovnú pozíciu
ekonómky domov, ktorá bola v organizačnej štruktúre odporcu zriadená, a odporca teda nemal možnosť

ponúknuť navrhovateľke voľné pracovné miesto. Postup zamestnávateľa pri dávaní výpovede podľa §
63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je v súlade so zákonom, keď z dokazovania bolo preukázané, že
zamestnávateľ vydal rozhodnutie o zrušení pracovného miesta, bolo preukázané, že nemal možnosť
navrhovateľku ďalej zamestnávať a boli splnené všetky formálno - právne a vecné náležitosti danej
výpovede a preto návrh zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol § 142 ods. 1 O. s. p., zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi trovy

právneho zastúpenia vo výške 1.394,72 € .
Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadla navrhovateľka. Vytýkala súdu prvého
stupňa, že neprihliadol na skutočnosť, že dôvod výpovede vôbec nebol, nakoľko v zmysle pracovnej
zmluvy pracovala na pozícii ekonómka spoločnosti, nie ekonómka spoločnosti fakturantka, ani
ekonómka fakturantka, z pracovnej pozície ktorej bola daná výpoveď z pracovného pomeru. Opakovane

vo svojom rozsiahlom odvolaní uviedla, že odporca vo výpovedi uvádza, že ku dňu 1. 1. 2014 dáva
navrhovateľke výpoveď pretože sa týmto dňom ruší pracovné miesto ekonómka spoločnosti fakturantka,
t. j. pracovné miesto, ktoré navrhovateľka nezastávala. Toto pracovné miesto nebolo preukázané ani v
organizačnej štruktúre, ktoré bolo odporcom predložené na pojednávaní dňa 27. 10. 2014. Namietala
nesplnenie ponukovej povinnosti a podstatnú časť odvolania venovala konaniu sudcu, ktoré považuje v

rozpore s legislatívou a etickým kódexom. Navrhuje, a odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že
žalobe vyhovie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec
preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
(tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolaniu navrhovateľky nie je možné vyhovieť, pretože napadnuté prvostupňové rozhodnutie je vecne

správne.

V súdenej veci navrhovateľka žalobou uplatnila neplatnosť skončenia pracovného pomeru danú
zamestnávateľom podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Prvostupňový súd vykonal dostatočné
dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti

návrhu navrhovateľky o určenie neplatnosti výpovede, ako aj na opodstatnenosť tvrdení odporcu z
hľadiska skutočností, ktoré uvádzal na svoju obranu (§ 120 ods. 1, 4 O.s.p.). Zhodnotením výsledkov
vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich
základe vyvodil aj správny právny záver o nedôvodnosti navrhovateľky uplatňovaného nároku. Na vec
aplikoval i zodpovedajúce ustanovenia § 63 ods. 1 a 2 § 79 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka

práce , ktoré správne vyložil a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu navrhovateľky aj riadne
v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa dôsledne vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi a
dôkaznými návrhmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných
námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania.

Navrhovateľka v podstatnej časti svojho odvolania už len zrekapitulovala svoje námietky a argumenty
prednesené pred súdom prvého stupňa, ktorými sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne
vysporiadal s tým, prečo na ne neprihliadol, a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na všetky
podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ

rozhodnutia. So zreteľom na uvedené považuje odvolací súd skutkové a právne závery súdu prvého
stupňa za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvého stupňa k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom
rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje ( § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.).Na podčiarknutie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súhrne zdôrazňuje, že
predpokladom použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je

existencia organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná (objektívne jestvujúca) súvislosť
medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. Hmotno-právnou podmienkou platnosti
skončenia pracovného pomeru z uvedeného výpovedného dôvodu je splnenie povinností vyplývajúcich
pre zamestnávateľa z ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce.

Prvostupňový súd sa uvedenými zásadami dôsledne riadil a ak na základe zisteného skutkového stavu
dospel k záveru, že Rozhodnutím odporcu zo dňa 25.10.2013 došlo k zrušeniu pracovného miesta
ekonómka - fakturantka z ekonomických dôvodov, rozhodnutiu ktorému predchádzala porada vedenia
spoločnosti dňa 23.10.2013, čím odporca v konaní preukázal splnenie všetkých zákonom stanovených
hmotnoprávnychpredpokladovskončeniapracovnéhopomeru, jenutnépovažovaťtentozáverzavecne
správny. Rovnako tak správne postupoval prvostupňový súd pri vyhodnocovaní dôkazov, ktorými

bola preukázaná

namietaná skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu pracovného miesta, ktoré zastávala navrhovateľka,
nakoľko bola prijatá na pozíciu ekonómka spoločnosti a nie ekonómka fakturantka. Zákon umožňuje

zamestnávateľovi, aby reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby
zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, ktoré zodpovedá jeho
potrebám. V prípade posudzovania dôvodnosti použitia tohto výpovedného dôvodu treba vychádzať z
obsahu pracovnej zmluvy a posúdiť, či došlo u zamestnávateľa k takej organizačnej zmene, ktorá by
robila zamestnanca pre neho nadbytočným z hľadiska funkcie, na ktorú znie pracovná zmluva. O výbere

zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ; súd nie je oprávnený v tomto
smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať. Namietanú okolnosť súd prvého stupňa preskúmal a
svoje prijaté závery v súlade s požiadavkami upravenými v § 157 ods. 2 O.s.p. aj zdôvodnil, so závermi
ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd.

Otázku voľných pracovných miest a splnenie ponukovej povinnosti prvostupňový súd taktiež správne
vyhodnotil a k prijatému záveru odvolací súd nemá čo uviesť, pretože by už len zopakoval správnosť
prijatého záveru. V čase podania výpovede navrhovateľke nemal odporca žiadne iné voľné pracovné
miesto, čo vyplýva zo zoznamu pracovných pomerov (č.l.125 ) a organizačnej štruktúry spoločnosti
(č.l.126). S údajne voľnou pozíciou ekonómky domov, na ktorú navrhovateľka upozornila sa súd prvého

stupňa vysporiadal a prijatý záver, že táto pozícia bola od septembra 2013 obsadená, i keď k reálnemu
nástupu p. Balážovej došlo od 1.1. 2014 je súladná so zisteným skutkovým stavom v dôsledku čoho
je nutné považovať hmotnoprávnu podmienku platného skončenia pracovného pomeru vyplývajúcu z §
74 Zák. práce za splnenú.

Zanenáležitújenutnépovažovaťobranunavrhovateľkyspočívajúcuvnamietanípostupusudcuvkonaní
pred súdom prvého stupňa z dôvodu nezákonnosti a v rozpore s etikou. Odvolací súd nepostrehol žiadne
z namietaných pochybení sudcu, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. taký
chybný postup, ktorým by odňal navrhovateľke možnosť konať pred súdom.

Vzhľadom na uvedené a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu
pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, správne vec právne posúdil, a keď navrhovateľka
v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v
odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal, rozhodol vecne správne, z dôvodov ktorých
odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožňujúc s právnym záverom súdu prvého stupňa v odôvodnení

napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie, spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2,3 O.s.p.
v celom rozsahu a bez ďalšieho poukazuje, s týmto sa plne stotožňuje, rozsudok súdu prvého stupňa
v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p..

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.

tak, že v tomto konaní plne úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal pretože v zmysle § 151 ods.
1 O.s.p. absentoval návrh na ich priznanie.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.