Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2014

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 4C/112/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3209202454
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Sitáriková

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2014:3209202454.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v právnej veci navrhovateľov:

1/ U. U. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXXX K., K. A.. L. XXX, N., štátna občianka USA a
Rakúskejrepubliky,2/U.P.-R.,nar.XX.XX.XXXX,bytomR.XX,W.,K.,štátnyobčanRakúskejrepubliky,
navrhovateľ 1/ a 2/ zast.: JUDr. Katarína Pössová, advokátka, so sídlom Špitálska 10, 814 99 Bratislava,
proti odporcovi: Slovenská republika - LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, 975
66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zast.: JUDr. Eva Mihóková, advokátka, so sídlom ul. 1. mája 22,
953 01 Zlaté Moravce, o určenie vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh s a z a m i e t a.

II. Navrhovateľ 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi k rukám advokáta
odporcu: JUDr. Eva Mihóková, so sídlom ul. 1. mája 22, 953 01 Zlaté Moravce náhradu trov konania vo
výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia 1/ a 2/ sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 21.08.2009 domáhali určenia, že Z. P.
- R., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX bol ku dňu smrti vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV
č. XXX v kat. úz. B. ako pozemok s parcelným číslom 4137 lesný pozemok o výmere 57223 m2, zároveň

si uplatnili náhradu trov konania. V návrhu uviedli, že sú
zákonní dedičia a teda právni nástupcovia po ich otcovi Z. P.-R., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom J. XX, Y.Ň., každý v 1/2 , čím je daná ich aktívna legitimácia na podanie žaloby. Pasívna
legitimácia odporcu vychádza zo skutočnosti, že je zapísaný od roku 1984 ako vlastník nehnuteľnosti,
ktorá je predmetom sporu na liste vlastníctva. Uviedli, že ich otec za života na základe darovacej
zmluvy od svojej matky dňa 1.7.1919 nadobudol nehnuteľnosť vedenú ako parcela č. 4137 les o výmere
57223 m2 v kat. úz. B., zapísanú v PKV č. 8 v kat. úz. B.. Vlastníctvo nadobudol konštitutívne zápisom

do pozemkovej knihy dňa 3.7.1919. Ich právny predchodca za života s predmetnou nehnuteľnosťou
nenakladal, nepreviedol ju na tretiu osobu ani ju nedaroval a teda až do svojej smrti bol jej výlučným
vlastníkom, o čom svedčí aj zápis v pozemnoknižnej vložke. Citovaná nehnuteľnosť nebola ani po roku
1945 postihnutá konfiškáciou, o čom svedčí absencia zápisu konfiškácie v pozemkovej knihe. Ostatné
nehnuteľnosti, ktoré vlastnícky patrili matke ich otca C. P.-R. boli postihnuté Benešovými dekrétmi a
boli skonfiškované. O tieto nehnuteľnosti navrhovatelia nikdy neprejavili záujem. Nehnuteľnosť, ktorá je
predmetom sporu, ich otec nerušene vlastnil až do svojej smrti, pretože štát túto nehnuteľnosť nielenže

nikdy nekonfiškoval a nevyvlastnil. V snahe vyvrátiť prípadné pochybnosti o tom, či bol majetok ich
otca skonfiškovaný podľa nariadenia č. 104/1945 Zb. sa navrhovatelia obrátili na príslušné archívy so
žiadosťami o vyhľadanie konfiškačného rozhodnutia. Predkladajú negatívne potvrdenia z archívov. Z
uvedeného vyplýva, že neexistuje právny úkon alebo verejná listina, ktorá by bola právny titulom stratyvlastníctva ich právneho predchodcu k predmetnej nehnuteľnosti a preto majú jednoznačne zato, že
ich právny predchodca bol ku dňu smrti vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Pokiaľ by sa odporca
bránil tvrdením, že konfiškácia nebola v pozemkovej knihe vyznačená, u ich právneho predchodcu

boli splnené podmienky pre konfiškáciu, uvádzajú, že takáto obrana je právne irelevantná, nakoľko
na konfiškačné konanie sa vzťahoval zákon č. 8/1928 Zb. (Správny poriadok), vydaniu rozhodnutia
predchádzalo správne konanie a proti rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie. Pokiaľ by sa odporcovi
podarilo preukázať, že u otca navrhovateľov boli splnené podmienky na konfiškáciu, čo navrhovatelia
popierajú, nemožno bez preukázania konfiškačného rozhodnutia dospieť k záveru, že k prechodu

vlastníctva na štát došlo. Ich právny názor opierajú aj o publikované rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.
zn. 5Cdo 110/2000 (ZSP 4/2001), podľa odôvodnenia ktorého ku konfiškácii dochádzalo zo zákona, ale
na prechod vlastníctva na štát bol viazaný na deklaratórne rozhodnutie správneho orgánu o splnení
alebo nesplnení podmienok na konfiškáciu a podliehalo inštančnému preskúmavaniu.
Z identifikácie parciel vyhotovenej Správou katastra Bánovce nad Bebravou vyplýva, že k dnešnému
dňu je pozemok ich právneho predchodcu vedený ako parcela registra "C" č. 4137 lesný pozemok o

výmere 57223 m2 zapísaná na LV č. XXX v kat. úz. B. a ako vlastník je evidovaný odporca.
Po zistení skutočností, že ako titul nadobudnutia vlastníctva je na LV uvedená hospodárska zmluva,
podali návrh na opravu chýb v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 psím. A) katastrálneho zákona a
žiadali výmaz štátu z listov vlastníctva. V rámci konania si správa katastra zadovážila z archívu prídelovú
listinu, o ktorej navrhovatelia nevedeli, z ktorého dôvodu bol ich návrh zamietnutý a boli odkázaní na

podanie žaloby o určenie vlastníctva, pretože vlastníctvo je sporné a to otázke vlastníctva má právomoc
rozhodnúť len súd.
Z prídelovej listiny vyplýva, že nehnuteľnosť parcela číslo 4137, ktorá je predmetom tohto sporu je v
tejto listine obsiahnutá. Od samého začiatku navrhovatelia túto listinu spochybňovali a trvajú na tom,
že jej nepredchádzalo platné konfiškačné rozhodnutie, a teda štát rozhodoval o prídele pozemku, ktorý

predtým nenadobudol do vlastníctva, čím bola porušená zásada, že nikto nemôže na iného previesť viac
práv ako sám má. Táto zásada platí aj pre štát. Odporca zakladá svoje vlastnícke právo na prídelovej
listine vydanej ONV Topoľčany dňa 3.10.1961. Navrhovatelia napádajú domnelý titul nadobudnutia
vlastníctva odporcu a tvrdia, že prídelová listina sa nikdy nestala titulom na nadobudnutie vlastníctva
a preto ich otec nikdy nestratil vlastníctvo k nehnuteľnosti. Prídelovej listine vytýkajú tieto právne

pochybenia, pre ktoré nemá žiadnu právnu silu:
1. Prídelovú listinu mohol vydať štát iba na tie nehnuteľnosti, ktoré mal vo svojom vlastníctve.
Je nesporné, že predmetnú nehnuteľnosť pred vydaním prídelovej listiny štát nezískal, pretože
nehnuteľnosť nikdy nebola skonfiškovaná ani štátom znárodnená. Na podporu ich tvrdenia poukazujú
aj na fakt, že v pozemkovej knihe nebola nikdy vyznačená konfiškácia na nehnuteľnosť a nie je

