Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 20, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/325/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616205462
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7616205462.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkýň: 1. Q. J., X.. C. XXXX/XX, W. K. B., IČO: 46 462 104 a
2. H.. P. F., Y.. J., nar. XX. X. XXXX, bývajúcej v W. K. B., Z. XX, zastúpených JUDr. Milošom Taragelom,
advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Starosaská 11 a JUDr. Natáliou Počubayovou, advokátkou,
so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Starosaská 11, proti žalovanému W. F., K.. XX. X. XXXX, bývajúcemu
v W. K. B., X.. C. XX/XX, zastúpeného JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom so sídlom v Poprade,

Štefánikova č. 8, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne v 1.rade a žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 5.5.2016, č.k. 7C/117/2016-13 v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 26.5.2016, č.k. 7C/117/2016-30 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Uznesením č.k. 7C/117/2016-13 zo dňa 5. 5. 2016 Okresný súd Spišská Nová Ves nariadil predbežné

opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť strpieť užívanie nehnuteľnosti žalobkyňou v 2.rade
a zdržať sa všetkých úkonov smerujúcich k obmedzeniu užívacieho práva žalobkyne v 2.rade k
nehnuteľnosti - objekt rýchleho občerstvenia Pizzeria, bez súpisného čísla, postavený na parcele
registra „C“ č. 96/2, zapísaný na LV č. XXX, k. ú. S.. Uložil mu zároveň povinnosť strpieť právo prechodu
žalobkyne v 2. rade k nehnuteľnosti - objekt rýchleho očerstvenia Pizzeria, postavený na parcele registra
„C“ č. 96/2, zapísaný na LV č. XXX, k. ú. S., cez pozemok - parcelu registra „C“ č. 96/2, druh pozemku

zastavané plochy a nádvoria o výmere 181 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXX k. ú. S.. Návrh žalobkyne
v 1. rade na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Rozhodol, že žalobkyňa v 1. rade nemá právo
na náhradu trov konania a o trovách predbežného opatrenia žalobkyne v 2. rade rozhodol, že o nich
bude rozhodnuté samostatným uznesením vo veci samej.

2.Rozhodol tak o návrhu žalobkýň, ktorým sa domáhali vydania predbežného opatrenia - uloženia

povinnosti žalovanému vo vzťahu k obom strpieť užívanie nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, kat.
územie S., objekt rýchleho občerstvenia - Pizzeria a zdržať sa všetkých úkonov, smerujúcich k
obmedzeniu užívania tejto nehnuteľnosti a tiež povinnosti strpieť právo prechodu žalobkýň v 1. a
2. rade cez pozemok parc. reg. C č. 96/2, zapísanej na LV č. XXX, kat. územie S.. Návrh na
nariadenie predbežného opatrenia žalobkyne odôvodnili tým, že žalobkyňa v 2. rade je manželka
žalovaného a žalobkyňa v 1.rade je jej sestra. Objekt bez súpisného čísla využívaný ako Pizzeria patrí

do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne v 2.rade a žalovaného, pričom žalobkyňa v 1.rade v
ňom na základe súhlasu manželov ( žalovaného a žalobkyne v 2.rade) zriadila v apríli 2013 predmetnú
prevádzku, vybavila ju potrebným zariadením a pracovnou silou pre jej riadne fungovanie, o čom ako
dôkaz predložila súdu výpis zo živnostenského registra Okresného úradu Spišská Nová Ves. Obe
žalobkyne tvrdili, že žalovaný svojvoľne dňa 21.3.2016 po nezhodách s manželkou vymenil zámok
na vchodových dverách objektu Pizzerie, zamedzil žalobkyni v 1. rade a jej zamestnancom prístup

do nehnuteľnosti, pričom vstup zakázal aj žalobkyni v 2.rade a neodovzdal jej od vymeneného
zámku kľúč. Žalobkyni v 1. rade hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré spočíva vobmedzení užívania jej prevádzky - Pizzerie tým, že jej vzniká škoda jednak na zásobách, v súvislosti s
jej pôsobením ako zamestnávateľky, ale aj ušlý zisk, pretože všetko vybavenie prevádzky je vo faktickej
moci žalovaného. Nemá možnosť ani podať daňové priznanie ako platca DPH , pretože do prevádzky

jej žalovaný vstup neumožňuje.

