Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/325/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814208985
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814208985.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvexekučnejvecioprávnenéhoD.s.r.o.sosídlomvR.naD.ul.č.XX,IČO:35807
598, právne zastúpeného Advocate s.r.o., Advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave na Pribinovej
ul.č. 25 proti povinnej B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. T., o vymoženie 219,61 Eur s prísl., o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 12Er 898/2014-17 zo dňa 28.11.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 30.05.2014
domáhal voči povinnej vymoženia svojej pohľadávky s príslušenstvom na základe exekučného titulu,

ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 11969/08 zo dňa 25.11.2008.

Uznesením č.k. 12Er 898/2014-9 zo dňa 30.09.2014 s právoplatnosťou dňa 12.11.2014 súd rozhodol,
že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý je vylúčený z vykonávania exekúcie. Oprávnený podaním zo
dňa 24.11.2014 v súlade s ust. 30 ods. 11 Exekučného poriadku navrhol poveriť vykonaním exekúcie

súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora.

Súd mal preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 12.12.2007 zmluvu o úvere, na základe ktorej bol
povinnej poskytnutý úver , ktorý sa povinná zaviazala vrátiť oprávnenému spolu s príslušným poplatkom
v mesačných splátkach.

Následne súd citoval ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej
len Exekučný poriadok), ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ust. § 52
ods. 1,3, § 53 ods. 1, 4 písm. r), § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a uviedol,
že zmluva o úvere, ktorú uzavreli účastníci konania je spotrebiteľskou zmluvou, pretože oprávnený
nijakým spôsobom nepreukázal, že úver bol povinnej poskytnutý na výkon povolania, zamestnania

alebo podnikania.

Súd poukázal na Všeobecné obchodné podmienky, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy a v ktorých
bode 17 je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory
vzniknuté z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory budú
riešené

a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súdeb) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu.
Povinnáakospotrebiteľnemalamožnosťovplyvniťznenierozhodcovskej doložky,mohlazmluvulenako

celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým podmienkam. Z tohto dôvodu súd považoval rozhodcovskú
doložku za neprijateľnú podmienku podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Súčasne aj voľba rozhodcovského súdu je ponechaná na strane
podávajúcej žalobný návrh, ktorou je v uvedených prípadoch vždy oprávnený. Rozhodcovská doložka
tak núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu odopiera

možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Súčasne spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto je absolútne neplatná a
nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie. Takto vydaný rozhodcovský rozsudok
nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, preto súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu oprávnený odvolanie z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. Namietal, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti,
ktorá mu bola zverená Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní. Poukázal na ust.

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní a zastával
názor, že súd na správne zistený skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis. Zdôraznil, že
formálne preskúmanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí
exekučného titulu podľa ust. § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. V rámci preskúmavania materiálnej
stránky súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, avšak nemôže

skúmať rozhodcovské konanie, pretože ustanovenie, na ktoré poukazuje súd v napadnutom uznesení
stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské
konanie zaväzuje k niečomu neodvolenému. Konajúci súd nemá možnosť inak ako z exekučného
titulu oboznámiť sa s priebehom rozhodcovského konania, čo znamená, že v rámci exekučného
konania nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí

sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov.
Nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. 18/2000. V prípade, ak súd aplikoval na skutkový stav ust. § 45
ods. 2 spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany
exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny

poriadok a právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Postupom súdu v tejto veci a jeho
výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách
o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo odporuje obsahu a účelu zákona o
rozhodcovskom konaní. Namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože s
povinným uzavrel rozhodcovskú zmluvu obsiahnutú na samostatnej listine, avšak súd tieto skutočnosti

nezisťoval. Exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom podľa zákona o rozhodcovskom konaní.
Uviedol, že cieľom úpravy ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V tomto prípade teda exekučný súd konal nad rámec svojich
zákonných ustanovení. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona
č.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisov,ďalejlenO.s.p.),vzhľadom
na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214

ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučným titulom je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
11969/08 zo dňa 25.11.2008 s právoplatnosťou dňa 15.12.2008 a vykonateľnosťou dňa 18.12.2008,

ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 278,83 Eur (8 400 Sk) spolu s
úrokomzomeškaniavovýške0,25%dennezosumy268,87Eur(8100Sk)od25.06.2008dozaplatenia
a nahradiť trovy konania vo výške 120,33 Eur (3 625 Sk) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012

zo dňa 21.03.2012 „skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j.
vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou
skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so

zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá

neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa
tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej

nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.“ V
tomto smere preto nebola odvolacia námietka oprávneného opodstatnená.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého je zmluva o úvere
zo dňa 12.12.2007 uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou zmluvou
o spotrebiteľskom úvere a vzhľadom na to, je na daný právny vzťah možné aplikovať zákon ospotrebiteľských úveroch. V priebehu odvolacieho konania totiž nebolo oprávneným preukázané, že
povinná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd zastáva názor, že dôkazné bremeno na preukázanie toho,

že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania povinného ťaží toho, kto
tvrdí takúto výnimku, čiže oprávneného. Súd prvého stupňa preto v danom prípade správne aplikoval
ustanoveniaObčianskehozákonníkatýkajúcesaochranyspotrebiteľaataktiežzákonospotrebiteľských
úveroch.

Vzhľadom na to, že v spise absentuje rozhodcovská doložka resp. zmluva, od ktorej rozhodcovský
súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, odvolací súd výzvou zo
dňa 26.05.2016 vyzval oprávneného na predloženie predmetnej rozhodcovskej doložky v lehote 10
dní od doručenia výzvy. Uvedená výzva bola právnemu zástupcovi oprávneného účinne doručená
dňa 02.06.2016, čo vyplýva z údajov na vrátenej doručenke. Doposiaľ však oprávnený rozhodcovskú
doložku/ zmluvu odvolaciemu súdu nepredložil.

Z týchto dôvodov odvolací súd zastáva názor, že nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej
doložky, ktorá by zakladala právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, a preto ani
rozsudokrozhodcovskéhosúdunebolspôsobilýmexekučnýmtitulom,nazákladektoréhobybolomožné

nariadiť výkon exekúcie. Uvedená skutočnosť odôvodňuje zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p a to aj
napriektomu,žesúdprvéhostupňavodôvodnenínapadnutéhouzneseniapoukazovalnarozhodcovskú

doložku, ktorú posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, aj keď sa uvedená rozhodcovská doložka
v spise nenachádzala, pretože vo výroku bolo rozhodnutie súdu vecne správne.

O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd nerozhodoval podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ust. § 251 ods. 4 O.s.p., pretože návrh na ich priznanie predložený nebol (ust. § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.