v nej urobený ani iný záznam, ktorým by prešlo vlastníctvo na štát. Prídelová listina nie je právny
akt, na základe ktorej dochádza k odňatiu vlastníctva pôvodnému vlastníkovi, ale je iba titulom na
pridelenie majetku, pričom štát mohol prideľovať len taký majetok, ktorý v čase prídelu vlastnil. Listinou
odnímajúcou vlastníctvo môže byť len konfiškačné rozhodnutie. Ani za socializmu nebolo možné, aby
niekto stratil vlastníctvo inak ako zákonným spôsobom. Podľa vtedy platných predpisov bolo možné

stratiť vlastníctvo iba konfiškáciou, prípadne neskôr znárodnením alebo vyvlastnením. V danom prípade
štát bez toho, aby sa stal predtým vlastníkom, vydal prídelovú listinu na majetok, ktorý nevlastnil. Porušil
Dohovor o ľudských právach a slobodách, najmä právo vlastniť majetok. Je povinnosťou súdu, aby
veľmi dôkladne prídelovú listinu ako písomný dôkaz skúmal a zisťoval, či boli v čase jej vydania splnené
podmienky na jej vydanie, t.j. či štát bol vlastníkom nehnuteľností. Sám odporca v katastrálnom konaní

nikdynepoprel,ženeexistujedokladotom,žebyštátzískalvlastníctvokonfiškácioualeboznárodnením,
ale odvodzuje svoje vlastnícke právo výlučne o prídelovú listinu.
2. Okrem toho navrhovatelia vytýkajú prídelovej listine aj jej nulitu, nakoľko bola vydaná orgánom, ktorý
nebol na jej vydanie oprávnený, a to z týchto dôvodov:
V čase prídelu v roku 1961 patrilo rozhodovanie o prídeloch lesnej pôdy do 50 ha jednoznačne a

výlučne iba Krajským národným výborom a nad 50 ha Ministerstvu pôdohospodárstva tak, ako toto
oprávnenie vyplýva z prílohy D, položka 12 vládne nar. č. 122/1951 Zb., ktoré bolo účinné v čase
vydanie predložených prídelových listín. V zmysle citovaného nariadenia do pôsobnosti ONV v čase
vydania prídelovej listiny patrilo len obstaranie knihovného poriadku na pridelenej pôde, udeľovanie
súhlasu k scudzeniu, daniu do árendy alebo inému zmluvnému zaťaženiu pridelenej pôdy a vykonávanie

vyúčtovaní s odchádzajúcimi prídelcami a dozor nad hospodárením prídelcov, teda z taxatívneho
výpočtu oprávnení ONV rozhodovať o prídele lesnej pôdy. Pokiaľ tak štát urobil, prekročil svoje
právomoci. Z uvedeného vyplýva, že prídelovú listinu nemožno považovať za verejnú listinu a pre
vytýkaný nedostatok je súd povinný prihliadať (judikát NS SR 4 Cdo 123/2003). Podľa § 134 O.s.p.sa za verejnú listinu považuje iba listina vydávaná štátnym orgánom v medziach jeho právomoci. V
danom prípade ONV prekročil zákonom zverené právomoci, z ktorého dôvodu na prídelovú listinu z
3.10.1961 nemožno hľadieť ako na verejnú listinu. Zápis do LV bol vykonaný až v roku 1984 a titulom na

zápis nebola prídelová listina, ale hospodárska zmluva. Keby bola prídelová listina vyhotovená, bol by
ju štát predložil. Uviedli, že v ich prípade aplikácia reštitučných zákonov neprichádza do úvahy z dôvodu
nesplnenia základnej podmienky na uplatnenie nároku, ktorým bolo štátne občianstvo a trvalý pobyt.
Nakoľko boli presvedčení, že ich otec vlastníctvo nestratil, podali návrh na prejednanie dedičstva,
konaniesaviedlonaOkresnomsúdeTrenčínpodspisovouznačkou29D256/2005,návrhbolzamietnutý

a zamietnutie bolo potvrdené aj odvolacím súdom, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že
jediný spôsob ako získať vlastníctvo späť je súdne konanie o určenie vlastníctva. Dôvodom zamietnutia
bolo, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v čase rozhodovania svedčalo v prospech inej osoby a
pre dedičský súd bolo rozhodujúci stav v čase vyhlásenia uznesenia. Do dedičstva neboli tieto aktíva
zahrnuté, boli súdom odkázaní domáhať sa určenia vlastníctva v civilnom konaní.
Pokiaľ by sa odporca v konaní bránil podaním námietky vydržania nehnuteľnosti, poukázali na tú

skutočnosť, že nie sú splnené zákonné podmienky podľa § 134 Občianskeho zákonníka, ktorými
sú nerušené užívania po dobu viac ako 10 rokov a dobromyseľná držba. Je nesporné, že štát pri
vydaní prídelovej listiny pochybil, keď ju vydal bez toho, aby jej predchádzalo konfiškačné rozhodnutie.
Nemôže si teda dobromyseľnú držbu odvodzovať od tejto prídelovej listiny, pri vydaní ktorej postupoval
protiprávne. Na preukázanie správnosti nášho právneho názoru poukazujeme aj na publikovaný právny

názor NS ČR sp. zn. 22 Cdo 469/2004, podľa ktorého ak štátny orgán pochybil a postupom v rozpore
s právnymi predpismi (protiprávne) umožnil, aby sa štát stal detentorom veci, nemožno uvažovať o
zásade, že v pochybnostiach sa má zato, že držba je dobromyseľná. Nepopreli, že odporca môže
preukázať, že nehnuteľnosť viac ako 10 rokov nepretržite užíva, avšak je vylúčené, že preukáže
dobromyseľnú držbu, t.j. že bol dobromyseľný a že sa od samého začiatku domnieval, že nehnuteľnosť

mu vlastnícky patrí. Dobromyseľnosť sa posudzuje objektívne vzhľadom ku všetkým skutočnostiam
a odporca musel vedieť, že v čase vydania prídelovej listiny nebol vlastníkom nehnuteľnosti. Táto
informácia v čase vydania prídelovej listiny vyplývala aj zo zápisu v pozemkovej knihe (PKV č. 8), kde
bol evidovaný náš právny predchodca ako vlastník. Podľa publikovanej súdnej judikatúry, ak je odporca
zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník spornej nehnuteľnosti, navrhovatelia majú naliehavý

právny záujem na určení vlastníckeho práva, lebo len také súdne rozhodnutie môže byť predpokladom
na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. (NS SR 1 Cdo 56/2003). V danom prípade
existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľmi a odporcom v otázke vlastníctva
predmetnej nehnuteľnosti, ktorí je ohrozením nášho právneho postavenia a ktorý nemožno odstrániť
iným právnym prostriedkom.

Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a uplatnil si právo na náhradu trov konania.
Uviedol, že z nepriamych dôkazov predložených odporcom jednoznačne vyplýva, že všetok majetok
právneho predchodcu navrhovateľov Z. P.-R. vrátane nehnuteľnosti, ktorej určenie vlastníckeho práva je
predmetom tohto súdneho konania, bol skonfiškovaný, pričom z dokladov a dokumentov predložených

odporcom - Slovenskou republikou vyplýva, že tento majetok bol skonfiškovaný podľa nariadenia
Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 4/1945 Sb. N. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení
pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, resp.
aj podľa nariadenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. N. SNR o konfiškovaní
a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov

slovenského národa. Skutočnosť, že ku konfiškácii majetku právneho predchodcu navrhovateľov v
katastrálnom území B. došlo, jednoznačne vyplýva z predložených dokumentov:
- z hlásenia Okresného výboru v Bánovciach nad Bebravou č. 10.615/45,
- zo zápisnice z 13.6.1946, preukazujúcej prevzatie lesného majetku bývalého majiteľa Z. P.-R. "do držby
a úžitku československého štátu /Ústredného riaditeľstva štátnych lesov/", pričom okrem iných ide o

majetok aj v katastrálnom území B., ktorý "bol rozhodnutím Predsedníctva Slovenskej národnej rady
skonfiškovaný podľa nariadenia čís. 104/1945 Sb. n. SNR",
- z výkazu konfiškovaných lesných majetkov v okrese Topoľčany Okresného národného výboru v
Topoľčanoch číslo D3-219/1945 z 24.8.1945,
- z výkazu konfiškovaných lesných majetkov v okrese Topoľčany Okresného národného výboru v

Topoľčanoch číslo D3-340/1945 z 2.1.1946,
- z listiny "Hlásenie prevzatia skonfišk. majetkov - obežník" Exponovanej inšpekcie štátnych lesov číslo
8222-II-1946 z 12.11.1946,- z listu Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy číslo 35414/47-I./B (predloženého v
koncepte, pričom čistopis bol vyhotovený a expedovaný 9.6.1947),
- z listu Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy číslo 225/47-I.B (predloženého súdu v

koncepte, pričom čistopis bol vyhotovený 22.1.1947).
Skutočnosť, že došlo ku konfiškácii majetku právneho predchodcu navrhovateľov v katastrálnom území
B., jednoznačne vyplýva aj z toho, že 3.10.1961 Okresný národný výbor v Topoľčanoch vydal prídelovú
listinu pre "Čsl. štát - v správe Štátnych lesov v Pezinku, Lesný závod v Topoľčanoch, v celosti",
ktorou do správy štátnych lesov pridelil nehnuteľnosti zapísané v PKV č. 8 pre katastrálne územie B..

Poukázal, že v závere tejto prídelovej listiny z 3.10.1961: "Táto prídelová listina je vkladnou listinou v
zmysle § 11 zákona č. 90/1947 Zb. Podľa predpisu nového občianskeho zákonníka však už netreba pre
nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnostiam ešte zápis v pozemkovej knihe." V prospech odporcu ako
vlastníka podstatnej nehnuteľnosti zároveň dodnes slúži aj na zápis v katastri nehnuteľnosti.
Uviedol, že navrhovatelia sa v tomto súdnom konaní nemôžu domáhať určenia vlastníckeho práva, ak
tvrdia, že "štát sa po roku 1945 zmocnil užívania majetku nášho právneho predchodcu, čo nepopierame,

ale toto zmocnenie sa majetku bolo bez akéhokoľvek právneho dôvodu." Zo žaloby navrhovateľov
vyplýva, že majú za to, že štát sa zmocnil majetku ich právneho predchodcu na základe prídelovej
listiny z 3.10.1961. Podľa rozsudku veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČR
sp.zn.31Cdo1222/2001saoprávnenáosoba,ktorejnehnuteľnosťprevzalštátbezprávnehodôvoduza
podmienok uvedených v reštitučných predpisoch, nemôže domáhať ochrany vlastníckeho práva podľa

všeobecných predpisov, a to ani formou určenia vlastníckeho práva, ani vlastníckou žalobou, pretože
oprávnená osoba si nárok mala uplatniť podľa reštitučného predpisu. Vyššie uvedené rozhodnutie
vychádza z rovnakého stavu všeobecne záväzných právnych predpisov, aké boli a sú v Slovenskej
republike, pričom z neho vyplýva, že je vydané predovšetkým s prihliadnutím na princíp právneho štátu
a právnej istoty, pretože ak by bolo možné domáhať sa kedykoľvek vydania vecí, ktoré bolo možné v

stanovenej lehote žiadať podľa zákona o pôde (prípadne požadovať určenie vlastníctva k nimi), bola by
hromadne narušená právna istota veľmi veľkého počtu osôb. Pokiaľ v žalobe navrhovatelia uvádzajú,
že nespĺňali podmienky na uplatnenie nároku podľa zákona o pôde, ktorou bolo štátne občianstvo o
pobyt, táto ich obrana neobstojí, pretože ak mali skutočne za to, že ich rozsiahly majetok po ich právnom
predchodcovi bol štátom protiprávne prevzatý, nič im ako bývalým československým štátnym občanom

nebránilo požiadať o štátne občianstvo a prihlásiť sa na území Českej a Slovenskej Federatívnej
republiky, resp. Slovenskej republiky na trvalý pobyt.
Poukazujeme však na tomto mieste na tú skutočnosť, že ako vyplýva z časti I. tohto nášho vyjadrenia,
odporca - Slovenská republika získala majetok právneho predchodcu navrhovateľov nad všetky
pochybnosti v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi.

Ak by aj súd dospel k záveru, že vlastnícke právo odporcu na základe predložených dokumentov nie
je dostatočne preukázané, tvrdí, že odporca nadobudol vlastnícke právo k pozemku parc. č. 4137 v
katastrálnom území B. vydržaním.
Ako vyplýva z predloženej zápisnice z 13.6.1946, v tento deň prevzal československý štát lesný majetok
Z. P.-R., skonfiškovaný "rozhodnutím Predsedníctva Slovenskej národnej rady podľa nariadenia číslo

104/1945 Sb. n. SNR".
Na základe všetkých uvedených dokumentov je zrejmé, že štát bol dobromyseľným držiteľom daných
nehnuteľností, pričom stále tvrdí, že bol aj ich vlastníkom. Dobromyseľnosť držby bola pre štát v
priebehu rokov potvrdená aj vydaním prídelovej listiny z 3.10.1961 a uzatvorením hospodárskej zmluvy
č. P-2243/1984-152. To, že štát vec (pozemok) nerušene držal a užíval od roku 1945 až dodnes,

nespochybňujú ani navrhovatelia.
Podľa práva platného na území Slovenska do 1.1.1951: "Právo vlastníctva nehnuteľnosti bez vpisu
do pozemkovej knihy, aj proti vlastníkovi vpísanému do pozemkovej knihy, nadobudne si ten, kto
nehnuteľnosť za 32 rokov ako svoju pokojne má v držbe."
Podľa ustanovenia § 115 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka vydržaním možno

nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve. Podľa
ustanovenia § 116 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka vlastnícke právo k hnuteľnej
veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná
vydržacia doba desaťročná.
Podľa ustanovenia § 566 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka lehota, ktorá začala

bežať pred 1. januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím
tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1. januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej
lehoty, počítanej odo dňa keď lehota začala bežať.Z vyššie uvedeného vyplýva, že štát, ak by aj nedošlo ku konfiškácii majetku právneho predchodcu
navrhovateľov, pričom odporca tvrdí, že ku konfiškácii bez akýchkoľvek pochybností došlo, štát sa stal
vlastníkom nehnuteľnosti, ku ktorej určenie vlastníckeho práva je predmetom tohto súdneho konania

vydržaním, a to k 1.1.1961.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 27.01.2011 tak že určil, že Z. P. - R., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX bol ku dňu smrti vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku zapísaného na liste vlastníctva
č. XXX v katastrálnom území B., vedeného Správou katastra Bánovce nad Bebravou ako parcela

registra "C" s parc. č. 4137 - lesné pozemky o výmere 57223 m2 a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľom 1/, 2/ náhradu trov konania vo výške 2.598,86 eur.