3.Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 74 ods. 1, 75 ods. 1,4,6, § 76 ods. 1 písm. f/
O.s.p. a dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný len vo vzťahu k
žalobkyni v 2.rade. Z predložených listinných dôkazov zistil, že na základe výpisu z listu vlastníctva

č. XXX, k.ú. S., sú žalobkyňa v 2.rade a žalovaný zapísaní ako spoluvlastníci budovy, postavenej na
parcele č. 96/2 v pomere 1/1 a z listu vlastníctva č. XXX k.ú. S. bolo zistené, že žalovaný je výlučným
vlastníkom pozemkov, a to parcela č. 96/2 a 97/1, kat.územie S.. Súd uviedol, že žalobkyňa v 1.rade
predložila súdu jediný dôkaz, a to výpis zo živnostenského registra, kde má uvedené miesto podnikania
Spišská Nová Ves, J. Wolkera 2414/30 a prevádzkarne na adrese S. Č.. XX, pričom však podľa výpisu
zo 7.4.2016 má pozastavenú činnosť od 1.4.2016 do 1.10.2016. Vyvodil z toho, že v čase podania

návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemala žalobkyňa platné živnostenské oprávnenie na
prevádzkovanie Pizzerie na adrese S. XX, resp. ani na žiaden predmet podnikania a k návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia nepredložila žiaden relevantný dôkaz, napr. písomnú dohodu alebo
nájomnú zmluvu, ktorým by osvedčila právo užívania prevádzky občerstvenia Pizzeria v dome manželov
F.. Poukázal na to, že existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi, existencia nároku, ale aj ich

osvedčenie sami osebe ešte netvoria zákonný dôvod predbežného opatrenia, vyžaduje sa, aby tieto
právne vzťahy alebo nároky boli ohrozené. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne má
byť konkrétne a oprávnený účastník ho musí vždy ešte navyše osvedčiť. Dospel k záveru, že nie je
možné nariadiť predbežné opatrenie tam, kde by šlo o úpravu faktických, medzi účastníkmi upravených
vzťahov a kde by nešlo o úpravu predbežnú, ale vo svojich dôsledkoch konečnú. Žalobkyňa v 1.rade sa

nedomáhala svojich nárokov, o ktorých navrhla vydať predbežné opatrenie samostatným návrhom vo
vecisamejaneosvedčiladostatočnesvojnávrh,pretoboljejnávrhnanariadeniepredbežnéhoopatrenia
súdom prvej inštancie zamietnutý.

4.Čo sa týka žalobkyne v 2.rade, manželky žalovaného, táto dôkazmi o svojom spoluvlastníctve

dostatočne osvedčila skutočnosti umožňujúce kladný záver o jej nároku, a preto návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia vo vzťahu k jej osobe súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel. Žalobkyňa
v 2.rad a žalovaný sú naďalej manželia, nedošlo k zániku ich BSM a majú obaja rovnaké práva na
užívanie a využívanie vecí patriace do ich BSM. Z predložených listov vlastníctva vyplýva, že parcela,
ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalovaného je tou, na ktorej je postavený objekt a ktorý je práve

v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, preto súd prvej inštancie vyhovel aj nároku na vydanie
predbežnéhoopatreniavovzťahukžalobkyniv2.rade-práveprechoducezparcelu.Žalobkyňav2.rade
napokon podala po podaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia aj žalobu vo veci samej, ktorá
je vedená na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 13C 125/2016, preto jej súd pri nariadení
predbežného opatrenia neuložil povinnosť podať návrh v merite veci, keďže tento už podaný bol.

Napokon súd konštatoval, že o trovách predbežného opatrenia žalobkyne v 2. rade bude rozhodnuté
v rozhodnutí vo veci samej. Čo sa týka žalobkyne v 1. rade, táto bola v konaní neúspešná, samotný
návrh v merite veci nepodala, preto súd rozhodol, že nemá právo na náhradu trov konania.

5.Dňa 26.5.2016 súd prvej inštancie vydal opravné uznesenie č.k. 7C/117/2016 s tým, že opravuje druhý

výrok uznesenia tak, že povinnosť žalovaného strpieť právo prechodu žalobkyne v 2. rade k objektu
rýchleho očerstvenia Pizzeria, postaveného na parcele registra „C“, č. 96/2 sa vzťahuje na pozemok,
resp. toto právo má cez pozemok parcely registra „C“ č. 97/1, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria o výmere 68 m2, parcela zapísaná na LV č. XXX, k. ú. S.. Opravné uznesenie súd vydal v
zmysle ust. § 164 ods. 1 O.s.p. a poukazoval pritom na písomné podanie advokátky žalobkýň zo dňa

24.5.2016, ktorá návrh na opravu podala (návrh na zmenu pôvodného petitu).

