Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/46/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108200007
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7108200007.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň Mgr.

Angeliky Sopoligovej a JUDr. Evy Feťkovej v právnej veci navrhovateľky: E. Á., nar. X.X.XXXX, bytom v
L., N. XX, zastúpenej JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so sídlom v Rožňave, ul. Cyrila a Metoda
4, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, IČO: 00
151 866, v konaní o zaplatenie 1 349,78 eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Košice I č.k. 13C/1/2008-232 zo dňa 7.11.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľke sumu 1 349,78 eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 2.1.2008 do zaplatenia, do

3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozsudok odôvodnil tým, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala od odporcu zaplatenia
sumy 40 663,50 Sk (1 349,78 eur) s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 2.1.2008 (t.j. podania
návrhu) do zaplatenia a náhrady trov konania. Podaný návrh odôvodnila tým, že dňa 23.1.2007
jej bolo zaistené motorové vozidlo zn. Audi A4 Avant, čiernej farby, EČV: L.-XXXAV v súvislosti

s vykonávaním procesných úkonov z dôvodu údajnej krádeže predmetného motorového vozidla.
Motorové vozidlo bolo zaparkované od 23.1.2007 na parkovisku OR PZ Rožňava a následne dňa
31.1.2007boloprevezenénaparkoviskoAutomobilovýchopravovaníMVSRvKošiciach.Navrhovateľke
bolo odovzdané dňa 24.4.2007 v poškodenom stave - poškodenie laku vozidla. Uznesením OO PZ
Košice - Staré mesto, ČVS: T.-XXXX/SM-N.-XXXX zo dňa 30.8.2007 bolo zastavené trestné stíhanie
vo veci prečinu poškodzovania cudzej veci, pričom z odôvodnenia tohto uznesenia vyplynulo, že k
poškodeniu motorového vozidla došlo pri manipulácii počas prepravy do opravovne odporcu, resp. v

jeho priestoroch. Vzhľadom k tomu, navrhovateľka vyzvala odporcu na opravu vozidla, ktorý ale odmietol
opravu v celom rozsahu vykonať. Navrhovateľka si dala opravu predmetného motorového vozidla
vykonať v servise AUTO UNIVERSAL K&L s.r.o., Čučmianska Dlhá 26, Rožňava, za ktorú zaplatila
40 663,50 Sk (1 349,78 eur) v zmysle faktúry č. 70/5 zo dňa 22.5.2007. Listom zo dňa 22.10.2007
navrhovateľka odporcu vyzvala na náhradu škody, ktorý škodu odmietol uhradiť.

Pôvodne žalovaný odporca Automobilové opravovne MV SR, so sídlom v Košiciach, Priemyselná

1 - (uznesením súdu prvého stupňa č.k. 13C/1/2008-50 zo dňa 6.11.2009 na jeho miesto vstúpilo
Ministerstvo vnútra SR, so sídlom v Bratislave, Pribinova) s podaným návrhom nesúhlasil a namietal
aktívnu legitimáciu navrhovateľky, rozsah poškodenia predmetného motorového vozidla, ako aj jeho
vznik v priestoroch žalovaného. Poukazoval na svoju ponuku opraviť poškodenie na svoje náklady,pričom zo strany navrhovateľky oprava bola odmietnutá. Ďalej namietal, že škodu si navrhovateľka
uplatnila po viac ako 6 mesiacoch od odovzdania vozidla a táto skutočnosť nebola predmetom zápisu v
potvrdení o vrátení veci. Preto škoda nebola uplatnená predpokladaným spôsobom.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil v zmysle § 89 ods. 1 zákona č.
301/2005 Z.z. (Trestný poriadok), § 92 Trestného poriadku, 94 ods. 1,2 Trestného poriadku, § 97
Trestného poriadku, § 747 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 749 ods. 1 OZ, § 752 OZ,
§ 753 OZ, § 420 ods. 1 až 3 OZ, § 517 ods. 1, 2 OZ a dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním bolo

