Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 30, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/3/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712200365
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5712200365.7

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Konto Kredit,
s.r.o. so sídlom v Žiline, Národná 10, IČO: 36 415 413, právne zastúpeného JUDr. Kvetoslavovou
Kolínovou, advokátkou so sídlom v Žiline, Národná 10, , proti žalovaným v rade 1/ E. S., X.. XX. XX.
XXXXavrade2/Ľ.S.,K..Ľ.,X..XX.XX.XXXX,S.L.L.-G.XXX,S.H.,zastúpenýmprávnymzástupcom
JUDr. Vladimírom Čillom, advokátom so sídlom v Blatnici 241, v konaní o určenie neplatnosti úverovej

zmluvy a vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní žalobcovi spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 1 137,23 € spolu so
6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy:
- 1 481,70 € od 15. 2. 2007 do 21. 03. 2007,
- 1 413,40 € od 22. 03. 2007 do 24. 005. 2007,
- 1 273,98 € od 25. 05. 2007 do 09. 10. 2007,

- 1 137,23 € od 10. 10. 2007 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného nároku na úrok z omeškania sa konanie zastavuje.

Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú žalobcovi povinní nahradiť trovy konania, v sume 629,38 € na účet právnej
zástupkyne žalobcu číslo XXXXXXXXXX/XXXX, A.: R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX Y. Y. N. L. M.
K. C. R., C.. R.. J. B. L., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 18.8.2008 sa žalovaní v pozícii žalobcovi proti žalovanému,
dnes v pozícii žalobcu domáhali určenia, že zmluva o úvere č. 82/2005 zo dňa 13. 10. 2005 spolu s
dodatkom č. 1 zo dňa 13. 10. 2005 a prílohou č. 1 zo dňa 09. 11. 2005 sú neplatné a právne neúčinné,

súčasne požadovali priznať pôvodne sumu 1 250 000,- Sk, teda 41 492,40 € titulom bezdôvodného
obohatenia spolu s 8%-ným úrokom z omeškania odo dňa prevodu ich bytu na tretiu osobu až do
zaplatenia. Tiež požadovali priznať náhradu trov konania.

V priebehu konania žalovaní v pozícii žalobcov obmedzili svoj nárok, pokiaľ ide o úroky z omeškania
a žiadali priznať 8%-ný úrok z omeškania nie odo dňa prevodu bytu na tretiu osobu, ale od doručenia

výzvy z 23. 07. 2008 konateľovi žalovaného, dnes v pozícii žalobcu, R. L., teda od 31. 07. 2008 až do
zaplatenia. Teda ohľadne nároku na úroky z omeškania čiastočne žalobu zobrali späť.

Toto konanie bolo vedené na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 10C/151/2008.

Žalovaní v pozícii žalobcov svoju žalobu odôvodnili tou skutočnosťou, že na základe spomínanej

úverovej zmluvy prevzali žalobcovia od žalovaného v hotovosti 45.500,- Sk, aj keď podpísali príjem
sumy 50.000,- Sk. Pri podpise zmluvy si totiž 4.500,- Sk pri vyplácaní úveru ponechala pracovníčkažalovaného, údajne za napísanie zmluvy o úvere. Keďže žalobcovia stratili zamestnanie, telefonicky
žiadali žalovaného o odročenie splátok úveru o pol roka s tým, že si zabezpečili prácu v Nemecku
a po návrate doplatia celú sumu. Potom, čo sa pokúsili vyplatiť celý dlh, ich pracovníčka žalovaného

informovala, že už nemusia nič platiť, pretože byt, ktorým zálohovali úver, už nie je ich. Z požičanej
sumy žalobcovia mesačnými splátkami postupne splatili predtým 15.740,- Sk. Z uvedených skutočností
vyplýva, že žalovaný napriek tomu, že úverová zmluva a ďalšie listiny - splátkový kalendár stanovuje
termín vrátenia požičanej sumy na deň 30.9.2009, bez akéhokoľvek upozornenia odpredal žalovanú
nehnuteľnosť žalobcov tretej osobe a to 3-izbový byt č. 4 na druhom nadzemnom podlaží v dome č.

popisné XXX zapísaný na LV č. XXXX v kat. úz. L. - G., pričom tento byt mal trhovú hodnotu podľa
názoru žalobcov 1.200.000,- Sk až 1.300.000,- Sk a zostatok nesplatenej istiny predstavoval 34.260,-
Sk. Podľa názoru žalobcov sa tak žalovaný obohatil o žalovanú sumu, teda 41.492,40 €. Žalovaný tým
porušil ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nerešpektoval ani ust. zák. č. 568/2007, ktorým bol
novelizovaný Občiansky zákonník k 1.1.2008.

Žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy, vzhľadom na skutočnosť, že k
jej uzavretiu došlo pod vplyvom finančnej tiesne, ktorá vznikla stratou zamestnania žalobcu a boli svoju
situáciu nútení riešiť pôžičkou. Na základe inzerátu sa kontaktovali so žalovaným, celá transakcia bola
uzavretá veľmi rýchlo, pracovníčka žalovaného sa ponáhľala a žalobcovia ani nemali čas prečítať si
doklady, ktoré im pri podpise úverovej zmluvy predložila. Podľa žalobcovi došlo zo strany žalovaného

k hrubému porušeniu dobrých mravov, čo robí celú transakciu zmluvu o úvere , ako aj zmluvu o
zabezpečení úveru a dodatok k zmluve o úvere neplatnými právnymi úkonmi, čomu plne nasvedčuje
hrubý nepomer medzi požičanou sumou 50.000,- Sk a stratou majetku v hodnote 1.200.000,- Sk vrátane
úžerníckych úrokov, ktoré súhrnne vysoko prekračujú výšku úveru - istinu.

Žalovaný sa k žalobe prostredníctvom svojho právneho zástupcu prvýkrát vyjadril na pojednávaní dňa
4.3.2009, kde žiadal žalobu zamietnuť a poukázal na skutočnosť, že pokiaľ ide o úverovú zmluvu, ide
o čisto obchodno-právny vzťah, ktorý je nutné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka.
O úver požiadali samotní žalobcovia, ktorí ale neboli disciplinovaní pri splácaní úveru a práve žalovaný
im posielal niekoľko výziev na zaplatenie dlhu v roku 2006 a aj neskôr. Dňa 14.2.2007 bol žalovaný

ako veriteľ z úverovej zmluvy zapísaný ako definitívny vlastník sporného bytu, z čoho vyplýva, že
nemal povinnosť postupovať v zmysle novelizácie Občianskeho zákonníka, ktorá sa stala účinnou od
1.1.2008, a mohol s bytom nakladať. Výzvy žalovaného ale ani upozornenie, že sa chystá odpredaj
bytu si žalobcovia nepreberali na pošte, hoci im tieto zásielky žalovaný zasielal. Pokiaľ ide o dohodnuté
úroky, tie predstavovali podľa zmluvy sumu 100.156,- Sk, čo pri prepočte na mesiace, keď úver bol

poskytnutý so zročnosťou 4 roky predstavuje 4,12% za mesiac. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, tie boli
dohodnuté v zmysle Obchodného zákonníka, teda tam nie je možnosť nejakým spôsobom dohodnutý
úrok moderovať. Pokiaľ by ale súd dospel k presvedčeniu, že dohodnutý úrok z úveru je v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku má možnosť súd takýto úrok znížiť. Pokiaľ ide o skutočnosť,
že žalobcovia požadujú priznať peňažnú náhradu titulom plnenia z neplatného právneho úkonu, ide

o synalagmatický záväzok, kde žalobcovia nemôžu byť úspešní bez toho, aby boli zaviazaní k tomu,
aby žalovanému vrátili poskytnutý úver. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že im nebola vyplatená celá požičaná
suma 50.000,- Sk, táto im vyplatená bola, ale žalobcovia museli zaplatiť veriteľovi poplatky za vklad
do katastra nehnuteľnosti a manipulačný poplatok za vyhotovenie zmluvy spolu vo výške 4.500,- Sk.
V záverečnom návrhu potom právna zástupkyňa žalovaného poukázala na skutočnosť, že tvrdenia

