Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 16, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215218627
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215218627.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Q. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. P. XXXX, proti
odporcovi:PROFICREDITSlovakia,s.r.o.,sosídlomPribinova25,Bratislava,IČO:35792752,onávrhu
na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno
zo dňa 24. novembra 2015 č. k. 14C/641/2015-13, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdKomárno(súdprvéhostupňa)uznesenímzodňa24.novembra2015č.k.14C/641/2015-13
(napadnuté uznesenie) nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi povinnosť zdržať sa
výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľa, ktoré vyplývajú z Dohody o zrážkach zo mzdy č.
8500064850 uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 30.06.2014. Ďalej uložil zamestnávateľovi
navrhovateľa - Dopravný podnik Bratislava, a.s. so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736

povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľa vyplývajúce z dohody o zrážkach zo
mzdy č. 8500064850 uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 30.06.2014.
V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa návrhom, ktorý bol doručený
Okresnému súdu Komárno dňa 27.10.2015 domáhal, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým
by odporcovi uložil povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy, ktoré sú realizované na
základe dohody o zrážkach zo mzdy č. 8500064850, uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa

30.06.2014 a zároveň aby súd uložil jeho zamestnávateľovi Dopravný podnik a.s. Bratislava, povinnosť
zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľa vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy
a z iných príjmov č. 8500064850 uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 30.06.2014. Svoj
návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500064850, na základe
ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 1.500 eur, ktorý sa zaviazal odporcovi splácať v splátkach
po 89,65 eura. Uviedol, že predmetná úverová zmluva neobsahuje niektoré obligatórne náležitosti,

preto ju pokladá za neplatnú a domáha sa určenia jej neplatnosti. Naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy odôvodnil tým, že odporca reálne vykonáva zrážky z jeho mzdy,
čím podľa jeho názoru dochádza bez právneho dôvodu k zásahu do jeho majetkovej sféry, čím sa
odporca môže na jeho úkor bezdôvodne obohacovať. Mal za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je
zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, pre ktorý právny úkon platia všeobecné ustanovenia
o právnych úkonoch. Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku

dohodnutýchzrážok,pričomuzavretádohodaozrážkachzomzdytietonáležitostineobsahovala,nebola
v nej predovšetkým určená výška pohľadávky, ktorá mala byť dohodou zabezpečená, keď dohoda
opisuje len rôzne spôsoby vzniku pohľadávky. Vymedzenie pohľadávky je teda v dohode neurčité, a
teda neplatné. Za neurčité považoval i dojednanie o výške zrážky, keď zmluvné dojednanie predstavuje
neprimerané zvýhodnenie odporcu, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku
mesačnej splátky v zmysle zmluvy o revolvingovom úvere. Konštatoval, že v čase uzatvárania dohody o

zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, pretože inak by
dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom zabezpečovaciehoprostriedku. Tiež poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je formulárovou zmluvou, ktorá nebola
dojednanáindividuálneasvojimobsahomspôsobujeznačnúnerovnováhuvzmluvnompostavenístránv
neprospech spotrebiteľa. Tiež poukázal na to, že pokiaľ chcel získať úver od odporcu, musel sa podrobiť

vopredurčenejasformulovanejzmluvnejpodmienkeozabezpečenípohľadávkyodporcuformoudohody
o zrážkach zo mzdy bez toho, aby bola táto podmienka dojednaná individuálne, v dôsledku čoho je
táto zmluvná podmienka neprijateľná spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v jeho neprospech, keď odporcovi umožňuje siahnuť na majetok navrhovateľa bez toho,
aby on mohol zabrániť vykonávaniu dohody o zrážkach zo mzdy.

