Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 24, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 27Er/636/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6708212302
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Beňo
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6708212302.4

Uznesenie

Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, zastúpený Advocate s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom v Bratislave, Pribinova
25, proti povinnému B. L., X.. XX.XX.XXXX, L. Y. R., R. XXX/XX, vedenej pod spisovou značkou EX
8557/08 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave,
Záhradnícka 60, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 347,47 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen poverením č. 5611 024359 * zo dňa 10.11.2008 poveril súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, PhD. vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného
vo výške 10.468,- Sk (347,47 Eur) s príslušenstvom, a to na základe rozhodcovského rozsudku
vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so

sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, sp. zn. SR 06176/08 zo dňa 07.07.2008, ktorý podľa
vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 28.07.2008 a vykonateľnosť dňa 31.07.2008.

Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci z rozhodcovskej
doložky, ktorá je obsiahnutá v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré majú povahu
všeobecných obchodných podmienok a sú súčasťou Zmluvy o úvere, ktorú účastníci konania uzavreli

dňa 27.11.2007. V zmysle rozhodcovskej doložky „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04
Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel:
Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského

súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b)
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany
sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu,
ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto

vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského
súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“

Exekučný súd musel vziať do úvahy skutočnosť, že predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi
je exekučný titul (§ 41 Exekučného poriadku). Exekučným titulom je iba také rozhodnutie, ktoré je

vykonateľné a ktoré ukladá určitú povinnosť. Každé rozhodnutie, aj iný titul, ktorého nútený výkon sa
navrhuje, musí súd podrobiť skúmaniu, či sú splnené podmienky vykonateľnosti (formálnej i materiálnej).V tomto rozsahu skúma exekučný súd exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44), na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50), na
prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58). Súd musí zároveň v tomto rozsahu skúmať

exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo
formálnej vykonateľnosti, musí exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Skutočnosť, že dňa 10.11.2008 bolo v
predmetnej veci vydané poverenie na vykonanie exekúcie, nebráni skúmaniu podmienok vykonateľnosti
exekučného titulu kedykoľvek v priebehu exekúcie. Poverenie totiž nie je súdnym rozhodnutím a

nezakladá prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny
právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný
úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže
začať vykonávať exekúciu (§ 36 ods. 2 druhá veta Exekučného poriadku), a ktorým súdny exekútor
preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať. Poverenie na vykonanie exekúcie však nemá priame
právne účinky voči osobe povinného, preto povinný voči nemu ani nemôže využiť žiadne opravné

prostriedky (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 205/2011 zo dňa
01.02.2012).

Exekučný súd plniac svoju zákonnú povinnosť v každom štádiu exekučného konania aj bez návrhu
skúmať, či exekúcia prebieha na základe vykonateľného exekučného titulu, preskúmal, či rozhodcovský

rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská
a.s., sp. zn. SR 06176/08 zo dňa 07.07.2008 je vykonateľným exekučným titulom.

K spotrebiteľskej povahe záväzkovoprávneho vzťahu medzi účastníkmi konania

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej prípadne len „OZ“) v znení účinnom
do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 4 OZ (§ 52 ods. 3 v znení účinnom do 31.12.2007), spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa čl. 2. písm. b) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica 93/13/EHS“), spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú
osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jeho obchodom,
podnikaniu alebo povolaniu.
Podľa § 52 ods. 3 OZ (§ 52 ods. 2 v znení účinnom do 31.12.2007), dodávateľ je osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.
Podľa čl. 2. písm. c) smernice 93/13/EHS, "predajca alebo dodávateľ" znamená akúkoľvek fyzickú
alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa
k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu

vlastníctva.
Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01.01.2008, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Na prvom mieste súd skúmal povahu právneho vzťahu, ktorý medzi účastníkmi konania vznikol na
základe zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 27.11.2007. Súd posúdil právny vzťah z predmetnej zmluvy ako
spotrebiteľský zmluvný vzťah, v ktorom mal oprávnený postavenie dodávateľa a povinný mal postavenie
spotrebiteľa. Pri určení, či ide o spotrebiteľskú zmluvu na účely posúdenia ne/prijateľnosti jej jednotlivých

dojednaní nie je podstatný predmet zmluvy, ale povaha jej strán. Súdny dvor v týchto súvislostiach v
rozsudku vo veci C-488/11 Dirk Frederik Asbeek Brusse, Katarina de Man Garabito proti Jahani BV, zo
dňa 30.05.2013 (body 29-30), pokiaľ ide pôsobnosť smernice 93/13 EHS uviedol, že žiadne ustanovenie
smernice neuvádza, na aké druhy zmlúv sa aplikuje, pritom smernica definuje zmluvy, na ktoré savzťahuje, odkazom na určitú vlastnosť zmluvných strán, podľa toho či konajú alebo nekonajú s cieľom
vzťahujúcim sa k ich obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.

Pokiaľ ide o postavenie veriteľa ako dodávateľa, o uvedenej skutočnosti súd nemal žiadne pochybnosti,
a to jednak s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa uvedený v Obchodnom registri, ktorým je aj
poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti
známe, že oprávnený v obdobných prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu vystupuje opätovne.

Pokiaľ ide o postavenie povinného ako dlžníka, tento mal preukázateľne postavenie spotrebiteľa. Z
obsahu predmetnej zmluvy nevyplýva a žiadna okolnosť nenasvedčuje tomu, že by predmetnú zmluvu
uzatvoril v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, uskutočniac tento právny úkon pod
svojím obchodným menom. Súd teda nemal preukázané, že by dlžník konal pri uzatváraní predmetnej
zmluvy v rámci svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti.

S poukazom na povahu subjektov právneho vzťahu je na tento vzťah v súlade so zásadou
nepriameho účinku daná aj pôsobnosť ustanovení smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách a príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, prostredníctvom ktorých
bola implementovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky. Pôsobnosť smernice 93/13/EHS je
daná bez ohľadu na to, že predmetná zmluva o úvere je v zmysle vnútroštátneho poriadku SR tzv.

absolútnym obchodom, teda sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka, nakoľko pri vymedzení
svojho cieľa smernica v článku 6 ods. 1 výslovne uvádza, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva neboli pre spotrebiteľa záväzné. Nakoľko Obchodný zákonník je
nepochybne súčasťou vnútroštátneho práva SR, aj na zmluvy podľa neho uzatvorené je daná pôsobnosť

smernice 93/13/EHS, ak sú účastníkmi na jednej strane osoba konajúca s cieľom vzťahujúcim sa k
svojim obchodom, podnikaniu a povolaniu a na druhej strane spotrebiteľ tak, ako je tomu v prípade
predmetnej zmluvy o úvere.

K právnemu posúdeniu ne/prijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvného ustanovenia v

spotrebiteľskej zmluve

Súd v rámci exekučného konania nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je
exekučným titulom; nemôže preskúmavať právne a skutkové závery, ktoré boli výsledkom konania, ktoré
predchádzalo vydaniu rozhodnutia, na poklade ktorého sa má vykonať exekúcia. Ak však exekučný

súd skúma platnosť rozhodcovskej zmluvy (či už uzavretej vo forme osobitnej zmluvy alebo vo forme
rozhodcovskej doložky k inej zmluve), takýto postup nemožno považovať za posudzovanie vecnej
správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, ale len za realizáciu oprávnenia vyplývajúceho z ust. § 44
ods. 2, resp. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.

