Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, July 18, 2013

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/5/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712203723
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6712203723.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci navrhovateľa 1/

S. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. cesta 5, XXX XX X., 2/ I. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
V. XXX, XXX XX D., 3/ S. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. 328, XXX XX D., všetci zast. I.. P.
Ivan, advokát so sídlom Dukelských hrdinov 16, 960 01 Zvolen, proti odporcovi Slovenská republika -
Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava o určenie, že
pozemok patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že do dedičstva po nebohom I. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX,
naposledy bytom XXX, XXX XX G., občanovi SR patrí pozemok - parcela registra „C“ parc. č. XXX/X

o výmere XX XXX m2, trvalé trávne porasty, nachádzajúci sa v k. ú. G., vytvorený N. plánom č. ZV-
XX/XXXX, vyhotovený spoločnosťou Geodetická kancelária URBAN - LAUKO, spol. s.r.o. so sídlom
Námestie Šoltésovej 14, 934 01 Levice, IČO: 36 796 336 dňa 07.10.2011, autorizačne overeným
dňa 11.10.2011 Ing. Mariánom Drugdom, úradne overeným dňa 14.10.2011 Ing. Annou Gallovou,
pracovníčkou Správy katastra Detva.

Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v I., II. a III. rade sa svojím návrhom zo dňa 05.03.2012, doručeným súdu dňa 05.03.2012

domáhali určenia, že do dedičstva po nebohom I. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX,
naposledy bytom XXX, XXX XX G., občanovi SR patrí pozemok - parcela registra „C“ parc. č. XXX/
X o výmere XX XXX m2, trvalé trávne porasty, nachádzajúci sa v k. ú. G., vytvorený Geometrickým
plánomč.ZV-27/2011,vyhotovenýspoločnosťouGeodetickákanceláriaURBAN-LAUKO,spol.s.r.o.so
sídlom Námestie Šoltésovej 14, 934 01 Levice, IČO: 36 796 336 dňa 07.10.2011, autorizačne overeným
dňa 11.10.2011 Ing. Mariánom Drugdom, úradne overeným dňa 14.10.2011 Ing. Annou Gallovou,
pracovníčkou Správy katastra Detva. Všetci navrhovatelia sú zákonnými dedičmi po nebohom Jozefovi

D., nar. XX.XX.XXXX zomretom dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX, XXX XX G., občanovi SR,
pričomnavrhovateľkavIII.radejejehopozostaloumanželkouanavrhovateliavI.aII.radesújehodeťmi.
Svoj návrh odôvodnili tým, že nebohí manželia I. D., nar. XX.XX.XXXX, zomretý dňa 30.12.1982,
naposledy bytom XXX, XXX XX G. a T. D., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, zomretá dňa XX.XX.XXXX,
naposledy bytom XXX, XXX XX Podkriváň, rodičia neb. I. D. ešte počas svojho života v roku 1956
darovali neb. I. D., nar. 12.10.1927, zomretému dňa XX.XX.XXXX pozemky parc. č. XXX/XX, XXX/
XX a XXX/XX nachádzajúce sa v k. ú. Podkriváň, vytvorené geometrickým plánom č. XXX/XXXX

dňa 02.10.1942 Ing. Eduardom Špinarom, ktoré nadobudli kúpou od veľkostatkára E. X. s tým, že sa
uvedené osoby medzi sebou dohodli, že neb. I. D. svojich rodičov doopatruje a bude na uvedených
pozemkoch hospodáriť. Uvedené pozemky na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi kupujúcimi z
rodiny Sarvašových - roľníkmi a obyvateľmi z Podkriváňa a veľkostatkárom E. X. nadobudli manželiaJuraj D., nar. XX.XX.XXXX, zomretý dňa XX.XX.XXXX a T. D., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, zomretá dňa
XX.XX.XXXX. K nadobudnutiu vlastníckeho práva došlo na základe dočasnej predajokúpnej zmluvy zo
dňa XX.XX.XXXX. Kupujúci z rodiny Sarvašových (medzi inými tiež matka neb. I. D., T. D., rod. V., nar.

XX.XX.XXXX, zomretá dňa XX.XX.XXXX) podali na Okresnom súde v Divíne dňa 29.02.1944 žiadosť
o vklad vlastníckeho práva titulom kúpy, ku ktorej priložili 4 kúpnopredajné zmluvy a 2 geometrické
plány, pričom navrhovatelia v súčasnosti nedisponujú žiadnym vyhotovením uvedenej zmluvy, keďže
táto sa pravdepodobne nezachovala. Napriek podaniu žiadosti o vklad vlastníckeho práva titulom kúpy
na Okresnom súde v Divíne nedošlo v príslušnej pozemkovoknižnej vložke k zmene v osobe vlastníka

predmetných pozemkov, a to pravdepodobne z dôvodu vojnových udalostí, pričom po skončení vojny
došlozrejmekznárodneniumajetkuŠtefanaZichyho,avšakajnapriektejtoskutočnostirodinaD.užívala
tieto pozemky ako svoje vlastné a nikdy nemala pochybnosti o tom, že by nebola vlastníkmi pozemkov.
Neb. I. D. so svojimi rodičmi a neskôr so svojimi deťmi užíval tieto pozemky ako svoje vlastné a riadne na
nich hospodáril. Navrhovatelia v I., II. a III. rade tvrdia, že neb. I. D. ešte počas svojho života nadobudol
vydržaním, najneskôr dňa 01.04.1993 vlastnícke právo k pozemku, ktorému v súčasnej dobe zodpovedá

pozemok - parcela registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere XX XXX m2, trvalé trávne porasty, nachádzajúci
sa v k. ú. G., vytvorený Geometrickým plánom č. ZV-27/2011, vyhotovený spoločnosťou Geodetická
kancelária URBAN - LAUKO, spol. s.r.o. so sídlom Námestie Šoltésovej 14, 934 01 Levice, IČO: 36 796
336 dňa 07.10.2011, autorizačne overeným dňa 11.10.2011 Ing. Mariánom Drugdom, úradne overeným
dňa 14.10.2011 Ing. Annou Gallovou, pracovníčkou Správy katastra Detva a ktorý nadobudol titulom

daru od svojich rodičov.

