Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 9, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 2T/62/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716010706
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Mazúch

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5716010706.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Mazúcha a prísediacich Ing.

Dušana Laššáka a Jarmily Ďuranovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.08.2016 v Martine takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný K. X., L.. XX.XX.XXXX E. Ž.W. L. Y., P. J. P. Š., A.. X. C. XXX/XX , M. C. , G. J. P. Š. , A..
I.. T. Č.. XX/XX, M. C., toho času vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Žilina, čiastočný invalidný dôchodca,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

v Turčianskej Štiavničke na A.. I. . T. XX/XX, od 20.11.2015 voči svojej manželke T. X., L.. XX.XX.XXXX

a od mája 2015 voči jej deťom pochádzajúcim z predchádzajúcich vzťahov , Ľ. B., L.. XX.XX.XXXX S.
T. B. , L.. XX.XX.XXXX, konal tak , že manželke zobral všetky doklady vrátane občianskeho preukazu a
platobnej karty , a telefónnej karty , nedovolil jej dvíhať dcérin telefón , manželka mu musela odovzdať
všetky peniaze , ktoré dostávala vo forme výživného na maloletú T.Í. , náhradného výživného na
maloletého Ľ. ako aj rodinné prídavky , nemohla rozhodovať o použití finančných prostriedkov , ktoré
boli určené pre deti a to v súvislosti s platbami do školskej jedálne , maloleté deti nechodili na školské
obedy, maloletej T. dávali niekedy v družine stravu zo škôlky , resp. manželka nemohla peniaze používať

na iné potreby pre deti, deťom nadával do debilov , voči maloletému Ľ. W. C. T. používal aj fyzické tresty
a to tak, že ich bil školským pravítkom , deti nemali prístup do kuchyne a tým prístup k jedlu , pretože
obžalovaný kuchyňu zamykal , manželke T. X. nedovoľoval rozhodovať o spôsobe výchovy detí, ktoré
má zverené do výchovy , opakovane na ňu fyzicky zaútočil, kedy bola privolaná aj policajná hliadka,
ale T. X. následne trestné oznámenie nepodala a v druhom prípade pri riešení v rámci priestupkového
konania vypovedala v prospech K. X., nakoľko tento jej to prikázal, neustále po manželke ako aj deťoch
kričal, vyžadoval plnenie jeho príkazov, lebo inak by ich zbil , v prípade, že bol pod vplyvom alkoholu sa
jeho agresivita stupňovala , viackrát ťahal manželku T. za vlasy a zbil ju , podľa znalca G.. I. Š. a jeho

znaleckých posudkov č. 9/2016 a č. 10/2016 v prežívaní a správaní manželky T. X. , sú očividné stopy po
dlhodobom psychickom strádaní , na ktorom sa podieľal svojim konaním aj obžalovaný - jej manžel K. X.,
psychická traumatizácia spôsobila u nej pasivitu , rezignovanosť , neschopnosť odporu , neschopnosť
navonok prejaviť svoje city, špecificky vo vzťahu k obžalovanému disimuláciu psychických ťažkostí a
taktiež deti podľa znalca sú postihnuté konaním obžalovaného v súlade so svojim temperamentom , u
Ľ. sú to hyperaaktivita a poruchy správania u T. úzkosť a cit menejcennosti , obidve deti v prítomnosti
obžalovanéhozažívajúsilnýdiskomfort,maloletýĽ.jedobudúcnostiohrozenýdissociálnymsprávaním,

maloletej T. hrozia zdravotné problémy z okruhu psychosomatických ochorení,

t e d a

blízkej osobe a osobe v jeho starostlivosti a výchove, spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie
bitím , údermi, ponižovaním, pohŕdavým správaním , vyvolávaním strachu a stresu, ktoré ohrozovalo
ich fyzické a psychické zdravie, ako aj bezdôvodným odopieraním stravy , čin spáchal závažnejším

spôsobom konania- po dlhší čas , na viacerých osobách,č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr.

zákona s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Tr. zák.,

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 208 ods. 3, § 38 ods. 5, § 39 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému ukladá trest odňatia slobody vo

výmere 5 / päť/ rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ , d/ Tr. zák. obžalovanému ukladá protialkoholické ochranné liečenie ústavnou

formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor okresnej prokuratúry Martin podal 02.06.2016 obžalobu na K. X. pre skutok právne posúdený
ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1. písm. a/ písm. b/, ods. 3 písm. d/
Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ písm. j/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe ako je uvedené

vo výroku podanej obžaloby prokurátora.

Súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní a jeho zhodnotení dospel k záveru, že
obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je z neho uznaný za vinného vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný je usvedčovaný najmä výpoveďami svedkov maloletých detí, výpoveďou poškodenej z
prípravného konania, výpoveďami svedkýň C.. X. C. , C.. I. G., znaleckými posudkami z odboru
psychiatrie a psychológie i ďalšími listinnými dôkazmi.

Svedok maloletý Ľ. B. vypovedal, že keď prišli zo školy a rodičia neboli doma, tak si z kuchyne nemohli

nič zobrať, pretože bývala zamknutá. Rodičia sa niekedy vrátili domov až po 18 - stej hodine. V škole na
obedy nechodil. Na obedy nechodila ani jeho sestra T., pretože obžalovaný im obedy neplatil aj napriek
tomu, že rodina finančné prostriedky mala. V prípade, že obžalovaný chodil s ich maminou do práce, tak
ona nemávala pri sebe ani cent, ale všetko mal k dispozícii obžalovaný. Ten bol niekedy dobrý a niekedy
zlý, ale sestra T. mu hovorila, že trieskal mamine hlavu o stenu. Obžalovaný ho bil pravítkom vtedy,

keď neposlúchali, veľmi ho to bolelo. Obžalovaného nemal rád, pretože zamykal kuchyňu, bol hladný
a preto niekedy sa nemohol najesť. Obžalovaný popíjal alkoholické nápoje, chodil popíjať borovičku a
býval opitý.

S výpoveďou maloletého svedka korešponduje, dopĺňa ju a je s ňou v zhode aj výpoveď maloletej

svedkyne T. B.. Svedkyňa vypovedala, že museli spĺňať pokyny obžalovaného, lebo keby tak neurobili,
tak by ich bol zbil . Zatváral pred nimi kuchyňu. Asi 5 - krát ju zbil ohybným pravítkom, keď nepočúvali.
Kuchyňu zatváral z dôvodu, lebo si myslel, že by si mohli nabrať jesť. V škole nechodili na obedy a
obžalovaný im nechcel platiť družinu. V škole bývala hladná a tak od pani učiteľky niekedy pýtala jesť,
to čo nezjedli v škôlke. V tom prípade im doniesli na tácke chlebíčky do triedy. Jej otec k nim chodiť

nemohol, lebo mu to zakázal obžalovaný. Jej otec sa nemohol rozprávať s mamou, lebo to zakázal
obžalovaný. Obžalovaný robil jej matke zle, pretože ju ťahával za vlasy, najmä vtedy keď bol opitý.
Obžalovaný píjaval doma a aj v krčme.

S výpoveďami detí je v zhode a obžalovaného usvedčuje aj poškodená T. X. výpoveďou z prípravného

konania a konfrontácie. Svedkyňa vypovedala, že správanie obžalovaného sa zmenilo v novembri 2015,
keď začal požívať alkoholické nápoje. Vtedy oslavovala meniny a obžalovaný sa opil a zbil ju. Ťahal ju
za vlasy a dcéra kričala, aby ju nechal tak. Z tohto dôvodu zavolala T. S. Q., aby s manželom niečo robili
a aby mu prišli dohovoriť. Q. obžalovanému dohováral, ale pohádali sa. Nakoniec zavolali policajtov. V
januári 2016 ich začala vyšetrovať aj sociálka , pretože syn Ľ.A. bol umiestnený v liečebnom sanatóriu