žalobcov, že úverovú zmluvu uzavreli vo finančnej tiesni je účelovou argumentáciou, ktorú žalobcovia
nepreukázali. Pokiaľ žalobcovia zdôvodňujú neplatnosť zmluvy tým, že žalovaný nepostupoval podľa
novelizovaných ustanovení § 553 a nasl. Občianskeho zákonníka, nemožno zohľadniť pri posudzovaní
tohto prípadu, pretože nie je možné novelizované ustanovenia Občianskeho zákonníka aplikovať spätne
na právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.1.2008. Podľa názoru žalovaného v prípade úveru poskytnutého

žalobcom, nešlo o spotrebiteľský úver a nie je možné naň aplikovať ustanovenia zák. č. 258/2001 o
spotrebiteľských úveroch. Právny vzťah založený predmetnou úverovou zmluvou je nutné posudzovať
podľa Obchodného zákonníka, pretože účastníci konania deklarovali svoju vôľu uzavrieť takúto zmluvu
podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalobcovia porušili svoju povinnosť dlžníkov , nesplácali
úver riadne a včas v dôsledku čoho pristúpil žalovaný k realizácii zmluvy o zabezpečovacom prevode

vlastníckeho práva. Pokiaľ žalobcovia požadujú priznať 1.250.000,- Sk, teda 41.492,40 €, táto suma
nezodpovedá hodnote predmetného bytu.Po vykonanom dokazovaní súd vo veci vydal rozsudok sp. zn. 10C/151/2008 dňa 04. 03. 2010, ktorým
konanie o nároku žalobcov v rade 1/ a 2/ na zaplatenie 8% -tného úroku z omeškania ročne zo sumy
41.492,40 € za obdobie od 25. 04. 2008 do 30. 07. 2008 zastavil, určil, že zmluva o úvere č. 82/2005

uzavretá dňa 13. 10. 2005 medzi žalobcami v rade 1/ a 2/ ako solidárnymi dlžníkmi a žalovaným ako
veriteľom v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 09. 11. 2005 a prílohy č. I - zmluvy o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uzavretej dňa 13. 10. 2005 je neplatná v ustanoveniach:
- článku III - o povinnosti žalobcov v r. 1/ a 2/ platiť dohodnuté úroky do dohodnutej doby vrátenia
peňažných prostriedkov v prípade predčasného splatenia úveru

- o spôsobe vrátenia úveru definitívnom nadobudnutím vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uvedenej v
čl. V. úverovej zmluvy,
- článku IV. o dohodnutom úroku z omeškania vo výške 0,27 % denne z istiny od dátumu splatnosti do
zaplatenia,
- článku V. o zabezpečení úveru
- článku VI o uznaní peňažného záväzku - vzájomne dohodnutého úroku v sume 100 156,- Sk,

- článku VIII bod 2, 3, 4, 5,
- článku IX o zániku nároku solidárnych dlžníkov na vrátenie už zaplateného úveru (istina a úroky)
definitívnym nadobudnutím vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech veriteľa,
- článku X o splnení záväzkov zo zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti,
- článku XI bod 3,5,6,7,10

- článku XII, XIII bod 3, o navýšení 0,27 %-tného úroku z omeškania, a v bode 9, 12, 13
a článku I až VII prílohy č. I - zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
Žalovaného zaviazal, aby žalobcom v rade 1/ a 2/ zaplatil sumu 26 555,16 € spolu s 8%-ným úrokom z
omeškania ročne od 21. 12. 2008 do zaplatenia. Vo zvyšku uplatneného nároku žalobcu zamietol s tým,
že o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

RozsudoknadobudolvovýrokuI.aIV.právoplatnosťdňa25.03.2010,II.výroknadobudolprávoplatnosť
dňa 08. 07. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 6Co/146/2010-281 zo dňa 09. 02.
2011, ktorý v tejto časti rozsudok okresného súdu potvrdil.

Krajský súd v Žiline však v odvolacom konaní rozsudkom sp. zn. 6Co/146/2010 zo dňa 09. 02. 2011
zrušil vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcom v rade 1/ a 2/ sumu 26
555,16 € spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne od 21. 12. 2008 do zaplatenia a vec vrátil na ďalšie
konanie s tým, že krajský súd vyslovil svoj predbežný právny názor na vec.

