Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 23, 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 11C/309/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812212352
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8812212352.9

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobkyne:
O. C., A.. XX.XX.XXXX, W. D. XXXX/X, M. zastúpenej: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, AK
ul. Sov. Hrdinov 163/66, Svidník za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne: Združenia na
ochranufinančnéhospotrebiteľaOFS,Petzwalova12,Nitra,IČO:42205735zastúpenéhoJUDr.Igorom
Šafrankom, advokátom, AK ul. Sov. Hrdinov 163/66, Svidník proti žalovanému: Pohotovosť, s.r.o. so

sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 zastúpená JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou,
AK Slnečná 765/3, Malinovo o ochranu spotrebiteľa , t a k t o

r o z h o d o l :

U r č u j e, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.09.2010 uzavretá medzi žalovaným a
žalobkyňou je n e p l a t n á .

Určuje, že poplatok v časti nákladov na vypracovanie a uzavretie Zmluvy o úvere spolu so všetkou

administratívou s tým spojenou je n e p r i j a t e ľ n ý.

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala určenia, že úverová zmluva č. XXXXXXXXX je neplatná,

určenia že poplatok v časti nákladov na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou je neprijateľný. V prípade nevyhovenia sa domáhali alternatívneho
petitu a to určenia, že úver podľa úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX je bezúročný a bez poplatkov
a určenia, že poplatok v časti nákladov na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľný ako aj nahradenia trov konania. Svoj návrh
odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela z dôvodu finančnej tiesne dňa 21.09.2011 zmluvu o úvere

350 eur za poplatok 322 eur na 12 mesiacov. Poplatok predstavuje 87,19 ročne. Uviedla, že už na prvý
pohľad ide o veľmi úžernícky poplatok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Na stránke Ministerstva
spravodlivosti SR sa nachádza rozhodnutie nemeckého súdu o tom, že administratívny poplatok za
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy je neprijateľný. Poukázal na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu
v Karlsruhe (Oberlandesgericht Karlsruhe) z 3. mája 2010 č. k. AZ 17 U 192/2010. ,,Ak banka od
spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým

spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene. Poplatok za spracovanie
pri poskytovaní spotrebiteľského úveru bol bankou stanovený vo výške 2 % z výšky úveru, najmenej
však 50 eur paušálne. Banka sledovala podľa vlastných vyjadrení v podstate úhradu úsilia vynaloženého
pri spracovaní údajov v predzmluvnej fáze, túto obranu však súd odmietol a vyhodnotil jej konanie vo
vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Spotrebiteľ nenavštívi banku z dôvodu poradenstva v otázke
konkrétnej úrokovej sadzby alebo rady, či si na základe vlastnej finančnej situácie môže dovoliť úver, ale

výhradne s cieľom zistiť, či a za akých mesačných splátok je banka vôbec ochotná mu ním požadovaný
úver poskytnúť. Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými bankaodôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru vyšší krajinský súd odmietol
a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať
nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu

poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje
zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok,
bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie. Aj z tohto dôvodu je zmluvná
podmienka stanovujúca povinnosť platiť poplatok za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru
neprijateľná a voči spotrebiteľom neúčinná. Vyšší krajinský súd potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej

je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými
spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo
vlastnom záujme dodávateľa (bod 34. rozsudku)“. Uviedla, že takýto poplatok predstavuje 2/3-iny z
predmetného poplatku t.j. 58,12%. Žalovaný neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok a preto je
podľa § 53 ods. 1 OZ neprijateľný. Vyznačenie účelu úveru predstavuje nekalú obchodnú praktiku,
pretože ona si takýto účel neželala, ale díleri majú takéto pokyny, aby sa dosiahlo obídenie zákona

o spotrebiteľských úveroch. Mám naliehavý právny záujem na určení skutočnej výšky dlhu (1 MCdo
1/09). Neplatnosť právneho úkonu súvisí s úžernou cenou v zmysle judikatúry NS SR 5 Cdo 26/2011,
1 Mcdo 1/09, NS ČR 21 Cdo 1484/04. Ochranu práv uplatňujeme eventuálne pre prípad, žeby súd
neuznal neplatnosť právneho úkonu. Bezúročnosť vyplýva zo zákona 129/2010 Z. z. pre absenciu
RPMN. Rozhodcovské konanie neuznáva, pretože si osobitne nevyjednala takéto konanie a bola to

takmer ultimatívna požiadavka žalovaného.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami Zmluvou zo dňa