v Ľ., ale po vianočných prázdninách sa tam nevrátil. Obžalovaný syna Ľ. bíjaval pravítkom. Riaditeľkaškoly im dohovárala, že takéto veci sa neriešia bitkou, ale ústami. Zranenia Ľ. nemal, ale začal sa od
strachu pomočovať a utekal z domu. Ich deti sa nestravovali v školskej jedálni, pretože obžalovaný
povedal, že to platiť nebude. Škola im však stravovanie v školskej jedálni odporúčala. Všetky finančné

prostriedky, ktoré aj dostala ako rodinné prídavky a dávky z úradu práce a sociálnych vecí a rodiny
odovzdávala obžalovanému, lebo ten tvrdil že sú to ich spoločné peniaze. Neodporovala mu, lebo sa
bála že ju zbije, ak mu nedá peniaze. Jej deti sa obžalovaného boja, lebo kričí , nepúšťa ich von. Syn
jej dokonca povedal, že obžalovaného nenávidí. Obžalovaný im všetko prikazoval, bil deti a veľmi sa ho
báli. Telefón nemala k dispozícii, lebo manžel jej síce kúpil kartu, ale potom ju zobral a dcérin telefón,

ktorý jej kúpil jej otec jej obžalovaný zakazoval dvíhať. Taktiež jej nedovolil stretávať sa inými ľuďmi .
Po nasťahovaní do Turčianskej Štiavničky jej zobral všetky doklady a odvtedy ich má pri sebe. Doklady
mal síce v peňaženke, ale peňaženky sa nemohla ani dotknúť . V prípade, že obžalovaný začne na ňu
kričať, tak sa bojí začne sa triasť, deti idú rýchlo do svojej izby a trasú sa. Obžalovaný požíval alkoholické
nápoje od novembra 2015 do januára 2016. Obžalovaný deťom nadával, že sú dementi a debili, nie
sú normálne deti, sú na hlavu choré.

Svedkyňa na hlavnom pojednávaní zmenila výpoveď a vypovedala v prospech obžalovaného. Zmenu
výpovede vysvetľovala tým, že jej pracovníci z úradu sociálnej práce povedali, že ak nebude vypovedať
v neprospech obžalovaného, tak jej zoberú deti.

Súd však zmennej výpovedi svedkyne neuveril, pretože zmenená výpoveď na hlavnom pojednávaní je
v rozpore s ďalšími vykonanými dôkazmi a znalec z oblasti psychológie sa na hlavnom pojednávaní
vyjadril, že zmenená výpoveď je nedôveryhodná.

Obžalovaný je z konania nepriamo usvedčovaný aj výpoveďou svedkyne C.. X. C., riaditeľky základnej

školy v P. Š.. Svedkyňa vypovedala, že po nastúpení do školy sa maloletá T. začala sťažovať že býva
hladná,čoriešilasobidvomarodičmi.PočasesazačalĽ.sťažovať,žedostávabitku,začalzaňouchodiť
a preto to riešili. Snažila sa rozprávať aj s matkou a upozornila ju na to, aby prestali deti fyzicky trestať.
Napriek tomu bol Ľ. umiestnený cez prázdniny do sanatória do Ľ., s čím matka dieťaťa nesúhlasila.
Následne riešila teplú stravu pre malú T. a potom sa dozvedela od matky, ktorej sa podarilo ujsť z

domu do školy, že obžalovaný jej zobral telefón, zakazuje jej komunikovať s ľuďmi, chodiť do obchodu
a tiež zasahovať do výchovy detí. Obžalovaný opakovane odmietal prihlásiť deti do školskej jedálne s
odôvodnením, že majú doma čo jesť, pričom bolo z ich správania zrejmé, že bývali hladné. Obžalovaný
sa k deťom a k manželke správal neadekvátne a boli ním zastrašovaní. Deti viackrát hovorili, že chcú
bývať na inom mieste.