Nakoľko v danom prípade rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vec rozhodnúť z dohody medzi
účastníkmi konania, ktorí, ako už súd ustálil v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia,
boli voči sebe navzájom v postavení spotrebiteľa a dodávateľa, je povinnosťou exekučného súdu v
rámci prieskumnej právomoci vyplývajúcej z ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku ustáliť, či predmetná
rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa čl. 3 ods. 1 smernice 93/13 EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa § 53 ods. 5 OZ (ods. 4 v znení účinnom do 31.12.2007), neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31.12.2014
(ďalej prípadne len „ZRK“), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetkyalebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 4 ods. 1 ZRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu

rozhodcovskej doložky k zmluve.

V súvislosti s výkladom čo možno rozumieť pod podstatou, resp. obsahom rozhodcovskej zmluvy, je
potrebné zohľadniť ustanovenie § 3 ods. 1 ZRK, ktoré stanovuje, že rozhodcovskou zmluvou (bez
ohľadu na to, či má formu osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve) sa rozumie dohoda medzi

zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v
určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Podstatou,
resp. obsahom rozhodcovskej zmluvy (bez ohľadu na to, či má formu osobitnej zmluvy alebo doložky
k inej zmluve) je dohoda zmluvných strán jednak o otázke, či sa v rozhodcovskom konaní rozhodnú
všetky alebo len niektoré spory medzi zmluvnými stranami, ďalšou otázkou, ktorú zmluvné strany
vzájomnou dohodou v obsahu rozhodcovskej zmluvy upravujú je, či sa v rozhodcovskom konaní

rozhodnú spory, ktoré už vznikli alebo (aj) tie, ktoré ešte len vzniknú, a taktiež v obsahu rozhodcovskej
zmluvy strany vecne vymedzujú spory z akého vzájomného právneho vzťahu, resp. akého okruhu
vzájomných právnych vzťahov budú predmetom rozhodcovského konania.

V danej súvislosti sa súd oboznámil so Zmluvou o úvere, uzavretou medzi účastníkmi konania, ako

aj so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré majú povahu všeobecných obchodných
podmienok, pričom zistil, ide o štandardnú vopred naformulovanú zmluvu. Rozhodcovská doložka
bola vopred naformulovaná a obsiahnutá medzi ostatnými ustanoveniami Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, pričom dlžník nemal možnosť akokoľvek ovplyvniť nielen výber rozhodcovského
súdu, ktorý bol v rozhodcovskej doložke vopred určený, ale nemal ani možnosť akokoľvek modifikovať

obsah rozhodcovskej zmluvy pokiaľ ide o okruh vzájomných sporov, ktoré by mal rozhodcovský súd
medzi účastníkmi rozhodnúť, a to či už z hľadiska vecného rozsahu, teda či sa rozhodcovská zmluva
bude vzťahovať na všetky alebo len niektoré vzájomné spory medzi účastníkmi rozhodcovskej zmluvy, s
prípadnýmvecnýmvymedzenímoakésporypôjde.Zvoprednaformulovanéhopredmeturozhodcovskej
doložky obsiahnutej v čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva vopred určený presný

vecný okruh sporov (so špecifikáciou, že pôjde o spory zo zmluvy o úvere), s tým, že pôjde o všetky
spory, ktoré medzi zmluvnými stranami z takto vecne vymedzeného okruhu vzťahov vzniknú.

K okolnostiam výkladu a aplikácie vnútroštátneho práva, ktoré je výsledkom implementácie smernice
93/13/EHS, v záujme toho, aby tento výklad a aplikácia boli konzistentné s cieľmi smernice, sa