21.09.25011, vyjadrením žalovaného zo dňa 13.12.2012 vrátane priloženej zmluvy dodatku k nej,
rozhodcovskej zmluvy, dokladmi predloženými žalobkyňou na čl. 42-67, ktoré obsahujú zápisnice z
rôznych pojednávaní, čestné prehlásenia rôznych osôb, rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie
z 10.06.2011, č. SK/0068/99/2011, vyjadrením žalovaného zo dňa 15.10.2013 vrátane dodatku k
zmluve a rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa 26.11.2012 č. P0355/01/2012, vyjadrením

žalovaného zo dňa 17.02.2014, vyjadrením žalobkyne zo dňa 26.03.2014 vrátane rozhodnutia
slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa 27.05.2013 č. SK/0755/99/2012, uznesením Ústavného súdu č.
ÚS 1/2014, rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. 5Co/219/2013, výsluchom účastníkov konania a
na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalovaný ako spoločnosť a žalobkyňa ako klient uzavreli dňa 21.09.2011 Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalobkyni v sume 350 eur. Dlžník, žalovaná
sa zaviazala zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 322,- eur t. j. celkom
čiastku 672,- eur, ktorú sa zaviazala tento uhradiť v 12 tich mesačných splátkach splatných po 56- eur
začínajúc dňom 24.10.2011 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia

úveru. Zmluva je datovaná dňom 21.09.2011 a je opatrená podpismi mandatára F. ako aj podpisom
žalovanej ako dlžníka. Peniaze mala prevziať toho istého dňa.

Podľa bodu 11 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku
v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je

uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v mesačných splátkach tak, ako je uvedené na prvej
strane tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.

Z výpovede žalobkyne okrem iného vyplýva, že úver si brala za tým účelom, že išlo o rýchlu pôžičku.

Neoverujú si to teda to, že koľko mala predtým iných pôžičiek. Bola označená za spoľahlivú, že úver
bralatretíkrát.Nadotazsúdučizmluvu,ktorábolapodpísaná dňa 21.09.2011podľatextu čijupodpísala
uviedla, že áno. Zmluvu podpísala. Bolo to narýchlo. Narýchlo sa jej pýtali či zarába, koľko zarába
manžel, koľko detí, čo platí, aké inkaso a či pracuje aspoň mesiac. Na dotaz súdu, či celý text zmluvy
pred jej podpisom čítala teda samotný text zmluvy vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru,

ktoré sa nachádzajú na druhej strane zmluvy uviedla, že pred pracovníkom nič nečítala, pracovníčka
jej len povedala, že tu a tam sa mám rýchlo podpísať.Žalobkyňa na dotaz súdu či bola oboznámená s výškou poplatku za poskytnutie úveru pred podpísaním
zmluvy uviedla že o tomto nehovorili, nič im nepovedali, len im povedali, že musí ísť na matriku overiť
podpis. Žalobkyňa na dotaz súdu koľko z predmetnej zmluvy uhradila splátok uviedla, že uhradila päť

ešte sedem ostáva. Na otázku súdu, aby sa vyjadrila aké predchádzajúce úvery mala u žalovaného
uviedla, že u žalovaného má ešte jeden úver kde mesačná splátka predstavuje sumu 218,- eur. Ten
ešte nie je splatený. Na dotaz súdu či mala u žalovaného iný úver, ktorý už splatila uviedla, že áno. U
žalovaného je taký systém, že keď má niekto splatené posledné splátky automaticky následne je zvyk
taký, že chodia ponuky na ďalší úver. Chodia listy, chodia smsky a takto to bolo aj v tomto prípade.