Na odvolanie odporcu odvolací súd rozsudok okresného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení uviedol, že v danej veci je podstatné jednoznačne ustáliť, kedy, v ktorom období
došlo k prevzatiu sporných nehnuteľností štátom. Pokiaľ by došlo k prevzatiu nehnuteľnosti štátom v

období od 25.02.1948 do 31.12.1989, t.j. v období označovanom ako obdobie neslobody, existoval
by podľa reštitučných zákonov (zák. č. 87/1981 Zb., zák. č. 480/1991 Zb., zák. č. 229/1991 Zb.)
nárok oprávnených osôb domáhať sa vydania veci. V prípade, že by oprávnené osoby nespĺňali
podmienky uvedené reštitučnými zákonmi (podmienka občianstva a trvalého pobytu), bola by daná
ich možnosť domáhať sa určenia vlastníckeho práva podľa Občianskeho zákonníka, nič by nebránilo

tomu, aby sa svojho vlastníckeho práva domáhali opierajúc sa o všeobecné predpisy občianskoprávne,
nakoľko existencia špeciálnych reštitučných predpisov nevylučuje v takomto prípade postup podľa
všeobecných právnych predpisov. Tento záver je nesporný a vyplýva z početných rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho súdu ČR i Ústavného súdu SR, na ktoré poukazovali navrhovatelia.
Odvolací súd považoval rozsudok okresného súdu za predčasný a formalistický. Súd prvého stupňa

neprihliadol k tomu, že z obsahu spisu sa javí, že k tvrdenému zásahu do vlastníckeho práva
právneho predchodcu navrhovateľov malo dôjsť v roku 1945 po ukončení druhej svetovej vojny (z
uvedených listín vyplýva, že právny predchodca navrhovateľov, územie Československej republiky
opustil v marci 1945 za trvania druhej svetovej vojny spolu s navrhovateľmi) pred takmer 70-timi rokmi,
od tejto doby sa o svoje vlastníctvo on ani jeho právni nástupcovia nezaujímali s výnimkou konaní

v roku 2007 pred katastrálnym úradom a dedičského konania v roku 2005. Je pritom nesporné, že
minimálne v rokoch 1945 - do 25.02.1948 tu bola možnosť domáhať sa svojho vlastníckeho práva, keď
Československá republika bola v tomto období považovaná za demokratický štát a právny predchodca
navrhovateľovsasvojichvlastníckych právmoholvzmyslevtedyplatnýchprávnychpredpisovdomáhať.
Z listinných dôkazov predložených odporcom, ktoré je potrebné vyhodnotiť ako nepriame dôkazy

sa javí, že konfiškačné rozhodnutie na celý majetok právneho predchodcu navrhovateľov vydané
bolo Predsedníctvom SNR zo dňa 14.08.1945 č.7387/1945, jeho celý majetok vrátane nehnuteľnosti,
ktorá je predmetom tohto súdneho konania, bol štátom zápisnične prevzatý dňa 13.06.1946, tento
majetok bol opakovane zaradený do zoznamov skonfiškovaných majetkov, ktoré prešli do vlastníctva
štátu, zasielaných Povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy a skutočnosť, že konkrétne

konfiškačné rozhodnutie sa nepodarilo doposiaľ v archívoch nájsť, nemôže bez ďalšieho mať za
následok navrhovateľmi tvrdený záver, že ku konfiškácii jednej konkrétnej nehnuteľnosti právneho
predchodcu navrhovateľov nedošlo. Ďalej v odôvodnení odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa
sa nezaoberal rozhodnými skutočnosťami a listinnými dôkazmi významnými pre posúdenie skutkového
stavu danej veci, ktoré na danú vec nesporne dopadajú, neposudzoval teda, či je daný naliehavý

právny záujem na požadovanom určení i s prihliadnutím na dobu, v ktorej malo dôjsť k zániku
vlastníckeho práva právneho predchodcu navrhovateľov a od ktorej uplynulo takmer 70 rokov, nechal
bez povšimnutia listinné dôkazy predložené odporcom, najmä dôkaz, z ktorého vyplýva existencia
konfiškačného rozhodnutia na všetky nehnuteľnosti Z. P.-R. - právneho predchodcu navrhovateľov
vydaného dňa 14.08.1945 Predsedníctvom SNR číslo 7387/1945, neustálil ani dobu, v ktorej malo dôjsť

k prechodu vlastníckeho práva na štát (do 25.02.1948 alebo po 25.02.1948), nemohol potom posúdiť
danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení správne. Návrhom navrhovateľov má byť
spochybnená zákonnosť pred 70-timi rokmi realizovaných verejnoprávnych postupov, čo nie je možné
považovaťza nastolenieprávnejistotynastranenavrhovateľov,alezanarušenieprávnejistotynastrane
súčasného vlastníctva. Právna istota všetkých osôb a zachovanie nevyhnutnej autority štátu vyžaduje,

aby právoplatné rozhodnutia súdu, či správneho orgánu, na ktorých základe určitá osoba nadobúda
alebo je pozbavená vlastníctva veci, bolo nespochybniteľnou právnou skutočnosťou majúcou účinky
do budúcna bez ohľadu na to, či písomné vyhotovenie takéhoto aktu doposiaľ existuje. V opačnom
prípade by totiž bolo možné uplatniť tvrdenia o vadách v zapätí po tom, čo prebehla doba ich skartácie,boli zničené alebo stratené. Za najvýznamnejší dôkaz odvolací súd považoval koncept I. povereníctvo
pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu č. 255/47-I./B, ktorou Finančnej prokuratúre v Bratislave
oznamuje, že všetky nehnuteľnosti Z. P. - R. boli rozhodnutím predsedníctva SNR č. 7389/1945 zo dňa

14.08.1945 skonfiškované podľa Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb., pričom sa jednalo o stanovisko v
súvislosti so súdnym konaním, o ktorého existencii sa v spise nachádzajú ďalšie nečitateľné listiny( č.l.
236 a násl. spisu). Súdu prvého stupňa uložil povinnosť vykonať ďalšie dokazovanie, pokúsiť sa
zabezpečiť rozhodnutie Predsedníctva SNR č. 7387/1945 zo dňa 14.08.1945, súdny spis vedený na
Najvyššom súde v Brne pod CoII./353/49, ktorého nečitateľné časti sa nachádzajú na čl. 236 až 238,

vykonať ďalšie dôkazy navrhnuté účastníkmi, ale i podľa § 120 ods. l O.s.p., následne vyhodnotiť dôkazy
v súlade s § 132 a násl. O.s.p., vec posúdiť s prihliadnutím na stanovisko odvolacieho súdu a vo veci
opätovne rozhodnúť.