S výpoveďou tejto svedkyne korešponduje a dopĺňa ju aj výpoveď svedkyne C.. I. G. z Úradu práce
sociálnych vecí a rodiny Martin. Svedkyňa vypovedala , že intenzívna sociálna práca s rodinou nastala
v januári 2016, kedy im oznámili, že maloletý Ľ. nenastúpil po vianočných prázdninách naspäť do
výchovnéhosanatóriavĽ..ZošetreniavyplynuložeobžalovanýX.jestálezávislýodalkoholu,nadmerne

požíva alkoholické nápoje a neprimerane sa správa voči manželke a ich deťom, o čom svedčil aj zásah
policajnej hliadky v rodine dňa 04.12.2015, keď X. fyzicky napadol manželku. Z písomných podkladov
školy vyplývalo, že obžalovaný deti neprimerane trestá a to aj fyzicky. Maloletý Ľ. sa vyjadril, že doma
dostáva za všetko bitku. Pri snahe kontaktovať matku detí telefonicky, telefón dvíhal obžalovaný X. a to
často aj pod vplyvom alkoholu. Maloleté deti bývali podľa údajov školy dosť hladné a na desiatu dostávali

len suchú stravu. Nechodili na obedy, napriek tomu že navštevovali školskú družinu. Starosta obce G.
M. úradu oznámil, že 19.01.2016 bol svedkom zásahu polície v domácnosti obžalovaného, ktorý bol
pod vplyvom alkoholu a manželku aj s dvomi deťmi vyhadzoval z domu. Deťom podľa šetrenia chýbala
teplá a pestrá strava. Maloletá T. sa v škole vyjadrila, že už nechce bývať s obžalovaným X.. Podľa
šetrenia, ten manželke zobral telefón a berie jej aj všetky peniaze. Kuchyňu zamyká pred deťmi, tak

aby nemali prístup k jedlu v akomkoľvek čase. Maloletá T. uvádzala v škole, že býva hladná. Matka
detí v neprítomnosti manžela im uviedla, že sa ho bojí, že mu musí dávať všetky peniaze a obžalovaný
jej zobral telefón. V prípade, že by mala k dispozícii finančné prostriedky, tak by deťom obedy v škole
zaplatila.

Obžalovaný je usvedčovaný aj výpoveďou svedkyne X. O. , pracovníčky z Úradu práce sociálnych
vecí a rodiny v Martine. Svedkyňa obdobne vypovedala , že podľa písomného vyjadrenia výchovného
ústavu v Ľ. obžalovaný X. navštevoval Ľ. v tomto ústave často pod vplyvom alkoholu. Základná škola
im v rámci úradného šetrenia oznámila, že deti bývajú v škole hladné, majú neprimeranú stravu anemajú zaplatené obedy. Maloletý Ľ. sa sťažoval, že dostáva fyzické tresty, čo riešili pohovorom s
obžalovaným aj matkou detí. Úrad zvolal aj prípadovú konferenciu za účasti riaditeľky školy, starostu
obce,matkymaloletýchdetí,obžalovanéhoapánaT.-otcamaloletejT..PoškodenáX.uviedla,ževšetky

jej doklady aj finančné prostriedky má obžalovaný a ona sa ho bojí. T. uviedol, že X. má prísnu výchovu a
nemôže telefonovať dcére, ale len vo vyhradený čas. Podľa informácii, najmä starostu a riaditeľky školy,
deti nemajú prístup k jedlu, pretože obžalovaný zamyká kuchyňu. X. nesmela chodiť sama a všetky
peniaze, ktoré dostávala ako výživné na deti, musela odovzdávať obžalovanému. Z tohto dôvodu podali
oznámenie na prokuratúru. V rámci jedného šetrenia ich obžalovaný nechcel vpustiť do domu, lebo dom

jeho majetok. Dôvod na umiestnenie maloletých detí do iného výchovného prostredia nebol, pretože
matka detí sa snažila i snaží zabezpečiť starostlivosť o svoje deti. Poškodená X. im raz oznámila, že keď
bola na návšteve obžalovaného vo väzbe, tak si robil výpisky a poznámky v tom smere, že má zmeniť
výpoveď, že nie je pravdou to čo povedala, má ísť za lekárom, aby jej napísal, že dobre nepočuje a
preto tak vypovedala na polícii. Tieto výpisky predložila a sú aj obsahom vyšetrovacieho spisu.