Uznesením č.k. 17C 5/12-33 zo dňa 13.03.2012 bol odporca vyzvaný aby sa k veci písomne vyjadril.
Dňa 02.04.2012 odporca doručil súdu vyjadrenie k návrhu na začatie konania, v ktorom uviedol, že
s návrhom nesúhlasí. V odôvodnení uviedol, že predložená dočasná kúpnopredajná zmluva z roku

1935 predpokladá uzatvorenie konečnej kúpnopredajnej zmluvy za splnenia podmienok uvedených
v dočasnej kúpnopredajnej zmluve, a to napr. vymeranie pozemkov geodetom, zbavenie pozemkov
tiarch, schválenie Št. pozemkovým úradom v Prahe a Ministerstvom zemědelství v Prahe. Či došlo
k splneniu uvedených podmienok a k uzatvoreniu „konečnej kúpnej zmluvy“ na sporné pozemky nie
je ničím doložené, ani preukázané. Na základe tvrdenia navrhovateľov, že kúpnopredajná zmluva sa

nezachovala poukazuje na to, že k žiadosti o zápis do pozemkovej knihy „Sarvašovcov“ z roku 1944
boli pripojené tiež len odpisy kúpnej zmluvy a teda už vtedy originálnom nedisponovali. Dočasná kúpna
zmluva je tiež len odpis a preto poukazujeme na to, že k žiadosti o zápis mohla byť predložená
právo táto zmluva. Odporca tvrdí, že navrhovatelia nepreukázali, že Juraj D. a jeho manželka kúpili
sporné pozemky a boli ich vlastníkmi, a preto ako nevlastníci ich nemohli darom previesť na syna I.

Sarvaša, a to v zmysle všeobecne platnej zásady, že nemožno nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti
od nevlastníka. M. taktiež namieta vydržanie sporných pozemkov I. D., pretože nie sú splnené zákonné
podmienky vydržania, preukázaný titul vstupu do držby, doba držby a spôsobilý predmet vydržania.
Dôkazy predložené navrhovateľmi o samotnej existencii daru a užívaní sporných pozemkov nie sú podľa
odporcu dostačujúce a svedecké výpovede, resp. čestné vyhlásenia rodinných príslušníkov nepovažujú

za nestranné a hodnoverné. Na základe uvedeného odporca tvrdí, že navrhovatelia nepreukázali, že
neb. I. D. pozemky nadobudol do vlastníctva vydržaním a patria do dedičstva po ňom a preto navrhuje
žalobu zamietnuť.

Súd vykonaným dokazovaním a to z vyjadrení účastníkov konania, z výsluchu svedkov: S. D., nar.

XX.XX.XXXX, bytom G., K. J. XXX, I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., D. cesta XXXX/X, W.. I. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X., J. XXXX/XX, I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, R. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X., D. XXX/XX, z odpisu dočasnej predajokúpnej smluvy zo dňa XX.XX.XXXX, z odpisu Dočasnej
kúpnopredajnej smluvy zo dňa 17.11.1935, zo Žiadosti o vklad vlastníckeho práva titulom kúpy a na
základe skutočnej držby zo dňa 17.02.1944, z geometrického (polohopisného) plánu a výkazu plôch

jednotlivých nových dielcov, ciest a vodotokov zo dňa 02.10.1942, z výpisu z katastra nehnuteľností
č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXX, z geometrického plánu autorizačne overeného dňa 11.10.2011
Ing. Mariánom Drugdom, úradne overeného dňa 14.10.2011 Ing. Annou Gallovou, pracovníčkou Správy
katastra Detva, z čestného vyhlásenia Juraja D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX, XXX XX W., z
čestného vyhlásenia S. D., rod. Sarvašovej, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX, XXX XX K. J., zo

žiadosti o priznanie vlastníctva dole uvedených parciel W.. K. T. zo dňa XX.XX.XXXX, z potvrdenia
pre W.. K. T. a spol. zo dňa 04.10.1999, z rozhodnutia Okresného úradu v Detve - odbor pozemkový,
poľnohospodárstvaalesnéhohospodárstvazodňa11.07.2003,zrodnéholistuneb.JurajaD.,zrodného
listu neb. T. D., rod. V., zo sobášneho listu neb. Juraja D. a neb. T. D., rod. V., z rodného listu neb. I.D., zo sobášneho listu neb. I. D. a S. D., rod. Fulajtárovej, z úmrtného listu neb. I. D., z rodného listu I.
D. a S. E., rod. D., zo správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - Štátny archív v Banskej Bystrici
zo dňa 23.04.2012, 25.04.2012, 19.06.2012, zo správy Okresného súdu Lučenec zo dňa 23.05.2012, z

rozsudkuNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3MCdo21/2007,3MCdo21/2007,zuznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 30/2010, zo správy Roľníckeho družstva 962
04 Kriváň 353 zo dňa 11.10.2012, zo správy obce Podkriváň zo dňa 16.10.2012, z vyjadrenia Správy
katastra Detva zo dňa 07.11.2012 a 21.06.2013, z fotokópii pozemkovoknižných vložiek č. XXXX a
č. XX, z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi Slovenským pozemkovým fondom ako prenajímateľom

a AGRO RÁTKA - S, s.r.o. ako nájomcom, z ohliadky sporných pozemkov zo dňa 10.05.2013, zo
správy Obvodného pozemkového úradu vo Zvolene zo dňa 22.05.2013, z kúpnopredajnej zmluvy zo
dňa 20.12.1929, zistil tento skutkový stav:

Manželia I. D., nar. XX.XX.XXXX, zomretý dňa XX.XX.XXXX a T. D., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, zomretá
dňa XX.XX.XXXX nadobudli na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s veľkostatkárom E. X. pozemok -

parcela registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere XX XXX m2, trvalé trávne porasty, nachádzajúci sa v k.
ú. G., vytvorený N. plánom č. ZV-27/2011, vyhotovený spoločnosťou Geodetická kancelária URBAN -
LAUKO, spol. s.r.o. so sídlom Námestie Šoltésovej 14, 934 01 Levice, IČO: 36 796 336 dňa 07.10.2011,
autorizačne overeným dňa 11.10.2011 Ing. Mariánom Drugdom, úradne overeným dňa 14.10.2011
Ing. Annou Gallovou, pracovníčkou Správy katastra Detva. Tento pozemok, ešte počas svojho života,

darovali neb. Jozefovi D., nar. XX.XX.XXXX, zomretému dňa XX.XX.XXXX. Navrhovatelia sú zákonnými
dedičmi po poručiteľovi I. D., nar. XX.XX.XXXX, zomretom dňa XX.XX.XXXX.

Na základe predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že dňa 17.11.1935 bola medzi
rodinou Sarvašových a veľkostatkárom E. X. uzatvorená dočasná kúpnopredajná smluva, ktoré

predpokladala, po splnení podmienok v nej uvedených, uzavretie riadnej kúpnopredajnej smluvy.
Navrhovatelia však riadnou kúpnopredajnou smluvou v súčasnosti nedisponujú. Dňa 17.02.1944 rodina
D. (medzi inými tiež matka neb. I. D. T. D., rod. V.) podala na Okresný súd v Divíne Žiadosť o vklad
vlastníckeho práva titulom kúpy a na základe skutočnej držby na nemovitosť zapísanú v pzkn. záp. obce
Podkriváň číslo XXXX spolu s prílohami, ktorými boli 2 originály a 2 odpisy kúpnopredajnej smluvy, 1

obecné svedectvo a 2 geometrické plány. Nakoľko súčasťou žiadosti o vklad vlastníckeho práva bol
aj rovnopis kúpnopredajnej zmluvy, súd sa obrátil na Okresný súd v Lučenci, Štátny archív v Banskej
Bystrici, pobočka Lučenec, Štátny archív v Banskej Bystrici, pobočka Zvolen, Správu katastra Detva
a Obvodný pozemkový úrad vo Zvolene, či sa v ich evidencii nachádza žiadosť o vklad vlastníckeho
práva spolu s prílohami doručená Okresnému súdu v Divíne dňa 29.02.1944. Lustrovaním sa súdu

podarilo zistiť, že na Okresnom súde v Lučenci sa nachádzajú spisy len od roku 1952, a že Štátny
archív v Banskej Bystrici, pobočka Lučenec neprevzal zmluvy o prevode vlastníckeho práva a návrhy
na ich vklad za bývalý Okresný súd v Divíne. Obvodný pozemkový úrad vo Zvolene súdu predložil
kúpnopredajnú smluvu z 20.12.1929. V spise sa taktiež nachádzajú aj čestné vyhlásenia Juraja D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX, XXX XX W. a S. D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX, XXX