6.Proti výroku uznesenia, ktorým bolo rozhodnuté o zamietnutí jej návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia ako aj proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie
žalobkyňa v 1.rade z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., f/, d/, a h/ O.s.p. a navrhla, aby

odvolací súd zmenil napadnuté výroky súdu prvej inštancie tak, že uloží žalovanému povinnosť strpieť
užívanie nehnuteľnosti žalobkyňou v 1. rade a zdržať sa všetkých úkonov smerujúcich k obmedzeniu
užívacieho práva žalobkyne v 1. rade k nehnuteľnosti - objekt rýchleho občerstvenia Pizzeria, bez
súpisného čísla, postavený na parcele registra „C" č. 96/2, zapísaný na LV č. XXX, vedenom Okresnýmúradom J., katastrálny odbor pre k.ú. S. U. tiež uložil mu povinnosť strpieť právo prechodu žalobkyne v
1. rade k tejto nehnuteľnosti cez pozemok parcela registra „C" č. 97/1, druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria o výmere 68 m2, zapísaný na LV č. XXX, vedený Okresným úradom J., katastrálny odbor pre

kat.úz. S.. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania, vrátane odvolacieho konania. V odôvodnení
odvolaniažalobkyňav1.radeuviedla,ženemôžesúhlasiťsrozhodnutímsúduamázato,ževjejprípade
boli splnené všetky predpoklady pre vydanie predbežného opatrenia. Pokiaľ súd vo svojom odôvodnení
poukázal na to, že predložila ako dôkaz len výpis zo živnostenského registra, z ktorého vyplýva, že má
pozastavenú činnosť od 1.4.2016 do 1.10.2016 tak, je nevyhnutné podotknúť, že k pozastaveniu činnosti

ju viedlo práve správanie sa žalovaného, ktorý jej neumožnil prístup do ňou zriadenej prevádzky. V tom
čase mala štyroch zamestnancov, voči ktorým si nemohla plniť povinnosti zamestnávateľa a taktiež jej
ako platcovi DPH bolo znemožnené podať daňové priznanie, keďže všetky účtovné doklady a pokladňa
ostalavpriestorochprevádzky,pretobolanútenáživnosťprerušiťažalovanýsvojímkonanímjejneustále
odopiera prístup do predmetnej nehnuteľnosti. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na to, že nepredložila
žiadnu písomnú dohodu ani nájomnú zmluvu ohľadne zriadenia prevádzky, stále poukazovala na súhlas

vlastníkov predmetnej nehnuteľnosti a to tak žalobkyne v 2.rade, ako aj žalovaného, aj keď ústny, tento
však nemožno spochybniť, pretože prevádzka riadne fungovala od apríla 2013 až do obdobia, keď sa
vyostrili konflikty medzi manželmi až od toho času bol žalobkyni v 1.rade odopretý prístup do prevádzky,
čo malo zvlášť negatívne dôsledky na jej podnikanie a tie sa postupom času len prehlbujú. Žalobkyňa
v 1.rade uviedla, že si nemôže odniesť nevyhnutné veci ani prostredníctvom svojej sestry (žalobkyne v

2.rade), ktorej uznesením súd prvej inštancie priznal právo na užívanie nehnuteľnosti, lebo žalovaný toto
predbežné opatrenie nerešpektuje. V súvislosti s odôvodnením súdu, že spolu s návrhom na nariadenie
predbežného opatrenia nepodala aj samotný návrh na rozhodnutie vo veci samej, tak poukázala na § 76
ods. 3 O.s.p., podľa ktorého súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote,
ktorú mu určí podal návrh na začatie konania na súde alebo rozhodcovskom súde. Z uvedenej právnej

úpravy teda jednoznačne vyplýva, že pri podaní návrhu na vydanie predbežného opatrenia nemusí
byť súčasne podaný návrh na rozhodnutie vo veci samej, keďže súd na jej podanie určí navrhovateľovi
lehotu.

7.Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaný z dôvodov

podľa § 205 ods. 1,2 písm. f/ O.s.p.. Z odôvodnenia odvolania vyplýva, že odvolanie smeruje proti
výroku, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie v prospech žalobkyne v 2.rade s tým, že podľa
jeho názoru súd nezobral do úvahy, že žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku, na ktorom stojí
predmetná nehnuteľnosť a iba on má právo na ochranu vlastníckeho práva. Nariadením predbežného
opatrenia v prospech žalobkyne v 2.rade dochádza k bezdôvodnému obmedzovaniu vlastníckeho práva

žalovaného, pretože žalobkyňa v 2. rade nemá žiaden dôvod na užívanie nehnuteľnosti - objektu
rýchleho občerstvenia Pizzerie, ktoré v súčasnosti nie je v prevádzke, a preto nie je dôvod, aby
obmedzovala výlučné vlastnícke právo žalovaného k pozemku. Navrhol, aby odvolací súd návrh na
vydanie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

8.K podanému odvolaniu zo strany žalovaného sa vyjadrili žalobkyne v 1. a 2.rade s tým, že navrhli,
aby odvolací súd potvrdil výrok uznesenia, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie. Vo zvyšnej
časti uznesenia (o zamietnutí návrhu žalobkyne v 1.rade na nariadenie predbežného opatrenia a o
nepriznaní náhrady trov konania) navrhli zmeniť rozhodnutie tak, ako to žiada žalobkyňa v 1.rade vo
svojom odvolaní.