Súdny dvor vo svojej judikatúre opakovane vyjadroval a dosiaľ vyjadruje. Z relevantnej judikatúry
Súdneho dvora (napr. rozsudok v spojených veciach C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo Editorial
SA v Roció Murciano Quintero zo dňa 27.06.2000, rozsudok vo veci C-168/05 Elisa María Mostaza
Claro proti Centro Móvil Milenium SL zo dňa 26.10.2006 a rozsudok vo veci C-243/08 Pannon GSM
Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi zo dňa 04.06.2009) vyplýva niekoľko zásadných požiadaviek na

interpretáciu vnútroštátneho práva, ktoré je nutné vziať do úvahy aj v prejednávanej veci. Systém
ochrany zavedený smernicou 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred
predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tento nerovný stav môže byť

kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Cieľ čl.
6 smernice 93/13/EHS, ktorý od členských štátov vyžaduje zabezpečiť, že nekalé podmienky nie sú
pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej
povahetakýchpodmienok.Prostriedkomnadosiahnutievýsledku,stanovenéhovčl.6smernice,jepreto
možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje

medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, čím je zároveň presadzovaný verejný záujem,
z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica 93/13/EHS zaisťuje spotrebiteľom. Vnútroštátnemu súdu
prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku kvalifikovať v zmysle čl. 3 ods. 1 smernice 93/13/EHS
ako nekalú a je úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú sledujú
ustanovenia smernice.

Súd posudzuje ne/prijateľnosť konkrétnych zmluvných dojednaní nielen prostredníctvom
demonštratívneho výpočtu neprijateľných podmienok obsiahnutého v ust. § 53 ods. 4 OZ (ods.
3 v znení účinnom do 31.12.2007), ale aj prostredníctvom tzv. generálnej klauzuly obsiahnutej v ust.§ 53 ods. 1 OZ. Samotná smernica 93/13 EHS rovnako ako Občiansky zákonník obsahuje okrem
indikatívneho a príkladného výpočtu neprijateľných podmienok, obsiahnutého v prílohe, aj generálnu
klauzulu, obsiahnutú v čl. 3 ods. 1, pretože počíta s tým, že nekalé môžu byť nielen zmluvné dojednania

príkladmo uvedené v prílohe smernice, čo napokon jasne vyplýva aj z čl. 3 ods. 3 smernice, ktorý
uvádza, že zoznam uvedený v prílohe „je indikatívny a nevyčerpávajúci“. Neprijateľnou podmienkou v
spotrebiteľskej zmluve je teda vždy zmluvné ustanovenie, ktoré možno podradiť pod niektorú z klauzúl
obsiahnutých v ust. § 53 ods. 4 OZ, ale zároveň môže byť kvalifikované ako neprijateľná podmienka aj
zmluvné ustanovenie, ktoré nie je možné podradiť pod niektorú z týchto klauzúl, ak takéto dojednanie

napĺňa kritériá generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 OZ. Povinnosť eurokonformného výkladu
sa pritom vzťahuje nielen na národné predpisy implementujúce právo EU, ale na celé národné právo,
hoci prijaté pred prijatím smernice, pričom, ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, každý vnútroštátny
súd musí predpokladať, že štát mal v úmysle v plnom rozsahu splniť povinnosti vyplývajúce z príslušnej
smernice.

V danom prípade je potrebné posudzovať ne/prijateľnosť rozhodcovskej doložky z pohľadu generálnej
klauzuly obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 1 OZ a je potrebné skúmať naplnenie jednotlivých kritérií
generálnej klauzuly.

Na prvom mieste je zrejmé, že rozhodcovská doložka nie je zmluvným dojednaním týkajúcim sa

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, a teda z tohto hľadiska nie je z posúdenia v zmysle
§ 53 ods. 1 OZ vyňatá. Rovnako s ohľadom na už uvedenú argumentáciu v predchádzajúcich
častiach odôvodnenia tohto rozhodnutia mal exekučný súd preukázané, že rozhodcovská doložka
nebola individuálne dojednaná, a teda ani na základe tejto skutočnosti nie je spod posúdenia ne/
prijateľnosti v zmysle generálnej klauzuly obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 1 OZ vyňatá.

