Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 17, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/336/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815209691
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815209691.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň
JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne D. B., M. XX.X.XXXX, Q. F. Q.,
M. T.. U. XX, právne zastúpenej JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom so sídlom v Čučmianskej dlhej č.
21, proti žalovaným: 1. Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48,
IČO : 00151 653, 2. DRAŽOBNÍK, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hviezdoslavova 6, IČO: 36 764 281, o

nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu
Rožňava zo dňa 30.10.2015, č.k. 8C/318/2015-53, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku, ktorým bola žalovanému v 2. rade uložená povinnosť zdržať sa
vykonania dražby k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, B.. Ú.. Q., parcely registra "C" č. 553/1
zastavané plochy a nádvoria, stavby - domu so súpisným č. 88 o výmere 143 m2 a nehnuteľnosti
zapísanej na LV. XXX B.. Ú.. Q., parcely registra "C" č. 555 - zastavané plochy a nádvoria o výmere

276 m2, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3-iny.

O d m i e t a odvolanie žalovaného v 2. rade proti ostatným výrokom uznesenia.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením č. k. 8C 318/2015-53 zo dňa 30.10.2015 Okresný súd Rožňava nariadil predbežné
opatrenie, ktorým uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, zriadeného
na zabezpečenie Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.02.2009 k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV Č.. XXX, k. ú. Q., parcely registra „C“ č. XXX/X S. U. J. M., P. - R. so súpisným č. XX
o výmere XXX L. a nehnuteľnosti zapísanej na LV. XXX k. ú. Q., parcely registra „C“ č. XXX - S. U. J. M.
o výmere XXX m2, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3-iny. Žalovanému v 2. rade uložil povinnosť

zdržať sa vykonania dražby k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k. ú. Q., parcely registra „C“
Č.. XXX/X S. U. J. M., P. - R. so súpisným č. XX o výmere 143 m2 a nehnuteľnosti zapísanej na LV.
XXX k. ú. Betliar, parcely registra „C“ č. XXX - S. U. J. M. G. F. XXX m2, vo veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1/3-iny. Žalobkyni uložil povinnosť podať do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na súd
žalobu vo veci o určenie neplatnosti záložného práva k úverovej zmluve, prípadne domáhať sa zákazu
výkonu záložného práva.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobkyne, ktorou sa táto domáhala uloženia povinnosti žalovanému v 1. rade
zdržať sa výkonu záložného práva a žalovanému v 2. rade zdržať sa vykonania dražby k predmetným
nehnuteľnostiam, pričom žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 20.2.2009 uzavrela so žalovaným v
1. rade Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške

9.000 eur s dohodnutou dobou splácania do 20.7.2017 s fixnou úrokovou sadzbou po dobu 5 rokov
vo výške 6,9%, s dohodnutou mesačnou splátkou vo výške 120,92 eura. Predmetom zabezpečeniapohľadávky boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX B.. Ú.. Q., a to parcely registra „C“ č. 553/1, stavba
- dom súp. č. 88 na predmetnej parcele, ako aj nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX B.. Ú.. Betliar,
parcela registra „C“ č. 555. Žalobkyňa uviedla, že splátky úveru v roku 2013 riadne a včas splácala,

ale v apríli 2013 ju zasiahla ťažká životná situácia, ktorá jej neumožňovala dlh splácať. Žalovaný v 1.
rade oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 27.2.2015, k tomuto dňu vyhlásil
mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy s tým, že zostatok dlhu vyčíslil na 5.518,38 eura. Následne
žalobkyni, ako aj jej bývalému manželovi bolo doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva
zo dňa 17.4.2015 a oznámenie o dražbe a oznámenie o výsledku dražby zo dňa 16.7.2015 z ktorého