Súd vykonal dokazovanie listinami: úmrtný list Z. P.-R., rodné listy navrhovateľov, potvrdenie o okruhu
dedičov po Z. P.-R., LV č. XXX, k.ú. B., úmrtný list P. P.-R. (manželka poručiteľa), PKV č. 8, identifikácia

parcielzodňa5.8.2009,kópiakatastrálnejmapy,Prídeloválistinaz3.10.1961,zListOkresnéhovýboruv
BánovciachnadBebravou č.10.615/45,Zápisnicanapísanádňa13.6.1946,vyhotovenáPovereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, sekcia "B",, List Povereníctva SNV pre pôdohospodárstvo
a pozemkovú reformu zo dňa 17.8.1945 s označením návrh na konfiškáciu lesného majetku Z. P.
R. "F."., List Miestneho národného výboru v Továrnikoch, č. 1.192/45-Zápisnica, ktorá bola napísaná

dňa 21.6.1945 (čl.158), Osobný popis vlastníka s č. 3904 (čl. 161), Výkaz poľnohospodárskych a
lesných priemyselných závodov s uvedením mena vlastníka: Z. P. R. (čl. 163), Popis budov s uvedením
mena vlastníka: Z. P. R. (čl. 164), Listina Okresného úradu v Topoľčanoch zo dňa 2.1.1946 spolu
s listinou označenou ako Výkaz konfiškovaných lesných majetkov v okrese Topoľčany (čl. 169),
Listina označená ako Hlásenie prevzatia skonfiškovaných majetkov - obežník č. 8222-II-1946 zo dňa

12.11.1946 (čl.172), Výkaz konfiškovaných lestných majetkov v okrese Topoľčany zo dňa 24.8.1945
(čl. 176), Odpis úradného záznamu spísaného dňa 8.2.1947(čl. 177), Úradný záznam k.č. 41937/46-
III-B (čl. 178), Listina Povereníctva pôdohospodárstva a pozem. ref. sekcia A- VIII s označením Les.
spol. Zlatníky - prídel lesa č. 6411/VIII/B-3/1948 zo dňa 28.4.1948 spolu s prílohou Mapa v mierke
1:75 000 (čl. 179,180), Listina označená KONCEPT vyhotovená Povereníctvom pôdohospodárstva a

pozemkovej reformy sekcia B s č. 35414/47-I./B (čl. 181), Listina označená KONCEPT II. vyhotovená
Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy sekcia B s č. 255/47.-I/B (čl. 182), Listinu-
Odpis - Zápisnica zo dňa 24.6.1946 (čl.184), Listinu adresovanú Povereníctvom poľnohospodárstva
a pozemkovej reformy zo dňa 12.01.1948, ktorá bola adresovaná Okresnému súdu v Topoľčanoch
(čl. 223), Upovedomenia Povereníctva pre pôdohospodárstva a pozemkovú reformu zo dňa 3.1.1946

(č.l. 239), Listiny Označené ako Poľnohospodársky majetok podliehajúci konfiškácii (čl. 240-244),
Oznámenie Ministerstva vnútra SR Bratislava z27.07.2009 (čl.46), z 22.06.2010 (čl.138), z 24.06.2010
(čl. 140), 27.07.2010 (čl. 146), z 12.10.2010 (čl. 204) z 11.11.2010 z č.l. 230, Oznámenie MV SR
Nitra, pobočka Topoľčany z 20.07.2009(čl.48), 05.10.2010 (čl. 203), z 25.11.2010 (č.l. 245). Oznámenie
Krajského súdu v Bratislave z 2.12.2010 (č.l. 251), Oznámenie Ministerstva vnútra SR Bratislava z

20.01.2011 (č.l. 266), Oboznamuje sa oznámenie Národného archívu v Prahe, z 26.09.2006 (čl. 49),
z 23.06.2010 (čl. 142), z 11.01.2011 z (č.l. 264), odvolanie č.l. 303-313, protokol zo dňa 12.11.1932
č.l. 317-322, plnomocenstvo č.l. 323, Listina Státneho pozemkového úradu v Prahe Č.j. 169.687/32-
II/3 č.l. 324-335, odpověď Ministerstva zemědělství zo dňa 28.3.1938 č.l. 336-337, Listina Štátneho
pozemkového úradu č. 980/42-II zo dňa 18.3.1942 č.l. 338-339, Uznesenie čd. 2073/48 č.l. 340-347,

výpiszLVč.XXXXč.l.348,výpiszLVč.XXXXč.l.349,výpiszLVč.XXXXč.l.350,výpiszLVč.XXXXč.l.
351,návrhnakonfiškáciulesnéhomajetkuč.l.352,ListinaExponovenejinšpekcieštátnychlesovč.4137/
II/1946 - zápisnica o prevzatí les. maj. č.l. 353, zápisnica zo dňa 13.06.1946 č.l. 354-357, upovedomenia
Povereníctva pre pôdohospodárstva a pozemkovú reformu zo dňa 21.11.1945, 3.1.1946, 4.1.1946, č.l.
358-361, žiadosti Povereníctva pre pôdohospodárstva a pozemkovú reformu o vyznačenie konfiškácie

č.l. 362-366, Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Sžo 80/2007 zo dňa 26.02.2008 č.l.
370-376, rozhodnutie Katastrálneho úradu v Trenčíne zo dňa 12.09.2006 č.l. 377-391, vyjadrenie k
odvolaniu zo dňa 14.06.2011 č.l. 401-407, podanie zástupcu navrhovateľov - upozornenie na aktuálnu
judikatúru US SR č.l. 408 - 413.

Ďalej vykonal dokazovanie listinami: Spis z fondu Okresného súdu v Topoľčanoch sp. zn. čd 387/1948 v
k.ú. J. č.l. 444-445, pozemkovoknižná vložka č. 63 k.ú. J. č.l. 448-450, Informácia Ministerstva vnútra SR
sekcia verenej správy o správa archívnych dokumentov štátnymi archívmi č.l. 451, Odpoveď Štátneho
archívu v Bratislave zo dňa 13.03.2014 č.l. 460, Odpoveď Štátneho archívu v Nitre zo dňa 18.03.2014č.l. 461, spis Čd 984/1946 č.l. 463-466, spis Čd 155/1962 č.l. 467-469, Oznámenie Štátneho archívu
v Nitre zo dňa 19.03.2013 č.l. 470, Spis č. Ln 2/65-IV k číslu Co II 353/49 Najvyšší súd v Brne č.l.
472-476, Upovedomenie č. 12234/45-I/B zo dňa 21.11.1945 č.l. 479, upovedomenie č. 19745-I/B zo dňa

03.01.1946 č.l. 478, pozemnoknižná vložka č. 786, k.ú. J., listina označená ako Republik Österreich,
Urkunde über die Verleihung der Staatsbürgerschaft č. 2-11 Ha 519/8-1947 (s tým, že podľa vyjadrenia
zástupcu navrhovateľov ide o doklad preukazujúci štátneho občianstva Rakúska navrhovateľov a ich
otca, č.l. 533).

Ďalej vykonal dokazovanie listinami: Listiny doručené súdu Ministerstvom vnútra SR, Slovenských
národným archívom (nachádzajúce sa v prílohovej obálke spisu a vo fotokópii ako č.l. 483 - 504)
označené ako: spis Finančná prokuratúra č. Ln 2/65-IV - Najvyšší súd v Brne k číslu Co II 353/49, spis
Finančná prokuratúra č. Ln 2/19-IV, spis Finančná prokuratúra č. Ln 2/26-IV, Konfiškačné rozhodnutie
UP SNR č. 7387/1945 zo dňa 3. decembra 1945 (k č. 1812) 1945-I/B zo dňa 17. augusta 1945).

Súd tieto dôkazy hodnotil v súlade so znením ustanovenia § 132 a nasledujúcich zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej iba O.s.p.) a to tak, že ich hodnotil
podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a rozhodol,
že návrh je dôvodný.

Predmetom sporu bolo určenie, že vlastníkom nehnuteľnosti - pozemok zapísaný na liste vlastníctva č.
XXX v katastrálnom území B., vedený Správou katastra Bánovce nad Bebravou ako parcela registra "C"
s parc. č. 4137 - lesné pozemky o výmere 57223 m2 bol v čase svoje smrti Z. P.-R..

