Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/317/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115228677
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115228677.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: N., zastúpený Advokáti Heinrich , s.r.o., so sídlom
Bratislava, Lombardíniho 22b, proti odporcovi: Poľnohopodárska Pôda, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Žehrianska 3179/3, IČO: 44 138 369, zastúpený AKAK, s.r.o., so sídlom Bratislava, Slowackého 56,
IČO: 47 236 230, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní odporcu proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra zo dňa 15. marca 2016 č. k. 14C/560/2015-91, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením návrh odporcu zo dňa 11.01.2016 na prerušenie konania
zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 109 ods. 2 písm. c) OSP konštatujúc,
že navrhovateľka sa návrhom vo veci domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom
v priebehu konania odporca podal návrh na prerušenie konania z dôvodu, že bolo začaté trestné

stíhanie vedeného PREZÍDIOM POLICAJNÉHO ZBORU, národná kriminálna agentúra, národná
jednotka finančnej polície, expozitúra Západ pod ČVS: PPZ-706/NKA-FP-ZA-2015 , v ktorom konaní sa
má zistiť, či po objektívnej stránke prišlo k neoprávnenému použitiu informácie, ktorá nebola verejne
prístupná a bola získaná v rámci zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, pričom použitie tejto
informácie významne ovplyvnilo správanie v obchodnom styku- v uvedenom konaní ide o správanie
navrhovateľky, teda jej rozhodnutie predať nehnuteľnosti navrhovateľovi. Súd dospel k záveru, že v

danom prípade nie je dôvod na prerušenie konania ,pretože otázku platnosti, resp. neplatnosti kúpnej
zmluvy si súd vie posúdiť aj sám a nie je vyslovene závislé od skončenia trestného konania . Súd vie
zhodnotiť okolnosti, za ktorých bola kúpna zmluva uzatvorená, či bola zneužitá neskúsenosť , resp.
dôverčivosť navrhovateľky a či uvedené konanie odporcu môže mať vplyv na určenie , že zmluva je
neplatná. Z uvedených dôvodov súd návrh odporcu na prerušenie tohto konania zamietol. Záverom
dodal, že prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP predstavuje tzv. fakultatívne prerušenie

konania.
Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa zmeniť a návrhu na prerušenie konania vyhovieť. Namietal nedostatok odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, z ktorého nie je zrejmé, či si súd pripojil vyšetrovací spis, aby sa náležite
oboznámil s jeho obsahom a na základe vykonania tohto dôkazu či dospel k záveru, že prerušenie
konania nie je dôvodné a potrebné. Z rozhodnutia nie je zrejmé, aké úkony a či vôbec nejaké úkony súd

urobil smerom k zisteniu, čo je predmetom trestného konania a v akom štádiu je predmetné konanie.
Ďalej namietal neúplne zistenie skutkového stavu, pretože až po pripojení predmetného vyšetrovacieho
spisu a po oboznámení s jeho obsahom, po porovnaní opodstatnenosti dôvodov uvedených v návrhu na
prerušenie konania a obsahu vyšetrovacieho spisu, by súd mohol vyhodnotiť, či v skutočnosti je alebo
nie je dôvodný návrh na prerušenie konania. Odporca bol toho názoru, že v tomto prípade boli splnené
predpoklady na prerušenie konania , pretože od rozhodnutia v trestnom konaní závisí otázka základu

nároku, ktorým je vlastnícke právo navrhovateľky.Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdiť. Uviedla, že v konaní sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z dôvodu
neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 15.06.2015 , pričom v prípade trestného stíhania

vedené pod ČVS PPZ-706/NKA-FP-ZA-2005 ide o preverovanie možného spáchania trestného činu
podľa § 265 Trestného zákona a to zneužitia informácii v obchodnom styku, pričom podľa skutkovej vety
tohto trestného činu ide o zneužitie informácie, ktorú podľa skutkových okolností mohol mať odporca
ako kupujúci a nie navrhovateľka ako predávajúca. V danom prípade výsledky trestného konania , a to
zistenie , či niekto spáchal trestný čin podľa § 256 TZ nemá žiaden vplyv na dôvody neplatnosti kúpnej

zmluvy.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa je potrebné podľa § 221 ods.1 písm. f) OSP a ods. 2 OSP zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak

prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.
Ak v priebehu konania vznikne prekážka odôvodňujúca prerušenie konania, súd preruší konanie
uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie. Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP môže súd
sporové konanie prerušiť, pokiaľ neurobí iné vhodné opatrenia, aj v prípade, ak prebieha konanie

v ktorom sa rieši predbežná otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet. Uvedené ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania,
to znamená, že prerušenie konania je na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako
procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd však má najskôr zvážiť možnosť iných
vhodných opatrení, pričom rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú

prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. Podľa nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky (č. II. ÚS 422/2000) dobu prerušenia konania podľa tohto ustanovenia na
základe procesných úkonov účastníkov konania nemožno považovať za zbytočné prieťahy, ktoré by boli
spôsobené činnosťou, resp. nečinnosťou súdu v občianskoprávnom konaní. Uvedená možnosť súdu
prerušiť konanie platí predovšetkým v prípadoch, v ktorých je konanie prerušené preto, lebo výsledok

iných sporov začatých na podnet účastníka konania (ďalšie žaloby) môže relevantne ovplyvniť výsledok
iného sporu, toho, v ktorom konanie bolo prerušené. Osobitne to má význam vtedy, ak tieto spory vecne
súvisia s týmto sporom, resp. môžu ovplyvniť jeho výsledok.
Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný),prípadne iný účastník konania, stručne, jasne

a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 167 ods. 2 ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia
o rozsudku.

Rozsah preskúmavaného práva aj povinnosti odvolacieho súdu je určený rozsahom a dôvodmi
odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 OSP).
Pri rozhodovaní o odvolaní odvolací súd zisťuje aj to, či odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia
súdu prvého stupňa je riadne odôvodnené vo vzťahu ku všetkým preskúmavaným výrokom daného
rozhodnutia. Nedostatok odôvodnenia v podstatných súvislostiach možno vo všeobecnosti posúdiť ako

odňatie možnosti účastníka konať pred súdom, a to v tom smere, že v odvolaní nemôže podľa § 205
ods. 1 OSP uviesť a namietať konkrétne nesprávny postup súdu alebo právny názor súdu, ak tento
čiastočne alebo úplne absentuje.
Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného

vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia
je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu
súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ustanovenie § 157 ods. 2 OSP dáva súdom dostatočný
návod na to, aké má byť odôvodnenie rozhodnutia. V prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia
nepostupuje uvedeným spôsobom, ktorý záväzne určuje citované ustanovenie, ide o nedostatky

odôvodnenia, ktoré zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.
Rozhodujúc o odvolaní odporcu v tejto veci odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého
stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Takýmto postupom súdu prvého stupňa bola
účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom, s ohľadom na právo účastníka podať odvolanie protirozhodnutiu s náležitosťami uvedenými v ust. § 205 ods. 1 OSP. Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa
neodôvodnené, účastník nemá možnosť vyjadriť sa v odvolaní ku skutočnostiam, ktoré súd prvého
stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol. Nedostatok riadneho a náležitého odôvodnenia

bráni odvolaciemu súdu vôbec posúdiť jeho správnosť.
Odvolací súd dodáva, že v prípade rozhodovania súdu o návrhu na prerušenie konania do
právoplatného skončenia iného konania, je povinný riadne odôvodniť, aký vzťah má konanie k tomuto
inému konaniu a je povinný vždy uviesť dôvody, pre ktoré konanie bolo potrebné prerušiť, resp. návrh na
prerušenie konania zamietnuť. Je preto nevyhnutné, aby súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu

ohľadne ďalšieho konania, pre ktoré sa žiada prebiehajúce konanie prerušiť. V tomto smere musí byť
zrejmé, o aké iné konanie ide, predmet tohto konania a stav tohto konania. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na to, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvedené skutočnosti nevyplývajú.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tak nie je zrejmé, aká otázka, majúca vplyv na prebiehajúce
konanie o určenie vlastníckeho práva navrhovateľky sa má v trestnom konaní vedenom pod ČVS:
PPZ-706/NKA-FP-ZA-2015 riešiť a v akom štádiu je predmetné trestné konanie. Za dostačujúce na

posúdenie dôvodnosti návrhu odporcu na prerušenie konania totiž nemožno bez ďalších dôkazov
považovať len podanie odporcu, ktorým žiadal konanie prerušiť (č.l. 35 spisu). Z obsahu spisu pritom
nevyplýva, že by sa súd oboznámi s obsahom vyšetrovacieho spisu.
Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.
1 písm. f/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa bude

musieť dôslednejšie zaoberať dôvodmi pre ktoré odporca navrhuje prerušenie konania, pritom musí
vychádzať zo zisteného skutkového stavu, pripojiť si vyšetrovací spis ČVS: PPZ-706/NKA-FP-ZA-2015
a o rozhodujúcich skutočnostiach zistených z pripojeného spisu je potrebné spísať úradný záznam. V
dôvodochrozhodnutiasasúdmusívysporiadaťzovzájomnýmvzťahommedzitýmtokonanímatrestným
konaním. Súd prvého stupňa svoje nové rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby spĺňalo nároky kladené

na súdne rozhodnutia Občianskym súdnym poriadkom.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.