sa dozvedela, že predmet dražby (predmetné nehnuteľnosti) neboli vydražené z dôvodu, že sa dražby
nikto nezúčastnil a dražba bola neúspešná. Žalobkyňa tvrdila, že aj keď svoj záväzok neplnila riadne
a včas, následne všetky podlžnosti uhradila a naďalej spláca dohodnuté mesačné splátky úveru, preto
nevidídôvod,abyzáložnýveriteľpristúpilkuspokojeniusvojejpohľadávkypredajomnehnuteľnosti,ktorú
obýva ona so svojim ťažko postihnutým synom A. B.. Poukázala tiež na to, že nedisponuje ani záložnou
zmluvou, ktorou došlo k zriadeniu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam a má za to, že táto

zmluva je neplatná. Jej manželstvo s T. B. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Rožňava, čo
má za následok v spojení uplynutím trojročnej lehoty zmenu režimu bezpodielového spoluvlastníctva
na vlastníctvo podielové. Táto skutočnosť má preto vplyv aj na identifikáciu nehnuteľností pri konaní
dražby a predovšetkým jej ocenenie, ktoré v závislosti od vlastníctva môže byť odlišné. Namietala tiež,
že z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nevyplýva, akým spôsobom žalovaný v 1.

rade dospel k pohľadávke vo výške 5.518,38 eura, koľko z toho činia už zaplatené splátky úveru, koľko
prípadné sankcie a úroky, či sú tieto zákonné a podobne, čo jej sťažuje postavenie spotrebiteľky pri
uplatňovaní jej práv a vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v jej neprospech. Tvrdila,
že všetky tieto okolnosti spôsobujú, že výkon záložného práva v danom prípade nepochybne odporuje
dobrým mravom. Vo veci samej sa mieni žalobkyňa domáhať určenia neplatnosti záložného práva k

úverovej zmluve, ako aj zákazu výkonu záložného práva.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 76 ods. 1 písm. f/, O.s.p. a dospel k záveru, že návrh
žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný, pretože osvedčila danosť svojho nároku

na vydanie predbežného opatrenia a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle ustanovenia § 76 ods. 4 O.s.p.. Zároveň určil
žalobkyni lehotu na podanie žaloby vo veci samej do 30 dní od právoplatnosti uznesenia. Uviedol ďalej,
že v zmysle § 77 ods. 1 písm. c/ O.s.p. určil, kedy zanikne predbežné opatrenie, t.j. ak sa návrhu vo veci
samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie (všetkým jeho výrokom) podal v zákonnej lehote odvolanie
žalovaný v 2. rade z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, f/ O.s.p., pretože v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., t.j. súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil

správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, ako aj, že rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie zmenil
a návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol, pričom si súčasne
uplatnil trovy odvolacieho konania. Poukázal na to, že žalobkyňa nepopiera neplnenie povinností
vyplývajúcich z úverovej zmluvy, argumentuje len svojou ťažkou životnou situáciou tým, že nesúhlasí

so zostatkom vyčísleného dlhu, že nedisponuje záložnou zmluvou, ktorá má byť neplatná, že syn je
osobou so sťaženou pracovnou schopnosťou a stratou domu sa z nej i zo syna stanú bezdomovci,
ako aj tým, že dlžobu už uhradila. Výkon záložného práva je prísne viazaný na splnenie zákonných
podmienok, ktoré umožňujú jeho realizáciu. Záložný veriteľ je oprávnený začať výkon záložného práva
až momentom, kedy záložný dlžník poruší svoju primárnu povinnosť, preto začatie výkonu záložného

práva záložným veriteľom nie je prejavom jeho ľubovôle, ale len dôsledkom porušenia povinnosti
zo strany dlžníka hradiť pohľadávku riadne a včas. Žalovaný v 1. rade pristúpil k výkonu záložného
práva až v dôsledku naplnenia zákonných predpokladov a žalovaný v 2. rade následne len realizuje
kroky smerujúce k uskutočneniu dražby len zákonom povoleným a schváleným spôsobom. Uviedol, že
slovenský právny poriadok poskytuje záložcovi, resp. osobám, ktorých práva boli dotknuté, prostriedok