Tento názor potom súd akceptoval a v ďalšom konaní vec opätovne prejednal a nakoniec definitívne
rozhodol v merite veci rozsudkom zo dňa 16. 11. 2011, ktorým žalobu žalobcov o zaplatenie sumy 26
555,16 € s požadovaným úrokom z omeškania zamietol.

Avšak po čiastočnom zrušujúcom rozsudku odvolacieho Krajského súdu v Žiline, žalovaný na

pojednávaní dňa 16. 11. 2011 v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/151/2008, vzniesol vzájomný návrh,
ktorý súčasne do spisu pripojil aj v písomnej podobe a, ktorým žiadal, aby boli žalobcovia v procesnej
pozícii žalovaných zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1 137,23 € (34 260 Sk)
spolu s 14,75 % ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 1 481,78 € (50 000Sk - 5 360 Sk)-
suma zaplatená do 14. 02. 2007 od 15. 02. 2007 do 21. 03. 2007, s 14,75 % ročným úrokom z omeškania

počítaným zo sumy 1 413,40 € (44 640 Sk - 2 060 Sk) od 22. 03. 2007 do 24. 05. 2007, s 14,75 % ročným
úrokom z omeškania počítaným zo sumy 1 273,98 € (42 580 Sk - 4 200 Sk) od 25. 05. 2007 do 09. 10.
2007 a s 14,25 % ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 1 137,23 € (38 380 Sk - 4 120 Sk) od
10. 10. 2007 do zaplatenia, všetko do troch dní pod právoplatnosti rozsudku ako aj náhrady trov konania.

Tento vzájomný návrh súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 16. 11. 2011 vylúčil na
samostatné prejednanie a rozhodnutie, a konanie bolo ďalej vedené pod sp. zn. 10C/3/2012.

Vzájomný návrh žalujúca strana odôvodnila tou skutočnosťou, že aj z rozsudku Okresného súdu Martin
sp. zn. 10C/151/2008 z 04. 03. 2010 je zrejmé, že medzi účastníkmi konania, a to žalobcom ako

veriteľom a žalovanými v rade 1/ a 2/ ako dlžníkmi bola uzavretá úverový zmluva č. 82/2005, na základe
ktorej bol žalovaným v rade 1/ a 2/ poskytnutý úver vo výške 50 000 Sk, ohľadne ktorej Okresný
súd Martin vo svojom prvom rozsudku určil iba čiastočnú neplatnosť s tým, že pokiaľ ide o článok
III tejto zmluvy, vyslovil Okresný súd Martin neplatnosť len pokiaľ ide o uznávací prejav vo vzťahu kdohodnutémuzmluvnémuúroku.Zatakýchtookolnostížalovanívrade1/a2/ešteakodlžnícipriuzavretí
úverovej zmluvy, uznali dlh vo vzťahu k žalobcovi a preto nárok žalobcu, vzhľadom na dátum vznesenia
vzájomného návrhu nemôže byť premlčaný.

Žalobca si vzájomným návrhom uplatnil voči žalovaným nárok na zaplatenie len istiny poskytnutého
úveru zodpovedajúcej sume 1 659,70 € (50 000 Sk), ktorú znížil o odpočítanie zaplatenej sumy vo výške
15 740 Sk (522,47 €), ktoré započítal žalobca na dlžnú istinu poskytnutého úveru.

Na pojednávaní dňa 18. 02. 2015 právna zástupkyňa žalobcu ale znížila nárok na úrok z omeškania a
miesto14,75%ročnepožadovalalen6%úrokzomeškaniazjednotlivýchsúmtak,akovyplývajúzpetitu
vzájomného návrhu. Zmenený vzájomný návrh potom vyplynul aj z podania právnej zástupkyne žalobcu
zo dňa 28. 08. 2015, kde žalobca uviedol, že žalovaní ako solidárni dlžníci sa zaviazali vrátiť žalobcovi
ako veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky v celkovej sume 50 000 Sk spolu s príslušenstvom a
dohodnutým úrokom do 13. 10. 2009 v 50 splátkach, pričom posledná splátka v sume 50 000 Sk mala

byť splatná 13. 10. 2009 a predstavovala istinu poskytnutého úveru.