9.Žalobkyňa v 1. rade i žalovaný podávali odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával v čase
účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016).

10.Podľa ust. § 470 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
ust. § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd vec prejednal na základe podaných odvolaní, podľa ust.
§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (C.s.p.) bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že
odvolania boli podané včas a oprávnenými osobami preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie,ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 C.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie žalobkyne v 1. rade i odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

12.Žalobkyňa v 1. rade uviedla odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/ a h/ O.s.p.,
platného a účinného v čase podania odvolania, za súčasne platnej právnej úpravy ide dôvody uvedené
v § 365 ods. 1 písm. b/,f/ a h/ C.s.p., žalovaný podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Odvolací dôvod podľa
ust. 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenie,
na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej

časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak
výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do
úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré sú prvého
stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/

C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii
práve ide vtedy, ak súd použil právny predpis, než ktorý požiť mal, alebo ak síce použil správny právny
predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. je naplnený

odvolací dôvod, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

13.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody použité žalobkyňou v 1. rade
nie sú naplnené. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti,

ktoré z predložených dôkazov, a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli predloženými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení
dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie
aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Zo
zisteného stavu súd vyvodil aj správny právny záver, nebol zistený tiež taký nesprávny procesný postup

súdu, ktorý by mal za následok porušenia práva žalobkyne v 1. rade na spravodlivý proces. Preto
odvolací súd uznesenie v žalobkyňou v 1. rade napadnutom výroku (zamietavom) ako vecne správne
potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

14.Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že vecne správne, podrobné a presvedčivé, ale aj zákonu
zodpovedajúce sú dôvody uznesenia v žalobkyňou v 1. rade napadnutom výroku, s ktorými dôvodmi
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v

odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého výroku uznesenia.

15.Odvolací súd na doplnenie správnosti dôvodov rozsudku uvádza, že skutočne žalobkyňa v 1. rade
neosvedčila právo, pre ktoré jej mohol súd poskytnúť ochranu navrhovaným predbežným opatrením.

Užívanie predmetnej nehnuteľnosti (na nebytové účely - podnikanie) nemala nijakým spôsobom právne
ošetrené. Zásadu „právo patrí bdelým“ v tomto prípade je skutočne potrebné zdôrazniť, pričom odvolací
súd poukazuje na zákon č. 116/1990b. o nájme a podnájme nebytových priestorov, osobitne §3,
podľa ktorého je zmluva neplatná, ak nebola uzavretá písomne. Preto argumentácia žalobkyne v 1.
rade ústnym súhlasom spoluvlastníkov nehnuteľnosti - budovy a konkludentným súhlasom výlučného

vlastníka pozemku neobstojí.

16. Ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd aj vyhovujúci výrok uznesenia vo
vzťahu žalobkyne v 2. rade, napadnutý odvolaním žalovaného, pričom sa podľa ods. 2 tohto ustanovenia
stotožňuje s dôvodmi uvádzanými súdom prvej inštancie. Námietky žalovaného neobstoja, pretože

ako bezpodielová spoluvlastníčka má žalobkyňa v 1. rade bezpochyby právo svoje vlastníctvo užívať,
budova stojí na pozemku žalovaného a prístup k nej je po pozemku žalovaného, čo bolo aj v minulosti, je
teda nevyhnutná bezodkladná potreba úpravy pomerov žalobkyne v 2. rade i žalovaného (§ 325 ods. 1,2písm. d/ C.s.p.) a bude vecou posúdenia súdu v spore - vo veci samej, ako budú tieto vzťahy konečne
riešené.

17.Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 :
0 v zmysle § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch v platnom znení.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.( §419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
( § 420CSP )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods 1,2 CSP )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods 1,2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP )
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.( § 424 CSP )

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. ( § 425 CSP )
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil.( §
426 )
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. ( § 427 ods 1,2 )
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 430 ,§
431 ods 1,2 , § 432 ods 1,2 ,§ 433 ,§434,§435 CSP)