Žalobkyňa ďalej k veci pokiaľ ide o žalovaného uviedla, zhruba pred piatimi rokmi mala u žalovaného
taktiež úver, nemohla ho doplatiť. Začalo sa nejaké konanie ohľadom mediácie, kde musela zaplatiť
800,- eura a tie aj zaplatila aj napriek tomu jej dali ďalší úver. Žalobkyňa ďalej na dotaz súdu, či jej
bol úver poskytnutý proti vôli, či využila možnosť, ktorú jej ponúkol žalovaný uviedla, že áno využila
možnosť. Nebol úver poskytnutý proti jej vôli s tým, že keď brala úver pýtala sa, či nevadí, že mala
predtým problémy. Bolo jej povedané, že to nevadí. Žalobkyňa na otázku svojho právneho zástupcu na

aký účel bol poskytnutý tento úver u viedla, že preto lebo nestíhala platiť ďalšie úvery. Úver brala na
splatenie predchádzajúcich úverov.

Z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.08.2014, č. 5Co/219/2013 vyplýva, že tento potvrdil
prvostupňový rozsudok, ktorým súd prvého stupňa určil, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi

účastníkom a spoločnosťou Pohotovosť , s.r.o. pod č. XXXXXXXXX zo dňa 8.12.2010 je neplatná.
Ďalším výrokom určil, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania
dňa 8.12.2010 č. zmluvy XXXXXXXXX o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou, predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Krajský súd sa plne stotožnil s dôvodmi uvedenými súdom prvého stupňa.

Z vyjadrenia žalovaného okrem iného vyplýva, že poplatok za poskytnutie úveru nie je podľa neho
neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je nebankovým subjektom, ktorého riziko
podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám. Žalobca vo svojej

žalobe o ochranu spotrebiteľa uvádza, že poplatok za poskytnutie úveru je úžerný a táto skutočnosť
je podľa neho zrejmá už na prvý pohľad. Z toho logický vyplýva, že žalobca si musel byť vedomý
príslušného poplatku už pri samom podpise zmluvy. Pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku,
tento v čase uzatvorenia zmluvy o úvere žalobcovi vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietal,
zmluvu o úvere uzatvoril a peňažné prostriedky od žalovaného prostredníctvom obchodného zástupcu

prevzal. Teda bolo na dobrovoľnom rozhodnutí žalobcu či na dané podmienky úverovej zmluvy pristúpi
alebo nie. Čo sa týka príslušného poplatku tento v 1/3 predstavuje úrok v zmysle § 502 ods. 1 Obch.
zákonníka a v 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s
tým spojenou ( bod 11 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru). Pokiaľ ide o výšku príslušného
poplatku, tento je v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný, je uvedený hneď pri

sume poskytnutého úveru, teda žalobca musel vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia a mal okamžite pri
podpisovaní zmluvy o úvere vedomosť, aká je cena úveru. Predmetný poplatok nie je podľa názoru
žalovaného v rozpore zo zásadami poctivého obchodného styku. V ustanovení § 502 ods. 1 Obch.
zákonníka sa uvádza, že od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe

zákona. Z uvedeného vyplýva, že na prvom mieste je teda výška úrokov, ktorú si strany dojednali v
zmluve a až ak nie je výška úrokov v zmluve dohodnutá, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej
prípustnej výške ustanovenej zákonom ale na základe zákona. Žalovaný je zároveň toho názoru, že
príslušnýpoplatok,ktorýv2/3predstavujenákladynavypracovanieauzatvoreniezmluvyoúverespolus
administratívou s tým spojenou nevylučuje nárokovateľnosť splnenia tohto záväzku. Dojednanie takejto