Spolu s podaným návrhom na začatie konania podal navrhovateľ i návrh na nariadenie predbežných
opatrenívznení,akojeuvedenévovýrokutohtouznesenia.Návrhnanariadeniepredbežnéhoopatrenia
odôvodnil tým, že odporca predložil dňa 16.09.2014 zamestnávateľovi navrhovateľa dohodu o zrážkach
zo mzdy, na základe ktorej mu jeho zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy vo výške 89,65 € mesačne.
Mal za to, že vykonávaním zrážok zo mzdy na základe dohody, ktorú považuje za neplatnú a určenia
neplatnosti ktorej sa domáha podaným návrhom vo veci samej, dochádza k zásahu do jeho majetku bez

vydania súdneho rozhodnutia, pričom takýto výkon zrážok zo mzdy považoval za rozporný s právom EÚ
a principiálne neprípustný. Poukázal na to, že výkon zrážok zo mzdy nedokáže jeho zamestnávateľovi
zakázať a ani zastaviť, a to napriek skutočnosti, že neexistuje súdne rozhodnutie, ktoré by judikovalo
sporný právny vzťah. Všetka moc nad jeho majetkom je koncentrovaná v rukách odporcu, ktorý na
stanovenie výšky pohľadávky a jeho príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia jeho majetku

nepotrebuje súdne rozhodnutie. Mal za to, že takýto postup odporcu je v rozpore so smernicou rady
93/13EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle ktorej majú členské štáty
zabezpečiť, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné
prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcov alebo dodávateľov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia

odôvodnil ustanovením § 76 ods. 1 písm. e/ a f/ O.s.p.. K návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
priložil kópiu dohody o zrážkach zo mzdy č. 8500064850 zo dňa 30.06.2014, oznámenia veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi a žiadosti odporcu adresovanej spoločnosti Dopravný podnik Bratislava, a.s.
o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 11.09.2014.
Súd prvého stupňa konštatoval, že z predložených listín vyplýva, že účastníci konania uzatvorili dňa

30.06.2014 dohodu o zrážkach zo mzdy. Odporca písomným podaním zo dňa 11.09.2014 požiadal
zamestnávateľa navrhovateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy navrhovateľa titulom uzavretej dohody o
zrážkach zo mzdy vo výške 89,65 € mesačne počnúc od 11.09.2014 do vyrovnania celého dlhu. Tiež
oznámil, že ku dňu 11.09.2014 dlh dlžníka predstavuje sumu 3.139,04 €.
Vec právne posúdil podľa § 102 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. e/, f/, ods. 2 OSP a poukázal na to, že

navrhovateľ sa návrhom vo veci samej domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy č.
8500064850 uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 30.06.2014 z dôvodu, že táto je neplatným
právnym úkonom, keď ide o formulárovú zmluvu, ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná
a táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Za tohto stavu, keď v konaní bolo zo strany navrhovateľa osvedčené, že existuje reálna

hrozba ohrozenia jeho práva, pretože jeho zamestnávateľ na základe žiadosti odporcu realizuje na
základe dohody o zrážkach zo mzdy č. 8500064850 zo dňa 30.06.2014 zrážky z jeho príjmu, súd
mal za to, že nariadenie predbežného opatrenia v navrhovanom znení je dôvodné. Súd má za to,
že navrhovateľ v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia osvedčil právny záujem na
primeranom poskytnutí ochrany predbežným opatrením, ktorým sa zabráni zhoršeniu jeho postavenia,

pretože bez dočasnej úpravy právnych pomerov v rozsahu nariadeného predbežného opatrenia by bolo
jeho právo ohrozené. Vychádzajúc z podaného návrhu vo veci samej mal súd za to, že navrhovateľ
osvedčil existenciu obavy, že bez nariadenia predbežného opatrenia je nebezpečenstvo vzniku ujmy
reálne a bezprostredne hrozí. S poukazom na uvedené súd nariadil predbežné opatrenie v navrhnutom
rozsahu. Dočasnosť trvania predbežného opatrenia súd vymedzil do právoplatného skončenia konania

vo veci samej.
Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie odporca, žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na
vydanie predbežného opatrenia zamietnuť. Poukázal na to, že podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho
súdu SR predbežné opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby
boli osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o opodstatnenosti návrhu vo veci