Podľa článku III úverovej zmluvy, solidárni dlžníci stratili výhodu splátok a celý úver sa stal splatný
v prípade nedodržania termínu splatnosti čo i len jednej splátky, pričom úver sa stal splatný kú dňu
splatnosti tej splátky, ktorá nebola dodržaná. Keďže svoj zmluvný záväzok žalovaní neplnili riadne a

včas, úver bol dňa 14. 02. 2007 vyhlásený veriteľom za splatný. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru, ktoré žalobca urobil listom zo dňa 14. 02. 2007 malo za následok vznik splatnosti splátok,
ktorých splatnosť bola podľa úverovej zmluvy dohodnutá po 14. 02. 2007, teda splátok splatných počnúc
splátkou k 28. 02. 2007 až po poslednú splátku splatnú 13. 10. 2009.

Na základe týchto skutočností žiadal žalobca, aby súd rozhodol tak, že žalovaní sú povinní spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1 137,23 € spolu s 6 % ročným úrokom z omeškania počítaným zo
sumy 1 481,78 € od 15. 02. 2007 do 21. 03. 2007, s 6 % ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy
1 413,40 € od 22. 03. 2007 do 24. 05. 2007, s 6 % ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 1
273,98 € od 25. 05. 2007 do 09. 10. 2007 a s 6 % ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 1

137,23 € od 10. 10. 2007 do zaplatenia. Naviac žalobca do spisu pripojil uznanie záväzku žalovanými zo
dňa 09. 11. 2005, ktorým žalovaní v rade 1/ a 2/ uznali svoj peňažný záväzok vo výške 50 000 Sk spolu s
príslušenstvom a so vzájomne dohodnutým úrokom z poskytnutého úveru, spolu peňažné záväzku 150
156 Sk čo do dôvodu aj čo do výšky, a zaviazali sa istinu úveru spolu s dohodnutým úrokom zaplatiť
do 13. 10. 2009.

Pri rozhodovaní o nároku žalobcu, ktorý uplatnil vzájomným návrhom proti žalovaným, súd vychádzal aj
z dokazovania, ktoré vykonal vo veci Okresného súdu Martin sp. zn. 10C/151/2008 a zo záverov, ktoré
na základe vykonaného dokazovania v tomto konaní súd prijal.

Súd mal takto preukázaný tento skutkový stav veci:

Žalobca ako veriteľ a žalovaní solidárni dlžníci uzavreli dňa 13. 10. 2005 zmluvu o úvere č. 82/2005
spolu s prílohou č. 1 a to zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

Podľa článku I zmluvy o úvere v jej znení zo dňa 13. 10. 2005, predmetom zmluvy boli poskytnutie na
základe žiadosti žalobcov ako solidárnych dlžníkov peňažných prostriedkov v sume 30 000 Sk na dobu
od 13. 10. 2005 do 13. 10. 2009, pričom žalovaní ako solidárni dlžníci sa zaviazali vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky v sume 30 000 Sk a zaplatiť veriteľovi, teda žalobcovi, vzájomne dohodnutý úrok z
poskytnutéhoúveruvsume59352Skato48splátkamizročnýmivždykuposlednémudňukalendárneho

mesiaca od 31. 10. 2005 do 30. 09. 2009, pričom týmito splátkami mali splácať úroky v sume 1 260 Sk
mesačne a poslednou 49 splátkou zročnou k 13. 10. 2009 mali zaplatiť istinu vo výške 30 000 Sk.
O niekoľko dní neskôr, dňa 09. 11. 2005 uzavreli účastníci konania dodatok č. 1 k tejto úverovej zmluve,
ktorým zmenili výšku úveru a to tak, že im mala byť poskytnutá ďalšia suma 20 000Sk, čiže celkovo im
mala byť poskytnutá suma 50 000 Sk zročná opäť do 13. 10. 2009 s úrokmi v celkovej výške 100 156

Sk, pričom výška splátok bola zmenená tak, že prvá splátka úroku mala byť uhradená v sume 1 236 Sk
a ďalšie splátky, teda druhá a 48 mali byť splátkami úrokov po 2 060 Sk mesačne, 49 splátka mala byť
splátkou úroku v sume 2 100 Sk a 13. 10. 2009 mala byť zaplatená istina vo výške 50 000 Sk.Medzi účastníkmi ostalo nesporné, že žalobca nesplácali úver riadne a včas, a to z dôvodu straty
zamestnania, zaplatili sumu 1 240 Sk dňa 28. 10. 2005, potom sumu 2 060 Sk dňa 18. 01. 2006, sumu
2 060 Sk dňa 20. 11. 2006, sumu 2 060 Sk dňa 22. 03. 2007, a potom sumu 4 200 Sk dňa 25. 05. 2007,

a sumu 2 060 Sk dňa 10. 10. 2007, celkovo takto zaplatili žalobcovi sumu 15 740 Sk.

