Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoE/49/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814205057
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7814205057.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: V., s.r.o., V. XX, O., IČO: 35 807 598,
zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti
povinnému: U. G., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX, B., o vymoženie 1 794,83 eur s príslušenstvom
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60,
Bratislava pod EX 8795/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k.

12Er/482/2014-11 zo dňa 24.6.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
a rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej rozhodcovskej, a.s., Bratislava sp. zn. SR
03213/12 zo dňa 6.8.2012 požiadal súdny exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), podľa § 52 ods.
1 až 4, § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa § 2 písm. a/, § 3, § 4 ods. 6 a 7
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 40 ods. 1, § 45 ods.
1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a konštatoval, že zmluva o úvere je

zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 52 a
nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Po preskúmaní článku 15 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru, v ktorom si strany dohodli, že prípadné spory sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní alebo pred
príslušným súdom Slovenskej republiky, súd prvého stupňa takýto spôsob riešenia sporov považoval za
neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poukázal na to, že táto zmluvná podmienka nebola

so spotrebiteľom individuálne dojednaná, splynula s ostatnými štandardnými podmienkami veriteľa a
povinná nemala možnosť všeobecné podmienky veriteľa žiadnym spôsobom ovplyvniť - mohla len k
zmluve ako celku pristúpiť, alebo ju ako celok odmietnuť. Súd prvého stupňa zdôraznil, že dohodnutá
rozhodcovská doložka vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom v rozhodcovskom
konaní. Za neprijateľnú považoval takúto dohodu aj v prípade, ak spotrebiteľ podľa nej má síce
možnosť vybrať si medzi rozhodcovským alebo všeobecným súdom, ale ak by sa podľa doložky začalo

rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu alebo podať návrh na všeobecnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Malza to, že z hľadiska ochrany spotrebiteľa potom nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou
a voľbou dodávateľa. Dojednanú rozhodcovskú doložku považoval súd prvého stupňa za neprijateľnú aj
vzhľadom na miesto rozhodcovského konania, ktoré je v Bratislave a povinná má bydlisko v Košiciach.

Súd prvého stupňa tiež poukázal na dohodu o vyplnení zmenky zakotvenú v bode 14 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, ktorú považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorú si spotrebiteľ
osobitne nevyjednal. Uviedol, že podľa právnej úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy o úvere veriteľ
bol oprávnený prijať od dlžníka zmenku len na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru
a to len v zákonom stanovenej výške, zmenku prijatú, príp. vyplnenú veriteľom v rozpore s platnou

právnou úpravou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju kedykoľvek na vyžiadanie dlžníka vydať. Na
základe uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že tieto ustanovenia zmluvy o úvere sú v rozpore s
ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, čo má za následok ich absolútnu
neplatnosť, preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.)
a zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205
ods. 2 písm. c) O. s. p.) Vytýkal súdu prvého stupňa, že prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti
podľa Exekučného poriadku s poukazom na znenie jeho ustanovenia § 44 ods. 2 a ustanovenia § 45

ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že exekučný súd na základe
exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný
titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu, v danom prípade
rozhodcovského rozsudku sa obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí podľa ustanovenia
§ 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne

predpoklady exekučného titulu, teda jeho dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Exekučný súd
sa však podľa oprávneného musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože zákonné
ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom podmienkou
pre zastavenie konania je zjavný nedostatok exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu objektívne
nemožnému,právomnedovolenémualebokniečomu,čojevrozporesdobrýmimravmi.Spoukazomna

Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 mal za to, že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na odôvodnení
právneho posúdenia veci. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje účastníkovi v prípade nesúladu
takého rozsudku so zákonom podrobiť ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom. Napadnutým
rozhodnutím však súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie rozhodcovského súdu spôsobom, ktorý ho
pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy. Postupom podľa § 45 ZRK exekučný súd teda nahradil

konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských súdov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom
a účelom zákona o rozhodcovskom konaní a navyše pozbavuje účastníka konania jeho základných
práv, a to práva na prejednanie veci v civilnom dvojinštančnom konaní. Inou vadou, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je podľa oprávneného v danom prípade neúplné zistenie
skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, ktorý uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná

žiadna rozhodcovská zmluva, rozhodcovská doložka. Oprávnený zdôraznil, že rozhodcovská doložka
bola dohodnutá formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine, prípadne v niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré
sú pre zmluvné strany záväzné. S poukazom na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
a na ustanovenie § 53 ods.4 písm. r/ zákona č. 40/1964 Zb. mal za to, že exekučný titul bol vydaný

oprávneným orgánom, pretože povinná ako spotrebiteľ mala právo rozhodnúť sa, kde uplatní svoje
právo zo zmluvy. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, zaťažil tak konanie vadou
nedostatočne zisteného skutkového stavu a v danej veci konal nad rámec zákonných ustanovení.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu

súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, že odvolaniu
nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O. s. p.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3
O. s .p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214

ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje
proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

Oprávnený namietal predovšetkým prekročenie právomoci exekučným súdom pri preskúmavaní
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na

vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad
všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, nesúlad i len jednej z
nich udelenie poverenia vylučuje.