Obžalovaný je usvedčovaný a s vyššie uvedenými dôkazmi sú v zhode aj výsledky znaleckého skúmania
z odboru psychológie. Znalec G.. I. Š.Ú., na hlavnom pojednávaní predniesol písomný posudok.
Vypovedal, že poškodená T. X. má priemernú kapacitu inteligencie a pamäti. Poslúchala príkazy
despotického manžela, ktoré boli v rozpore s jej myslením a cítením. Na jeho príkaz zatajovala jeho
negatívny vplyv na ňu a deti. U poškodenej sa postupne vyvinul komplex úzkostných a depresívnych

príznakov, ktoré zatajuje. Má strach z obžalovaného, je submisívna a nedokáže odporovať jeho
despotickému správaniu . Z týchto dôvodov trpí. K svojim deťom je však obetavá láskavá a trpezlivá .
Vzťah k deťom je pre ňu dominantný. Je spôsobilá reprodukovať svoje zážitky, ktorých zložitosť
neprekračuje kapacitu inteligencie v zhode s objektívnou skutočnosťou. Znaleckým skúmaním dospel k
záveru, že v prežívaní a správaní poškodenej sú očividné stopy po dlhodobom psychickom strádaní, na

ktorom sa podieľal svojim konaním aj jej manžel, obžalovaný K. X.. Psychická traumatizácia spôsobila u
nej pasivitu rezignovanosť, neschopnosť odporu, neschopnosť navonok prejaviť svoje city a špecificky
vo vzťahu k obžalovanému disimuláciu psychických ťažkostí. K zmenenej výpovedi poškodenej na
hlavnom pojednávaní vypovedal, že je nedôveryhodná, zmena je naivná a poškodená je pod vplyvom
obžalovaného.

Znalec ďalej predniesol znalecký posudok aj z psychologického vyšetrenia maloletých detí. Dospel k
záveru, že hyperaktivita a poruchy správania u Ľ. a úzkostnosť a pocit menejcennosti u T. súvisia
so stresom a zážitkami frustrácie vyvolávaných obžalovaným. Obe deti sú schopné správne vnímať a
reprodukovať prežité udalosti. Obžalovaného sa boja a pod jeho vplyvom dokážu účelovo vypovedať.

Vzťah oboch detí k obžalovanému Zelienkovi je jednoznačne negatívny. Deti sú postihnuté konaním
obžalovaného v súlade so svojím temperamentom. U Ľ. sú to symptómy hyperaktivity a poruchy
správaniaauT.úzkosťapocitmenejcennosti.Detivprítomnostiobžalovanéhozažívajúsilnýdiskomfort.
Maloletý Ľ. je do budúcnosti ohrozený disociálnym správaním a maloletej T.L. v prípade nerealizácie
sanačných opatrení hrozia zdravotné problémy z okruhu psychosomatických ochorení.

Obžalovaný je usvedčovaný aj znaleckým skúmaním z odboru psychiatrie. Znalec dospel k záveru ,
že obžalovaný je neharmonicky štruktúrovanou osobnosťou s rysmi nezdržanlivosti a maladaptívnymi
prejavmi. Jedná sa u neho o závislosť na alkohole s degradačnými zmenami osobnosti. Trpel nimi
aj v čase spáchania trestného činu. Rozpoznávacie schopnosti boli v sledovanej dobe nenarušené,

ovládacie schopnosti boli znížené prevažne v dôsledku účinku požitého alkoholu v nepodstatnej miere.
Obžalovaný bol a je schopný chápať význam a zmysel trestného konania. Vplyv požitého alkoholu
sa prejavil bežnými účinkami na duševnú činnosť, uvoľnením zábran a odtlmením pudovej oblasti a
uľahčením trestnej činnosti. Znalec zistil syndróm závislosti na alkohole na chorobnej úrovni, preto
odporučil nariadiť ochrannú protialkoholickú liečbu ústavnou formou. Pobyt obžalovaného na slobode je

relatívne nebezpečný, pokiaľ bude užívať alkoholické nápoje.