platbyakozáväzkunadrámecpodstatnýchnáležitostizmluvyoúverezákonuneodporuje.Kuvedenému
je potrebné poukázať aj na aktuálny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov
nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Podľa Vrchného
súdu v Prahe je u nebankových subjektov potrebné postupovať inak. V týchto prípadoch sú kedykoľvek
poskytované pôžičky alebo úvery osobám, ktoré by pôžičku či úver od banky nedostali pre isté riziko

spojené s osobou dlžníka. Je nutné vziať do úvahy, že v prípade týchto peňažných prostriedkov je
požadovanévporovnanísbankamimenšiezabezpečenieapožiadavkyklientovsúvybavovanéomnoho
pružnejšie,akotomubývaukonzervatívnejšíchbánk,čojealevzhľadomnaichzameraniepochopiteľné.
Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmitonebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento
typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi v
prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období. Ak by súd v konečnom dôsledku posúdil

predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú, žalovaný poukazuje aj na str. 20 dôvodovej správy zákona o
spotrebiteľských úveroch, kde sa uvádza modelový príklad výpočtu sankcií v spotrebiteľskej zmluve
(ide o časť týkajúcu sa novely Obč. zákonníka), ktorý jasne počíta s existenciou 1%-ého poplatku
za spracovanie zmluvy. Zdá sa teda, že dôvodová správa takýto poplatok pripúšťa, pričom v tejto
súvislosti žalovaný poukazuje aj na použitie slovného spojenia v texte zákona akýchkoľvek poplatkov.

Dôvodová správa však ide ešte ďalej, keď úrok a poplatok za spracovanie zmluvy označuje za odplatu
za poskytnutie úveru. Môže teda ísť o cenu plnenia, ktorá nemôže byť neprijateľnou podmienok v
zmysle Obč. zákonníka (to platí aj v prípade, ak by síce nešlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ale
išlo by o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Obč. zákonníka). Na okraj si žalovaný dovoľuje poukázať aj
na ust. Obch. zákonníka. Obchodný zákonník v prípade zmluvy o úvere okrem platenia samotných
úrokov umožňuje aj dojednania tzv. poplatku za rezervovanie peňažných prostriedkov ( v právnej

terminológií ide o odplatu za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
dlžníkovi). Aj obchodný zákonník teda umožňuje vyberanie iných platieb ako len splátok úveru a úroku.
Žalovaný zároveň vidí nepoužiteľnosť Rozhodnutia pri rozhodnutí v prejednávanej veci v tom, že ide
o rozhodnutie cudzieho súdu na podklade cudzej právnej úpravy, a teda toto rozhodnutie nemôže byť
záväznýmprerozhodovanieslovenskýchsúdov.Zuvedenéhotedavyplýva,žežaloba,ktorousažalobca

domáhal určenia, že poplatok v časti nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľný, nie je dôvodná, nakoľko žalovaný poukazuje na
skutočnosti nasvedčujúce tomu, že výška poplatku uvedená v zmluve o úvere nie je v rozpore s platnými
právnymi predpismi alebo v rozpore s dobrými mravmi. Ide o štandardnú zmluvu vyhotovenú žalovaným,
kde je presne uvedená výška poskytovaného úveru a osobitne uvedená výška príslušného poplatku.

Obsah zmluvy o úvere si mal žalobca možnosť preštudovať a slobodne sa rozhodnúť, či podmienky,
t. j. aj výšku príslušného poplatku, uvedené v zmluve bude akceptovať a zmluvu podpíše, alebo nie.
Žalovanýjenázoru,ženiejemožnézbaviťsazodpovednostizavlastné(slobodnéavážne)konanie(bez
nátlaku a tiesne), len preto, že žalobca si svoj právny úkon dodatočne premyslel a rozmyslel. Zmluvu
o úvere uzavretú medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, nemožno považovať za

zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Žalovaný ako veriteľ uzatvoril so žalobcom ako dlžníkom
zmluvu o úvere, pričom žalobca prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania.
Predmetnúzmluvuuzatvorilžalovanýsožalobcomnazákladežiadostižalobcu.Žalovanýžalobcuriadne
oboznámil so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, pričom žalobca pri podpise zmluvy o úvere

prehlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy a súhlasí so všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k ním žiadne výhrady a zaväzuje
sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdil prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok poskytnutia
úveru. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, t. j. sú
vytlačené na zadnej strane každého rovnopisu zmluvy o úvere. Žalobca bol pritom riadne oboznámený

so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru už v čase spisovania žiadosti o úver, čo potvrdil
vlastnoručným podpisom na zmluve o úvere. Zároveň žalovaný žalobcu riadne oboznámil aj s výškou
poplatku za poskytnutie úveru, ktorého výška je v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedená, výrazne
napísaná, je uvedená hneď pri sume poskytnutého úveru, teda žalobca musel vedieť posúdiť hodnotu
protiplnenia. Žalobcom predložená zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nakoľko žalobca

vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky
použije na výkon zamestnania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Podľa ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch (platný v čase uzatvorenia zmluvy o úvere) „spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úveru na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania“. Žalobcovi však bol úver poskytnutý na účely zamestnania, t. j. nie je spotrebiteľom podľa

tohto zákona. Vzhľadom na uvedené nie je možné uvedenú zmluvu o úvere posudzovať ako zmluvu
o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a aj preto je žalovaný toho
názoru, že zmluva o úvere nemusela obsahovať údaj o RPMN a teda žalobca má nárok nie len na
vrátenie úveru, ale aj príslušného poplatku za poskytnutie úveru. V zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úveru na iný účel ako

na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Žalobca v zmluve o úvere výslovne prehlásil a
svoje vyhlásenia potvrdil osobitne svojím podpisom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon
zamestnania. Zmluva o úvere umožňuje aj iný obsah vyhlásenia v podobe poskytnutia úveru na účel
povolania, podnikania alebo iného účelu, takže žalobca mal na výber z viacerých možnosti. V zmluveo úvere a Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru žalobca zároveň vyhlásil, že sa oboznámil a
súhlasí s obsahom zmluvy a že nemá k nej žiadne výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať. Žalobca tiež
prehlásil, že informácie, ktoré poskytol žalovanému pred uzavretím zmluvy, sú pravdivé. Žalobca tiež

vyhlásil, že zmluvu uzatvoril slobode, vážne, zrozumiteľne a nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných
podmienok, čo potvrdzuje svojím podpisom. Žalobca vyhlásil, že akékoľvek jeho tvrdenie v budúcnosti o
tom,ženeboloboznámenýspodmienkamizmluvy,budenajehoťarchuanebudepovažovanézaprávne
relevantné. Žalovaný teda preukázal samotnou zmluvou o úvere, že finančné prostriedky boli žalobcovi
poskytnuté na výkon zamestnania, nakoľko sám žalobca prehlásenie v zmluve o úvere vlastnoručne

podpísal. Dňa 21.09.2011 zmluvné strany - žalobca so žalovaným uzatvorili dodatok k zmluve o
úvere, kde žalobca výslovne vyhlásil, že poskytnuté finančné prostriedky vo výške 350,- eur použije
na náklady spojené s dochádzaním za prácou. Súčasťou toho bol aj záväzok žalobcu, že poskytnuté
finančné prostriedky použije výlučne na uvedený účel. Ako už bolo uvedené vyššie, podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úveru na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý

a nie na aký účel žalobca finančné prostriedky naozaj použil. Žalovaný v danom prípade pri poskytnutí
úveru vychádzal z vyhlásenia žalobcu, že ide o úver poskytnutý na výkon zamestnania. Nakoľko
žalobca nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nemožno ho považovať
za spotrebiteľa. Navyše, vzájomný právny vzťah účastníkov konania je obchodnoprávny a uplatnenie
právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je vôbec na mieste. Žalobca so žalovaným uzatvoril