preukázané, že navrhovateľka v čase zaistenia predmetného motorového vozidla dňa 24.1.2007 bola
vlastníčkoumotorovéhovozidlazn.AudiA4Avant,včiernejfarbe,EČV:L.-XXXAV,ktoréjejbolozaistené
v súvislosti s vykonávaním procesných úkonov v dôsledku údajnej krádeže predmetného motorového
vozidla pracovníkom OR PZ v Rožňave. Predmetné motorové vozidlo bolo následne dňa 31.1.2007
prevezené do areálu Automobilových opravovní MV SR v Košiciach, kde bolo zaparkované v areáli
na dvore až do dňa 24.4.2007, kedy bolo v poškodenom stave vydané otcovi navrhovateľky, ktorý

ho prevzal za účasti vyšetrovateľa OR PZ v Rožňave V. N.Ú.. Konštatoval, že predmetné motorové
vozidlo bolo prevzaté v poškodenom stave, o čom svedčí zápis o prevzatí motorového vozidla, taktiež
je to zrejmé zo zápisu o obhliadke motorového vozidla bezprostredne po jeho umytí v Rožňave, kedy
otec navrhovateľky podal trestné oznámenie o poškodzovaní cudzej veci. V znaleckom posudku Ing.
Zoltána Bereša, ktorého súčasťou bol aj znalecký posudok Ing. Petra Gerčáka znalec pripustil, že v

dôsledku prelakovania vozidla mohla byť výška škody určená tak, ako je vyčíslená vo faktúre za opravu
motorového vozidla v žalovanej výške 40 663,50 Sk. Zároveň tým bolo vyvrátené, aby poškodenie
laku predmetného motorového vozidla bolo spôsobené padaním miazgy a semienok z topoľa, ktorý sa
nachádzal v areáli Automobilových opravovaní MV SR v Košiciach, kde bolo vozidlo zaparkované od
31.3.2007 do 24.4.2007. Vzhľadom k tomu súd prvého stupňa mal za to, že k poškodeniu motorového

vozidla došlo v areáli Automobilových opravovní MV SR, kde bolo auto zložené do úschovy na
základe zmluvy o úschove uzavretej medzi Krajským riaditeľstvom PZ v Košiciach a Automobilovými
opravovňami MV SR v Košiciach, za ktorú zodpovedá odporca a preto súd prvého stupňa žalobe vyhovel
v celom rozsahu.

Čo sa týka námietky odporcu o premlčaní nároku navrhovateľky v zmysle § 753 OZ, súd prvého stupňa
poukázal na to, že zmluva o úschove nebola uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom, ale ide o vzťah
obchodnoprávny medzi Krajským riaditeľstvom PZ v Košiciach a Automobilovými opravovňami MV SR
ako uschovávateľom prevzatých vecí, ktoré preberal od Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach podľa
ustanovení Trestného poriadku. Preto v danom prípade konštatoval zodpovednostný vzťah odporcu voči

navrhovateľke za spôsobenú škodu na jej motorovom vozidle. Na premlčanie v tomto prípade aplikoval
ust. § 106 ods. 1, 2 OZ a vychádzal z toho, že navrhovateľka zistila výšku škody a kto za ňu zodpovedá
dňa 24.4.2007, pričom návrh na začatie konania podala dňa 2.1.2008 a vzhľadom k tomu si uplatnený
nárok uplatnila včas.

Súd prvého stupňa priznal navrhovateľke aj uplatnený úrok z omeškania od 2.1.2008, t.j. odo dňa
podania návrhu na súd prvého stupňa v zákonom stanovenej výške 8,5% ročne zo žalovanej istiny do
zaplatenia v zmysle § 517 ods. 1, 2 OZ a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do
31.12.2008.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania a to v tom znení, že o nich
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku podal včas odvolanie odporca. Uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ a
f/ O.s.p., teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne v zmysle § 220 O.s.p.

