Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Friday, October 31, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/183/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4106208434
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4106208434.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika, Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, proti povinnému: T. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom N.- F., Q. D. XXX/X, t.č. D. V., E. XXX/XXX, o vymoženie sumy 232,35 eura s príslušenstvom, o
odvolaní súdnej exekútorky JUDr. Anetty Demešovej, so sídlom Exekútorského úradu Vráble, 1. mája
1053 proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 25. novembra 2013 č.k. 11Er/341/2006-15, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie súdnej exekútorky JUDr. Anetty Demešovej v časti týkajúcej sa zastavenia
exekúcie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu vedenú JUDr. Anettou Demešovou,
súdnou exekútorkou so sídlom Exekútorského úradu 1. mája 1053, Vráble pod spisovou značkou EX

1311/06 a povinnému uložil povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Anette Demešovej náhradu trov
exekúcie vo výške 29,87 eura a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie v
zastavujúcej časti odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. b), § 58 ods. 1, § 240 ods. 1 Exekučného
poriadku, § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení do 31. 08. 2008, § 583 Občianskeho
zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho mal za preukázané, že došlo k uplynutiu
trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok. V danom prípade

je exekučným titulom rozhodnutie o priestupku č.p.: ORP-91/DI-Pr-2005/PT zo dňa 25.2.2005 vydaný
Okresným riaditeľstvom PZ, Okresný dopravný inšpektorát v Nitre, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
11.4.2005 a vykonateľnosť dňa 27.4.2005, v dôsledku čoho trojročná prekluzívna lehota uplynula dňa
27.4.2008. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa dospel k záveru, že nastali skutočnosti, ktoré
predpokladá ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, a preto súd exekúciu zastavil. O trovách
exekúcie rozhodol podľa § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku

tak, že povinnému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Anette Demešovej náhradu
trov exekúcie vo výške 29,87 eura, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia (bližšie
špecifikovaných v -dôvodoch uznesenia).
Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdna
exekútorka JUDr. Anetta Demešová , ktorá žiadala uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala, že v konaní sú ďalšie dôkazy a skutočnosti, ktoré

neboli v konaní o zastavení uplatnené. Medzi tieto dôkazy a skutočnosti zahrnula, že počas exekúcie
bolo lustráciami majetku povinného zistené, že ten je nemajetný - nie je vlastníkom hnuteľného ani
nehnuteľného majetku, pričom je vlastníkom motorového vozidla, ktoré vzhľadom na vek je nepredajné.
Navyše povinný nepoberá žiaden príjem , z ktorého by bolo možné vykonávať zrážky a blokované účty
povinného sú bezobratové. Podľa názoru súdnej exekútorky uvedené skutočnosti možno subsumovať
pod ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. S poukazom na uvedené bola toho

názoru, že oprávnený pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie mohol vedieť a predpokladať, že
uplynutím prekluzívnej lehoty sa exekučné konanie zastaví, pričom podanie návrhu na zastavenieexekúcie je dispozitívnym právom oprávneného, ktorý ho môže podať v rámci exekučného konania.
Návrh na zastavenie exekúcie oprávnený nepodal, avšak mala za to, že v uvedenom exekučnom konaní
bola súdnym exekútorom preukázaná aj nemajetnosť povinného. V zmysle uvedených skutočností sa

domnievala, že exekučné konanie malo byť zastavené v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b)
Exekučného poriadku, nakoľko uplynula prekluzívna trojročná lehota a rozhodnutie sa stalo právne
neúčinným, v spojitosti s ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie s tým, že súd k náhrade trov zaviaže oprávneného v
nadväznosti na § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Analogicky k danej situácii uviedla uznesenie KS

č.k. 25CoE/188/2013-63 zo dňa 30. 11. 2013.

Oprávnený v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvého stupňa správne zastavil exekučné
konanie na základe ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b), pretože uplynula prekluzívna premlčacia lehota
pre výkon rozhodnutia a zaviazal úhradou trov povinného. Zdôraznil, že aj súdna exekútorka vo svojom
odvolaní uviedla, že zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku považuje

za správne. S poukazom na uvedené mal za to, že zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
b) Exekučného poriadku je v danom prípade nesporné, rovnako ako aj by malo byť nesporné to, že
oprávnený nemôže byť zaviazaný na náhradu trov exekúcie. Záverom v súvislosti s problematikou
výkladu ustanovenia § 203 Exekučného poriadku poukázal na dôvodovú správu k predmetnému
ustanoveniu, ako aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 272/08 zo dňa 22. 10. 2008. Na základe

uvedeného žiadal, aby odvolací súd odvolanie súdnej exekútorky proti výroku o zastavení exekúcie
odmietol a aby vo veci výroku o náhrade trov exekučného konania opätovne rozhodol zákonný sudca
súdu prvého stupňa, pretože zo zákona bolo rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka zrušené (§ 374
ods. 4 posledná veta OSP).

Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu
vyhovieť a preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru,

že odvolanie súdnej exekútorky JUDr. Anetty Demešovej v časti týkajúcej sa zastavenia exekúcie je
potrebné podľa § 218 ods. 1 písm. b) OSP odmietnuť z dôvodu, že bolo podané niekým, kto na odvolanie
nie je oprávnený.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom, doručeným dňa 18.04.2006 súdnemu

exekútoroviJUDr.MilanoviStrieškovi,sosídlomExekútorskéhoúraduVráble,Levická1288/16,požiadal
súdneho exekútora o vykonanie exekúcie voči povinnému na základe exekučného titulu - Rozhodnutie
o pristupku č.p. ORP-91/DI-Pr-2005/PT zo dňa 25.02.2005, vydaný Okresným riaditeľstvom PZ v Nitre,
Okresného dopravného inšpektorátu, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 27.04.2005. Dňa 11. 07. 2006
súd prvého stupňa vydal poverenie pre súdneho exekútora pre vymoženie 232,36 eura (7.000,-Sk) s

príslušenstvom.Písomnýmpodanímdoručenýmsúduprvéhostupňadňa04.09.2013súdnaexekútorka
JUDr. Anetta Demešová, so sídlom Exekútorského úradu Vráble, 1. Mája 1053, nástupca súdneho
exekútora JUDr. Milana Strieška , podala podnet na preskúmanie exekučného titulu z hľadiska preklúzie
v nadväznosti na ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov účinného do 30. 08. 2008. Následne súd prvého stupňa o podnete súdnej exekútorky rozhodol

napadnutým uznesením.

Podľa § 251 ods. 4 OSP na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.

Podľa § 201 OSP účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon
nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a
vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Podľa § 251 ods. 4 OSP aj na exekučné konanie sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí
Občianskeho súdneho poriadku, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Z uvedeného vyplýva,
že na exekučné konanie sa použije právna úprava odvolania a subjektu oprávneného na jeho
podanie obsiahnutá v Občianskom súdnom poriadku, pretože Exekučný poriadok ako osobitný predpisneustanovuje inak. Z ustanovenia § 201 OSP vyplýva, že k podaniu odvolania je oprávnený účastník
konania a ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a
vedľajším účastníkom, môže odvolanie podať aj vedľajší účastník.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak a/ sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ
nestalo vykonateľným, b/ rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo
po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c/ zastavenie exekúcie navrhol
ten, kto navrhol jej vykonanie, d/ exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie
alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e/ bolo právoplatne
rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f/

po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g/ exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je
tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h/ majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, i/ oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j/ pri
exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.

Účastníkom konania v exekučnom konaní v zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku je ten, kto podal
návrh na vykonanie exekúcie (oprávnený) a ten, proti komu oprávnený v návrhu požaduje viesť exekúciu
(povinný). Súdny exekútor nie je účastníkom exekučného konania s výnimkou tej časti konania, kedy sa
rozhoduje o trovách exekúcie a vtedy, ak mu to zákon prizná, pričom toto priznanie musí byť výslovné.
O trovách exekúcie rozhoduje exekučný súd aj v konaní o zastavení exekúcie, a preto proti výroku o

náhrade trov exekúcie je oprávnený podať odvolanie aj súdny exekútor. V iných prípadoch, kedy zákon
súdnemu exekútorovi postavenie účastníka nepriznáva, nemá súdny exekútor uvedené procesné práva,
teda nemá právo podávať opravné prostriedky proti rozhodnutiam súdu v exekučnom konaní.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd rozhoduje o zastavení exekúcie z úradnej povinnosti alebo na návrh účastníka alebo exekútora. Ak
takýto návrh podá exekútor, nestáva sa tým účastníkom konania. Jeho návrh treba kvalifikovať iba ako
podnet na zastavenie exekúcie. Preto o ňom súd nemusí vydať rozhodnutie. Stačí ak túto skutočnosť
oznámi exekútorovi.

Keďže súdny exekútor nie je účastníkom konania v časti týkajúcej sa zastavenia exekúcie, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolanie súdnej exekútorky proti uzneseniu v časti týkajúcej sa zastavenia
exekúcie nie je prípustné.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b) OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na
odvolanie nie je oprávnený.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd odvolanie súdnej exekútorky v časti týkajúcej sa zastavenia
exekúcie ako odvolanie podané neoprávnenou osobou podľa § 218 ods. 1 písm. b) OSP odmietol .

V priebehu odvolacieho konania bol novelizovaný zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a to zákonom č. 299/2013 Z.z., účinným od 1.11.2013. a zmena právnej úpravy sa
týkala aj prípustnosti odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného
poriadku.Odvolacísúdspoukazomnaprechodné azáverečnéustanovenia§243ods.1,3EPvychádza

z názoru, že v danom prípade ide o odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa §
57, ktoré bolo podané po 1. novembri 2013, avšak zároveň ide aj o odvolanie podané proti rozhodnutiu
vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. Keďže prechodné ustanovenia, ani
dôvodová správa neriešia, čo je v tomto prípade potrebné považovať za rozhodnutie sudcu, odvolací
súd bol toho názoru, že sudca svojím vyjadrením na č.l. 36 o odvolaní súdnej exekútorky nerozhodol,

a preto na daný prípad nebolo možné ani aplikovať právne predpisy účinné do 31. októbra 2013, ale
právne predpisy účinné od 1. novembra 2013, v zmysle ktorých proti výroku o náhrade trov konania
v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať odvolanie. Odvolací súd preto v rámci odvolacieho konania
nerozhodoval o výroku o trovách exekúcie, pretože v zmysle § 374 ods. 4 posledná veta OSP o odvolanísúdnej exekútorky proti tomuto výroku, vydaným vyšším súdny úradníkom, musí meritórne rozhodnúť
sudca súdu prvého stupňa s konečnou platnosťou s tým, že proti jeho rozhodnutiu nebude prípustné
odvolanie.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 OSP analogicky v zmysle § 146 ods.
1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože
odmietnutie odvolania sa svojimi účinkami rovná zastaveniu konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.