Občianske súdne konanie je ovládané zásadou dispozičnou, čo znamená, že konanie pred súdom sa

začína zásadne na návrh. Jednou z náležitostí takéhoto návrhu v zmysle § 79 O.s.p. je označenie
účastníkov konania. Podľa § 90 O.s.p. účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca
(žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje. V zmysle citovaného ustanovenia má v
každej žalobe (návrhu) označený účastník takzvanú procesnú legitimáciu, ktorá sa rozlišuje podľa toho
či účastník vystupuje na strane žalobcu (aktívna legitimácia ) alebo žalovaného (pasívna legitimácia).

Vprípadekaždéhokonanianasúdevšaktrebavychádzaťnielenzprocesnýchpredpisov(§79,§90príp.
§80O.s.p),aleajzhmotnoprávnychpredpisov,ktoréurčujúktozprocesnespôsobilýchúčastníkovmôže
byť subjektom konkrétnych práv a povinností, teda kto má okrem procesnej legitimácie aj legitimáciu
vecnú. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho

súdneho konania (žalobca) je subjektom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je
aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej
povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Jedným zo základných predpokladov úspešnosti každej
žaloby je teda skutočnosť, či účastníci majú vecnú legitimáciu, ktorú súd musí vždy skúmať.

Z Listu vlastníctva č. XXX k.ú. B. vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnosti parc. registra "C" č. 4137, výmera
57223 m2, lesné pozemky je odporca. Z predloženého Úradného osvedčenia a úmrtného listu (čl.
16 až 21), z pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín 29D/256/2005 je zrejmé, že Z. P.-R. zomrel
XX.XX.XXXX vo Y. a navrhovateľka 1/ (bytom H. XXXXX K., K. A.. L. XXX, N., štátna občianka USA
a Rakúskej republiky) a navrhovateľ 2/ (bytom R. XX, W., K., štátny občana Rakúskej republiky) sú

zákonnými dedičmi po Z. P.- R..

V zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. žalobou na začatie konania, návrhom možno uplatniť, aby sa
rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý

právny záujem, zaťažuje žalobcu (navrhovateľa). Vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý
právny záujem na určovacej žalobe je vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty
medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno
inými právnymi nedostatkami odstrániť, pričom nie je dôležité ako táto neistota vznikla. Posúdenie
naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie tých pomerov, ktoré sú ohrozené neistotou,

a teda predstavujú nebezpečenstvo budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom.Súd posudzoval či navrhovatelia ako do úvahy pripadajúci dedičia po Z. P.-R. majú v predmetnom
konaní naliehavý právny záujem na takomto určení t.j. na určení, že vyššie uvedená nehnuteľnosť bola
ku dňu smrti vo vlastníctve poručiteľa Z. P.-R..

Zástupca navrhovateľov 1/ a 2/ uviedol, že otec navrhovateľov bol v čase skončenia 2. svetovej
vojny výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Z dôvodu vojnových udalostí a blížiaceho sa
východného frontu v marci 1945 spolu s manželkou a deťmi, teda navrhovateľmi opustili územie
Slovenska, avšak so záujmom po skončení vojny sa na svoj majetok vrátiť a pokračovať v jeho

obhospodarovaní, po skočení vojny bola rodina umiestňovaná do zaisťovacieho tábora v Rakúsku v
Spolkovej krajine Štajersko a keďže nemali občianstvo Rakúskej republiky, tak túto spolkovú krajinu
ani v rámci Rakúska nemohli opustiť. Keďže nemali vystavené rakúske pasy, nemali objektívne
možnosť vrátiť sa na Slovensko a zistiť v akom stave sa ich majetok nachádza. Rakúske občianstvo
bolo navrhovateľom a ich otcovi udelené až 17.04.1947. Následne, po roku 1948 keď sa režim
zmenil na totalitný, už vôbec neprichádzalo do úvahy navštíviť Slovensko a zisťovať stav majetku.

Navyše otec navrhovateľov bol informovaný, že v Československu sú stíhané a prenasledované osoby
nemeckej a maďarskej národnosti, čo logicky odôvodňovalo jeho obavu vstúpiť na územie nášho
štátu. Navrhovateľke 1/ sa podarilo prísť do Československa až v roku 1964, kedy sa išla pozrieť
na majetok a zistila, že na ňom hospodári štátna organizácia. Vzhľadom na vtedajší politický režim
bolo vylúčené, aby sa domáhala akýchkoľvek majetkových práv. Navrhovatelia ako rakúski štátni

občania si po páde komunizmu nemohli uplatňovať vrátenie majetku cestou reštitučných zákonov,
pretože nespĺňali podmienku československého občianstva. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovatelia
nespĺňali podmienky na uplatnenie reštitučných nárokov, bolo vylúčené aby takúto možnosť vo svoj
prospech využili. Z tohto dôvodu je ich jedinou možnosťou podanie určovacej žaloby. Po vojne vzhľadom
na atmosféru ktorá bola a kedy mal otec navrhovateľov informácie o tom, že sú prenasledovaní a

stíhaní príslušníci menšín, tak mal i po udelení rakúskeho občianstva prirodzene obavu na Slovensko
vycestovať. Pred odchodom zo Slovenska poveril správcu majetku vykonávaním bežných úkonov, išlo
o pánu J.. Nestotožnil sa s právnym názorom odvolacieho súdu, že v období rokov 1945-1948 bol na
Slovensku právny štát keď samotné konfiškácie postihujúce majetok a pozbavujúce ľudí občianskych
práv sú založené na princípe kolektívnej viny, kde jediným rozlišovacím kritériom je národnosť, pričom

tieto postupy sú z dnešného pohľadu ochrany základných ľudských práv a slobôd neakceptovateľné.
Pokiaľ by sa i bol právny predchodca navrhovateľov pokúšal právnou cestou o udržanie si svojho
vlastníctva, takýto pokus by nebol úspešný. Ďalej vzhľadom na absenciu konfiškačného rozhodnutia
a rovnako i absenciu iného titulu prechodu vlastníctva na štát, bol právny predchodca navrhovateľov
vlastníkom spornej nehnuteľnosti aj v rokoch 1945-1948 a nemal teda žiaden dôvod žalovať štát o

určenie vlastníctva k nehnuteľnosti ktorá mu patrila, o čom nesporne svedčil i zápis v pozemkovej knihe.

Podľa ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa obyčajového práva platného na Slovensku do 31. decembra 1950 bolo možné nadobúdať
vlastnícke právo k nehnuteľnosti, zapísanej do pozemkovej knihy spravidla len vpisom do pozemkovej
knihy. Z tzv. intabulačného princípu však existoval celý rad výnimiek.

Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv sú údaje
katastra uvedené v § 7 hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Medzi údaje uvedené v § 7 citovaného
zákona patrí aj údaj o vlastníctve k nehnuteľnosti.

Navrhovatelia 1/ a 2/ svoj nárok, na určenie že Z. P.- R. bol ku dňu smrti vlastníkom nehnuteľnosti,

pozemok zapísaný na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území B., vedeného Správou katastra
Bánovce nad Bebravou ako parcela registra "C" s parc. č. 4137 - lesné pozemky o výmere 57223 m2
odôvodňujú tým, že túto nehnuteľnosť nadobudol Z. P.- R. dňa základe darovacej zmluvy od svojej matky
dňa 1.7.1919 (nehnuteľnosť vedenú ako parcela č. 4137 les o výmere 57223 m2 v kat. úz. B., zapísanú v
PKV č. 8 v kat. úz. B.). Vlastníctvo nadobudol konštitutívne zápisom do pozemkovej knihy dňa 3.7.1919.

