Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 6, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/355/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112235661
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4112235661.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci navrhovateľa: E. K., bytom X., B. XX, zastúpený:
JUDr. Peter Poláček, advokát so sídlom Banská Bystrica, Medený Hámor 15, proti odporcovi: C. B.,
bytom R., zastúpený: Mgr. Štefan Slováčik, advokát so sídlom Nitra, Farská 34, o zaplatenie 3.000 eur
s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 5. mája 2014
č. k. 17C/44/2014-41, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa) rozsudkom zo dňa 5. mája 2014 č. k. 17C/44/2014-41 (napadnutý

rozsudok) zamietol návrh navrhovateľa a zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi náhradu trov konania
a to vo výške 795,59 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu navrhovateľa.
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 17.10.2012 domáhal, aby súd zaviazal
odporcu na zaplatenie sumy 3.000 eur s príslušenstvom, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že medzi
ním a žalovaným došlo k poskytnutiu pôžičky, ktorá mala byť splatná 30.9.2009 a zároveň sa odporca
zaviazal v článku III odsek 3 v zmluve o pôžičke, že zaplatí aj zmluvný úrok z omeškania vo výške 0,1
% z dlžnej sumy za každý deň.

Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená
podľa § 657 OZ zo dňa 29.3.2009, podľa článku 2 predmet zmluvy bod I účastníci uzavreli slobodne a
vážne zmluvu o pôžičke na základe ktorej veriteľ prenechal dlžníkovi peňažnú sumu vo výške 3.000 eur.
V bode 4 predmetu zmluvy II sa účastníci konania dohodli, že sa dlžník zaväzuje pôžičku splácať na účet
veriteľavsplátkachatoprvásplátkavovýške3.000eurdo30.9.2009.Vbode5vyššiecitovanéhočlánku
pri omeškaní dlžníka so zaplatením ktorejkoľvek splátky pôžičky o viac ako 90 dní sa stáva splatný celý
dlh aj s príslušenstvom.

Právny zástupca odporcu v priebehu pojednávania vzniesol námietku premlčania poukazujúc na
skutočnosť, že platnosť dlhu nastala 30.9.2009, nakoľko nešlo o splátku pôžičky, ale o zaplatenie celého
dlhu a navrhovateľ si právo prvý krát mohol uplatniť 1.10.2009 odkedy plynie premlčacia doba.
Súd prvého stupňa uviedol, že účastníci konania sa dohodli, že odporca predmetnú sumu 3.000 eur
vráti k 30.9.2009, dohodli sa na vrátení celej dlžnej sumy, nedohodli na tom, že požičaná suma sa bude
splácať v splátkach, ale dohodli sa na vrátení celej sumy k 30.9.2009 a súd poukazuje na skutočnosť,
že účastníci konania si splatnosť plnenia určili tak, že splatnosť záväzku nastáva nasledujúci deň po

uplynutí /najneskoršieho/ času splnenia dlhu a tomto momente mal navrhovateľ /veriteľ/ po prvýkrát
možnosť uplatniť svoje právo /nezaplatenú pohľadávku/ na súde a toto právo mu vzniklo od 1.10.2009.V priebehu pojednávania právny zástupca odporcu vzniesol námietku premlčania, poukazujúc na
skutočnosť, že sa nedohodli na splácaní v splátkach, ale na splatení celého dlhu a navrhovateľ si mohol
svoje právo uplatniť prvý raz dňa 1.10.2009.

Súd prvého stupňa vzhľadom na vznesenie námietky premlčania zo strany právneho zástupcu odporcu
mal za to, že návrh navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy nie je podaný dôvodne, nakoľko
vznesená námietka premlčania má za dôsledok, že súd nemôže uplatnené premlčané právo veriteľovi
priznať, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietol.