Zásadným kritériom generálnej klauzuly obsiahnutej v ust. § 53 ods. 1 OZ je identifikácia, či zmluvné
dojednanie, ktorého obsah je predmetom posúdenia, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán, pričom táto nerovnováha musí byť v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 19 ods. 1 ZRK, podanie žaloby na rozhodcovský súd alebo prijatie žaloby druhým účastníkom
rozhodcovského konania, ak rozhodcovský súd nebol ešte ustanovený, má rovnaké právne účinky, ako
keby bola žaloba podaná na súd.
Podľa § 19 ods. 2 ZRK, po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať
na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom.

Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v čl. 17 síce formálne obsahujú možnosť riešenia v ňom
vecne vymedzených sporov v konaní pred súdom, pričom možnosť voľby medzi všeobecným súdom
a rozhodcovským súdom má vždy žalobca. S ohľadom na citované ustanovenia § 19 ods. 1 a 2 ZRK
je však zrejmé, že ak žalobca, ktorým bol aj v danom prípade dodávateľ, už raz voľbu spočívajúcu

vo výbere rozhodcovského konania uskutoční, tak žalovaný, ktorým je v tomto prípade spotrebiteľ, už
nemá možnosť takto vykonanú voľbu zvrátiť, pretože podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké
účinky ako podanie žaloby na všeobecný súd, pričom po začatí rozhodcovského konania už nemožno
v tej istej veci konať a rozhodovať na súde. S ohľadom na povahu spotrebiteľských zmluvných vzťahov,
v rámci ktorých poskytuje dodávateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti spotrebiteľovi zväčša tovar

alebo služby (vrátane finančných) a spotrebiteľ sa za ich poskytnutie zaväzuje zaplatiť odplatu, je aj bez
ďalšiehouvažovaniazrejmé,ževprocesnejpozíciižalujúcejstranyjetakmervždydodávateľdomáhajúci
sa zväčša finančnej odplaty za plnenie, ktoré v rámci svojej podnikateľskej činnosti spotrebiteľovi
poskytol.

Exekučný súd má teda za to, že predmetná rozhodcovská doložka svojimi dôsledkami napĺňa kritérium
značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v zmysle
generálnej klauzuly § 53 ods. 1 OZ. Predmetné zákonné ustanovenie musí byť vykladané tým
spôsobom, že na prvom mieste bude zohľadnený účel sledovaný danou právnou normou - t.j. ochrana
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Účel a pôsobnosť tohto ustanovenia nemôžu byť obchádzané

z dôvodu samotnej formulácie rozhodcovskej doložky v tom zmysle, že táto je naformulovaná tým
spôsobom, že umožňuje zmluvnej strane, ktorá podáva žalobu, rozhodnúť sa medzi rozhodcovským
a všeobecným súdom. Je potrebné zohľadniť najmä to, že dohoda zmluvných strán o právomoci
všeobecného súdu je bez právneho významu, nakoľko právomoc všeobecného súdu na rozhodovaniesporov vymedzených v rozhodcovskej doložke vyplýva priamo z príslušných ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku, a to bez ohľadu na vôľu strán zmluvy. Podstatou rozhodcovskej doložky teda nie
je dohoda zmluvných strán o právomoci všeobecného súdu, ale dohoda o právomoci rozhodcovského

súdu rozhodnúť spor medzi účastníkmi v rozhodcovskom konaní. Po podaní žaloby na rozhodcovskom
súde spotrebiteľ aj v predmetnej veci nemal reálnu možnosť túto voľbu dodávateľa zvrátiť. Sama
skutočnosť, že rozhodcovská doložka obsahuje vopred presne určený rozhodcovský súd, spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom
na to, že rozhodcovský súd bol v rozhodcovskej doložke vopred uvedený a povinný v postavení

spotrebiteľa nemal možnosť jeho výber akokoľvek ovplyvniť, táto skutočnosť sama osebe vyvoláva
dôvodné pochybnosti o inštitucionálnej nezávislosti rozhodcovského súdu vo vzťahu k účastníkom
konania, najmä oprávnenému.

