Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 22, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 12Sd/300/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200921
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Florovič
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3013200921.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne samosudcom JUDr. Jurajom Florovičom v právnej veci navrhovateľa: N.
zastúpeného JUDr. Evou Borovskou, advokátkou, so sídlom Bratislava, Štefánikova 7, proti odporkyni:
Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o výšku úrazovej renty, na návrh
navrhovateľa o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXXX-XX/XXXX-BA zo dňa 23. septembra 2013,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j erozhodnutie odporkyne č. XXXX-XX/XXXX-BA zo dňa 23. septembra
2013.

Krajský súd n e p r i z n á v a odporkyni náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa rozhodnutím č. XXXX-XX/XXXX-BA zo dňa 23. septembra 2013 navrhovateľovi, ktorý utrpel
poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu dňa 6. decembra 1994, priznala nárok na
úrazovú rentu podľa § 272 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení

neskorších predpisov od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 v sume 57,93 Eur mesačne.
- podľa § 293az ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 449/2008 Z. z., ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov sumu úrazovej renty zvýšila od 1. januára 2005 o 7,54 % sumy úrazovej
renty priznanej týmto rozhodnutím na celkovú sumu 62,31 Eur mesačne.
- podľa § 293az ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 449/2008 Z. z., ktorým sa mení a

dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov sumu úrazovej renty zvýšila od 1. júla 2005 o 8,85% na celkovú sumu 67,85 Eur
mesačne.
- podľa § 82 ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z. z. a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 229/2006 Z. z. sumu úrazovej renty zvýšila od 1. júla 2006 o 5,95%
na celkovú sumu 71,90 Eur mesačne.
- podľa § 82 ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z. z. a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych

vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 197/2007 Z. z. sumu úrazovej renty zvýšila od 1. júla 2007 o 6,25%
na celkovú sumu 76,42 Eur mesačne.
- podľa § 82 ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z. z. a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 136/2008 Z. z. sumu úrazovej renty zvýšila od 1. júla 2008 o 5,00%
na celkovú sumu 80,27 Eur mesačne.
- podľa § 82 ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z. z. a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych

vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 450/2008 Z. z. sumu úrazovej renty zvýšila od 1. januára 2009 o
6,95% na celkovú sumu 85,90 Eur mesačne.- podľa § 89 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov v súlade s
opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 413/2009
Z. z. sumu úrazovej renty zvýšila od 1. januára 2010 o 3,05% na celkovú sumu 88,60 Eur mesačne.

- podľa § 89 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov v súlade s opatrením
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 404/2010 Z. z.
sumu úrazovej renty zvýšila od 1. januára 2011 o 1,8% na celkovú sumu 90,20 Eur mesačne.
- podľa § 89 ods. 8 v súlade s § 82 ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov
a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z.

z. sumu úrazovej renty zvýšila od 1. januára 2012 o 3,3% na celkovú sumu 93,20 Eur mesačne.
- podľa § 89 ods. 8 písm. a), § 89 ods. 9 písm. a) prvého bodu a § 89 ods. 10 zákona č.
461/2003 Z. z. v znení zákona č. 252/2012 Z. z. a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z. z. sumu úrazovej renty zvýšila od 1. januára 2013 o
3,05% na celkovú sumu 96,10 Eur mesačne.

Na túto sumu bude mať nárok do zmeny podmienok rozhodujúcich pre priznanie nároku na úrazovú
rentu, na jej výplatu alebo na určenie jej sumy podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v
znení neskorších predpisov.