XX K. J., vnuka a dcéry nebohých manželov I. D., nar. XX.XX.XXXX, zomretého dňa XX.XX.XXXX a T.
D., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, zomretej dňa XX.XX.XXXX, v ktorom čestne vyhlásili, že manželia I. D. a
T. D., rod. V. ešte počas svojho života v roku XXXX darovali neb. I. D., nar. XX.XX.XXXX, zomretému
dňa XX.XX.XXXX pozemky parc. č. XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX nachádzajúce sa v k. ú. G. vytvorené
geometrickým plánom č. XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX W.. Eduardom Špinarom, ktoré nadobudli kúpou

odveľkostatkáraŠtefanaX.stým,žesadohodli,žeI.D.svojichrodičovdoopatrujeabudenauvedených
pozemkoch hospodáriť.

Dňa 11.09.2012 sa konalo pojednávanie, na ktorom sa právny zástupca navrhovateľ k prejednávanej
veci takto vyjadril: ja trvám na podanom návrhu, chcem sa však vyjadriť k vyjadreniu odporcu. Pokiaľ

vo svojom vyjadrení odporca namietal tú skutočnosť, že navrhovatelia zrejme nikdy nedisponovali
originálom kúpnopredajných zmlúv, my tu poukazujeme na našu žiadosť, ktorá bola podávaná na
Okresný súd v Divíne, kde na prvej strane ako prílohy sú uvedené 4 kúpnopredajné zmluvy, 2 - 2
odpisy. Čo sa týka ďalšej námietky, že nebohý I. D., t.j. otec navrhovateľov v I. a II. rade a manžel
navrhovateľky v III. rade nikdy nemohol tieto pozemky vydržať, pretože zomrel dňa 01.08.1993 a veľká

novela Občianskeho zákonníka, ktorá bola účinná od 01.04.1993 a ktorá zaviedla inštitút vydržania, my
tu poukazujeme, že ešte predtým v roku 1982 bola novela Občianskeho zákonníka, kde bol zavedený
inštitút držby s tým, že máme za to, že bolo možné do vydržacej lehoty započítať už aj lehotu, ktorá
začala plynúť v roku 1982, teda oprávnení držitelia, ktorí sa dobromyseľne domnievali, že sú vlastníkmipozemkov sa potom účinnosťou novely Občianskeho zákonníka zo dňa 01.04.1993 stávali vlastníkmi
týchtopozemkov.Jasilenmyslím,žejednoduchobolauzatvorenáprvádočasnákúpnopredajnázmluva,
potom dočasná kúpnopredajná zmluva druhá a potom ešte urobený geometrická plán, na základe

ktorého sa robila konečná kúpnopredajná zmluva. Potom bola predložená Okresnému súdu v Divíne.

Navrhovateľka v I. rade sa k prejednávanej veci vyjadrila takto: ja trvám na podanom návrhu, ako aj na
vyjadreniach nášho právneho zástupcu. Ja viem v podstate už z toho, čo mi hovoril môj otec Jozef D.
a ešte aj môj starý otec I. D., že toto sú už naše pozemky, že sa o tieto pozemky môžeme starať. Sú

to tie pozemky, ktoré sú predmetom tejto žaloby. My sme tam pásli kravičky, mali sme tam ohradu pre
ovce, kosili sme tam. Môj manžel na týchto pozemkoch mal štósy, o ktoré sa potom staral. Ja som tam
vyrastala, narodila som sa tam, v podstate tieto skutočnosti si pamätám od detstva. Určite nám nikto
nehovoril, že na týchto pozemkoch nemáme čo robiť, že to nie je naše. Zhruba pred dvomi rokmi sme
zistili, že tento pozemok nie je náš.

Navrhovateľ v II. rade k prejednávanej veci uviedol: Ja trvám na podanom návrhu, ako aj na vyjadreniach
nášho právneho zástupcu. Čo si ja pamätám z rozprávania môjho otca, môjho starého otca oni hovorili,
že boli dve zmluvy na tento pozemok, jeden bol na Katarínu a jeden bol na I.. Prečo boli robené dve
zmluvy, na T. a na I., čiže na mojich starých rodičov, k tomu sa oni nevyjadrovali. Ja si od môjho detstva
pamätám, že sme tam boli, robili sme tam, starali sme sa o tieto pozemky. Ja sa od detstva pamätám

ako nám hovorili, deti toto je naše, môžete sa o to starať. Hovoril to starý otec aj môj otec.

Zástupkyňa odporcu sa na pojednávaní zo dňa 11.09.2012 k prejednávanej veci vyjadrila takto: my
trváme na našom vyjadrení zo dňa 27.03.2012 s tým, že bola predložená dočasná kúpnopredajná
zmluva. Doposiaľ nebolo preukázané, že by Juraj D. a jeho manželka T. boli tieto pozemky nadobudli

do vlastníctva. Ďalej chcem poukázať na inú skutočnosť, že predmet sporu doposiaľ nie je dostatočne
identifikovaný. Čo sa týka tej dočasnej kúpnopredajnej zmluvy z roku 1935, tam tieto pozemky nie sú
presne špecifikované. V návrhu sa uvádza, že aj na základe tejto dočasnej kúpnopredajnej zmluvy bol
vyhotovený geometrický plán z roku 1942. Jedná sa len o technický podklad, nejedná sa o zmluvu, kde
sú navrhnuté pre T. D. a jej manžela I. parc. č. XXX/XX, potom na I. D. parc. č. XXX/XX a na T. D. parc.

č. XXX/XX. P. parcely, ktoré sú uvedené v tomto geometrickom pláne z roku 1942 na Juraja D. a T. D.
sú totožné s tými parcelami, ktoré sú uvedené navrhovateľmi v návrhu v petite. Chcem uviesť, že po
vojne majetky, ktoré patrili veľkostatkárovi E. X. prešli na štát, boli skonfiškované, okrem tých, ktoré boli
prevedené na niekoho iného.