Odvolanie odôvodnil tým, že Ministerstvo vnútra SR do konania ako nový účastník na strane odporcu
vstúpilo až na základe uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa 6.11.2009, z čoho vyplýva, že nárok

navrhovateľky bol voči nemu ako novému účastníkovi konania už v čase jeho vstupu do konania
premlčaný v zmysle § 106 ods. 1, 2 OZ, vychádzajúc z tej skutočnosti, že premlčacia doba začala
plynúť dňa 24.4.2007 a uplynula dňa 24.4.2009. Poukazoval aj na nedodržanie lehoty v zmysle § 753
OZ a z toho vyplývajúcu preklúziu práva navrhovateľky, pričom súd prvého stupňa si v odôvodnenírozsudku zamieňa vznesenú námietku premlčania a jeho tvrdenie o nedodržaní lehoty v zmysle §
753 OZ. Mal za to, že v zmysle § 753 OZ vzájomných práv z úschovy sa možno domáhať iba do 6
mesiacov po vrátení veci, inak zaniknú a keďže úschova auta navrhovateľky skončila dňa 24.4.2007 a

navrhovateľka si svoje právo uplatnila na súde až dňa 2.1.2008, došlo k preklúzii jej práva na náhradu
škody. Konštatoval, že súd prvého stupňa otázku premlčania a preklúzie v danom prípade nesprávne
právne posúdil. Taktiež zastával názor, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil aj otázku
zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú na vozidle. Odvolával sa na znenie čl. 3 zmluvy X/XXXX-Ú.
uzavretú medzi Krajským riaditeľstvom PZ v Košiciach a Automobilovými opravovňami MV SR Košice

a poukázal na skutočnosť, že táto zmluva je právny úkon, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti
konkrétnym zmluvným stranám, pričom nie je záväzným právnym úkonom pre tretie osoby. Uschovateľ
síce v zmysle predmetnej zmluvy zodpovedá za vzniknutú škodu na predmete zmluvy, ale zodpovedá
za ňu len vo vzťahu k zložiteľovi. V predmetnej veci však navrhovateľom nebol zložiteľ, ale tretia osoba
- navrhovateľka. Preto mal za to, že tento dvojstranný právny úkon nemožno aplikovať všeobecne, a
teda aj na vzťahy medzi uschovávateľom a navrhovateľkou, nakoľko ona nebola účastníčkou zmluvy.

Vzhľadom k tomu ani nemožno otázku zodpovednosti odporcu za škodu posudzovať v zmysle tejto
zmluvy. Ďalej poukazoval na nesplnenie kumulatívnych podmienok pre existenciu náhrady škody a to
protiprávne konanie, škoda a príčinná súvislosť. Zastával názor, že v danom konaní nebola preukázaná
existencia protiprávneho konania a to, čo sa týka tvrdení o poškodení laku. Vychádzal z toho, že v konaní
nebolo preukázané, aby k poškodeniu laku vozidla iskrami od brúsky došlo v areáli Automobilových

opravovní MV SR Košice, pričom takéto poškodenie nie je zaznamenané ani v potvrdení o vrátení
veci č.p. T.-XXX-XX/OJKP-T.-XXXX zo dňa 24.4.2007. Poukazoval na to, že oprava vozidla v zmysle
zákazkového listu zo dňa 22.5.2007 prebehla až takmer mesiac po vrátení vozidla navrhovateľke, resp.
jej otcovi a teda k vzniku poškodenia laku mohlo dôjsť aj po vrátení vozidla, prípadne pred uložením
motorového vozidla do úschovy vychádzajúc aj z poznámky znalca na str. 12 znaleckého posudku č.