samej. Dôvodnosť treba skúmať z hľadiska skutkového i z hľadiska právneho. Taktiež poukázal aj na
rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR podľa ktorej rozhodnutie o návrhu na vydanie predbežného
opatrenia musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, nemôže byť prejavom
svojvôle, teda musí byť najmä náležité odôvodnené. Podľa názoru odporcu neboli tieto zásady súdomprvého stupňa rešpektované. Odôvodnenie napadnutého uznesenia neobsahuje žiadne odôvodnenie
uvedených predpokladov, za ktorých možno predbežné opatrenie nariadiť. Súd prvého stupňa neuvádza
žiadne konkrétne skutkové a právne okolnosti, z ktorých vychádzal, nevyplýva z uznesenia ako bola

preukázaná dôvodnosť dočasnej úpravy vzťahov alebo odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy a v čom spočívala. Súd prvého stupňa nezdôvodnil, prečo má za to, že iné nároky z
úverovej zmluvy už navrhovateľ nemá uhrádzať. Namietal miestnu nepríslušnosť súdu na konanie o
nariadení predbežného opatrenia. Poukázal na to, že pred ÚS SR je vedené konanie o súlade právnych
predpisov s Ústavou SR, ktorého predmetom je posúdenie otázky, či v konaní o predbežnom opatrení

má byť príslušným súdom všeobecný súd spotrebiteľa - žalobcu.
K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, žiadal napadnuté uznesenie potvrdiť. Podľa
jeho názoru z uznesenia jednoznačne vyplýva dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia a akému
právu súd poskytuje ochranu. Pre nariadenie predbežného opatrenia musia byť splnené materiálne
predpoklady, a to osvedčenie ohrozeného nároku, odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy a preukázanie potreby nariadenia predbežného opatrenia. Má za to, že všetky tieto

skutočnosti boli dostatočne preukázané v návrhu. Nárok je osvedčený, ak sa súdu vzhľadom na všetky
okolnosti javí ako pravdepodobný. Pri predbežnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred
požiadavkou úplného preukázania uplatneného nároku.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie odporcu (§ 212 ods. 1 OSP) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie

súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Koncepcia ust. § 219 OSP vychádza zo zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací
súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne
argumentačnevysporiadalsoskutkovýmstavomiprávnymposúdením,nemusívyhotovovaťštandardné
rozhodnutie s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie

správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto oprávnenia získava takmer charakter povinnosti
v prípade, ak účastník v odvolaní, ktorého dôvodmi je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1), uvedie úvahy,
či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne posúdenie, s ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal.
Veľakrátideovyjadrenia,ktorésúužreakciounazáveryprvostupňovéhosúdu,pretologickypredstavujú
novú argumentačnú bázu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho

rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu
dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec
rozhodujúcu.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne
posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil (§219

ods. 1 OSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom
uznesení, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 219 ods. 2 OSP).
Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia uvádza, že konanie o návrhu
na vydanie predbežného opatrenia v súdnom konaní možno predovšetkým považovať za súčasť
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy (I. ÚS 46/00, III. ÚS 44/04).

V zmysle čl. 51 Ústavy SR je OSP zákonom, ktorým sa akoby „premietlo“ právo na súdnu ochranu do
všeobecne záväzného právneho predpisu a súčasne sa pri uplatňovaní tohto práva postupuje podľa
menovaného predpisu. Ide teda o taký procesný inštitút, ktorým sa má poskytnúť dočasná ochrana
účastníkovi konania/navrhovateľovi a má sa zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia; vytvorí sa
stav, ktorý by mal umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Predbežné opatrenie je dočasné