Navrhovateľ podal prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonom stanovenej lehote návrh na

preskúmanie vyššie uvedeného rozhodnutiu odporkyne. V jeho písomných dôvodoch podstate uviedol,
že odporkyňa pri svojom rozhodovaní opätovne pri výpočte úrazovej renty vychádzala zo sumy 1 745,-
Sk, ktorá mu údajne mala patriť k 31. decembru 2003. Tvrdí, že tento postup je nesprávny, pretože k
31. decembru 2003 mu patrila suma 3.160,- Sk, ako to vyplýva z rozsudku Okresného súdu Prievidza
sp. zn. 4C/244/2001. Postup odporkyne v tomto smere považuje za nesprávny a chybný z dôvodu, že

podľa ustanovenia § 279 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v konaniach o náhrade
za stratu na zárobku po skončení PN alebo uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a o náhrade za
stratu na dôchodku, ktoré neboli právoplatne skončené do 31.7.2006 sa po tomto dni rozhodne podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2003. Táto náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti alebo pri uznaní invalidného dôchodku alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na

dôchodku, ak nárok na ich výplatu trval aj po 31. decembri sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú
rentu a poskytujú sa v sume, akej patrili k 31. decembru 2003 po zvýšení podľa tohto zákona, pričom na
zvyšovanie úrazovej renty platí ustanovenie § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. rovnako. Ďalej uviedol, že je
nesporné to, že konanie o náhrade za stratu na zárobku po skončení PN nebolo právoplatne skončené
do31.7.2006,pretomupatríúrazovárentavsume,vakejpatrilak31.decembru2003.Ďalejokreminého

uviedol, že odporkyňa postupovala nesprávne nielen preto, že nevychádzala zo zákonného ustanovenia
a teda nevychádzala zo sumy 3 160,- Sk, ale za základ pre stanovenie zobrala sumu 1 745,- Sk ktorá
mu mala byť vyplatená k 31. januáru 2004 (podľa právoplatných rozsudkov Okresného súdu Prievidza
a Krajského súdu v Trenčíne) sa odporkyňa až dňom 1. februára 2004 dostala do omeškania, a teda
suma 1745,- Sk nemôže byť suma, ktorá mu patrila k 31. decembru 2003.

Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie a zároveň mu priznať trovy
právneho zastúpenia.

Odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne a správne potvrdiť s poukazom na jej písomné
stanovisko zo dňa 13. januára 2014. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s rozhodnutím

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So 72/2013 zo dňa 26. júna 2013.

Krajský súd postupom podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu
predchádzal v rozsahu dôvodov odvolania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so
zákonom a bolo potrebné podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ho potvrdiť.

Krajský súd z administratívneho spisu odporkyne, z jej písomného vyjadrenia zo dňa 7. mája 2012, zo
spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Sd 234/2011 a z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 15Sd 234/2011-36
zo dňa 30. januára 2012 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
9So 72/2012 zo dňa 26. júna 2013, z výpovede navrhovateľa a jeho právnej zástupkyne zistil, že

rozhodnutie odporkyne číslo XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 5. mája 2011, ktorým odporkyňa rozhodla,
že navrhovateľ, ktorý v dôsledku pacovaného úrazu zo dňa 6. decembra 1994 utrpel poškodenie zdravia,
má nárok na úrazovú rentu podľa § 272 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákona“) od 1. januára 2004 do decembra 2004 v sume 52,15 Eurmesačne s príslušnou valorizáciou podľa § 293b zákona a ďalších príslušných ustanovení zákona v
znení neskorších predpisov za obdobie od 1. januára 2005, od 1. júla 2005, od 1. júla 2006, od 1. júla
2007, od 1. júla 2008, od 1. januára 2009, od 1. januára 2010 a od 1. januára 2011 na celkovú sumu

81,30 Eur mesačne bolo rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30. januára 2012, sp.
zn. 15Sd 234/2011-36 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. júna
2013, sp. zn. 9So 72/2012 zrušené a vec vrátená odporkyni na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku
zo dňa 26. júna 2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že nebolo sporné, že navrhovateľ ako
zamestnanec Hornonitrianskych baní, a. s., utrpel dňa 6. decembra 1994 pracovný úraz. Tiež nie je

sporné,žerozsudkomOkresnéhosúduvPrievidzizodňa12.septembra2006,sp.zn.4C 244/2001-275,
bola navrhovateľovi priznaná náhrada za stratu na zárobku do 31. decembra 2003, vrátane mesiaca
december 2003.