77/2003, kde sa uvádza „že v zmysle faktúry o kúpe vozidla zo dňa 6.9.2006 bolo vozidlo v zadnej časti
havarované a preto by bolo potrebné zistiť, či bolo poškodené aj karosárske diely, ktoré je pri výmene
potrebnéodrezať,napríkladbrúskou“.Súdsazuvedenýmiskutočnosťamialenedostatočnevysporiadal.
Čo sa týka tvrdenia o padaní miazgy a semien zo stromov poukázal na znenie znaleckého posudku,
ako aj výpoveď znalca Ing. Gerčáka, ktorý uviedol, že k poškodeniu laku vozidla v dôsledku padania

miazgy a semien v danom ročnom období dôjsť nemohlo. Čo sa týka škrabancov na aute poukazoval
ďalej na svedeckú výpoveď M. K. zo dňa 14.2.2011, ktorý uviedol „že je vylúčené, aby k poškodeniu
vozidla došlo počas jeho prepravy do automobilových opravovaní“. Vzhľadom k týmto dôkazom namietal
nepreukázanie protiprávneho konania Automobilových opravovní MV SR v konaní.

K otázke výšky škody poukazoval na vypracovaný znalecký posudok č. 77/2013 týkajúci sa určenia
výšky škody na vozidle navrhovateľky k dátumu 24.4.2007 vo výške 255,00 eur. Uviedol, že odporca bol
ochotný vykonať opravu vozidla (škrabance na ľavých predných dverách a škrabance na lištách pravých
predných a pravých zadných dverách) za cca 1 500,00 Sk (49,80 eur), čo otec navrhovateľky odmietol.
Vzhľadom k týmto skutočnostiam namietal preukázanie príčinnej súvislosti medzi poškodením vozidla

a sumou 1 349,78 eur a mal za to, že uplatňovaná výška škody, ktorá pozostáva z nákladov na opravu
vozidla v servise nemôže byť v príčinnej súvislosti s konaním odporcu, a to aj s poukazom na to, že
príjmový pokladničný doklad neobsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona o účtovníctve, a preto je tu
aj pochybnosť o skutočnej úhrade žalovanej sumy navrhovateľkou. Poukazoval na ust. § 420 ods. 3 OZ
a uviedol, že v prípadoch všeobecnej zodpovednosti v zmysle § 420 ods. 2 OZ sa zavinenie prezumuje,

pričom ide o objektívnu zodpovednosť s možnosťou liberácie, ak žalovaný preukáže, že škodu nezavinil,
čo podľa odporcu sa v konaní aj stalo. Navrhovateľka nemá nárok na zaplatenie žalovanej sumy,
neexistuje ani dlh odporcu a preto sa odporca nemohol dostať do omeškania so zaplatením žalovanej
sumy.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu nevyjadrila.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal odporca v
zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo v súlade s ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., pričom vec prejednal bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok v súlade s § 156 ods. 1 O.s.p. verejne vyhlásil
po tom, čo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 28.1.2016 o 9,15 hod. v pojednávacej
miestnosti č.dv. 221/II. posch., oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 18.1.2016.Z obsahu odvolania je možné vyvodiť, že odporca uvádza existenciu odvolacích dôvodov podľa § 205
ods. 2 písm. d/ O.s.p., teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočíva v nesprávnych skutkových zisteniach a týka
sa skutkových zistení, na základe ktorých súd posúdil vec po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v
tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným

dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až § 135 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav
(skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na správne zistený
skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne

vyložil, príp. vtedy, ak z preukázaných skutočností vyvodil nesprávne právne závery o právach a
povinnostiach účastníkov.

Odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa v súlade s § 120 ods. 1 O.s.p. vykonal účastníkmi navrhnuté
dôkazy, ktoré boli spôsobilé preukázať skutočnosti významné pre posúdenie uplatneného nároku z

hľadiska relevantného hmotného práva, pričom iné dôkazy zo strany účastníkov konania navrhované
ani neboli.