Na pojednávaní zo dňa 11.09.2012 boli vypočutí aj svedkovia, a to Anna D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.,
dolná J. XXX a I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., D. cesta XXXX/X. S. D. k prejednávanej veci uviedla:
ja si pamätám, že pozemky, ktoré boli od Hornej J. smerom na G., na pravej strane chodili tam robiť,
ja som tam chodila kravy pásavať a to od malička. Boli to pozemky môjho otca I. D. a mamy T. D.. T.
som mala ja 12 rokov, pamätám si, že na Vianoce prišli viacerí, bola to rodina, nejakí susedia, mali tam

nejakú zmluvu a viem, že v tejto zmluve sa hovorilo o týchto pozemkoch. Vtedy aj hovorili, že túto zmluvu
budú posielať na Okresný súd do Divína. Tieto pozemky predával Zichy. Viem, že tieto pozemky kupoval
môj otec aj s mamičkou. Aj iní ľudia kupovali pozemky, každý niečo iné. Ja som na týchto pozemkoch
robila od malička, aj moji rodičia tam robili. Pamätám si od mojich 12 rokov, že potom už nikto nehovoril,
že to nie sú naše pozemky. Potom ako sme ich vyplatili, verejne sme tam pásli a susedia už nehovorili,

že to nie sú naše pozemky. Po smrti môjho otca tieto pozemky zostali bratovi Jozefovi D.. Môj otec
ich daroval bratovi s tým, že on ich doopatruje. Ja som zmluvu napísanú nevidela, aj keď si myslím,
že nejaká zmluva bola. Svedok I. E. sa k prejednávanej veci vyjadril takto: ja si pamätám, čo sa týka
týchto lazov, zhruba od roku XXXX, keď som tam prišiel, volá sa to G.. V tom čase na týchto pozemkoch
ešte obhospodaroval ako súkromne hospodáriaci roľník I. D. so svojím synom I. D.. Choval sa nejaký

dobytok, kravy, ovce 20 - 30 kusov. Sušilo sa seno, sadili sa zemiaky, obilie, časť, tá čo je predmetom
žaloby, tá bola obhospodarovaná prevažne ako pasienok. Pásli sa tam kravy, na niektorých miestach sa
pestovali zemiaky. Potom ako som tam prišiel ja, a keďže som včelár, tak som tam mal aj včely. Mali sme
vyslovene nejakú časť, ktorú sme považovali za svoje. Nám nikto nehovoril, že to nie sú naše pozemky,
že sa nemáme čo o ne starať. Jednoducho v tej časti to funguje tak, že ako náhle človek vstúpi na cudzí

pozemok, okamžite ho upozornia na to, že to nie je jeho pozemok, že tam nemá čo robiť. My sme tieto
pozemky užívali až do doby, pokiaľ sme zistili, že právne nie sú naše. Ja keď som sa rozprával ešte s
Jurajom D., vtedy mi povedal, že tieto pozemky on kúpil od grófa Zichyho. Toto bolo za tých okolností, že
on keď sa ženil, teda ešte I. D., manželku mal z blízkych lazov, tam ju vyplatili ešte jej bratia a zaužívanépravidlo bolo také, že pokiaľ takto získa za pozemok peniaze, tak ich investuje do ďalších pozemkov.
Pokiaľ aj v tomto návrhu na vklad, čo som sa ja oboznámil s dokladmi je uvádzaná Katarína D. a nie I.
D., v podstate ja z rodiny viem, že I. D. tieto pozemky mala darovať ešte jeho mamka, pretože tá bola

v zlom zdravotnom stave.

V podaní zo dňa 17.09.2012 právny zástupca navrhovateľov poukázal na časť odôvodnenia rozsudku
OkresnéhosúduLiptovskýMikulášzodňa29.11.2005,č.k.10C/103/1996,ktorýpriurčení,žežalobcovia
v I. a II. rade sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku vychádzal z právneho názoru, podľa ktorého

do doby, počas ktorej má oprávnený držiteľ vec v držbe, je potrebné započítať aj držbu vykonanú
pred 01.01.1992, lebo nová právna úprava v ustanovení § 129 držbu uskutočňovanú do 31.12.1991
nekvalifikuje odlišne ako ustanovenie § 132a Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 131/1982 Zb.,
len ju započítava do dĺžky vydržacej doby.

Vo vyjadrení zo dňa 02.10.2012 odporca uviedol, že navrhovatelia tvrdia, že okrem dočasnej

kúpnopredajnejzmluvyzroku1935boliuzatvorenéajriadnekúpnezmluvyatietobolpriloženékžiadosti
o zápis do pozemkovej knihy v roku 1944. Odporca poukazuje na formuláciu samotnej žiadosti o zápis,
kde žiada vykonať zápis na základe GP č. 148/42 „titulom kúpy pokojne a nerušene užívame v celosti“.
Nežiadajú teda o zápis na základe kúpnopredajnej zmluvy, čo svedčí o tom, že kúpou mali na mysli
dočasné kúpnopredajné zmluvy a pozemky medzi sebou rozdelené a užívané si dali zamerať týmto GP.

Na základe tejto žiadosti k zápisu pozemkov do pozemkovej knihy nedošlo, o čom museli mať žiadatelia
o zápis vedomosť, preto tvrdíme, že od tej doby nemohli byť ani dobromyseľnými držiteľmi.

Roľnícke družstvo Kriváň dňa 16.10.2012 oznámilo súdu, že pozemky nachádzajúce sa v k. ú Podkriváň
parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX neužívali a ani neužívajú.

Obec Podkriváň sa dňa 18.10.2012 k prejednávanej veci vyjadrila takto: parc. č. XXX/XX KN-E,
vlastníkom je SR - Slovenský pozemkový fond, užívateľom pravdepodobne Lesy SR, parc. č. XXX/
XX KN-E, vlastníkom je Zichy Štefan, správcom a užívateľom sú Lesy SR, parcela bola súčasťou
KN-C parc. č. XXXX/X bez založeného listu vlastníctva a užíva sa ako miestna komunikácia, parc. č.

XXX/XX nie je evidovaná v katastri nehnuteľností, obec nemá vedomosť o predošlej evidencii. Podľa
našich poznatkov asi dva roky dozadu poprosila obec o radu pani Anna E. ako má postupovať pri
vysporiadaní si pozemkov. Vtedy nás upozornila na to, že terajšie číslovanie parciel sa nezhoduje s tým,
ktoré ona predložila v dočasnej kúpnej zmluve z roku 1935 a geometrického plánu z roku 1942. Teraz
sú súčasťou parcely č. XXX, pozemnoknižná vložka XXXX. Túto časť parciel podľa vedomostí obce

neužívalo družstvo ani Lesy SR. Navrhovateľka v I. rade nám ukázala, kde asi dotknuté parcely ležia,
majúnanichvysadenéstromkyapredtýmtammaliohradupreovce.Pristretnutínavrhovateliapredložili
rozhodnutie z REOP pre iných účastníkov spomenutej zmluvy a im bolo vyhovené. Zástupca obce im
vysvetlil, že žiadosti do komisie REOP si každý účastník podával sám a odporučil im, aby sa obrátili na
geodeta a kataster, príp. pozemkový úrad. Obec Podkriváň nemá evidenciu rozhodnutí ani iné podklady

o nakladaní s majetkom veľkostatkára Štefana Zichyho po jeho znárodnení. Obec nemá vedomosť,
či navrhovatelia požiadali komisiu REOP o vydržanie sporných pozemkov. Celú dokumentáciu REOP
vrátane žiadostí o vydržanie prevzal Obvodný pozemkový úrad vo Zvolene. Podľa ich vyjadrenia
odpovedali písomne na každú žiadosť bez ohľadu na to, či jej bolo vyhovené.

