Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 1, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18Er/94/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112202453
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Uváčková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2112202453.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra
SR, Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave, IČO: 00 151 866, Kollárova 31, 917 02 Trnava, proti povinnému:
S. B., M.. XX.X.XXXX, S.. X.X.XXXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Roman Liščák, Nám. Sv.
Michala 5, 920 01 Hlohovec, o vymoženie sumy 30,- eur a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 44,56 eur, do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207*128416 zo dňa 10.2.2012 bol súdny exekútor JUDr.
Ing. Roman Liščák v zmysle § 44 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučnýporiadok“)poverenývykonanímexekúcievprospechoprávnenéhonazákladeprávoplatného
avykonateľnéhorozhodnutiaObvodnéhooddeleniaPZvTrnave,blokunapokutunezaplatenúnamieste
č. A0449443 zo dňa 6.8.2011.

Dňa 15.3.2016 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle § 57

ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko povinný je nemajetný, dedičské konanie po povinnom
- poručiteľovi bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd zistil, že povinný zomrel dňa 1.1.2013 a dedičské konanie bolo uznesením Okresného súdu Trnava
zo dňa 19.3.2013 č.k. 26D41/2013-9, 1D not 18/2013 zastavené pre nemajetnosť podľa § 175h, ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.6.2013.

Súd v rámci rozhodovacej činnosti vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorý v rozsudku z 13.mája 2011, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 konštatoval, že „úmrtie povinnej v priebehu
exekučného konania nemôže byť dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a ani dôvodom
na zastavenie exekučného konania. V danej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti
vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného
poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv

a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého
dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie boloprávoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre jeho nemajetnosť.
Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný a preto by
použitie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne. Obdobne

Najvyšší súd rozhodol aj v rozsudku z 29.12.2012, sp. zn. 6M Cdo 9/2012.

Nakoľko má súd za preukázané, že dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť,
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd má za to, že podmienky ustanovenia § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku boli splnené, preto v súlade s vyššie uvedeným exekúciu zastavil.

Podľa § 200 ods. 1 a 5 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne
aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za
stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových
výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203
ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995

Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“).

Súdny exekútor spolu s podnetom na zastavenie exekúcie doručil tunajšiemu súdu vyčíslenie trov
exekúcie vo výške 48,70 eur (odmena vo výške 33,19 eur, hotové výdavky - poštovné 4,75 eur, náhrada
za stratu času 2,64 eur + DPH).

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Súd priznal súdnemu exekútorovi požadovanú minimálnu odmenu na základe § 14 ods. 1
vyhlášky vo výške 33,19 eur.

Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Pre všetky hotové výdavky platí, že nárok na ich náhradu súdnemu exekútorovi vzniká len vtedy, ak už

boli vynaložené, a to len ak boli vynaložené účelne. Zo znenia ustanovenia § 22 ods. 1 Vyhlášky vyplýva,
že súdnemu exekútorovi prislúcha náhrada hotových výdavkov už účelne vynaložených v súvislosti s
vykonávaním exekučnej činnosti. Hotové výdavky teda musia byť súdnym exekútorom vynaložené, aby
mu súd mohol priznať ich náhradu. Zároveň súd uvádza, že pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd
súdnemu exekútorovi prizná len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne

preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich
sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise resp. vrátenou obálkou k
zaslanej listine, poštovým podacím hárkom, faktúrou. Súd nemôže priznať súdnemu exekútorovi také
hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadnadoručenka, pokiaľ ide o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné
za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto
postupu súdneho exekútora vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným

exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať
také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.

Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za uplatnené poštovné vo výške 1,30 eur
za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, nakoľko mal za preukázané vynaloženie

uvedených výdavkov (nedoručená zásielka). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi tie hotové výdavky
(poštovné za doručenie vyčíslenia trov súdu, doručenie vrátenia poverenia + konečného vyúčtovania,
doručenie konečného vyúčtovania oprávnenému), nakoľko ich súd buď nemal za preukázané, alebo
ktoré súdny exekútor doposiaľ nevynaložil, nakoľko vzniknú až v budúcnosti.

Súd teda súdnemu exekútorovi priznal náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky vo výške

1,30 eur.

Podľa § 23 ods. 1 Exekučného poriadku, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura

za každú aj len začatú polhodinu.

Súd priznal súdnemu exekútorovi v zmysle jeho návrhu náhradu za stratu času podľa § 23 Exekučného
poriadku vo výške 2,64 eur ( 4 x 0,66 eur za každú začatú polhodinu) za cestu z Hlohovca do Bratislavy
a späť (doručovanie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke).

Podľa § 196 veta druhá Exekučného poriadku (v aktuálnom znení), ak je exekútor platiteľom dane z
pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty.
Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal
zvýšenie odmeny a náhrad o 20% DPH zo sumy 37,13 eur (7,43 eur). V zmysle citovaného ustanovenia

súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona
č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.

Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 44,56 eur (odmena vo výške
33,19 eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 1,30 eur, náhrada za stratu času 2,64 eur, DPH vo

výške 7,43 eur) ako celkovú sumarizáciu skutočných trov exekúcie, na úhradu ktorých súd zaviazal v
súlade s ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku tohto uznesenia, ktorým súd zastavil exekúciu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia písomne na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Proti výroku tohto uznesenia, ktorým súd rozhodol o náhrade trov exekúcie nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15
dní odo dňa doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje.
Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom
rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej

lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 Občianskeho súdneho poriadku), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.)V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdupovažujezanesprávneačohosaodvolateľdomáha(§205ods.1Občianskehosúdnehoporiadku).