Spornoubolaotázka,ktorúsumupriznanúvrozsudkuokresnéhosúdumáodporkyňavziaťzazákladpre
výplatu náhrady za stratu na zárobku od 1. januára 2004, ktorá sa od 1. januára 2004 považuje za

úrazovú rentu podľa zákona č. 461/2003 Z. z.. Ďalej uviedol, že rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi,
sp. zn. 4C 244/2001 zo dňa 12. septembra 2003, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo
dňa 9. januára 2007, bola zamestnávateľovi navrhovateľa uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi za
obdobie od 1. júla 1998 do. 31. decembra 2003 náhradu v celkovej sume 45 403 Sk spolu s
úrokom z omeškania určeným za jednotlivé obdobia. Z výroku uvedeného rozsudku, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňom 9. februára 2007 pritom vyplýva, že úrok z omeškania vo výške 12% ročne patrí
zo sumy 3 160 Sk od 1. januára 2004 do zaplatenia a zo sumy 1 745 Sk od 1. februára
2004 do zaplatenia. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva (strana 11 rozsudku), že za december
2003, navrhovateľovi patrila náhrada vo výške 1 745 Sk ako rozdiel medzi pravdepodobným zárobkom
vo výške 10 773 Sk a sumou rozdielu priemerného mesačného zárobku 16 899 Sk a čiastočného

invalidného dôchodku v sume 4 374 Sk. Vzhľadom na splatnosť mzdy za december 2003 v januári
2004 v zmysle Zákonníka práce, povinnosť zaplatiť úrok z omeškania zo sumy 1 745 Sk bola uložená
od 1. februára 2004. Vzhľadom na tieto skutočnosti nie je dôvodná požiadavka navrhovateľa, aby za
základ pre ďalšiu výplatu náhrady, považovanej za úrazovú rentu, bola braná suma 3 160 Sk mesačne.
Odporkyňa teda správne zistila, že k 31. decembru 2003 navrhovateľovi patrila náhrada iba vo výške

1 745 Sk.

Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že odporkyňa však pochybila, keď sumu 1 745 Sk
znížila o daň zo mzdy a preskúmavaným rozhodnutím rozhodla o výplate náhrady (považovanej za
úrazovú rentu) v sume 1 571 Sk (52,15 Eur), pretože z výroku rozsudku Okresného súdu Prievidza,

sp. zn. 4C 244/2001-275 totiž vyplýva, že úrok z omeškania bol určený zo sumy 1 745 Sk. Úrok z
omeškania patrí z netto sumy; výrok právoplatného rozsudku okresného súdu je pre odporkyňu záväzný.
Z toho dôvodu odporkyňa mala od 1. januára 2004 výplatu náhrady za stratu na zárobku po skončení
práceneschopnosti vyplácať ako úrazovú rentu od 1. januára 2004 v sume 1 745 Sk mesačne a túto
sumu ďalej valorizovať.

Odporkyňa v súlade s uvedeným právnym názorom uvedeným v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 30. januára 2012, sp. zn. 15Sd 234/2011-36 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 26. júna 2013, sp. zn. 9So 72/2012 vydala rozhodnutie č. XXXX-XX/XXXX-BA zo dňa
23. septembra 2013, ktorým navrhovateľovi priznala podľa § 272 ods. 9 zákona v znení neskorších

predpisov nárok na úrazovú rentu od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 v sume 57,93
Eur s príslušnou valorizáciou podľa § 293b zákona a ďalších príslušných ustanovení zákona v
znení neskorších predpisov za obdobie od 1. januára 2005, od 1. júla 2005, od 1. júla 2006, od 1. júla
2007, od 1. júla 2008, od 1. januára 2009, od 1. januára 2010, od 1. januára 2011, od januára 2012 a
od 1. januára 2013 na celkovú sumu 96,10 Eur mesačne.