Odporca k vyjadreniu obce Podkriváň dňa 06.12.2012 uviedol, že z uvedeného vyplýva, že
navrhovateľka komisiu REOP nepožiadala v zákonnej 3-ročnej lehote od zápisu registra v roku 2004 o
vydržanie dotknutých pozemkov.

Dňa 09.01.2013 o 9:30 hod bol vykonaný výsluch navrhovateľky v III. rade v jej domácom prostredí.

Navrhovateľka v III. rade k prejednávanej veci uviedla, že predmetné pozemky boli ich, pásli tam
dobytok, užívali ich. Ona tam prišla v roku 1952, vtedy tieto pozemky trvale užíval jej svokor, manžel
a švagriná Anna D.. Bývali tam, starali sa o ne, postavili tam ohradu, stromčeky tam sadili. Stále
tam chodili riadiť. Dom postavil svokor. Pozemky vyplácala svokra z majetku, ktorý dostala od brata.
Pozemky boli kupované od pána Zichyho. Tieto pozemky kupovali svokrovci asi v rokoch 1935-1945

a navrhovateľka nevie uviesť, či bola uzavretá zmluva, ale tvrdí, že sa malo ísť niečo zapisovať do
Devína. Nikto nespochybňoval, že pozemky patria svokrovcom. O tom, že sú nejaké pochybnosti o ich
vlastníctve sa dozvedeli ani nie pred rokom. Keď bola svokra chorá, povedala deťom, že chce dať tento
majetok manželovi navrhovateľke v III. rade s tým, aby ich doopatrovali. Svokor doniesol nejaký papiera dal ho svokre podpísať s tým, že išlo pravdepodobne o darovanie. Pri podpisovaní tohto dokladu som
bola prítomná ja, môj manžel, jeho dvaja súrodenci, svokor a svokra. Svokra dostala peniaze na kúpu
predmetných pozemkov od rodičov za to, že ich doopatrovala.

Pojednávania zo dňa 16.04.2013 sa zúčastnil právny zástupca navrhovateľov, navrhovateľka v I. rade
a zástupkyňa odporcu, ktorá do spisu pripojila nájomnú zmluvu č. X-XXXX-XX, na základe ktorej
Slovenský pozemkový fond prenajal Agro Rátka - S, s.r.o. Fiľakovo viacero pozemkov, medzi ktorými je
aj parcela č. XXX, v ktorej sú zahrnuté žalované pozemky.

Na pojednávaní zo dňa 16.04.2013 boli vypočutí svedkovia, a to W.. I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.
XXXX/XX, I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX a R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., D. XXX/XX. W.. I.
D. sa k prejednávanej veci vyjadril takto: tieto sporné pozemky v G. užíval najskôr I. D. a ten mal 3 deti,
Jozefa, I. a S.. Môj otec sa volá I. D. a bol to brat Juraja D.. Ja si pamätám ešte na rok 1933, vtedy som
mal 5 rokov a tieto pozemky kúpili od grófa Zichyho. Viem, že tieto pozemky kupoval aj môj otec Ján D..

Ja som papiere vtedy vôbec nevidel. Ja som v podstate vnímal tieto pozemky tak, že boli stromy zoťaté,
drevo bolo odvezené, ale boli tam ešte pne. Vtedy môj otec aj jeho brat povedali tým, čo nemali pozemky,
že ak vyťahajú tie pne, tak za 3 roky si tam môžu sadiť. To boli tie pozemky, ktoré kúpili od grófa Zichyho.
Neviem povedať za akú sumu tieto pozemky kúpili. Pokiaľ I. D. žil, tak ich užíval on. Potom ako I. D.
zomrel, užívali tieto pozemky jeho synovia I. a I.. I. D. svoje pozemky potom predal. Jozef D. pozemky,

ktoré dostal od svojho otca užíval až do svojej smrti a následne na to, ich užívali jeho deti, a to I. D. a S.
D., teraz E.. Viem, že tam sadili krumple a siali tam raž. Chodili tam a aj teraz tam chodia. Okrem nich na
tieto pozemky nikto nechodil. V celej dedine v podstate ľudia vedeli, že naši rodičia kúpili tieto pozemky
od grófa Zichyho s tým, že potom tieto pozemky aj obhospodarovali. Ján N. k veci uviedol: viem, že
sporné pozemky užíval Jozef D., otec navrhovateľky v I. rade. Viem, že tieto pozemky boli ponad cestu

z Hornej Bzovej na G.. Ja som tam v tých rokoch robil ako lesák, ťažili sme tam vtedy drevo. Viem, že
keď sme potrebovali skládku na drevo, tak sme potrebovali súhlas od Sarvašovcov. V tom čase to bolo
dosť zanedbané, zarastené. Neskôr sa toho chytil pán. W.. E., vysadil tam stromčeky. Predtým to len
obkášali, mali tam dobytok. Pokiaľ sme žiadali súhlas na uskladnenie dreva od I. Sarvaša bolo to preto,
lebo sme si mysleli, že to patrí I. D.. P. názor, že to patrí I. Sarvašovi tam platil všeobecne. Ja som žiadne

doklady vlastníctva nevidel, ale obhospodarovali to oni, tak som z toho usúdil, že im to patrí. Eduard
Bublinec sa k prejednávanej veci vyjadril takto: navrhovatelia v I. a II. rade prišli do našej geometrickej
kancelárie s tým, že potrebujú vyhotoviť geometrický plán. Bolo to niekedy v lete pred dvomi rokmi.
Oni mi dali geometrický plán z roku 1942, z ktorého som potom vychádzal. Ja som sa na to pripravil
technicky a išiel som na miesto samé do terénu. Tam sme vytýčili body, zamerali sme to a vyhotovil

som geometrický plán. Ako podklad bol geometrický plán z roku 1942, na tom pláne okrem iného boli
zobrazené aj tie tri parcely, o ktoré mali oni záujem č. 799/15, XXX/XX, XXX/XX. V rámci projektu REOB
bola pozemková mapa spracovaná podľa pozemkového katastra, kde bolo iné číslovanie parciel týchto
pozemkov. Ja som potom pri geometrickom pláne bol povinný vyhotoviť ten právny stav podľa platného
právneho stavu. Potom vyplynulo aj to, že tieto pozemky vlastní Slovenský pozemkový fond. Keďže tie

3 pôvodné parcely 799/15, XXX/XX, XXX/XX teraz majú číslovanie, keďže oni sú súčasťou tých parciel
XXX/XX, XXX/XX. V tomto geometrickom pláne vlastne je vytvorená parcela XXX/X, vlastne súhlasí s
tým, ako bol v geometrickom pláne z roku 1942 parcely č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX. Vlastne parcela
811/8 je vytvorená z časti parcely XXX/X a XXX/XX, podľa teraz platného právneho stavu. Vlastne pri
prípravetohtonovéhogeometrickéhoplánusommalakopodkladgeometrickýplánzrokuXXXXapotom

digitálnu mapu, ktorá bola urobená v rámci REOB. Následne na to som ja potom musel posudzovať
jednotlivélínie,takžejasomvlastneposudzoval,ktoréčiaryzgeometrickéhoplánuzrokuXXXXsúhlasia
s tými, ktoré boli vyhotovené v digitálnej mape v rámci REOB. Jednoducho tvar týchto parciel, ktoré tam
sú to úplne sedí. To, čo je uvedené v geometrickom pláne a to, čo je v digitálnej mape.