Podľa čl. 4 ods. 1 smernice 93/13 EHS, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva

uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky
ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

V danom prípade je predmetom posúdenia rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. 17 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, pričom ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú transpozíciou

smernice 93/13 EHS, je potrebné vykladať aj v súlade s jej čl. 4 ods. 1. Exekučný súd teda zhodnotil
čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, obsahujúci rozhodcovskú doložku, vo vzťahu k
ustanoveniam zmluvy o úvere zo dňa 27.11.2007. Z obsahu predmetnej zmluvy o úvere súd zistil, že
oprávnený poskytol povinnému úver v sume 6.000,- Sk (199,16 Eur), ktorý mal povinný vrátiť zvýšený
o odplatu vo výške 5.760,- Sk (191,20 Eur), a to v 12 mesačných splátkach po 980,- Sk (32,53 Eur).

Všeobecné podmienky poskytnutia úveru obsahujú v čl. 04 sankcie, konkrétne v prípade omeškania
dlžníka s niektorou splátkou o 7 dní a viac je dlžník povinný uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške
300,- Sk (9,96 Eur) za každý jeden prípad omeškania. Podľa čl. 06 je v prípade, ak sa celý dlh stane
splatný naraz, dlžník povinný zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne (91,25 %
ročne) z dlžnej sumy. V takom prípade vzniká veriteľovi nárok na celý dohodnutý poplatok (ktorý bol v

prejednávanej veci vo výške 96 % poskytnutej peňažnej čiastky pri splatnosti 12 mesiacov) ako forma
zmluvnej pokuty z dôvodu neplnenia záväzkov dlžníka. Okrem vyššie uvedeného je dlžník povinný
uhradiť veriteľovi aj paušálnu náhradu nákladov vynaložených pri zabezpečení svojej pohľadávky vo
výške 9.400,- Sk (312,02 Eur).

Uvedené zmluvné dojednania o zmluvných pokutách a ďalších plneniach neboli s dlžníkom -
spotrebiteľom individuálne dojednané, ale sú súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
ktoré majú povahu všeobecných obchodných podmienok. Dôsledkom rozhodcovskej doložky, v
rámci ktorej veriteľ sám vopred určil jednak konkrétny rozhodcovský súd a jednak vecne vymedzil
okruh vzájomných vzťahov, z ktorých všetky spory budú riešené v rozhodcovskom konaní, je

existencia značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Exekučný súd mal teda preukázané, že čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, obsahujúci
rozhodcovskú doložku, napĺňa hypotézu generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 OZ po
jeho posúdení vo vzťahu k dojednaniam predmetnej zmluvy o úvere. V danom prípade exekučný
súd neidentifikoval existenciu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa s ohľadom na priebeh a výsledky neskoršieho rozhodcovského konania.
Vyhodnotil rozhodcovskú doložku v súlade s čl. 4 ods. 1 smernice 93/13 EHS podľa okolností v dobe
uzatvorenia zmluvy o úvere. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky teda exekučný súd vyvodil nie na
základe neskorších právnych a skutkových záverov rozhodcovského konania, ale táto neprijateľnosť
bola daná vzhľadom na obsah zmluvy o úvere už v čase jej uzavretia. Na základe rozhodcovskej

doložky, v ktorej veriteľ sám určil konkrétny rozhodcovský súd a vymedzil vecný okruh vzájomných
vzťahov, z ktorých spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, získal dodávateľ možnosť uplatniť
pred rozhodcovským súdom, ktorého výber spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, pohľadávky z hrubo
nevyvážených ustanovení zmluvy o úvere, ktoré sú samy osebe spôsobilé naplniť definíciu neprijateľnej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve, resp. je možné dovodiť ich neplatnosť aj z dôvodu rozporu s

dobrými mravmi. Preto niet pochybnosti o tom, že dojednanie rozhodcovskej doložky spôsobilo značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni

tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa, resp. jeho právneho
nástupcu, mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú
podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak

by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu pritom nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu,
že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008, kedy do demonštratívneho výpočtu v ust. § 53 ods.
4 OZ boli ako príklad neprijateľných podmienok doplnené aj tie, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.
Podľa judikatúry Súdneho dvora sa čl. 6 smernice 93/13/EHS má považovať za kogentné ustanovenie
(napr. bod 51 rozsudku Asturcom) a ochranu na dosiahnutie jeho účinku treba považovať za ochranu

na úrovni vnútroštátnych pravidiel verejného poriadku (bod 50 uznesenia C-76/10), teda pravidiel, na
ktorých štát musí bezvýhradne trvať.

Napokon súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle rozhodcovskej doložky mal v rozhodcovskom
konaní rozhodovať rozhodcovský súd, ktorý má rovnako ako dodávateľ, ktorý je v exekučnom konaní

v postavení oprávneného, sídlo v Bratislave. Súdny dvor v rozsudku vo veci C-243/08 Pannon GSM
Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi zo dňa 04.06.2009 (bod 40) uviedol, že zmluvné dojednanie, ktoré
priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo
dodávateľa, spĺňa všetky podmienky (vrátane kritéria značnej nerovnováhy vyplývajúceho z generálnej
klauzuly obsiahnutej v čl. 3 ods. 1 smernice 93/13 EHS), aby bolo kvalifikované v zmysle smernice

ako nekalé. V súlade s uvedeným exekučný súd zastáva názor, že rozhodcovská doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu aj tým, že v jej obsahu dodávateľ bez toho, aby spotrebiteľ vedel ovplyvniť výber
rozhodcovského súdu, zvolil pre rozhodnutie sporu rozhodcovský súd v mieste svojho sídla.

Dôsledky neplatnosti rozhodcovskej doložky pre exekučné konanie a vykonateľnosť exekučného titulu

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z.z., Exekučný poriadok, exekúciu súd zastaví, ak sa
začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Právomoc rozhodcovského súdu závisí od platného dojednania účastníkov exekučného konania o tejto
právomoci spor medzi nimi rozhodnúť. Vychádzajúc z početnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (porov. napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011,
publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 3/2012, s. 46, sp. zn. 5 Cdo 230/2011 zo dňa
18.09.2012, publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 5/2013, s. 35, sp. zn. 6 Cdo 105/2011 zo

dňa10.10.2012,publikovanévZbierkestanovískNSasúdovSRč.5/2013,s.27,sp.zn.6Cdo143/2011
zo dňa 18.01.2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 zo dňa 05.12.2012 a ďašie) už v súčasnosti nie je sporné, že
pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozhodcovský rozsudok, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc

rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť.

Vpredmetnejvecijepodkladomprevykonanieexekúcierozhodcovskýrozsudokvydanýrozhodcovským
súdom, ktorý svoju právomoc rozhodnúť spor medzi účastníkmi exekučného konania odvodzoval od
rozhodcovskej doložky, ktorú súd s ohľadom na už uvedené vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku

obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná. Nakoľko
teda rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky bola dojednaná neplatne, rozhodcovský
súd nemal právomoc predmetný majetkový spor medzi účastníkmi exekučného konania rozhodnúť.
Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný v každom štádiu exekúcie skúmať, či exekučný titul
bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc

chýba, ide o právny akt nulitný. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň tak, akoby neexistoval.
Z uvedeného dôvodu rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 06176/08 zo dňa 07.07.2008 nemohol
nadobudnúť a ani nenadobudol formálnu a materiálnu vykonateľnosť, a teda nie je spôsobilýmexekučným titulom na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil.

O trovách exekúcie v zmysle § 200 ods. 5 Exekučného poriadku súd nerozhodoval, nakoľko nemal ich
vyčíslenie k dispozícii a rozhodne o nich samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku).

Vodvolanísa mápopri všeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.