Podľa § 272 ods. 1 zákona č. 461/203 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“). Sociálna
poisťovňa od 1. januára 2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vplývajúcich zo zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom
1993 a od zamestnávateľa, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu, nároky

vzniknuté pred 1. aprílom 2002 vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom
úraze a chorobe z povolania.Podľa § 272 ods. 2 zákona, nároky na výplatu plnení uvedených v ods. 1 sa posudzujú podľa predpisov
účinných do 31.decembra 2003. Ak nárok na výplatu týchto plnení trvá aj po 31. decembri 2003,
poskytujú sa v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003.

Podľa § 272 ods. 3 zákona náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo
uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31
decembru 2003 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú za úrazovú rentu, a to v sume,
v akej patrili do 31. decembra 2003.

Podľa § 272 ods. 9 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon“), v konaniach o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri
uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a o náhrade za stratu na dôchodku, ktoré neboli právoplatne
skončené do 31. júla 2006 (272 ods. 5) sa po tomto dni rozhodne podľa predpisov účinných do 31.
decembra2003.Tátonáhradazastratunazárobkuposkončenípracovnejneschopnostialebopriuznaní

invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ak nárok na ich výplatu trval aj
po 31. decembri 2003, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu a poskytujú
sa v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 po zvýšení podľa tohto zákona. Na zvyšovanie úrazovej
renty platí § 82 zákona rovnako.

Navrhovateľ bol vypočutý ako účastník konania. Uviedol, že on k napadnutému rozhodnutiu sa nebude
vyjadrovať.

Právna zástupkyňa navrhovateľa JUDr. Eva Borovská okrem iného uviedla, že naďalej sa pridržiava
dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť z dôvodu § 250j

ods. 2 písm. a),b),c),d),e) O.s.p. a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Tvrdila, že rozhodnutie
odporkyne je nesprávne, pretože odporkyňa mala navrhovateľovi zaplatiť za obdobie od 1.1.2004 sumu
3.160 a nie 1.745 Sk, nakoľko k 31.12.2003 bola splatná iba suma 3.160 Sk. Tiež uviedla, že odporkyňa
nesprávne postupovala pri stanovení straty na zárobku po skončení PN, ako aj samostatnej úrazovej
renty, keď zákonodarca vydal zákonnú úpravu účinnú od 1.1.2008, teda zákonom č. 555/2007,

ktorým u poberateľov úrazovej renty zohľadnil to, že v predchádzajúcom období pri stanovení výšky
dochádzalo k anomáliám a k odpočtom fiktívnych zárobkov, ktoré evidentne poberatelia nemohli získať
a bol tým porušený celý princíp náhrady škody.

Krajský súd zhodnotil hore uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia a dospel k záveru,

že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a zákonné, preto ho podľa § 250 q ods. 2 O.s.p.
potvrdil. Odporkyňa vo veci zistila riadne úplný skutkový stav veci, pri svojom rozhodovaní správne
vyhádzala z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30. januára 2012, sp. zn. 15Sd
234/2011-36 a predovšetkým z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. júna 2013,
sp. zn. 9So 72/2012. Odporkyňa rozhodnutím zo dňa 23. septembra 2013 priznala navrhovateľovi nárok

na úrazovú rentu od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 v sume 1 745 SKK (57,93 Eur) mesačne
spolu s príslušnými valorizáciami, čo je v súlade s odôvodnením rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 26. júna 2013.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods.2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l O.s.p.,

podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na
úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. V danom prípade bol navrhovateľ v konaní neúspešný,
preto nemá právo na náhradu trov konania proti odporkyni a odporkyňa v konaní podľa piatej časti nemá
nárok na priznanie náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd
Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti:

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musíbyť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému
rozhodnutie súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.