Dňa 10.05.2013 sa konala ohliadka na mieste samom, na ktorej boli prítomní navrhovateľka v I. rade,
právny zástupca navrhovateľov, zástupca odporcu, svedok geodet Ing. Eduard Bublinec, svedok W..
I. D., nar. XX.XX.XXXX, svedkyňa Anna D., nar. XX.XX.XXXX a svedok Ing. I. E., nar. XX.XX.XXXX.
N. súdu a svedkom naznačil priebeh hranice podľa jeho geometrického plánu. Navrhovateľka v I. rade
uviedla, že si pamätá ešte svojho starého otca I. D., ktorý kúpil pozemky od grófa Zichyho. Ukázala,

kde mali urobenú ohradu pre ovce, z ktorej časť vidno ešte aj teraz, kde pásavali ovce a kravy a kde
pestovali zemiaky. Svedkovia zhodne uvádzajú, že sú to presne tie pozemky, na ktorých stojíme, kde
I. D. aj s I. D. a celou rodinou pásli ovce, kravy, jednoducho tieto pozemky užívali. Navrhovateľka v I.
rade uviedla, že I. D. pôvodne kúpil väčšiu výmeru pozemkov asi 6 hektárov a teraz žiadajú z toho lenniečo vyše 2 hektárov a to z dôvodu, že práve táto menšia časť bola ich najobľúbenejšia a užívali ju do
samého konca. Ostatné pozemky sa prestali užívať po smrti I. D..

Na pojednávaní dňa 18.07.2013 právny zástupca navrhovateľov k veci uviedol, že žiadajú ešte pripustiť
zmenu návrhu a to v petite, nakoľko došlo k chybe v dátume narodenia I. D., kde je nesprávne uvedený
dátum 11. XX. 1927, správne má byť XX. 10. XXXX. X. teda, aby petit znel:

Súd u r č u j e že do dedičstva po nebohom I. D., nar. XX. XX. XXXX, zomr. dňa 1. 8. XXXX, naposledy

bytom XXX, XXX XX G., občanovi SR patrí pozemok - parcela registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere
XXXXX mX , trvalé trávne porasty, nachádzajúci sa v k. ú. G., vytvorený N. plánom č. ZV-27/2011,
vyhotovený spoločnosťou Geodetická kancelária URBAN - LAUKO, spol. s r.o. so sídlom Námestie
Šoltésovej 14, 934 01 Levice, IČO: 36 796 336 dňa 7. 10. 2011, autorizačne overeným dňa 11. 10.
2011 Ing. Mariánom Drugdom, úradne overeným dňa 14. 10. 2011 Ing. Annou Gallovou, pracovníčkou
Správy katastra Detva.

Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

Súd pripustil zmenu návrhu tak ako to uviedol právny zástupca navrhovateľov.

Ďalej právny zástupca navrhovateľov k veci uviedol: čo sa týka samotného užívania žalovaných

pozemkov, podľa mňa sme dostatočne preukázali, že k užívaniu týchto pozemkov došlo minimálne od
roku 1935, kedy boli uzatvorené tzv. dočasné predajno-kúpne zmluvy. Tieto pozemky užívali jednak
Jozef D., jednak jeho rodičia ako aj jeho potomkovia a ďalší príbuzní. To, že k užívaniu týchto pozemkov
došlo a spôsob užívania týchto pozemkov bolo jednoznačne preukázané svedkami, ktorí vypovedali na
pojednávaní ako aj svedkami, ktorí sa vyjadrili k veci na ohliadke na mieste samom. Vyjadrili sa k tomu,

ktorý pozemok sa užíval, akým spôsobom sa užíval. To, že tieto pozemky boli užívané bolo jednoznačne
preukázané aj stavom, v akom sa tieto pozemky nachádzajú, pretože neužívané pozemky vyzerajú
úplne inač, sú zanedbané, zarastené. To, že I. D. tieto pozemky užíval v dobrej viere ako vlastník, podľa
nás bolo preukázané a to jednak z kúpnej zmluvy, ktorej existenciu sme podľa nášho názoru preukázali,
akurát sme ju nevedeli zabezpečiť, pretože došlo k jej strate, k čomu sa vyjadril aj archív, ktorý uviedol,

že z medzivojnového obdobia sa z týchto dokumentov nezachovalo nič. Nezachovala sa nielen táto
zmluva ale ani žiadne ďalšie zmluvy. To, že Jozefa D. považovali za vlastníka aj ďalšie osoby vyplýva z
toho, akým spôsobom sa ďalšie osoby v tejto lokalite k tomu správali s tým, že I. D. jeho rodina nechala
užívať tento pozemok a sami si užívali iné pozemky. Tvrdíme, že výkon jeho vlastníckeho práva nikdy
nebol tretími osobami rušený. Ani tretia osoba nikdy Jozefovi D. nevytýkala, že by užíval cudzí pozemok.

Tak, ako sa vyjadrili aj svedkovia pán I. D. a pani D. v tom čase nebolo jednoducho možné, aby niekto
užíval cudzí pozemok. Bývalý starosta G. sa vyjadril k tomu, že tento pozemok je jednoducho ich. V
tomto konaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by svedčil o opaku. Podľa môjho názoru takýto dôkaz
ani neexistuje. Podľa môjho názoru to presvedčenie, že som vlastník a správam sa ako vlastník bolo
jednoznačné. Z tohto dôvodu žiadame podanému žalobnému návrhu vyhovieť v celom rozsahu. Viac

nemám k veci čo uviesť.