Vykonané priame aj nepriame dôkazy teda vytvárajú ucelenú reťaz, z ktorých je možné jednoznačne
bezpečne a spoľahlivo vyvodiť záver , že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je z neho uznaný za
vinnéhovovýrokovejčastipodanejobžaloby.Súdupravil časovéobdobie,pretožesvedkyňapoškodená

už v prípravnom konaní vypovedal že správanie obžalovaného sa zmenilo k horšiemu, voči deťom od
mája 2015 a k nej od novembra 2015 potom, čo obžalovaný začal vo zvýšenej miere požívať alkoholické
nápoje.Obžalovaný v priebehu trestného konania vypovedal rozporne. Na začiatku trestného stíhania
vypovedal, že nie je vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Následne na vlastnú žiadosť opätovne
ku skutku vypovedal a priznal sa v plnom rozsahu a vyslovil ľútosť nad svojim konaním s prísľubom, že

sa obdobného správania už nikdy nedopustí. Počas výsluchu svojej manželky si uvedomil, že správanie
ktoré mal voči nej a deťom nebolo v súlade s ich predstavami, aj keď je pravda že on sa snažil, aby boli
deti poslušné a právali sa slušne k manželke, k nemu, aj k ostatným ľuďom. Teraz si však uvedomil,
že jeho výchova bola veľmi prísna a vychádzal z toho, akým spôsobom bol vychovávaný on. Mali málo
finančných prostriedkov a snažil sa tieto ušetriť, kde sa len dalo. Nebolo správane, že šetril aj na strave a

preto nedovolil manželke, aby zakúpila deťom obedy v škole, aj napriek tomu, že ho na to upozorňovala
aj riaditeľka školy. On však doma každý deň varil, piekol im koláče a považoval to za dostatočné. Priznal,
že pod vplyvom alkoholu napadol manželku. Správanie syna Ľ. sa po pobyte v Ľ. zlepšilo. Deti nepúšťal
von, pretože mali zlé výsledky v škole.

Následne obžalovaný opäť popieral spáchanie trestnej činnosti a vysvetľoval, že deti fyzicky nebil, viedol

ich k dobru, chcel im len dobre a do kuchyne ich nepúšťal, pretože tam bol aj plynový sporák a iné veci.
V prospech obžalovaného vypovedala aj poškodená na hlavnom pojednávaní.

Súd obranu obžalovaného zhodnotil ako nedôveryhodnú, účelovú a v rozpore s vykonanými dôkazmi
v trestnej veci, najmä s objektívnymi znaleckými skúmaniami, ako aj výpoveďami maloletých detí. Súd

preto obrane obžalovaného neuveril.

Súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §
208 ods. 1 písm. a/ písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ písm. j /
Tr. zákona. Týraním sa rozumie zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktorej sa vyznačuje vyšším

stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba poisťuje ako ťažké príkorie.
Pocit ťažkého príkoria je subjektívnou kategóriou a vzhľadom na individualitu každého jednotlivca
nie je možné všeobecne ustáliť, že konkrétne správanie by malo u každého vyvolať tie isté pocity.
Z vykonaného dokazovania aj vzhľadom na vyššie uvedené je preukázané, že obžalovaný svojim
konanímnaplnilvšetkyznakyskutkovejpodstatytohtostíhanéhozločinu.Poškodenejajjejdeťomboloaj

konaním obžalovaného nepochybne spôsobené fyzické i psychické utrpenie, ako je to objasnené najmä
znaleckým psychologickým skúmaním (poškodená - komplex úzkostných a depresívnych príznakov,
psychická traumatizácia spôsobujúca u nej pasivitu, rezignovanosť, neschopnosť odporu, neschopnosť
navonok prejaviť svoje city a špecificky vo vzťahu k obžalovanému disimuláciu psychických ťažkostí,
deti - poruchy správania, úzkosť, pocit menejcennosti ). Konanie obžalovaného obsahovalo fyzické