opatrenie súdu, poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom účastníkov dovtedy,
kým títo nepodajú návrh na začatie konania, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne
ochranu definitívnu. Preventívno-výchovné pôsobenie PO je zamerané na usmerňovanie subjektov, aby
zachovávali a plnili práva či povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona a iných právnych skutočností.
Procesná prevencia je zameraná na to, aby sa predchádzalo riešeniu rozporov v konaní sporovom, teda

aby sa zabezpečila ochrana tých práv a záujmov, ktoré by mohli byť v budúcnosti ohrozené. Inštitút
predbežnýchopatrenímátedapertraktovaťdopoprediarýchleapružnériešeniesituácií,keďjepotrebný
okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase (v dôsledku absencie aktívnej ingerencie súdu) by mohlo
dôjsť k ťažko odvrátiteľnému stavu. Na druhej strane, je zrejmé, že je nutné vymedziť predpoklady jehonariadenia, aby nedochádzalo k neprimeranému a nenapraviteľnému zásahu zas do práv odporcu alebo
tretej osoby, a tým k vytvoreniu ťažko obnoviteľného predchádzajúceho stavu.
Účelom predbežného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych (nielen faktických)

pomerov účastníkov, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného
alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho vydanie (nariadenie) predpokladá aspoň
osvedčenie danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne
neprejudikuje práva a záujmy účastníkov riešené v konaní vo veci samej. Zhrnuté teda platí, že
nariadenie predbežného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu

dané právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná
úprava je potrebná, aby sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvoril nenávratný stav a ak sa
neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania (účastník nie je
obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci). Predbežné opatrenia sú opatreniami dočasnými,
ktorých trvanie je obmedzené a môžu byť zrušené. Na vydanie predbežného opatrenia sú kladené
požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný

podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle. Zákonná úprava
postupu pri vydávaní predbežného opatrenia vyžaduje, aby navrhovateľ súdu preukázal, že je tu obava z
ohrozeniavýkonusúdnehorozhodnutia.Tátoformulácianedokladá,žebynavrhovateľmuselpreukázať,
že skutočne výkon rozhodnutia bude ohrozený, je však nutné osvedčiť okolnosti, ktoré svedčia o
tejto obave. Okrem tvrdenia a osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje tvrdiť a osvedčiť nárok alebo

právo, ktoré je ohrozené. Predbežné opatrenie pôsobí len do budúcnosti a je predbežne vykonateľné
(vykonateľnosť od jeho doručenia pred jeho právoplatnosťou). Súd pri poskytovaní ochrany predbežným
opatrením musí vychádzať zo základného účelu, ktorý má predbežné opatrenie sledovať s ohľadom na
znenie § 74 ods. 1 a § 102 ods. 1 OSP. Výrok súdneho rozhodnutia musí s ohľadom na predmet konania
zodpovedať osvedčenému právu bez ohľadu na to, či tento výrok má normatívny základ v ustanovení

§ 76 OSP. Ak dospeje k záveru, že na dočasnú úpravu pomerov, na zabezpečenie dôkazu alebo v
prípade ohrozenia výkonu rozhodnutia je predbežné opatrenie účelné, predbežné opatrenie nariadi.
Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na len dosiahnutie predbežných účinkov, neprejudikuje
výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho
zabezpečovací charakter.

Predbežné opatrenie podľa § 76 ods. 1 písm. e/ OSP, možno nariadiť len na návrh. Už z povahy tohto
zabezpečovacieho prostriedku je zrejmé, že má nielen zabezpečovací, ale aj preventívny charakter.
Oprávnenie vlastníka nakladať s predmetom vlastníckeho práva (s vecami a právami) má ústavný
základ a opiera sa o to, že každému je dovolené konať to, čo nie je zákonom zakázané. Z toho sa
vyvodzuje aj zásada súkromnej autonómie. Ochrana poskytovaní touto formou predbežného opatrenia

(§ 76 ods. 1 písm. e/ OSP) spočíva v nenakladaní s vecami alebo právami kvôli tomu, aby súd mohol
poskytnúť ochranu nielen proti nakladaniu právne aprobovanými spôsobmi, ale aj proti nakladaniu
faktickými úkonmi. Ustanovenie § 76 ods. 1 písm. e/ OSP je možné aplikovať v tých prípadoch, keď
to odôvodňujú osobitosti konkrétneho prípadu. Súd konajúci o takomto návrhu musí mať na zreteli
čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého nútené obmedzenie vlastníckeho práva je

možné iba v nevyhnutnej miere. Nenakladanie s vecami alebo právami treba v návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, ako aj v samotnom súdnom rozhodnutí o nariadení predbežného opatrenia,
náležité konkretizovať. Nakladanie s nehnuteľnosťou je širší pojem ako ich prevod. Pred nariadením
predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods. 1 písm. e/ OSP sa vychádza z jeho vymedzenia uvedeného
v návrhu a súd skúma, či je dostatočne odôvodnený a ďalej skutkové okolnosti vzťahujúce sa na

rozsah navrhovaného opatrenia. Zákaz nakladania s vecami alebo právami uloží takým spôsobom, aby
nenarušil činnosť účastníka, ktorý je nevyhnutný pre plnenie jeho povinností voči tretím osobám, alebo
aby ho neobmedzoval v ekonomickej činnosti, čo by v konečnom dôsledku mohlo negatívne ovplyvniť
uspokojenie práva účastníka, ktorý podal návrh. Nenakladanie s vecami, právami (zákaz disponovať s
nimi) je zásahom do vlastníckeho práva, ako aj do iných ústavou zaručených práv.

Podľa § 74 ods. 1 OSP, pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 1 prvá veta OSP, predbežné opatrenie nariadi súd na návrh.
Podľa § 75 ods. 6 OSP, súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov

a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 prvá a druhá veta OSP, o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez
vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným
účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené.Podľa § 76 ods. 1 písm. e/ a f/ OSP, predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa § 76 ods. 2 OSP, predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému, než

účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.
Podľa § 76 ods. 3 OSP, súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote,
ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie,
ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné
opatrenie bude trvať len po určený čas.

Podľa § 154 ods. 1 OSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom došlým súdu prvého stupňa 27.10.2015 domáhal
vydania predbežného opatrenia zdôvodňujúceho neplatnosťou dohody o zrážkach zo mzdy. K návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia pripojil žiadosť odporcu zo dňa 11.09.2014 adresovanú jeho
zamestnávateľovi o vykonávanie zrážok zo mzdy a dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 30.06.2014.
Navrhovateľ uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere 30.06.2014, podľa ktorej jej bol poskytnutý

úver 1.500 eur, zmluvu a dohodu o zrážkach zo mzdy 30.06.2014, podľa ktorej odporca poskytol
navrhovateľovi úver 1.500 eur a zamestnávateľ dlžníka bude na jeho účet odvádzať zo mzdy dlžníka
sumu 89,65 eura mesačne po dobu 36 mesiacov.
Pre nariadenie predbežného opatrenia musia byť splnené zákonné podmienky a musia byť osvedčené
aspoň základné skutočnosti svedčiace o danosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana

a taktiež musí byť osvedčená reálna existencia nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. V danom prípade
navrhovateľ preukázal existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a preukázal aj to, že tieto
právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu. Podľa názoru odvolacieho súdu výkonom dohody o zrážkach
zo mzdy navrhovateľa v prospech odporcu mohlo v danom prípade dôjsť k zásahu do práv a právom
chráneného záujmu navrhovateľa ešte pred začatím konania vo veci určenia neprijateľnosti zmluvných

podmienok. Rovnako navrhovateľ preukázal potrebnosť nariadenia predbežného opatrenia, pretože
odporca požiadal jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy, ktoré sa vykonávajú a podľa
dohody o zrážkach zo mzdy by sa vykonávali až do oznámenia odporcu o uspokojení jeho pohľadávky.
Na základe uvedených zistení odvolací súd považoval za dôvodné, aby do skončenia konania vo veci
samej boli dočasne upravené pomery účastníkov tak, že bude uložená zamestnávateľovi navrhovateľa

povinnosť zdržať sa zrážok zo mzdy v prospech odporcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy.
Ak by v konaní vo veci samej bolo vyhovené a určená neprijateľnosť zmluvných podmienok,
nenariadením predbežného opatrenia by mohli byť na základe tejto dohody uspokojené aj časti
pohľadávky odporcu, ktoré by sa zakladali na nekalých obchodných podmienkach zmluvy o
revolvingovom úvere. Nakoľko rozhodnutie vo veci samej bude závisieť od vyriešenia viacerých

právnych otázok, je potrebné prijať záver, že predbežným opatrením sa tak zabráni vzniku nenávratného
alebo len ťažko napraviteľného stavu v prípade kladného rozhodnutia vo veci samej, pričom rozsah
predbežného opatrenia je primeraný právu, na základe ktorého boli dočasne upravené pomery
účastníkov. Predbežné opatrenie je totiž inštitútom, ktorý nachádza uplatnenie v situáciách, keď je
potrebné ešte pred rozhodnutím vo veci samej prijať určité dočasné opatrenie, pretože sa javí byť danou

hrozba, že konečné rozhodnutie, ktorým konanie skončí, nebude už mať pre vyriešený hmotnoprávny
vzťah medzi účastníkmi význam. Predbežné opatrenie tak predstavuje procesný zabezpečovací
prostriedok dočasného a provizórneho charakteru, ktorého účelom je zabezpečiť podmienky na
poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej súdnej ochrany účastníkom konania, najmä z hľadiska
zaručenia nerušeného rozhodovania vo veci samej. V tomto smere je osobitne významné, že zmluva o

revolvingovomúvere,uzatvorenáúčastníkmijebezosporuzmluvouspotrebiteľskouvzmysle§52anasl.
OZ, ktorá podlieha súdnej kontrole z hľadiska jej platnosti a prijateľnosti v nej uvedených podmienok. Za
situácie, že tieto otázky je možné posudzovať len v základnom konaní bolo potrebné návrh navrhovateľa
na nariadenie predbežného opatrenia považovať za dôvodný, ktorým navrhovateľ sledoval efektívnu
úpravu pomerov účastníkov do rozhodnutia vo veci samej. Navyše je potrebné tiež zdôrazniť, že i

keď obsah predbežného opatrenia zásadným spôsobom obmedzuje výkon práv odporcu, v konaní je
osvedčenápotrebadočasnejúpravypomerovúčastníkovvedúcaktakémutovýnimočnémuprocesnému
rozhodnutiu, ktorá nemá za následok prekročenie hraníc ústavnosti.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu o nariadení predbežného opatrenia
zamestnávateľovi navrhovateľa, nakoľko toto predbežné opatrenie bolo nariadené tretej osobe, od ktorej

to možno spravodlivo požadovať, čím bola splnená podmienka uvedená v ust. § 76 ods. 2 OSP. Odvolací
súd dodáva, že zamestnávateľ je iba platiteľ mzdy, ktorý môže zrážať iba takú sumu, akú mu oznámi
veriteľ, pričom sám nemá možnosť overiť si správnosť sumy požadovanej veriteľom. Keďže je evidentná
potrebadočasnejúpravyúčastníkovkonaniadovyriešeniasporuvovecisamej,t.j.čidohodaozrážkachzo mzdy a iných príjmov je platná alebo nie, bolo preto namieste, aby súd nariadil predbežné opatrenie.
Je nepochybné, že v sume 80,37 eura sú okrem istiny započítané aj úroky za celú dobu čerpania úveru.
Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa

§ 219 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, pretože o nich nerozhodol súd prvého stupňa.
Preto bude jeho povinnosťou rozhodnúť o náhrade trov odvolacieho
konania podľa § 224 ods. 4 OSP.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.