Zástupkyňa odporcu sa k prejednávanej veci vyjadrila takto: my nenamietame to, že Jozef D. a jeho
rodina tieto pozemky užívali, resp. že ich nerušene užívali. Toto podľa nás nie je sporné, my však
poukazujeme na to, že nebola preukázaná dobromyseľnosť, či už Jozefa D. alebo jeho rodičov. Pri

vstupe do držby aj počas trvania držby. Podotýkam, že v tomto prípade sa navrhovatelia domáhajú
určenia, že tieto pozemky patria do dedičstva po I. D. tým titulom, že tieto pozemky mu boli darované v
roku XXXX I. D., jeho otcom. Samotné darovanie bolo svedkami, t.j. rodinnými príslušníkmi preukázané.
Namietame však, že vôbec nebolo preukázané, že bola nejaká písomná forma tohto daru. Právna
písomná forma daru sa však v tomto prípade nepotvrdila. Bolo to dobrá viera, že Jozef D. získal tieto

pozemky darom od svojho otca Juraja D., keďže je všeobecne známa skutočnosť, že na darovanie
nehnuteľností je potrebná písomná forma zmluvy. Treba sa zaoberať otázkou, či I. D., otec I. D.
nadobudol tieto pozemky titulom dočasnej predajno-kúpnej zmluvy z roku XXXX. Takže ak by I. D. tieto
pozemky nebol nadobudol, nemohol ich ani darovať. Čo sa týka dočasnej predajno-kúpnej zmluvy táto
jednoznačne predpokladala uzavretie kúpno-predajnej zmluvy. My však poukazujeme na to, že v tom

čase pán Zichy nemohol s týmito pozemkami nakladať, pretože tam viaznu ťarchy už od roku 1930.
Pokiaľ sme žiadali predložiť kúpno-predajnú zmluvu z roku 1929, toto je riadna kúpno-predajná zmluva,
pretože v tom čase ešte Jozef X. mohol voľne disponovať so svojimi pozemkami. Čo sa týka dočasnej
kúpno-predajnej zmluvy, tam bolo jednoznačne vysvetlené pánovi I. D. že je to len dočasná kúpno-predajná zmluva, že sa musí uzatvoriť ešte riadna kúpno-predajná zmluva. Na základe takejto zmluvy
teda Juraj D. nemohol byť v domnení, že je vlastníkom týchto nehnuteľností. Splnenie podmienok, ktoré
bolistanovenévdočasnejkúpno-predajnejzmluvenebolipreukázanéatedaanito,žebolauzatvorenáaj

riadna kúpno-predajná zmluva. Podľa nášho názoru teda navrhovatelia nepreukázali dôkazné bremeno
a teda žiadame návrh zamietnuť.

Právny zástupca sa k tvrdeniam odporcu vyjadril takto: my tvrdíme, že Juraj D. nadobudol tieto pozemky
riadnou kúpno-predajnou zmluvou z roku 1942, ktorá sa však nezachovala. Že bola uzavretá o tom

svedčí aj návrh na zápis z roku XXXX. V prílohe je uvedené, že sú tam 4 kúpno-predajné zmluvy z toho
sú 2 originály a dva odpisy. Aj z dnešného fungovania súdov je zrejmé, že pokiaľ by bol niekto doniesol
na súd nejakú žiadosť a tam by uviedol prílohy a tieto prílohy by sa v žiadosti nenachádzali tak by tieto
prílohy boli z tohto dokladu vyškrtnuté, že sa tam nenachádzajú. Čo sa týka písomnej formy darovacej
zmluvy na základe ktorej tieto pozemky nadobudol I. D. od svojho otca I. D., k tomuto sa vyjadrila aj pani
Strapková aj navrhovateľka v III. rade. Tá sa k tomu vyjadrila na výsluchu 9. 1. 2013. Ďalej poukazujeme

na čestné vyhlásenie I. D. XX. 1. XXXX, ktorý už nebol vypočutý na tomto pojednávaní, keďže ešte
predtým, ako bolo začaté pojednávanie zomrel. V tomto čestnom vyhlásení sa vyjadril tiež k tomu, že
tieto pozemky boli darované I. D.. P. mu povedal jeho otec I. D., teda brat I. D.. Tak isto mu to povedal
jeho starý otec. Podľa nášho názoru teda zmluvy uzavreté v písomnej forme boli, akurát to nevieme
preukázať inak, ako svedeckými výpoveďami.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný

o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem.

Podľa§125O.s.p.zadôkazmôžuslúžiťvšetkyprostriedky,ktorýmimožnozistiťstavveci,najmävýsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,
ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

V prejednávanej veci dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že návrh navrhovateľov je
dôvodný, pričom na určovacej žalobe majú navrhovatelia naliehavý právny záujem.
Jedným z predpokladov úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení, t.j. v prejednávanom prípade na určení, že pozemky, ktoré sú predmetom
tohto konania patria do dedičstva. V zásade platí, že navrhovateľ má naliehavý právny záujem na

požadovanom určení vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah,
ktorého je navrhovateľ účastníkom, alebo ak by sa jeho právne postavenie bez toho určenia stalo
neistým. Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) O.s.p. je preventívneho charakteru a má miesto
jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu
a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba

účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu riešeného právneho vzťahu, takže jej
prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy, ktorá odvráti prípadné budúce spory medzi jeho účastníkmi.
Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam, lebo rozsudok vyhovujúci
žalobe môže byť jedným z predpokladov pre vykonanie obnovy vlastníckeho práva pre navrhovateľa
v katastri nehnuteľností buď priamo, na základe rozsudku o určení vlastníckeho práva k týmto

nehnuteľnostiam, alebo tiež nepriamo.

V tomto konaní sa navrhovatelia v I., II. a III. rade voči odporcovi domáhajú, aby súd určil, že do
dedičstva po nebohom Jozefovi D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX,XXX XX G., občanovi SR patrí pozemok - parcela registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere 26 XXX m2,
trvalé trávne porasty, nachádzajúci sa v k. ú. G., vytvorený N. plánom č. ZV-XX/XXXX, vyhotovený
spoločnosťou Geodetická kancelária URBAN - LAUKO, spol. s.r.o. so sídlom Námestie Šoltésovej 14,

934 01 Levice, IČO: 36 796 336 dňa 07.10.2011, autorizačne overeným dňa 11.10.2011 Ing. Mariánom
Drugdom, úradne overeným dňa 14.10.2011 Ing. Annou Gallovou, pracovníčkou Správy katastra Detva.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo a nebolo sporné, že navrhovatelia sú oprávnenými dedičmi
po nebohom Jozefovi D.ovi. V danom prípade navrhovatelia poukazovali na to, že sporný pozemok
nadobudli manželia I. Sarvaš, nar. XX.XX.XXXX, zomretý dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX,

XXX XX G. a T. D., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, zomretá dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX, XXX
XX G., rodičia neb. I. D. od veľkostatkára E. X., a to na základe kúpnej zmluvy. Tieto pozemky potom
v roku 1956 darovali neb. I. D. s tým, že tento svojich rodičov doopatruje a na uvedených pozemkoch
bude hospodáriť.