Odvolací súd konštatuje, že vykonané dôkazy súd prvého stupňa správne a dôsledne vyhodnotil podľa
zásad vyplývajúcich z § 132 a nasl. O.s.p., a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti,

pri posudzovaní významu jednotlivých dôkazov pre rozhodnutie z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti,
pravdivosti a vierohodnosti), pričom vzal do úvahy všetky rozhodujúce právne významné skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyplynuli z tvrdení účastníkov, alebo inak vyšli v konaní
najavo. Uplatnený nárok posúdil podľa relevantných ustanovení právnych predpisov, ktoré aj náležite
vyložil a aplikoval na zistený skutkový stav a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne

závery o právach a povinnostiach účastníkov a správny záver o dôvodnosti žalobkyňou uplatneného
nároku, a to aj vzhľadom na nedôvodnosť uplatnenej námietky premlčania a námietky neuplatnenia
práva v lehote 6 mesiacov od prevzatia motorového vozidla navrhovateľkou.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a pri skonštatovaní správnosti
dôvodov napadnutého rozsudku sa obmedzuje len na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého

rozsudku v kontexte týchto dôvodov:

Podľa § 420 ods. 1, 2, 3 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.
Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú
povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi

prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí
inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.
Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená
neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: - porušenie právnej povinnosti, existencia
škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom. Protiprávnosť môže byť len výsledkom činnosti ľudí a k porušeniu právnej povinnosti môže
dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané.

Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá
vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať
(napr. interné bezpečnostné predpisy, stanovy, poriadok a pod.), zo zmlúv alebo iných právnych úkonov,
prípadne z porušenia ust. § 415. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Pod

skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného (prípadne náklady potrebné na
to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav). Príčinná súvislosť, ako jedna zo základných požiadaviek
vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí
byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade
bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom
škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. Na rozdiel od predchádzajúcich troch zákonných

predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré majú objektívny charakter, zavinenie má charakter
subjektívny, pretože znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode, pričom
zavinenie môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné, a pri úmyselnom zavinení sa rozoznáva úmysel -
priamy a nepriamy, pri nedbanlivostnom nedbanlivosť - vedomá a nevedomá. Pre splnenie podmienok
zodpovednosti ale nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti. Toto

rozlíšenie je relevantné z hľadiska rozsahu náhrady škody (porovnaj § 442). Občiansky zákonník
však umožňuje zbaviť sa zodpovednosti (tzv. exkupáciu). Škodca musí ale preukázať existenciu
takých okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení
všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať. Z ust. ods. 3 jednoznačne vyplýva, že
zodpovednosť podľa § 420 nemá povahu objektívnej zodpovednosti, ale zodpovednosti všeobecnej.

Odvolacísúdkonštatuje,ževykonanéhodokazovaniabolonespornepreukázané,ženavrhovateľkabola
vlastníčkou motorového vozidla Audi A4 Avant, čiernej farby, EČV: L.-XXXAV, ktoré bolo dňa 24.1.2007
zaistené v súvislosti s vykonávaním procesných úkonov z dôvodov údajnej krádeže predmetného
motorového vozidla pracovníkom OR PZ v Rožňave (viď osvedčenie o evidencii na č.l. 29 spisu).

Nespornábolaajskutočnosť,žedňa31.1.2007bolopredmetnémotorovévozidlopatriacenavrhovateľke
prevezené do areálu Automobilových opravovní MV SR v Košiciach, kde bolo zaparkované v areáli
na dvore až do dňa 24.4.2007, kedy bolo v poškodenom stave (viď potvrdenie o vrátení veci zo dňa
24.4.2007 na č.l. 17 spisu) vydané otcovi navrhovateľky, ktorý ho prevzal za účasti vyšetrovateľa OR
PZ v Rožňave V. N., ktorý to potvrdil vo svojej výpovedi na č.l. 78 spisu. Na motorovom vozidle bol pri

odovzdávaní zistený škrabanec o dĺžke 2 cm na laku predných ľavých dverí a na lište dverí na pravej
strane. Ďalšie poškodenia sú preukázané zo zápisu o obhliadke motorového vozidla bezprostredne po
jeho umytí v Rožňave, ako aj s odkazom na trestné oznámenie otca navrhovateľky zo dňa 24.4.2007,
uznesenie OR PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície, Odbor skráteného vyšetrovania v Rožňave zo
dňa 25.4.2007, uznesenie OO PZ Košice - Staré mesto zo dňa 30.8.2007, ktoré sú obsahom spisu OO