Medzi účastníkmi ostalo nesporné, že sumou 4 500 Sk si žalovaní pri výplate finančnej hotovosti
zrazil titulom manipulačného poplatku za vyhotovenie zmluvy a titulom poplatkov na vklad do
katastra nehnuteľnosti. Že žalovaní neplatili úver riadne a včas preukazujú výzvy na zaplatenie dlhu

pripojené do súdneho spisu 10C/151/2008, pričom poslednou z 23. 01. 2007 žalobca podobne ako v
predchádzajúcich výzvach poukázal na skutočnosť, že sa nezaplatením 15-tej splátky vo výške 2 060
Sk, stal splatný celý dlh a vyzval žalovaných, aby ho zaplatili do 3 dní od doručenia tejto výzvy.

Listom zo dňa 14. 02. 2007, ktorý bol zaslaný žalovanému v rade 1/ ako doporučená zásielka, žalobca
urobil vyhlásenie o splatnosti celého úveru s poukazom na skutočnosť, že žalovaní sú v omeškaní so

splátkami č. 4 až 16.

S prihliadnutím aj na dokazovanie vykonané vo veci 10C/151/2008 mal súd nepochybne preukázané,
že žalovaní v rade 1/ a 2/ so žalobcom uzavreli dňa 13. 10. 2005 v znení dodatku zo dňa 09. 11. 2005,
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej im vznikla povinnosť do 13. 10. 2009 platiť, okrem

iného úverovú istinu vo výške 50 000 Sk. Je nesporné, že žalovaní nesplácali úver riadne a včas a z toho
dôvodu, podľa presvedčenia súdu platne zosplatnil úver ku dňu 14. 02. 2007 v súlade s ustanoveniami
úverovej zmluvy.

Nárok žalovaných súd, vzhľadom na nárok žalobcu, vzhľadom na uznávací prejav žalovaných zo dňa

09. 11. 2005, ktorý žalobca pripojil do súdneho spisu, súd nepovažoval za premlčaný a preto neaplikoval
ustanovenie účinné v čase rozhodovania súdu, teda § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca proti žalovaným žiadal zaplatenie len rozdielu medzi sumou
pôvodne vo výške 50 000 Sk a splátkami, ktoré žalovaní vykonali do 10. 10. 2007, predstavuje v prepočte

dlh na istine úveru vo výške 1 137,23 €. Žalobca podľa presvedčenia súdu platne zosplatnil úver k 14.
02. 2007 v súlade s ustanoveniami zmluvy pre omeškanie žalovaných, s úhradou splátok 4-16 a preto,
pokiaľ žalobca požadoval proti žalovaným istinu, ktorá mala byť pôvodne zročná k 13. 10. 2009, tak vo
výške 50 000 SK, tak je zjavné, že k 14. 02. 2007 na základe zosplatnenia úveru sa stal tento dlh zročný
skôr a s jeho úhradou sú žalovaní v rade 1/ a 2/ od 15. 02. 2007 v omeškaní.

Z výrokovej časti tohto rozsudku aj s navrhovaného petitu žaloby potom vyplýva, ako žalobca zohľadnil
jednotlivé splátky, ktoré žalovaní po 15. 02. 2007 vykonávali. Keďže úverová istina, vzhľadom na
zosplatnenie dlhu sa stala zročná k 14. 02. 2007, mal žalobca právo aj na úroky z omeškania.

Nárok žalobcu na zaplatenie úverovej istiny nachádza právnu oporu v ust. § 497 Obch. zák., ktorý
predstavuje základnú právnu úpravu úverovej zmluvy.