Súd sa v konaní musel najskôr zaoberať otázkou, či I. D. spolu so svojou manželkou T. D. nadobudli

sporné pozemky, nakoľko originál kúpnej zmluvy nebol súdu doložený a či Juraj D. potom následne
mohol tieto pozemky darovať svojmu synovi I. D., nakoľko ani darovaciu zmluvu z roku 1956
navrhovatelia nedokázali súdu predložiť. Podľa tvrdení navrhovateľov rodičia nebohého Jozefa D. podali
dňa 29.02.1944 žiadosť o vklad vlastníckeho práva titulom kúpy, ktorej súčasťou boli 2 originály kúpnej
zmluvy a 2 odpisy kúpnej zmluvy. Napriek podaniu žiadosti o vklad vlastníckeho práva titulom kúpy

na Okresnom súde v Divine nedošlo v príslušnej pozemkovoknižnej vložke k zmene v osobe vlastníka
predmetných pozemkov, a to pravdepodobne z dôvodu vojnových udalostí. Rodina Sarvašových aj
napriek tejto skutočnosti užívala tieto pozemky ako svoje vlastné, pričom nikdy nemala pochybnosti o
tom, že by bola vlastníkmi sporných pozemkov, o čom svedčia aj výpovede svedkov, ktorí sa vyjadrili,
že v tom čase a v tejto oblasti to fungovalo tak, že každý vedel, komu patria jednotlivé pozemky. Ako

náhle človek vstúpil na cudzí pozemok, bol na to upozornení. Súd taktiež z vykonanej ohliadky zo dňa
10.05.2013 mal za preukázané, že navrhovatelia sa o sporný pozemok starajú, užívajú ho a že majú k
nemu citovú väzbu. O tom, že nie sú vlastníkmi sa dozvedeli asi pred dvomi rokmi. Navrhovatelia však
poukazujú aj na tú skutočnosť, že podľa platnej právnej úpravy neb. Jozef D. ešte počas svojho života
nadobudol vydržaním - najneskôr dňa 01.04.1993 vlastnícke právo k predmetnému pozemku.

Z ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva, že držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo
svojej moci, užíva túto vec a požíva úžitky a plody z tejto veci, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť,
ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Tento objektívny stav je v niektorých prípadoch doplnený
aj subjektívnym presvedčením držiteľa, že vec, s ktorou nakladá, alebo právo, ktoré vykonáva, mu

patrí. V takomto prípade možno hovoriť o oprávnenej držbe, ktorá sa od neoprávnenej držby odlišuje
práve subjektívnym stavom existujúcim v psychike držiteľa, a to jeho dobromyseľnosťou v tom, že
mu vec alebo právo vskutku patrí. Oprávnený držiteľ sa stane vlastníkom veci, ak ju má nepretržite
v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnú vec alebo po dobu 10 rokov, ak je predmetom držby
nehnuteľnosť.Vdanomprípadekzákonnýmpredpokladomvydržaniapatrí,ženeb.I.D.boloprávneným

držiteľom pozemku a nepretržite, najmenej po dobu 10 rokov užíval predmet držby. Súd mal za to, že
neb. Jozef D. bol oprávneným držiteľom pozemku, nakoľko posudzovanie, či je držiteľ v dobrej viere
alebo nie treba hodnotiť aj objektívne a brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s
vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého považovať nemal, resp. nemohol mať
po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí a pozemok užíval

po dobu 10 rokov, nakoľko podľa právneho názoru do doby, počas ktorej má oprávnený držiteľ vec v
držbe je potrebné započítať aj držbu vykonanú pred 01.01.1992, pretože právna úprava Občianskeho
zákonníka z roku 1993 v ustanovení § 129 držbu uskutočňovanú do 31.12.1991 nekvalifikuje odlišne ako
ustanovenie § 132a Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 131/1982 Zb., len ju započítava do dĺžky
vydržacejdoby.NajvyššísúdSRvuznesenísp.zn.5Cdo/30/2010vyslovilnázor,ženovelaObčianskeho

zákonníka vykonaná zákonom č. 509/1991 Zb., účinná od 01.01.1992, nekvalifikovala držbu odlišne v
porovnaní s prechádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku spĺňal k 01.01.1992 podmienky
nepretržitej držby trvajúcej po dobu 10 rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným, nadobudol k tomuto
dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním. Súd taktiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu sp.
zn. 3MCdo/21/2007, podľa ktorého oprávnený držiteľ, ktorý má pozemok v držbe nepretržite po dobu

10 rokov, môže sa stať jeho vlastníkom vydržaním, a to i v prípade, že sa stal oprávneným držiteľom
pred 1. januárom 1992 a podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním boli zavŕšené
potom, čo nadobudol účinnosť zákon č. 509/1991 Zb., a to bez ohľadu na to, či medzitým nenadobudolvlastníctvo vydržaním štát a oprávnenému držiteľovi vzniklo právo na uzavretie dohody o osobnom
užívaní pozemku.

Na základe uvedených skutočností má súd za to, že rodina Sarvašových uvedené pozemky užíva, a to
minimálneodroku1935,kedydošlokuzavretiudočasnýchkúpnopredajnýchzmlúv.Užívanieuvedených
pozemkov bolo preukázané vypočutím účastníkov konania, výsluchom svedkov a ohliadkou na mieste
samom. Listinné dôkazy, kúpnu zmluvu a darovaciu zmluvu sa súdu nepodarilo zabezpečiť, ale ich
existencia bola preukázaná, a to najmä svedeckými výpoveďami, ale predovšetkým tým, že súčasťou

žiadosti o vklad vlastníckeho práva titulom kúpy boli 2 originály kúpnej zmluvy a 2 odpisy a ako je známe
aj zo súčasného fungovania súdov, v prípade pokiaľ by žiadosť neobsahovala uvedené prílohy, tieto by
boli zo žiadosti vyškrtnuté. Súd má teda za to, že originál kúpnej zmluvy existoval, avšak najmä z dôvodu
vojnových udalostí sa nezachoval, čo uviedol aj Štátny archív v Banskej Bystrici. Čo sa týka darovacej
zmluvy, táto podľa navrhovateľov uzavretá bola, avšak sa nezachovala. Jej existenciu však potvrdilo
viacero svedkov vo svojich výpovediach. Taktiež podľa platnej právnej úpravy neb. Jozef D. nadobudol

vlastnícke právo k spornému pozemku vydržaním, nakoľko boli splnené zákonné podmienky vydržania.
No aj napriek tomu, že sa súdu nepodarilo v prejednávanej veci zabezpečiť priame dôkazy, nepriame
dôkazy sú, a to výpovede viacerých svedkov, ktoré sú v rozhodujúcich otázkach zhodné a preto súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.1O.s.p.aajnapriektomu,ževkonanímaliplnýúspech
navrhovatelia, súd im náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tieto si právny zástupca navrhovateľov

nežiadal uplatniť.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanie do15-tichdníododňajehodoručenia,prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným

počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. a popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3) je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (pokiaľ zákon
pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované a treba ho predložiť
s potrebným množstvom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné).

Manžel, ktorý uzavretím manželstva prijal priezvisko druhého manžela, môže do 3 mesiacov od
právoplatnosti rozsudku na príslušnom oddelení úradu, povereného viesť matriku požiadať o priezvisko
predchádzajúce.