Zlistinnýchdôkazov,tedazozmluvyopôžičke,akoajzvýpovediúčastníkovkonaniamalzapreukázané,
že odporca mal finančnú hotovosť vrátiť 30.9.2009, mal vrátiť 3.000 eur, čiže nešlo o plnenie v splátkach,
ale o vrátenie celého dlhu a nakoľko odporca predmetnú sumu k 30.9.2009 nevrátil, navrhovateľ si mohol
právo uplatniť po prvý raz na súde, pričom premlčacia doba začala plynúť od 1.10.2009 a vzhľadom
na skutočnosť, že súd prihliadol na námietku premlčania vznesenú právnym zástupcom odporcu, ktorá
je podľa občianskeho zákonníka v zmysle § 101 trojročná a uplynula 30.9.2012, pričom k uplatneniu

práva navrhovateľa podaním návrhu na súd došlo až 17.10.2012, čo je po uplynutí trojročnej premlčacej
lehoty, preto súd nemohol právo navrhovateľovi priznať a rozhodol tak a návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP a úspešnému odporcovi priznal
plnú náhradu trov konania v celkovej sume 795,59 eura, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia a

iných trov konania, ktoré je navrhovateľ povinný, s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 OSP zaplatiť
právnemu zástupcovi odporcu. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z položiek [uplatnených podľa
Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov) - prevzatie veci a príprava
právneho zastúpenia 121,17 eura plus režijný paušál 7,81 eura (spolu 128,98 eura), porada s klientom

121,17 plus režijný paušál 7,81 eura (spolu 128,98 eura), odpor 121,17 eura plus režijný paušál 7,81
eura (spolu 128,98 eura), účasť na pojednávaní 121,17 eura plus režijný paušál 8,04 eura (spolu 129,21
eura), spolu v sume 492,72 eura plus 20 % DPH, celkove spolu trovy právneho zastúpenia v sume
615,90 eura. Iné trovy konania predstavujú súdny poplatok vo výške 180 eur.
Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

zmeniť a návrhu vyhovieť, alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa jeho
názoru k premlčaniu záväzku nedošlo a to s poukazom na 90-dňovú lehotu kedy sa celý dlh aj s
príslušenstvom stáva splatným. Termín do 30.9.2009 bol stanovený ako termín prvej a jedinej splátky.
Ale omeškanie dlžníka, ako je uvedené v čl. II. bodu 5 zmluvy o pôžičke, je splatné až po 90 dňoch, t.j.
do 31.12.2009, a preto by právo bolo premlčané až 1.1.2013. Súd prvého stupňa nezdôvodnil, prečo

predĺženú lehotu splatnosti vôbec nezobral do úvahy. Namietal aj uplatnené trovy konania, žiadal ich
v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že súdna prax už nepriznáva okrem iného poradu s klientom ako
samostatný právny úkon.
K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca, žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie navrhovateľa (§ 212 ods. 1 OSP)
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa je vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Koncepcia ust. § 219 OSP vychádza zo zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací
súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne
argumentačnevysporiadalsoskutkovýmstavomiprávnymposúdením,nemusívyhotovovaťštandardné
rozhodnutie s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie

správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto oprávnenia získava takmer charakter povinnosti
v prípade, ak účastník v odvolaní, ktorého dôvodmi je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1), uvedie úvahy,
či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne posúdenie, s ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal.
Veľakrátideovyjadrenia,ktorésúužreakciounazáveryprvostupňovéhosúdu,pretologickypredstavujúnovú argumentačnú bázu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu
dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec

rozhodujúcu.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne
posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219
ods. 1 OSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom

rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 219 ods. 2 OSP).
Odvolacísúdnazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozsudkuuvádza,ženapremlčaniesúdprihliadne
len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčacie právo veriteľovi priznať
(§ 101 ods. 1 OZ). Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych
vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby
povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania

takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom
ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje
právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť
stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie
námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej

osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta OZ). Pritom zásada hospodárnosti konania musí
viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom
na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej,
bez potreby vykonávania ďalších dôkazov. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Občiansky zákonník stojí na
princípe premlčania so všeobecnou trojročnou premlčacou dobou, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz. To je objektívne vymedzený začiatok (od slova „mohlo“ a nie od „mohol“).
Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, teda keď je

actio nata. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti.
Splatnosť záväzku nastáva nasledujúci deň po uplynutí (najneskoršieho) času splnenia dlhu. V tomto
momentemáveriteľpoprvýkrátmožnosťuplatniťsvojeprávo(pohľadávku)nasúde(actionata).Určenie
času splatnosti pohľadávky má význam najmä z hľadiska omeškania dlžníka s plnením (§ 517 a nasl.
OZ) a z hľadiska možnosti uplatnenia práva na súde, t.j. z hľadiska premlčania (§ 101 a nasl. OZ).

Splatnosť a splniteľnosť dlhu spravidla spadajú do jedného časového momentu.
V danej veci účastníci uzatvorili dňa 29.03.2009 zmluvu o pôžičke, z ktorej vyplýva, že navrhovateľ
požičal odporcovi sumu 3.000 eur, ktorú mal odporca vrátiť navrhovateľovi do 30.09.2009. Zmluva ja
vyhotovená tak, že na predtlači zmluvy, v ktorej v čl. II. bod 4 je možno dohodnúť vrátenie pôžičky v
splátkach, je v riadku týkajúcom sa 1. splátky uvedená suma 3.000 eur do 30.09.2009 a ďalšie riadky

(2. splátka, 3. splátka, 4. splátka) sú nevyplnené). V čl. II. bod 5 je uvedené, že pri omeškaní dlžníka so
zaplatením ktorejkoľvek splátky pôžičky o viac ako 90 dní sa stáva splatným celý dlh aj s príslušenstvom.

Tvrdenie navrhovateľa, že tým bola dohodnutá predĺžená lehota splatnosti je nesprávne. Ide o text
zmluvy o pôžičke pre pôžičku, ktorá má byť vrátená v splátkach a pre prípad, že by došlo k omeškaniu

niektorej splátky o viac ako 90 dní je stanovené, že sa stane splatným celý dlh, teda, že dlžník
je povinný vrátiť celý zvyšok dlhu naraz, už bez možnosti splácania. Uvedená doba 90 dní nie je
predĺženie splatnosti, ale stanovenie podmienky zosplatnenia celého dlhu. Splatnosť splátky je vždy
presne stanovená.

Toto ustanovenie zmluvy je v danom prípade irelevantné, v zmluve nadbytočné, pretože účastníci si
nedohodli vrátenie pôžičky v splátkach.

Keďže odporca mal vrátiť pôžičku do 30.09.2009, dňom 01.10.2009 začala plynúť 3 ročná premlčacia
doba, ktorá uplynula dňa 01.10.2012. Navrhovateľ podal návrh na začatie konania na súd prvého stupňa

dňa 17.10.2012, teda po uplynutí premlčacej doby, a preto jeho nárok je premlčaný a vzhľadom na
odporcom vznesenú námietku premlčania ho nemožno priznať a žalobe vyhovieť.Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdil (§ 219 ods. 1 OSP).

Odvolací súd na verejnom vyhlásení rozsudku rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania podľa §
142 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania s
tým, že ich suma bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku. V zmysle § 151 ods. 1 OSP bol
odporca povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku.
Odporca trovy odvolacieho konania, najmä trovy právneho zastúpenia vo vyjadrení k odvolaniu nevyčíslil

a ani neuviedol, že žiada ich náhradu. Zo spisu iné trovy konania (okrem trov právneho zastúpenia)
nevyplývajú. V zmysle § 151 ods. 2 OSP, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd
mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou
trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Odvolací súd preto podľa § 224 ods. 1 a § 151 ods. 2 OSP zmenil výrok o náhrade trov odvolacieho
konania tak, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.