dňa 21.09.2011 na samostatnom dokumente aj Rozhodcovskú zmluvu. V zmysle tejto rozhodcovskej
zmluvy sa žalobca so žalovaným dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetnej zmluvy o úvere buď
pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s. alebo pred príslušným
všeobecným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Je zrejmé, že žalobca so
žalovaným uzatvorili nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu. Táto rozhodcovská zmluva je neoddeliteľnou

súčasťouzmluvyoúvere,pričompredstavujesamostatnúlistinu(dokument),ktorýjeosobitnepodpísaný
tak žalobcom ako aj žalovaným. Predmetná rozhodcovská zmluva je teda individuálne dojednaná a nie
je súčasťou všeobecných podmienok zmluvy o úvere. Nie je teda prípustné súhlasiť s tvrdením žalobcu,
podľa ktorého išlo o ultimatívnu požiadavku zo strany žalovaného. Nakoľko vzťah medzi žalobcom a
žalovaným je založený zmluvou o úvere a jedná sa o výlučne vzťah obchodnoprávny, nie je možné

opomenúť zásadu zmluvnej voľnosti, ktorá sa v obchodnoprávnych vzťahoch uplatňuje v čo najširšej
miere. Na jej základe majú zmluvné strany možnosť si vzájomné vzťahy upraviť dohodou tak ako to
zodpovedá ich potrebám a záujmom. Žalovaný má na základe vyššie uvedeného za to, že žalobca v
čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy nemal k jej obsahu žiadne výhrady. Z rozhodcovskou zmluvou sa
riadne oboznámil, jej ustanoveniam porozumel a túto skutočnosť na znak súhlasu potvrdil vlastnoručným

podpisom. Žalobca zároveň vyhlásil, že bol pred uzavretím tejto zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch
uzavretia rozhodcovskej zmluvy, k čomu pripojil svoj vlastnoručný podpis.
Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v rozhodnom čase tento
zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v rozhodnom čase spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v rozhodnom čase § 2
a účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

Podľa ust. § 9 ods. 1,2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v rozhodnom čase Zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno
jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí
obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úverpri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.
Podľa ust. § 11ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.
1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (Ďalej len „zákon ZoOS“), každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. úroti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal
protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané

finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

Podľa § 80 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), návrhom na

začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o
určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), právny
úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré
právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom
období ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospechspotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva

uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú

uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období (ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke

dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa ust. § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. § § 40 a OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145

ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaný ako spoločnosť a žalobkyňa ako klient
uzavreli dňa 21.09.2011 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru
žalobkyni v sume 350 eur. Dlžník, žalovaná sa zaviazala zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný
poplatok vo výške 322,- eur t. j. celkom čiastku 672,- eur, ktorú sa zaviazala tento uhradiť v 12 tich

mesačných splátkach splatných po 56- eur začínajúc dňom 24.10.2011 na účet veriteľa špecifikovaný
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Zmluva je datovaná dňom 21.09.2011 a je opatrená
podpismi mandatára F.Č. ako aj podpisom žalovanej ako dlžníka. Peniaze mala prevziať toho istého
dňa. Výška úrokovej sadzby a RPMN v zmluve uvedené neboli.

Z uvedeného vyplýva, že odplata za úver 322 eur je skoro 100 % výšky samotného úveru. Úverová
zmluva ako zmluva o spotrebiteľských úveroch vôbec neobsahovala zákonom predpísané povinné
náležitosti a to viacero. Spôsob, akým si žalobca dohodol odplatu za úver je možné považovať
za obchádzanie zákona, ktorý upravuje spotrebiteľské zmluvy a ich náležitosti. Zmluvné podmienky
uvedené v zmluve je možné považovať za nekalé a neprijateľne. Tomuto faktu nasvedčujú a preukazujú

ďalšie listiny predložené žalobkyňou a to zápisnice, čestné prehlásenia a iné nachádzajúce sa v spise
na čl. 42 až 64.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné

podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní

podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti B.
X.É. L. bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku kvalifikovať v

zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32 tohto rozhodnutia, je teda
úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú sledujú ustanovenia
smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje právo Spoločenstva, preto nie
je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej podmienky, ale zahŕňataktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je súd oboznámený s právnymi a
skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku o svojej vlastnej miestnej
príslušnosti.

Zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ
fundamentálneho hodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy. Ak tomuto kritériu
zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa teda slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,
ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne
pochybnostiotom,žetakátozmluvnápodmienkasapriečidobrýmmravom.Zároveňtýmtovznikázáklad

pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj
bez návrhu. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a
dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.

Súd preskúmal zmluvu o úvere, či je v súlade s podmienkami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch, ako aj smernice Rady
č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len
„smernica“), ktorú je nevyhnutné používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho
poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv, podľa ktorej je v právomoci súdu stanoviť z
úradnej povinnosti, či je podmienka nekalá, čo znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu

spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy,
keď bola zmluva spísaná vopred a spotrebiteľ nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jej
jednotlivých ustanovení.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX je neplatná

ako celok pretože obchádza zákon o spotrebiteľských úveroch. Úverová zmluva ako zmluva o
spotrebiteľských úveroch vôbec neobsahovala zákonom predpísané povinné náležitosti a to viacero, tak
ako ich stanovuje § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch. Ide minimálne o úrokovú sadzbu a RPMN
ako jedny z najdôležitejších Spôsob, akým si žalobca dohodol odplatu za úver je možné považovať
za obchádzanie zákona, ktorý upravuje spotrebiteľské zmluvy a ich náležitosti a za zavádzanie

spotrebiteľa v snahe dosiahnuť vyššie úroky a poplatky než aké pripúšťa zákon. Výška poplatku
je podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi pretože dosahuje skoro 100% výšky samotného
úveru. Súd má za to, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem pretože potrebuje vedieť skutočnú
výšky dlhu voči žalovanému, keďže úver ešte celý neuhradila. O podobných praktikách a konaní
svedčia žalobkyňou predložené čestné prehlásenia písomnosti z iných obdobných konaní a rozhodnutia

Slovenskej obchodnej inšpekcie.

Podľa názoru súdu požadovanie úhrady administratívneho poplatku vo výške 322 eur, ktorý žalovaný
v 1/3 považuje za úrok a v 2/3 za náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu s administratívou
s tým spojenou pri úver 350 eur je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ vyžaduje od

spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané.
Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie
spotrebiteľovi a v jeho záujme. V tejto súvislosti možno poukázať na rozhodnutie Vrchného krajinského
súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U 192/2010 zo dňa 3.5.2010. Tento záver si osvojil aj Krajský súd v
Prešovenapr.vrozsudkusp.zn.18Co109/2011.To,žepoplatokjev1/3zaúrokvzmluveniejeuvedené.

Spresnenie toho z čoho poplatok pozostáva je uvedené len vo všeobecných obchodných podmienkach,
ktorésúpísanédrobnýmpísmomanachádzajúsanadruhejstranezmluvy.Ideopredtlačajednoznačne
nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.

Súd preto teda vyhodnotil celú odplatu za poskytnutý úver ako neprimeranú a neplatnú. Odplata -

poplatok za úver je v danom prípade rozhodujúcim kvalifikačným kritériom úverovej zmluvy, pretože o
tejto výšky poplatku sa odvíjajú mesačné splátky. Pokiaľ dohoda o poplatku teda odplate je neplatná,
úverová zmluva stráca ako taká svojej opodstatnenie, preto je dôvodné podľa názoru súdu žalobe o
neplatnosť celej úverovej zmluvy vyhovieť a to nie len v časti týkajúcej sa úrokov a poplatkov.Čo sa týka jednotlivých námietok žalovaného tieto súd považoval za nedôvodné. Ohľadom
rozhodcovského konania súd poukazuje, že v konaní nebolo preukázané, že by bol v predmetom vzťahu