PZ Košice - Staré mesto, ČVS: T.-XXXX/SM-N.-XXXX, z ktorých súd prvého stupňa vychádzal pri zistení
skutkového stavu veci, čo účastníkmi konania ani v odvolaní nebolo namietané. Odvolací súd poukazuje
aj na potvrdenie o zaistení veci zo dňa 24.1.2007 na č.l. 16 spisu, z ktorého jednoznačne vyplýva stav
zaisteného predmetného motorového vozidla v tento deň, podľa ktorého v tom čase neboli zrejmé vady
na predmetnom zaistenom a prevzatom motorovom vozidle.

Odvolací súd má za to, že uvedené listiny jednoznačne vyvracajú odvolacie námietky odvolateľa-
odporcu, týkajúce sa nenaplnenia zákonných podmienok nároku na náhradu škody v zmysle ust. §
4420 OZ, keďže preukazujú zavinenie odporcu na vzniknutej škode na motorovom vozidle, ktorého
vlastníčkou je navrhovateľka. V čase prevzatia vozidla odporcom vozidlo bolo bez akýchkoľvek

poškodení, pričom v čase jeho prevzatia dňa 24.4.2007 je už zrejmé poškodenie motorového vozidla. Z
vykonaných dôkazov súd prvého stupňa správne vyvodil zavinenie, ako aj protiprávny úkon spočívajúci
v opomenutí povinností odporcom vyplývajúcich mu zo zmluvy o úschove (uzatvorenej podľa ust. § 747
a nasl. OZ) medzi KR PZ v Košiciach a Automobilovými opravovňami MV SR Košice (ďalej len „AO
MV SR Košice“), z ktorej čl. 3 bod 1.2 je zrejmé „že uchovávateľ je povinný predmet zmluvy riadne

opatrovať s tým, že bez predchádzajúceho súhlasu zložiteľa nesmie vykonávať akékoľvek zásahy do
predmetu zmluvy, pričom uchovávateľ zodpovedá za vzniknutú škodu na predmete zmluvy, v rámci
ktorej zodpovedá aj za následne vzniknutú škodu, ku ktorej došlo na predmete zmluvy s výnimkou škôd,
ktoré vzniknú v súvislosti s expertíznou činnosťou, ktorú nevykonávajú AO MV SR Košice“. Keďže ideo právny vzťah medzi KR PZ v Košiciach a AO MV SR Košice nie je dôvodná uplatnená odvolacia
námietka, týkajúca sa uplatnenia práv z úschovy v prekluzívnej lehote 6 mesiacov po vrátení veci (§ 753
OZ), keďže prekluzívna lehota 6 mesiacov platí na uplatňovanie vzájomných práv zo zmluvy o úschove

tak pre zložiteľa, ako aj pre uschovávateľa neplatí vo vzťahu medzi účastníkmi tohto konania, kde sa
uplatňuje nárok na náhradu škody podľa všeobecného ustanovenia § 420 OZ.

Podľa § 106 ods. 1 a 2 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri

roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Odvolací súd uzatvára, že nedôvodná je aj námietka premlčania nároku. Navrhovateľka prevzala
predmet úschovy dňa 24.4.2007 a návrh vo veci samej bol doručený súdu prvého stupňa dňa 2.1.2008.
Navrhovateľka uplatnila svoj návrh v zákonom stanovenej lehote uvedenej v ust. § 106 ods. 1, 2 OZ,

podľa ktorého právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode
a o tom, kto za ňu zodpovedá. Navrhovateľka zistila výšku škody a kto za ňu zodpovedá dňa 24.4.2008,
návrh na začatie konania podala dňa 2.1.2008 a preto správne súd prvého stupňa zhodnotil, že tento
nárok uplatnila včas.

Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolacia námietka týkajúca sa premlčania nároku nebola
odporcom uplatnená dôvodne a nemožno na ňu prihliadnuť ani v kontexte jej ďalšieho odôvodnenia, že
odvolateľ - odporca vstúpil do konania až na základe uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa 6.11.2009,
ktoré bolo vydané na základe návrhu navrhovateľky zo dňa 2.9.2009, keďže z rozhodnutia o zrušení
príspevkových organizácií zo dňa 11.6.2009 č.p.: M.-XX-X/ORP-XXXX je zrejmé, že na Ministerstvo

vnútra SR prechádzajú dňom zrušenia práva a povinnosti príspevkovej organizácie a to pôvodného
odporcu Automobilových opravovní MV SR, Košice (viď č.l. 47 spisu).

K odvolacej námietke týkajúcej sa výšky škody odvolací súd uvádza, že vypracované znalecké posudky
v konaní, ako aj výpoveď znalcov nespochybnili tvrdenie navrhovateľky o potrebe vykonania opravy

motorového vozidla v rozsahu žalovanej sumy.

Nakoľko z potvrdenia o zaistení veci zo dňa 24.1.2007 na č.l. 16 spisu nevyplýva, že by v čase prevzatia
odporcom vozidlo malo poškodenie, ktoré je naopak zrejmé z potvrdenia o vrátení veci zo dňa 24.4.2007
na č.l. 17, ako aj z preberacieho zápisu 30/2007, odvolací súd s odkazom na ust. § 120 ods. 1 O.s.p.

konštatuje, že odporca nesie v konaní zodpovednosť za to, že žiadnymi dôkazmi nevyvrátil tvrdenia,
ako aj dôkazy svedčiace v prospech návrhu navrhovateľky. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa
22.5.2007 na č.l. 8 jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka zaplatila za opravu motorového vozidla sumu
40 663,50 Sk (1 349,78 eur).

Odvolací súd dodáva, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (tzv. bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno), ktoré sú v sporom konaní naplnením prejednávacej zásady stanovuje, že je zásadne vecou
účastníka konania tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových zistení, pričom
bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno je medzi účastníkmi konania rozdelené v závislosti od toho,
ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníka hmotnoprávneho vzťahu. Teda účastník je

povinný navrhnúť dôkazy na preukázanie tých právne významných skutočností, ohľadne ktorých má
bremeno tvrdenia. Dôkazným bremenom sa tak rozumie procesná zodpovednosť účastníka za to, že
počas konania vykonanými dôkazmi neboli preukázané jeho tvrdenia a preto muselo byť rozhodnuté v
jeho neprospech.

Odvolací súd konštatuje, že odporca nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by potvrdil pravdivosť svojich
tvrdení o tom, že škoda, ktorá vznikla na motorovom vozidle nebola spôsobená v areáli v čase, keď sa
predmetné motorové vozidlo nachádzalo v areáli Automobilových opravovní MV SR v Košiciach, a to
od 31.1.2007 do 24.4.2007 a že poškodenie vozidla sa mohlo odstrániť aj inak, ako prelakovaním tohto
vozidla, pričom za opravu motorového vozidla týmto spôsobom navrhovateľka zaplatila sumu vo výške 1

349,78 eur. Odvolací súd uvádza, že ani v odvolacích námietkach neoznačil dôkazy, nevyvrátil tvrdenia
navrhovateľky, ktorými by preukázal skutočnosti ním tvrdené. Tvrdenie odporcu, že chcel predmetné
motorové vozidlo sám opraviť, je vo veci právne irelevantné. Rovnako irelevantná je námietka, žepríjmový pokladničný doklad neobsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona o účtovníctve, nakoľko z
neho jednoznačne vyplýva úhrada žalovanej sumy navrhovateľkou (č.l. 8 spisu).

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne
správny.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko súd prvého stupňa si vymienil
o nich rozhodnúť osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 224 ods. 4 O.sp.

s odkazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.