V posudzovanej veci nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že exekučný súd prekročil
rámec svojej preskúmavacej činnosti. Práve citované zákonné ustanovenie v spojení s ustanovením §
44 ods. 2 Exekučného poriadku dáva exekučnému súdu oprávnenie rozhodcovský rozsudok preskúmať
a posudzovať tak, ako keby nebol právoplatný a to z hľadísk uvedených v tomto ustanovení. Exekučný

súd je teda nielen oprávnený, ale aj povinný skôr, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na
vykonanieexekúcie,zisťovať,čirozhodcovskýrozsudoknezaväzujeúčastníkarozhodcovskéhokonania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo neodporuje dobrým mravom.

V predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Podstatné pre udelenie poverenia

súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie bolo preto posúdenie, či v zmluve, prípadne v inom
dokumente si strany dohodli rozhodcovskú doložku alebo uzavreli rozhodcovskú zmluvu.
Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré
medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní).

Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná,
ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo
vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných

zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do
zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o
podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa §
3 (§ 4 ods. 1 až 3 Zákona o rozhodcovskom konaní).

Záväzokpovinnejvyplývazozmluvyoúvereč.705800961zodňa 31.3.2010uzavretejmedziúčastníkmi
konania, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 350 eur a povinná sa zaviazala
poskytnutý úver vrátiť spolu s poplatkom v sume 346 eur, zaviazala sa teda vrátiť celkom 696 eur v
12 mesačných splátkach po 58 eur. V čl. 15 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je zakotvené,

že veriteľ, dlžník a ručiteľ (zmluvné strany) prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov
vznikajúcich z tejto zmluvy o úvere a zaviazali sa pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským
súdom využiť mediáciu. Preto sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, budú riešené
pred Mediačným centrom, registrovaným na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zriadenom
a vedenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava.

Podľa Štatútu Mediačné centrum, zriadené a vedené o spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.
so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, je centrom pre výkon činnosti
mediátorov zapísaných v zozname mediátorov vedenom Mediačným centrom podľa zákona č. 420/2004Z. z. o mediácii a Štatútu mediačného centra. Cieľom Mediačného centra je riešiť existujúci spor medzi
jeho stranami, ktorý vznikol alebo vznikne z ich zmluvného alebo iného právneho vzťahu, majúci základ v
občianskom,rodinnom,pracovnomaleboobchodnompráve,atakpredchádzaťkonaniunavšeobecnom

súde.

Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava zriadila aj Stály rozhodcovský súd ako rozhodcovský súd
pre rozhodovanie majetkových sporov podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,
ktorého sídlom je Karloveské rameno 8, Bratislava. Podľa Štatútu tohto Stáleho rozhodcovského súdu

rozhodcovský súd na základe písomnej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve, rozhoduje majetkové spory vzniknuté z tuzemských a
z medzinárodných občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského
konania v Slovenskej republike. Rozhodcovský súd rozhoduje len majetkové spory, ktoré by v konaní
pred všeobecným súdom mohli skončiť súdnym zmierom.

Z uvedeného vyplýva, že len rozhodcovský súd má právo rozhodovať veci podľa zákona č. 244/2002
Z. z.

V predmetnej veci rozhodcovská doložka nie je súčasťou zmluvy o úvere, nie je zakotvená ani vo
všeobecných podmienkach poskytnutia úveru a oprávnený nepredložil ani písomnú rozhodcovskú

zmluvu uzavretú s povinným. Za rozhodcovskú doložku nemožno považovať dohodu strán, že prípadné
spory zo zmluvy o úvere budú riešiť pred Mediačným centrom, ktorého cieľom je predchádzať súdnym
konania, nie vo veci rozhodnúť vykonateľným rozhodnutím. To znamená, že neexistuje písomná dohoda
účastníkov konania, podľa ktorej na prejednanie a rozhodnutie ich sporu zo zmluvy o úvere je oprávnený
rozhodcovský súd.

Za rozhodcovskú doložku nemožno považovať ani znenie dohody zmluvných strán v druhej vete
článku 15 všeobecných podmienok poskytnutia úveru - “pred rozhodnutím sporu v konaní pred
rozhodcovským súdom“, pretože takáto dohoda je len súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia
úveru, rozhodcovská doložka teda nebola individuálne dojednaná a v podstate splynula s ďalšími

obchodnými podmienkami oprávneného. Predpokladom platnosti rozhodcovskej doložky je, že bola
dojednaná v písomnej forme. Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami. V posudzovanej veci však všeobecné podmienky poskytovania úveru neboli
zmluvnými stranami podpísané, preto z nich nemožno vyvodiť záver, že obsahujú nepochybný prejav
vôle účastníkov zmluvy o úvere, že s rozhodcovskou doložkou sú oboznámení a súhlasia s ňou.

Vzhľadom na to, že rozhodcovský súd môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak
medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uzatvorená platná
rozhodcovskázmluva,potombeztakejtoplatnejzmluvymajúcejbuďformuosobitnejzmluvyaleboformu
rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok

nemôžebyťpodkladompreexekučnékonanie.Prevykonanieexekúcievdanejvecitedachýbazákladný
predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul, preto súd prvého stupňa dôvodne žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Posúdenie rozhodcovskej doložky a následne rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu malo

v danej veci zásadný význam, preto sa odvolací súd ďalšími odvolacími námietkami oprávneného
nezaoberal a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením §

142 ods. 1 O. s .p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v tomto konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.