tresty - pravítkom, údery voči poškodenej, ťahanie za vlasy, jej ponižovanie, najmä vulgárne nadávky
pod vplyvom alkoholu, obmedzovanie v slobodnom rozhodovaní, v nosení svojich dokladov, používaní
finančných prostriedkov. Ak obžalovaný zamykal kuchyňu i kvôli tomu, že z jeho pohľadu tam boli
nebezpečné veci, mal a aj mohol zabezpečiť, aby deti mali prístup k jedlu po návrate zo školy na
inom mieste domu. Obžalovaný sa dopustil konania na viacerých osobách, teda na troch a konania sa

dopúšťal po dlhšiu dobu a opakovane, viackrát pod vplyvom alkoholických nápojov. Obžalovaný konal
v priamom úmysle, ako je to uvedené v § 15 písm. a/ Tr. zákona.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu vychádza hlavne z ustanovení § 34 § 36 §37 § 38 § 39 Tr.
zákona. Súd poľahčujúce okolnosti nezistil, a ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák. pri prevahe priťažujúcich

okolností - predchádzajúce spáchanie trestných činov (§ 37 písm. m/ Tr. zák.) nepoužil, pretože
aplikoval ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zák., keďže obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Martin
zo 16.10.2012, sp. zn. 13T/169/2012, uznaný vinným pre zločin obmedzovania osobnej slobody v
spolupáchateľstve podľa § 20 § 183 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere
1 rok a 8 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Trest

vykonal 20.02.2014. Obžalovaný bol okrem toho uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Martin
z 10.06.2015, sp. zn. 1T/46/2013 zo zločinu vydierania v spolupáchateľstve a obmedzovania osobnej
slobody v spolupáchateľstve podľa § 20 § 189 ods. 1 ods. 2 písm. a/, § 183 ods. 1 ods. 2 písm. a / Tr.
zákona. Súd musel z týchto dôvodov základnú trestnú sadzbu po aplikácii ustanovenia § 38 ods. 5 Tr.
zák. od 7 do 15 rokov, zvýšiť na trestnú sadzbu 11 rokov až 15 rokov.

Súd však dospel k záveru, že vzhľadom na osobu obžalovaného (čiastočný invalidný dôchodca),
ako aj okolnosti prejednávaného prípadu by bolo ukladanie nepodmienečného testu odňatia slobody
v trestnej sadzbe 11 až 15 rokov pre obžalovaného neprimerane prísne a že účel trestu možno
dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania za súčasného uloženia protialkoholického ústavného ochrannéholiečenia. Obžalovaný je zdravotne postihnutý, je čiastočný invalidný dôchodca. Trpí najmä hypertenziou,
poškodením chrbtice a zraku, čo sú objektívne vážne ochorenia. K okolnostiam prípadu je potrebné
uviesť, že obžalovaný napriek svojmu správaniu voči manželke a deťom na druhej strane, podľa

svojich najmä zdravotných možností pracoval, zabezpečoval v určitej miere finančné prostriedky pre
rodinu, pripravoval raňajky i desiate deťom, varil obedy a teda „svojským“ spôsobom sa snažil rodinu
zabezpečovať a vychovávať deti. Jeho „výchova“ však až tak neprimeraná, že sa dopustil stíhaného
zločinu. Z týchto všetkých dôvodov súd dospel k záveru, že na prevýchovu obžalovaného, aj pre účely
generálnej prevencie bude postačovať uloženie trestu vo výmere 5 rokov. Obžalovaný v posledných

desiatich rokoch pred spáchaním činu bol výkone trestu pre úmyselný trestný čin, preto ho zaradil ho
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Súd obžalovanému zároveň uložil aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, pretože podľa
znaleckého skúmania obžalovaný trpí závislosťou na alkohole a trestnej činnosti násilného charakteru
sa dopustil pod jej vplyvom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom
súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný úči-
nok ( § 306/2 ).
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.