Podľa § 497 Obch. zák., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

Nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení
s ustanovením vtedy platného § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to vzhľadom na spotrebiteľský charakter

úverovej zmluvy. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ku 15. 02.
2007 výška úrokovej sadzby bola dvojnásobkom základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska.
Žalobca žiada len 6 % úrok z omeškania, ktorý predstavuje dvojnásobok základnej úrokovej sadzby
Národnej banky Slovenska platný do 28. 02. 2006. V čase vzniku omeškania už bola základná úroková
sadzba Národnej banky Slovenska vyššia, a to 4,75 %. Je teda zrejmé, že žalobca požadoval úrok z

omeškania v limitoch stanovených ust. § 3 citovaného Nariadenia vlády, preto súd žalobe vyhovel aj v
časti kde požadoval úroky z omeškania.Pokiaľ žalovaní argumentovali skutočnosťou, že žalobca uzavrel s nimi absolútne neplatnú zmluvu,
takýto názor súd nezdieľa a svoj názor súd vyslovil už v rozsudku sp. zn. 10C/151/2008 zo dňa 04.
03. 2010, teda úverová zmluva bola súdom považovaná za neplatnú len v častiach, ktoré vyplývajú z

výrokovej časti tohto rozsudku.

Ak žalovaní argumentovali skutočnosťou, že žalobca ich pripravil o byt, súd určil neplatnosť zmluvy o
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva vo vyššie citovanom rozsudku a žalovaní mali možnosť
vhodnou žalobou na ochranu vlastníctva, sa svojho vlastníckeho práva opätovne domôcť. Je len ich

vecou, že sa tak doposiaľ nerozhodli urobiť.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v priebehu konania od podania vzájomného návrhu v časti úrokov
z omeškania svoj nárok obmedzil, súd vo zvyšku uplatneného nároku na úroky z omeškania konanie
zastavil podľa § 96 ods. 1 tretia veta O. s. p..

Žalobca bol v konaní plne úspešný a preto mu proti žalovaným v rade 1/ a 2/ patrí náhrada účelne
vynaloženýchtrovkonania.Trovyžalobcu,ktoréúčelnevynaložil,predstavujútrovyprávnehozastúpenia
vyčíslené a priznané podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, a zaplatený súdny poplatok vo výške 68 €. Trovy právneho zastúpenia
sú tvorené odmenou právnej zástupkyne žalobcu za 5 úkonov právnych služieb po 61,41 €, ku ktorým

patrí podanie vzájomného návrhu, zastupovanie na pojednávaní dňa 18. 02. 2015, dňa 15. 07. 2015 a
dňa 30. 03. 2016, tiež za vyjadrenie žalobcu vo veci samej zo dňa 28. 08. 2015. K úkonom urobeným v
roku 2012 patrí režijný paušál 7,63 €, k úkonom urobeným v roku 2015 režijný paušál vo výške 8,39 € a
nakoniec za úkon urobený v roku 2016 patrí právnej zástupkyni žalobcu režijný paušál vo výške 8,58 €.

Súdnepovažovalzaúčelneurobenýúkonprevzatieaprípravuzastúpenia,atovzhľadomnaskutočnosť,
že právna zástupkyňa bola dôsledne s problematikou oboznámená v rámci prejednávania veci
10C/151/2008, kde žalobca vystupoval v procesnej pozícii žalovaného.

K trovám právneho zastúpenia patria aj cestovné náhrady pri ceste motorovým vozidlom právnej

zástupkyne žalobcu zo sídla advokáta do sídla súdu a späť, čo pri počte 30 km, základnej náhrade za 1
km 0,183 €, spotrebe 5,1 l/100 km a cene paliva 1,209 €, 1,384 € a 1,012 € za 1 liter, predstavuje náhradu
cestovných nákladov spolu vo výške 43,94 €. Za stratu času pri ceste právnej zástupkyne žalobcu zo
Žiliny do Martina a späť, pri počte 4 začatých polhodín pri jednej návšteve súdu a náhrade 13,98 € za
1 začatú polhodinu v roku 2015 a 14,30 € za 1 začatú polhodinu v roku 2016, patrí právnej zástupkyne

žalobcu náhrada za stratu času v sume 169,04 €. Celkovo trovy právneho zastúpenia potom predstavujú
sumu 561,38 € a spolu trovy konania predstavujú sumu 629,38 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,

ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.