Z. P.- R., teda ich právny predchodca za života s predmetnou nehnuteľnosťou nenakladal, nepreviedol
ju na tretiu osobu ani ju nedaroval a teda až do svojej smrti bol jej výlučným vlastníkom, o čom svedčí
aj zápis v pozemnoknižnej vložke č. 8., k.ú. B..Z Identifikácie parciel zo dňa 05.08.2009 č.j. K1-1513/2009 je zrejmé, že nehnuteľnosť, ku ktorej sa
navrhovatelia domáhajú určiť vlastnícke právo zodpovedá nehnuteľnosti, evidovanej v pozemnoknižnej
vložke č. 8 pozemkovej knihy k.ú. B..

Navrhovatelia tvrdili, že ich právny predchodca vlastníctvo nadobudol konštitutívne zápisom do
pozemkovej knihy dňa 3.7.1919, s predmetnou nehnuteľnosťou nenakladal, nepreviedol ju na tretiu
osobu ani ju nedaroval a teda až do svojej smrti bol jej výlučným vlastníkom, nikdy nestratil
vlastníctvo k nehnuteľnosti, namietali právny akt - prídelovú listinu, na základe ktorej nedochádza

k odňatiu vlastníctva pôvodnému vlastníkovi, ale je iba titulom na pridelenie majetku, pričom štát
mohol prideľovať len taký majetok, ktorý v čase prídelu vlastnil. Listinou odnímajúcou vlastníctvo
môže byť len konfiškačné rozhodnutie. Ani za socializmu nebolo možné, aby niekto stratil vlastníctvo
inak ako zákonným spôsobom. Podľa vtedy platných predpisov bolo možné stratiť vlastníctvo iba
konfiškáciou, prípadne neskôr znárodnením alebo vyvlastnením. V danom prípade štát bez toho, aby
sa stal predtým vlastníkom, vydal prídelovú listinu na majetok, ktorý nevlastnil. Odporca nemohol

nehnuteľnosť nadobudnúť ani vydržaním, pretože neboli splnené zákonné podmienky vydržania, a to
nerušené užívanie po dobu 10 rokov a dobromyseľná držba. Konštatuje porušenie Dohovoru o ľudských
právach a slobodách, najmä právo vlastniť majetok.

V súčasnosti je na liste vlastníctva ako vlastník tejto nehnuteľností zapísaný odporca.

Po vykonanom dokazovaní, aj jeho doplnení po zrušení rozsudku odvolacím súdom sa nepreukázalo
tvrdenie odporcu, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania bola zabraná v zmysle zák. č.
215/1919 Zb. zo dňa 16.4.1919 o zabraní veľkého majetku pozemkového (tzv. záborový zákon) a že
sporná nehnuteľnosť podliehala revízii, ktorá prebehla podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízií prevej

pozemkovej reformy. S uvedeným sa stotožnil aj odporca, ktorý po vrátení veci súdu odvolacím súdom
na ďalšie konanie žiadal, žalobu zamietnuť z dôvodu, že majetok právneho predchodcu navrhovateľov
Z. P.-R. vrátane nehnuteľnosti, ktorej určenie vlastníckeho práva je predmetom tohto súdneho konania,
bol skonfiškovaný, pričom z dokladov a dokumentov predložených odporcom vyplýva, že tento majetok
bol skonfiškovaný podľa nariadenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 4/1945 Sb. N. SNR o

konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov
a nepriateľov slovenského národa, resp. podľa nariadenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č.
104/1945 Sb. N. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov,
Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa. Odporca ďalej uviedol, že toto vládne
nariadenie dodnes patrí do systému právnych predpisov Slovenskej republiky, nebolo zrušené. Iba v

zmysle prechodných ustanovení zákona č. 229/1991 o pôde sa už podľa neho nepostupuje. Týmto
vládnym nariadením sa odnímalo vlastníctvo určitej skupine obyvateľov vtedajšej Československej
republiky bez náhrady s účinnosťou od 01.03.1945. Pokiaľ právny predchodca navrhovateľov splnil
podmienky na naplnenie skutkových podstát tohto nariadenia SNR, sám sa v čase vojny v podstate
prihlásil k nemeckej národnosti a neskôr ani neuviedol na svoju obranu žiadne okolnosti ktoré by

vylučovali použitie konfiškačného nariadenia na jeho majetok. Je možné konštatovať, že mu vlastníctvo
k predmetnému pozemku resp. k žiadnemu majetku na území SR od 01.03.1945 už nepatrilo. Odporca
chápe situáciu v ktorej sa rodina v tom čase ocitla ako mnohých iných rodín, domnieva sa, že nič
nebránilo písomným stykom i prostredníctvom právnych zástupcov v prípade ak existovali dôvody pre
ktoré nebolo možné konfiškovať jeho majetok, bolo možné realizovať. Z tohto istého dôvodu je odporca

názoru, že v danej veci nie je dnes daný naliehavý právny záujem na obnovení vlastníckeho práva. Už
samotná dikcia tohto termínu že musí byť daný naliehavý právny záujem určuje dominantnosť riešenia
tohto právneho vzťahu v jeho naliehavosti. Súd posudzuje naliehavý právny záujem pri týchto žalobách
v čase vydávania rozhodnutia. Navrhovatelia sú už v značnom fyzickom veku, teda nie je ani predpoklad
aby sa vrátili na Slovensko a ujali sa vlastníckeho práva pokiaľ by bolo ich otcovi priznané.

Navrhovatelia tvrdili že ich právny predchodca vlastnícke právo nestratil a dobrovoľne ho počas života
nepreviedol na inú osobu kúpou alebo darovaním. Z hľadiska právneho preto bol ku dňu svojej smrti
v roku 1973 nespochybniteľne výlučným vlastníkom nehnuteľnosti. Za stavu, že v súčasnosti je v
katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník odporca je daný naliehavý právny záujem navrhovateľov

ako potomkov pôvodného vlastníka na vyhovení určovacej žalobe. V tejto súvislosti poukazujem aj
na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 56/2003 podľa ktorého v takomto prípade pokiaľ
nemajú navrhovatelia inú možnosť domôcť sa vlastníctva, je daný právny záujem na určovacej žalobe,
pretože inak sa k svojmu vlastníctvu nemôžu dostať. Pokiaľ ide o námietku odvolacieho súdu, žeprávne vzťahy sa stali neistými pred desiatkami rokov v dôsledku čoho nie je daný nalievaný právny
záujem, považujeme za potrebné uviesť, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva lehota v ktorej sa
môžu vlastníci o svoje práva uvádzať, naopak zákon výslovne zakotvuje nepremlčateľnosť vlastníckeho

práva, pričom zabrániť podávaniu žalôb po desiatkach rokov má právny inštitút vydržania kde pokiaľ
by boli podmienky vydržania splnené, defacto by navrhovatelia po uplynutí desaťročnej lehoty stratili
možnosť podať úspešne určovaciu žalobu. Keďže v predmetnej veci odporca nehnuteľnosť nevydržal
a nesvedčí mu žiadny právny titul nadobudnutia nehnuteľnosti, tak samotný fakt že k zásahu do
vlastníckych práv došlo pred 70-timi rokmi nemôže byť prekážkou pre ktorú nemožno vyhovieť určovacej

