Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 5, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Sp/6/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200118
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200118.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach predsedom senátu JUDr. Milanom Končekom, ako samosudcom, v právnej veci

navrhovateľa: U.. Z. I. C. X. D. F., S. Č.. XX, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov,
Slovenská 40, Prešov, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu zo dňa
16. novembra 2012 sp. zn. 1N 1771/12, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 16. novembra 2012 sp. zn. 1N 1771/12.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporca opravným prostriedkom navrhovateľa napadnutým rozhodnutím nepriznal navrhovateľovi
nárok na poskytnutie právnej pomoci s tým odôvodnením, že navrhovateľ nesplnil jednu z troch

kumulatívnych podmienok priznania nároku na právnu pomoc, a to podmienku uvedenú v § 6 ods. 1
písm. b) zákona č. 327/2003 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení
zmien a doplnkov (ďalej len „zákon“), pretože navrhovateľ nebol schopný označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu veci, a to v konaní o ním podanom
dovolaní zo dňa 15.11.2011 podanom na Okresný súd Spišská Nová Ves proti uzneseniu Krajského
súdu v Košiciach č. k. 1Co/267/2011-226, 1Co/268/2011 zo dňa 22.09.2011, ktorým boli potvrdené
uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 10C/92/2007-239 zo dňa 09.05.2011, ktorým súd

návrh žiadateľa na pripustenie vstupu ďalších účastníkov do konania na strane žalovanej a návrh na
pripustenie zmeny žalobného petitu zamietol a uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.
10C/92/2007-242 zo dňa 09.05.2011, ktorým súd zastavil konanie o nariadenie predbežného opatrenia
na základe návrhu žiadateľa zo dňa 19.04.2011. Navrhovateľ sa domáhal poskytnutia právnej pomoci
pri spísaní dovolania z dôvodu, že v konaní, v ktorom bol vydaný dovolaním napadnutý rozsudok
došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. f) O.s.p., to znamená že navrhovateľovi sa postupom
súdu podľa tvrdenia navrhovateľa mala odňať možnosť konať pred súdom. Rozhodnutie odporcu bolo

navrhovateľovi doručené dňa 12.12.2012.

Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 12.12.2012 doručeným odporcovi dňa 17.12.2012
sa navrhovateľ domáhal, súdiac podľa obsahu jeho opravného prostriedku, zrušenia napadnutého
rozhodnutia odporcu a jeho vrátenia na ďalšie konanie odporcovi podľa § 250q ods. 2 O.s.p., aj keď vo
svojich podaniach doručených súdu navrhovateľ uvádza, že navrhuje postup súdu podľa § 250j ods. 2
a 3 O.s.p. bez bližšej špecifikácie týchto odsekov, namietajúc pritom iba, že nesúhlasí s rozhodnutím

odporcu a tvrdí, že rozhodnutie odporcu je nezákonné a rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach mu
bola odňatá možnosť konať pred súdom. Poukazuje vo svojom dovolaní na rozhodnutie Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 1Co/267/2011-266; 1Co/268/2011, ktoré, ako to výslovne uviedol, napadá dovolaním.Kopravnémuprostriedkunavrhovateľa,ktorébolovniektorýchodsekochnečitateľné,savyjadrilodporca
a súhlasiac s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania navrhol svoje rozhodnutie potvrdiť
z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí majúc za to, že opravný prostriedok navrhovateľa

neobsahuje žiadne relevantné skutočnosti, na základe ktorých by napadnuté rozhodnutie, resp.
konanie, ktoré mu predchádzalo malo byť nezákonné. Navrhovateľ s rozhodnutím súdu bez nariadenia
pojednávania nesúhlasil.

Súd preto nariadil vo veci pojednávanie a na základe ust. § 244 a nasl. O.s.p., konajúc podľa §

250l a nasl. O.s.p. a konajúc v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnili, u ktorých doručenie bolo vykázané, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu
odporcu dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nemožno priznať úspech z ďalej
uvedených dôvodov.

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je

zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo
v správnom konaní, pričom ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť
rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu
a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude
účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

Úlohou krajského súdu bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia odporcu ako správneho orgánu sp. zn. 3N 519/10
zo dňa 27. apríla 2010, ktorým podľa ustanovenia § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. účinného v
čase vydania napadnutého rozhodnutia, odporca nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej
pomoci.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia fyzická osoba
má právo na poskytnutie právnej pomoci, ak
a) sa nachádza v stave materiálnej núdze,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu

sporu vyčísliť v peniazoch.

Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dôvodom jeho vydania bola skutočnosť, že odporca mal
na základe priložených listinných dokladov za preukázané, že žalobca ako žiadateľ nesplnil podmienku
vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu, ktorá je nevyhnutným predpokladom na poskytnutie právnej

pomoci v zmysle ust. § 6 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z. z. Odporca v odôvodnení rozhodnutia argumentoval
tým, že úspešným žiadateľom v konaní o priznanie nároku na právnu pomoc môže byť len ten, kto
súčasne preukáže kumulatívne splnenie všetkých troch podmienok v zmysle citovaného § 6 ods. 1 cit.
zákona.

Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu odporca prihliadne
najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.Ustanovenie § 8 zák. č. 327/2005 Z. z. nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí
odporcapriposudzovaníotázkyzrejmejbezúspešnostisporuprihliadať,avšaknakonkrétneskutočnosti,
ktoré sú v citovanom ustanovení výslovne uvedené, podľa názoru súdu, má odporca prihliadať vždy.

Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii odporcu a závisí od okolností
konkrétneho prípadu.

Za stavu, keď odporca v predmetnej veci posudzoval otázku zrejmej bezúspešnosti sporu aj z hľadiska
posúdenia schopnosti navrhovateľa označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení postupoval v súlade

s cit. zák. ustanovením.

Pri posudzovaní schopnosti žiadateľa je správny orgán oprávnený posúdiť schopnosť žiadateľa tieto
dôkazy označiť, avšak bez ich následného vyhodnotenia v tom smere, či by žalobca uniesol dôkazné
bremeno v konkrétnom konaní, nakoľko právne posúdenie veci - kvôli ktorej sa domáha práva na
poskytnutie právnej pomoci - patrí výlučne do právomoci súdu.

Súd s odvolaním sa na ust. § 6 cit. zákona konštatuje, že že odporca ako príslušný správny orgán, za
účelom rozhodnutia o nároku fyzickej osoby na poskytnutie právnej pomoci sa musí otázkou zrejmej
bezúspešnosti sporu zaoberať, pretože bez splnenia podmienky, že „nejde o zrejmú bezúspešnosť
sporu“ nemožno požadovaný nárok na poskytnutie právnej pomoci priznať, aj keď žiadateľ ďalšie dve

podmienky splnil.

V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu odporcu, navrhovateľ vo
svojom opravnom prostriedku vyslovil len nesúhlas s napadnutým rozhodnutím odporcu, neoznačil
odporcovi žiadne relevantné dôkazy na podporu svojich tvrdení a svoje tvrdenia nepreukázal žiadnymi

relevantnými dôkazmi vo veci svojho dovolania proti rozsudku krajského súdu, a preto si odporca
vyžiadal do úvahy pripadajúce relevantné dôkazy, ktoré navrhovateľ mylne sa domnievajúc, že označil,
a to od Okresného súdu Spišská Nová Ves. Navrhovateľ však svoje tvrdenia v smere, že mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom ničím nepreukázal a na svoje toto tvrdenie žiadne dôkazy ani neoznačil,
ani nepredložil správnemu orgánu.

Za takéhoto stavu, pretože navrhovateľ na podporu svojich tvrdení o odňatí možnosti konať pred
súdom, týkajúcich sa žiadanej právnej pomoci v súvislosti s podaním dovolania proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach neoznačil ani nepredložil podľa názoru súdu odporca správne konštatoval,
že v danom preskúmavanom prípade nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, v rámci

ktorého sa navrhovateľ domáha podania dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
1Co/267/2011-222; 1Co/268/2011, ktorý napadol dovolaním, ale žiadne argumenty na svoje tvrdenie, že
mu týmto rozsudkom krajského súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom neuviedol v konaní pred
odporcom, a tak neurobil ani v preskúmacom konaní pred súdom.

Preto podľa názoru krajského súdu záver odporcu s poukazom na nesplnenie všetkých troch zákonných
podmienok uvedených v ust. § 6 zákona č. 327/2005 Z.z. súčasne je správny, pretože je v súlade so
zákonom. Súd považoval aj postup odporcu za súladný so zákonom, pretože odporca sa v konaní pred
ním zaoberal všetkými tromi podmienkami uvedenými v ust. § 6 zákona č. 327/2005 Z.z.

Naopak, súd videl v postupe navrhovateľa v konaní pred odporcom, ako aj v konaní pred súdom
znaky takého postupu, ktorý smeroval k uplatňovaniu šikanóznych návrhov založených len na púhych
tvrdeniach navrhovateľa, ktoré tvrdenia navrhovateľ pre nepochopenie čo odporca od neho žiada,
nemohol vzhľadom na svoje právne vedomie ani preukázať.

Preto podľa názoru súdu odporca v predmetnej preskúmavanej veci postupoval v súlade so zákonom,
dôsledne zisťoval skutkový stav veci a za tým účelom si zadovážil dostatočné podklady pre svoje
rozhodnutie, aplikujúc naň ust. § 32 ods. 1, 2 a § 34 ods. 1 až 6 Správneho poriadku a pri rozhodovaní
vzal do úvahy aj tvrdenia navrhovateľa o jeho pomeroch.

Pretože vo veci bolo jednoznačne zistené, že navrhovateľ neoznačil ani jeden dôkaz na preukázanie
svojho tvrdenia v tom smere, že by sa navrhovateľovi postupom Krajského súdu v Košiciach v hore
označených konaniach vedených pod sp. zn. 1Co/267/2011-222; 1Co/268/2011 odňala možnosť konať
pred súdom, súd napadnuté rozhodnutie odporcu podľa ust. § 250q ods. 1 O.s.p. potvrdil.Neúspešnému navrhovateľovi ako účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal (§
250k ods. 1 O.s.p. za použitia § 250l ods. 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.