Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3CoE/280/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615202623
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3615202623.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, zastúpeného: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811
09 Bratislava, IČO 36 864 421, proti povinnému: O. T., bytom Y., V. N. č. XXX/XX, o vymoženie 0,42
Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 30.
júna 2015, č. k. 2Er/423/2015-10, takto dňa 28.júna 2016

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňazastavilexekučnékonanieazároveňžiadnemuzúčastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 06.05.2015
doručil súdu súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na podklade návrhu oprávneného zo dňa 17.03.2015 a exekučného titulu - rozhodcovského

rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp.
zn.: SR 1731/07 zo dňa 27.03.2007, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa
23.04.2007 a vykonateľnosť dňa 26.04.2007. Z obsahu pripojeného spisu tamojšieho súdu sp. zn.
4Er/1803/2008 súd prvého stupňa zistil, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., sp. zn.: SR 1731/07 zo dňa 27.03.2007, domáhal vykonania exekúcie proti

povinnému pre vymoženie sumy 78 Eur (2.350,- Sk) a trov konania. V uvedenej exekučnej veci
súdu uznesením zo dňa 20.09.2011 č.k. 4Er/1803/2008-19 exekúciu zastavil pre rozpor exekučného
titulu so zákonom. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.05.2012 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčín zo dňa 19.04.2012 č.k. 19CoE/553/2011-29. Súd prvého stupňa konštatoval,
že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd nekonal a nerozhodoval
o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný

súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád
konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho (iné rozhodnutie súdu
v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti súd prvého
stupňa považoval za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek
počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci
(podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok

podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak pôjde o neodstrániteľnú
podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom
na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p.. Keďže Exekučný poriadok
neobsahuje žiadne špeciálne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné
aj na exekučné konanie aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo
sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Súd prvého stupňa po preskúmaní veci

konštatoval, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci,
už bolo tamojším súdom o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúciea vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania,
právoplatne rozhodnuté, čo založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci, a teda pokiaľ v totožnej veci
podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a

je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania (podľa § 103 a § 104 ods. 1
O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p.). O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol
podľa § 146 ods. l písm. c) O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,
pretože konanie vo veci bolo zastavené.

Proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
oprávnený z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), b) a f) O.s.p.. Uviedol, že v tejto fáze exekučného
konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom
prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia
o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. V predmetnej veci však súd prvého stupňa o návrhu na
vydanie poverenia nerozhodol, ale nad rámec zverenej právomoci rozhodol napadnutým uznesením o

zastavení exekúcie. Zastával názor, že danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval ust. § 251
ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na
predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2
Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z., aplikovať zásadu res iudicata.
Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne

rozhodnúť, pretože exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený
výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Je teda zrejmé, že exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom
by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces, v dôsledku čoho akékoľvek skončenie exekučného
konania nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zároveň poukázal na vôľu zákonodarcu,
ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá

by bránila ďalšiemu postupu. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia prípustnosti aplikácie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní. Na základe
uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr.
Rudolfa Krutého dňa 17.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 0,42
Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., zo dňa 27.03.2007,

sp. zn. SR 1731/07, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 23.04.2007 a
vykonateľnosť dňa 26.04.2007. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie,
keďže v predmetnom exekučnom konaní sp. zn. 2Er/423/2015 je podkladom pre vymoženie pohľadávky
oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už tamojší súd vo
svojom skoršom rozhodnutí č. k. 4Er/1803/2008-19 zo dňa 20.09.2011 exekúciu zastavil pre rozpor

exekučného titulu so zákonom. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o
prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p..

Z obsahu spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 4Er/1803/2008 vyplýva, že oprávnený sa na podklade vyššie
uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., zo dňa 27.03.2007, sp. zn. SR 1731/07, domáhal
vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie príslušenstva (trovy predchádzajúceho konania a
trovy exekúcie). V uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa uznesením č. k. 4Er/1803/2008-19 zo
dňa 20.09.2011 exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 v spojení s § 45 ods. 1,2 zákona o rozhodcovskom
konaní. Uznesenie o zastavení exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.05.2012.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie

neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho (iné
rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti odvolací
súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek počas
konaniaprihliadasúdnato,čisúsplnenépodmienkykonania,zaktorýchmôžekonaťvoveci(podmienky
konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky

konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej
povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa rozhodovacej činnosti NS SR k existencii vady podmienok konania spočívajúceho v prekážky veci

rozhodnutej res iudicata dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené všetky tri podmienky, a to po 1. začne
sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, po 2. začne sa opätovne konať medzi
tými istými účastníkmi, po 3. a o tej istej veci.

S ohľadom na celkom jednoznačné závery o podmienkach uvedených vyššie pod bodmi 1., 2 exekučné

konanie sa podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený
návrh na vykonanie exekúcie, tými istými účastníkmi exekučného konania sú osoby oprávneného a
povinného totožné ako v inom exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, prípadne
ich právni nástupcovia, zostáva posúdiť, čo sa v exekučnom konaní rozumie tou istou vecou, ako je vec,
o ktorej už bolo v inom exekučnom konaní právoplatne rozhodnuté.

V exekučnom konaní je takouto vecou samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na
podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, alebo uznesenia
o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu

vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku. Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí
prekážku res iudicata. Napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol
vykonateľnosť, nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie
exekúcie na základe toho exekučného titulu a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať

exekučnýsúdoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,akexekučnýtitulmedzičasomvykonateľnosť
nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul,
notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľná, už prekážku res iudicata zakladá a oprávnený už
nemôže navrhnúť vykonanie exekúciu na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s

rozhodnutiami o zastavení exekúcie. Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu prekážka res iudicata
zakladá zastavenie exekúcie z iného dôvodu už nie. Napr. zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej a oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na
podklade toho istého exekučného titulu. Na druhej strane zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f)

Exekučného poriadku z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia exekučného titulu zaniklo právo ním priznané,
prekážku res iudicata zakladá. Preto vždy, keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené
exekučné konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebné skúmaťpovahu tohto meritórneho rozhodnutia skôr ako sa príjme záver o existencii vady podmienok konania,
spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej.

V predmetnej exekučnej veci tak, ako správne konštatoval súd prvého stupňa a odvolací súd sa
s týmto konštatovaním v plnom rozsahu stotožňuje, bolo zistené, že medzi rovnakými účastníkmi,
totožným oprávneným a totožným povinným bolo už v minulosti vedené konanie na Okresnom
súde Partizánske pre vymoženie práva oprávneného na podklade rovnakého exekučného titulu. Toto
predchádzajúce exekučné konanie skončilo právoplatným uznesením Okresného súdu Partizánske,

ktorým bola v konečnom dôsledku exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu
nevykonateľnosti exekučného titulu.

Podľa názoru odvolacieho súdu nespôsobilosť exekučného titulu, ktorý bol dôvodom zastavenia
predchádzajúcej exekúcie, nemôže byť nejako konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené rozhodnutie o
zastavení exekúcie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými účastníkmi pre

vymoženie plnenia, na podklade rovnakého exekučného titulu predstavuje prekážku res iudicata.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa ustanovenia § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .