Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/239/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614202418
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8614202418.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa U. S., nar.
X.X.XXXX, bytom Y. Q. XXX/XX, XX XXX M.. X, S. C., proti odporcovi Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. Q. XXX, XXX XX L., o zníženie výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Svidník, č.k. 6C 99/2014-56 zo dňa 26.2.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňazamietolnávrhnavrhovateľanazníženievýživnéhozosumy

4.000,- Kč na sumu 1.800,- Kč mesačne. Vyslovil, že účastníkom náhradu trov nepriznáva. Vychádzal
zo skutkového zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Svidník, č.k. 2P 39/2010-66 zo dňa 30.3.2011
v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 2P 39/2010-82 zo dňa 18.8.2011 a opravným uznesením č.k. 2P
39/2010-119 zo dňa 3.4.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 11CoP 2/2012-133
zo dňa 3.7.2012 bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu odporcu sumou 4.000,- Kč počnúc dňom
1.3.2011. Z rozhodnutia odvolacieho súdu bolo zistené, že navrhovateľ mal v roku 2011 čistý mesačný
príjem 28.461,75,- Kč a v roku 2012 36.744,- Kč. Z potvrdenia o návštevy školy zo dňa 26.9.2014

zistil, že odporca je v školskom roku 2014/2015 študentom 4.ročníka Gymnázia H. Q. vo L.. Zo správy
zamestnávateľa navrhovateľa vyplynulo, že navrhovateľovi od 1.3.2014 sú vykonávané zrážky zo mzdy
na základe exekučného konania pre dlžné výživné v celkovej výške 81.000,- Kč. Celá suma je v súčasnej
dobe zrazená a uložená na účte Českej pošty do doby pokiaľ bude súdom rozhodnuté o jej uvoľnení
z depozitu. Z potvrdenia o mesačnom čistom príjme navrhovateľa súd prvého stupňa zistil, že jeho
priemernýčistýmesačnýpríjemzarok2013predstavovalsumu29.396,-Kčazarok2014sumu34.260,-
Kč. Matka odporcu je tiež v súčasne dobe zamestnaná a za obdobie od augusta 2014 do januára

2015 jej priemerný čistý mesačný príjem predstavoval sumu 815,35 eur. Súd prvého stupňa citoval
ustanovenie § 62 ods. 1, 2, 3, 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. V nadväznosti na citovanú
právnu úpravu dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zníženie výživného nie je dôvodný. Zmenu
pomerov spočívajúcu v tvrdenom znížení príjmu navrhovateľa za obdobie od apríla 2013 do marca 2014
považoval za nepreukázanú, keďže čistý mesačný príjem navrhovateľa za rok 2013 predstavoval sumu
29.396,- Kč a za mesiace január až september 2014 tento príjem bol 34.260,- Kč.. V porovnaní s rokom
2011, kedy bol príjem navrhovateľa 28.461,75,- Kč a v roku 2012 vo výške 36.744,- Kč mal súd prvého

stupňa preukázané, že nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľa. V rokoch 2013 a
2014 mal totižto navrhovateľ porovnateľný príjem s obdobím, kedy bolo naposledy rozhodnuté o výške
výživného. Zdôraznil, že navrhovateľ nerešpektoval rozhodnutie súdu o zvýšení výživného a zvýšené
výživné odporcovi neplatil, v dôsledku čoho mu vznikol na výživnom nedoplatok, ktorý však doposiaľodporcovi nebol vyplatený. Konanie navrhovateľa súd hodnotil ako nezodpovedné, keďže odporcovi
za celé obdobie zabezpečuje základné životné potreby len jeho matka, ktorá bola medzičasom aj
nezamestnaná,pričomodporcaakoštudentposlednéhomaturitnéhoročníkastrednejškolymalzvýšené

životné náklady. Poukázal na to, že pokiaľ by navrhovateľ dobrovoľne platil mesačne stanovené výživné,
tak by mu nevznikol nedoplatok a nemusel by zo svojej mesačnej mzdy vynakladať zvýšené výdavky.
Naviac, navrhovateľ ako svoje mesačné výdavky uvádza aj sumu 4.000,-Kč ako výživné na odporcu,
ktoré však nikdy predtým neplatil a tiež splátku úveru, ktorú si musel zobrať kvôli výživnému na odporcu,
čo však bolo spôsobené narastajúcim dlhom z dôvodu neplatenia stanoveného výživného. Súd mal

za to, že doposiaľ stanovené výživné vo výške 4.000,- Kč je primerané možnostiam a schopnostiam
navrhovateľa, pričom je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že životné náklady na odporcu za posledné
dva roky skôr vzrástli, v dôsledku čoho by mu prináležalo aj vyššie výživné. Preto návrh ako nedôvodný
zamietol.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie navrhovateľ.
Nesúhlasil s konštatovaním súdu, že v roku 2012 bol jeho čistý mesačný príjem 36.744,- Kč, keďže
tento bol vo výške 29.033,16,- Kč. Poukázal na to, že doposiaľ mu nebolo vysvetlené, akou formou sa
má stanovené výživné platiť priamo k rukám odporcu z dôvodu dosiahnutia jeho plnoletosti. Zároveň

vyslovil ľútosť, že sa musí handrkovať a že v konečnom dôsledku nemá peniaze ani on a ani protistrana.
Poukázal tiež na to, že kvôli práci musí zotrvávať 200 km od kompletnej rodiny a kvôli finančným
výdavkom si nemôže dovoliť cestovať domov. Taktiež si nemôže dovoliť rodinnú dovolenku a najstaršej
dcére musel vyškrtnúť tábor.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca podaním zo dňa 17.5.2015. Poukázal na to, že po celý
jeho život sa nepokúsil navrhovateľ o nijaký citový vzťah a na výživnom dostával v priemere od 15
eur mesačne do 40 eur mesačne napriek niekoľkým právoplatným rozhodnutiam o zvýšení výživného.
Zdôraznil, že už rok nedostal žiadne výživné, pričom všetky náležitosti, spôsob platenia, číslo účtu boli
doložené a uvedené aj v rozsudku brnenského súdu. Podotkol, že číslo účtu, na ktoré malo byť zasielané

výživné sa od roku 1998 nezmenilo, takže toto navrhovateľ dobré pozná. Poukázal na to, že aj matka sa
musela odsťahovať za prácou 500 km, čím sa zvýšili náklady na cestovné a ubytovanie v inom meste
a napriek tomu si nesťažuje, ale sa snaží, aby sa postarala o jeho základné potreby. Príjem a výdaj
v rodine boli niekoľkokrát doložené pri súdnom konaní, pričom za posledných 15 rokov boli oficiálne
zistené aj príjmy navrhovateľa.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z
§ 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom

podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli
oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej päť dní pred vyhlásením.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia prvostupňovým súdom,
na ktoré odkazuje. Bolo nepochybne preukázané, že príjem navrhovateľa v roku 2014 predstavoval

v priemere 34.260,- Kč, pričom minimálne z príjmu za toto obdobie by musel súd prvého stupňa
vychádzať pri posudzovaní dôvodnosti návrhu navrhovateľ, keďže návrh na zníženie výživného bol
podaný dňa 2.5.2014. Zmena výživného u plnoletého dieťaťa by totižto prichádzala do úvahy iba od
podania návrhu, teda od 2.5.2014,čo by znamenalo posudzovanie príjmu navrhovateľa maximálne rok
predtým. Aj príjem v roku 2013 u navrhovateľa predstavoval dostatočne vysoký na úhradu stanoveného

výživného posledným rozhodnutím, teda vo výške 4.000,- Kč.. Navrhovateľ žiadnu inú zmenu pomerov
pre zdôvodnenie svojho návrhu neuvádzal a táto nebola ani súdom prvého stupňa zistená. Neboli
tak splnené podmienky ustanovenia § 163 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého ustanovenia rozsudok
odcudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh
zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo

splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v súlade s ust. § 219 ods.
1, 2 O.s.p. vrátane výroku o trovách konania.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.,
teda úspešnému odporcovi trovy odvolacieho konania neboli priznané, keďže tieto si neuplatnil a ani

mu nevznikli.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.