vydaný rozhodcovský rozsudok, preto sa týmto súd bližšie nezaoberal. Pre úplnosť súd poukazuje na
to, že ak by aj bol vydaný rozhodcovský rozsudok tento by nebol záväzný. Z právneho hľadiska by bol
ničotný neexistujúci. Súd v tomto smere poukazuje na to, že by rozhodcovská doložka dohodnutá medzi
účastníkmi v deň podpisu zmluvy je neplatná. Nešlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku,
pretože bola žalovaným vopred pripravená na predložená na podpis pri podpise úverovej zmluvy. Súd v

tomto smere poukazuje na rozhodnutie krajského súdu 6Co/1/2012 a na stanovisko spoločného kolégia
Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.09.2010 ako aj na rozhodnutie Krajského súdu č. k. 5Co 219/2013.

Aj zmluvná podmienka, podľa ktorej má spotrebiteľ možnosť výberu medzi rozhodcovským a štátnym
súdom, ale ak by podľa takejto podmienky podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na
návrh dodávateľa a spotrebiteľ by sa mu musel podrobiť, predstavuje zmluvnú podmienku, ktorá nebola

individuálne vyjednaná. Podľa súdu aj v takomto prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Možnosť
iniciovania sporu spotrebiteľom možno považovať skôr za teoretickú, ktorá nič nemení na tom, že
pokiaľ dodávateľ si vyberie rozhodcovský súd, spotrebiteľ by sa mu musel podrobiť. Spotrebiteľ
podpísal rozhodcovskú zmluvu, pretože inú možnosť nemal, pokiaľ chcel uzatvoriť úverovú zmluvu.

Z rozhodcovskej zmluvy však nevyplýva, že by bol informovaný o rozdieloch medzi súdnym a
rozhodcovským konaním, o rokovacom poriadku rozhodcovského súdu o príslušných poplatkoch a pod.
V tejto súvislosti možno znovu poukázať na závery už citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
6Mcdo9/2012.Navyševšakjepotrebnésastotožniťajsďalšímjehozáveromotom,žeprincíp„ignoratia
iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) ustupuje dôležitejšiemu princípu a to ochrane

spotrebiteľa. Je potrebné si uvedomiť, že z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov
na rozhodcovskom konaní mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojim konaním.
Spotrebiteľ má byť totiž chránený pred oboma.

Čo sa týka tvrdenia, že žalobca nie je spotrebiteľ, tieto tvrdenia sú tiež podľa súdu absolútne nedôvodné

a zavádzajúce. V danej veci je zrejmé, čo vyplynulo z výpovede žalobkyne, že pri uzavretí zmluvy
vystupovala ako spotrebiteľ pri zohľadnení tohto, na čo použila finančné prostriedky z úveru. Súd v
tomto smere poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. 6Co/84/2011. Doklady predložené
žalovaným, a to dodatok k zmluve podpísaný neskôr, iniciovaný samotným žalovaným a podpísaný len
za jedným cieľom v tomto smere nemôže nič meniť.

Na základe vyššie uvedeného, výsledkov vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné
ustanovenia súd žalobe ako dôvodnej vyhovel. Keďže súd vyhovel žalobe a to prvému petitu a to celému
ako dôvodnému, nebolo potrebné už potom rozhodovať o alternatívnom petite žalobkyne.
Podľa ust. § 151 ods. 3 OSP v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov

konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V danom prípade súd o trovách rozhodol podľa tohto ustanovenia, pretože nie je zatiaľ možné o trovách

konania rozhodnúť, nakoľko súd odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
kde súd musí prítomným účastníkom odovzdať hneď aj písomné vyhotovenie tohto rozsudku, pričom
účastníci sú povinný vyčísliť trovy konania do 3 dní od jeho vyhlásenia a preto rozhodol o trovách v
zmysle ust. § 151 ods. 3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.