na ochranu svojich práv v prípadoch, ak je dôvodné predpokladať, že výkon záložného práva nie je v
súlade so zákonom. Takýmto prostriedkom je možnosť podania žaloby o neplatnosť dražby v zmysle
ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, resp.
kontrola Ministerstva spravodlivosti SR podľa § 33 uvedeného zákona. Argumentoval, že nepredvídanástrata príjmu, ktorú prezentuje žalobkyňa, je zároveň aj ohrozením návratnosti pohľadávky veriteľa, t.j.
žalovaného v 1. rade, pričom práve kvôli takýmto nepredvídateľným prípadom sa zriaďuje záložné právo
v prospech veriteľa, čo je podstatou zabezpečenia pohľadávky. Žalobkyňa je ďalej povinná vedieť o

svojom dlhu a jeho výške a má byť bdelá pri výkone svojich práv, ale i svojich povinností. Ak žalobkyňa
údajne nedisponuje záložnou zmluvou, nie je možné to pričítať na ťarchu žalovaných. Taktiež nie je
správny jej argument, že zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov je spochybnená samotná
záložná zmluva. Zánik BSM tiež nemá vplyv na ocenenie a identifikáciu nehnuteľností. Ak žalobkyňa
upozorňuje, že v uvedených nehnuteľnostiach (rodinnom dome) býva a tieto užíva a vydražením by

bolo priamo a bezprostredne ohrozené právo na obydlie, k tomu odvolateľ uviedol, že samotným
vyhlásením dražby nie sú dotknuté práva žalobkyne a jej syna na obydlie, a to dokonca ani samotnou
dražbou a jej prípadným následkom (zmena vlastníckeho práva). Jediným legálnym spôsobom ako
donútiť žalobkyňu opustiť žalobkyňu opustiť obydlie je žaloba o vypratanie nehnuteľnosti, ak dôjde
k zmene vlastníctva k zálohu, a preto v danom prípade samotné predbežné opatrenie je vydané
predčasne a bezdôvodne. Tvrdil ďalej, že z predložených listín k žalobe, ktoré mu súdom boli zaslané,

nebola preukázaná žiadna úhrada dlžnej sumy, pre ktorú bol začatý výkon záložného práva. Má preto
za to, že žalobkyňa vôbec neosvedčila naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov strán sporu
alebo akúkoľvek bezprostrednú ujmu. Vzhľadom na uvedené sa nariadením predmetného predbežného
opatrenia neprimeraným spôsobom zasiahlo do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania a ohrozila
sa tak realizácia legitímneho nároku žalovaných. Žalovaný v 2. rade žiadal nahradiť trovy odvolacieho

konania vo výške 480,49 eura, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za odvolanie vo výške 33 eur a
trov právneho zastúpenia 477,49 eura za 1 úkon právnej služby (príprava a prevzatie vo výške 287,14
eura), za 1 úkon (odvolanie proti rozhodnutiu, pričom nejde o rozhodnutie vo veci samej) 143,57 eura
a 2 x režijný paušál po 8,39 eura podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb.

5. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný v 1. rade, že v celom rozsahu súhlasí s tvrdeniami a
argumentáciou žalovaného v 2. rade a navrhol odvolaciemu súdu, aby zmenil napadnuté uznesenie tak,
že návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia zamietne.

6. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

7. Žalovaný v 2. rade podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok účinného do 30.6.2016 a odvolací súd vec prejednával v čase účinnosti zák. č. 160/2015 ako
Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016.

8. Podľa § 470 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené

inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470
ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona zostávajú zachované.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolaní súd vec prejednal na základe podaného odvolania podľa ust.
§ 385 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a
oprávnenou osobou (v časti proti druhému výroku napadnutého uznesenia) preskúmal uznesenie, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru,
že odvolaniu žalovaného v 2. rade nie je možné vyhovieť.

10. Žalovanému v 2. rade, ktorý podal odvolanie proti všetkým výrokom uznesenia, bola uložená
povinnosť len v druhom výroku uznesenia (povinnosť zdržať sa vykonania dražby predmetných
nehnuteľností). V prvom výroku uznesenia súdu prvej inštancie bola uložená povinnosť žalovanému v 1.

rade, ktorý však odvolanie nepodal. Odvolanie nepodala ani žalobkyňa, ktorej bola uložená povinnosť
podať na súd v lehote 30 dní žalobu vo veci samej. Odvolací súd s konštatovaním, že žalovaný v 2.
rade je neoprávnenou osobou na podanie odvolania proti výrokom, ktorými mu nebola uložená žiadnapovinnosť (a nejde ani o výroky súvisiace s druhým výrokom uznesenia), podľa § 386 písm. b/ CSP v
tejto časti odmietol jeho odvolanie.

11. Žalovaný v 2. rade je však oprávnenou osobou na podanie odvolania proti druhému výroku
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. V odvolaní uviedol odvolacie dôvody podľa ust. § 205
ods. 2 písm. a/, písm. f/ O.s.p. platného a účinného v čase podania odvolania. Za súčasne platnej
právnej úpravy ide o dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. a/ a písm. h/ CSP. K uplatneným odvolacím

dôvodom odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny
právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

12. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody použité žalovaným v 2. rade
nie sú naplnené. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z predložených dôkazov nevyšli najavo. tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd
prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne

vyložil. Zo zisteného stavu veci súd vyvodil aj správny právny záver a nebol zistený taký nesprávny
procesný postup súdu, ktorý by mal za následok porušenie práv žalovaného v 2. rade na spravodlivý
proces.

13.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd konštatuje, že vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú dôvody uznesenia, s ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje.

14. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. V posudzovanom prípade výrok uznesenia, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa
výkonu dražby predmetných nehnuteľností, právne posúdil súd prvej inštancie podľa § 76 ods. 1 písm.
f/ O.s.p., v súčasnosti ide o ustanovenie § 325 ods. 2 písm. d/ CSP. Návrh na nariadenie predbežného
opatrenia žalobkyňa podala dňa 14.9.2015 s tým, že išlo o podaný návrh pred začatím konania vo
veci samej. Vo veci samej sa žalobkyňa mieni domáhať neplatnosti záložnej, resp. úverovej zmluvy,

prípadne niektorej z ich častí, prípadne sa bude domáhať zákazu výkonu záložného práva. U žalobkyne
skutočne hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy, keďže žalovaní začali aktívne vykonávať záložné
právo, čo potvrdzujú listinné dôkazy, vrátane oznámenia o začatí výkonu záložného práva a oznámenia
o dražbe, pričom týmto postupom žalovaní nepochybne smerujú k výkonu záložného práva a vlastnícke
právo žalobkyne u založenej nehnuteľnosti je priamo ohrozené. Nedôvodným výkonom záložného

práva by došlo k nenávratnej ujme na právach a oprávnených záujmov žalobkyne. Neobstojí argument
žalovaného v odvolaní, že až prípadný návrh na vypratanie nehnuteľností by znamenal pre žalobkyňu a
jej postihnutého syna ohrozenie práva na bývanie a že až v tomto štádiu by bolo možné posúdiť situáciu,
ktoráodôvodňujebezodkladnéupraveniepomerov. Vkonanívovecisamejsamienižalobkyňadomáhať
neplatnosti, t.j. napadnúť platnosť záložnej zmluvy, prípadne úverovej zmluvy, a preto súd prvej inštancie

správne rozhodol, ak uložil žalobkyni podať do 30 dní od právoplatnosti uznesenia na súd žalobu vo veci
určenia neplatnosti záložného práva k úverovej zmluve, prípadne domáhať sa zákazu výkonu záložného
práva. Bude vecou posúdenia súdu v spore - vo veci samej, ako bude posúdená platnosť záložnej,
prípadne úverovej zmluvy, preto odvolacie námietky, týkajúce sa práve oprávnenia záložného veriteľa
realizovať záložné právo, odvolací súd v tomto konaní považuje za irelevantné.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd druhý výrok odvolaním žalovaného v 2. rade
napadnutého uznesenia ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení

s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný v 2. rade nebol v odvolacom konaní úspešný, žalobkyni a žalovanému
v 2. rade trovy odvolacieho konania nevznikli.

18. Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 :

0 v zmysle § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch v platnom znení.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).