žalobe. Pokiaľ ide o konfiškáciu, ani po doplnení dokazovania v smere ktorý naznačil odvolací súd,
sa nepodarilo konfiškačné rozhodnutie zadovážiť, pričom takéto rozhodnutie by bolo deklaratórnym
právnym aktom osvedčujúcim prechod vlastníctva na štát. Je pravdou, ako uvádza odvolací súd, že
ku konfiškáciám dochádzalo zo zákona a zo spätnou účinnosťou, avšak vždy sa vyžadovalo vydanie
rozhodnutia osvedčujúceho splnenie podmienok na konfiškáciu. V zmysle judikatúry sa na konfiškačné
konanie vzťahoval správny poriadok č. 8/1928 Zb. podľa ktorého rozhodnutie muselo mať písomnú

formu, muselo byť účastníkovi riadne doručené, prípadne mohlo byť doručené verejnou vyhláškou a
konfiškačné rozhodnutie podliehalo inštančnému preskúmaniu. Pokiaľ by bolo pravdou že na majetok
právneho predchodcu navrhovateľov malo byť konfiškačné rozhodnutie vydané, je bez pochýb, že by
sa bolo v rámci vykonávaného rozsiahleho dokazovania našlo, pretože rovnopis tohto rozhodnutia sa
zasielal viacerým inštitúciám a minimálne v niektorej z nich by sa toto rozhodnutie nachádzalo.

Podľa § 1 až 5 Nariadenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 4/1945 Sb.n. SNR zo dňa 27.
februára 1945 o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov
ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa
(1)Sokamžitouplatnosťouabeznáhradykonfiškujesapreúčelypozemkovejreformypôdohospodársky

majetok na území Slovenska, ktorý je vo vlastníctve
a) osôb nemeckej národnosti,
b) osôb maďarskej národnosti, ktoré 1. novembra 1938 nemali československú štátnu príslušnosť,
c) osôb maďarskej národnosti, pokiaľ prevyšuje výmeru 50 ha,
d) zradcov a nepriateľov slovenského národa akejkoľvek národnosti.

(2) Podľa ods. 1 sa nekonfiškuje pôdohospodársky majetok tých osôb nemeckej národnosti [písm.
a)], ktoré sa činne zúčastnili na protifašistickom boji, pokiaľ ich pôdohospodársky majetok neprevyšuje
výmeru 50 ha pôdy vôbec.
(3) O tom, ktoré osoby treba považovať za osoby nemeckej či maďarskej národnosti [ods. 1 písm.
a), b), c)], za zradcov a nepriateľov slovenského národa [ods. 1 písm. d)], ako aj o tom, či

možno pripustiť výnimku podľa ods. 2, rozhodne Predsedníctvo Slovenskej národnej rady na návrh
Povereníctva Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, podaný v dohode
s Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre veci vnútorné.
(4) Rozhodnutím Predsedníctva Slovenskej národnej rady podľa ods. 3 považuje sa majetok takejto
osoby za skonfiškovaný podľa ods. 1 dňom účinnosti tohto nariadenia. Proti tomuto rozhodnutiu opravný

prostriedok nie je prípustný a sťažnosť na Najvyšší správny súd sa vylučuje.
(5) Pre posúdenie príslušnosti k nemeckej alebo maďarskej národnosti je rozhodujúci najmä jazyk,
užívaný v rodinnom styku, alebo príslušnosť k maďarskej alebo nemeckej politickej strane po 6. októbri
1938, alebo priznanie národnosti pri poslednom sčítaní ľudu.
Podľa § 14 tohto nariadenia č. 4/1945 Sb. n. SNR toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. marca

1945. Vykoná ho Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu
s Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre veci vnútorné.

Podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení
pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa zo

dňa 23.augusta 1945 (ďalej len "nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR") s okamžitou platnosťou a bez
náhrady konfiškuje sa pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenska,
ktorý je vo vlastníctve:
a) osôb nemeckej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť,
b) osôb maďarskej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť,

c) zradcov a nepriateľov slovenského a českého národa a Československej republiky akejkoľvek
národnosti a štátnej príslušnosti,
d) účastinných a iných spoločností a právnických osôb, v ktorých kapitálovú alebo majetkovú účasť ku
dňu 1. marca 1945 prevažne vlastnili alebo mali v držbe osoby nemeckej alebo maďarskej národnostiakejkoľvek štátnej príslušnosti, pokiaľ tieto osoby nepreukážu, že sa činne zúčastnili na protifašistickom
boji, alebo osoby, ktoré spadajú pod ustanovenia ods. 6, e) účastinných alebo iných spoločností
a právnických osôb, ktorých správa zámerne a aktívne slúžila nepriateľskému vedeniu vojny alebo

fašistickým účelom. Výnimky z tohto ustanovenia povoľuje Sbor povereníkov.
Podľa § 1 ods. 2 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR, konfiškácii podliehajú aj podiely na
pôdohospodárskom majetku (§ 2), ktorých vlastníkmi sú osoby uvedené v ods. 1.
Podľa § 1 ods. 3 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR, konfiškácii podliehajú aj vlastnícke podiely
pôdohospodárskych majetkov rodinných príslušníkov v priamej línii a manžela (manželky) osôb

uvedených v ods. 1, pokiaľ boli na nich z týchto osôb prevedené po 29. septembri 1938.
Podľa § 1 ods. 3a nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR, konfiškácii podlieha aj ten pôdohospodársky
majetok, ktorý bol scudzený osobami, uvedenými v ods. 1 až 3, v čase od 29. septembra 1938 a patrí
osobám, vo vlastníctve ktorých by inak nespadal pod konfiškáciu, vyjmúc, že by podrobenie takéhoto
majetku konfiškácii nezodpovedalo zásadám slušnosti. Povereník pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy po dohode s povereníkom vnútra upraví spôsob rozhodovania podľa tohto odseku smernicami,

ktoré uverejní v Úradnom vestníku.
Podľa § 1 ods. 7 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR, o tom, ktoré osoby treba považovať za osoby
nemeckej či maďarskej národnosti (ods. 5) alebo za zradcov alebo nepriateľov slovenského a českého
národa a Československej republiky (ods. 6), či účastinné a iné spoločnosti a právnické osoby spadajú
pod ustanovenia ods. 1 písm. d) alebo e), či možno pripustiť výnimky podľa ods. 3 alebo 4, ako i o tom,

či sú dané podmienky a či bola zachovaná zásada slušnosti podľa ods. 3a, rozhoduje najneskôr do 30.
júna 1948 konfiškačná komisia (v ďalšom texte: Komisia).

Podľa § 26 ods.1,2 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR Nariadenie Predsedníctva Slovenskej národnej
rady č. 4/1945 Sb.n. SNR sa zrušuje. Úkony, rozhodnutia a opatrenia učinené podľa nariadenia

Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 4/1945 Sb.n. SNR ostávajú v platnosti; odo dňa vyhlásenia
tohto nariadenia ďalšie pokračovanie v prípadoch právoplatne nedokončených treba konať podľa
ustanovení tohto nariadenia.

Ani po doplnení dokazovania v smere, ktorý naznačil odvolací súd, sa nepodarilo konfiškačné

rozhodnutie - Rozhodnutie Predsedníctva SNR č. 7387/1945 zo dňa 14.08.1945 (prípadne iné
rozhodnutie o konfiškácii majetku vo vlastníctve osoby Z. P. R.) zadovážiť, zabezpečiť. Nariadenia
SNR č.104/1945 a ani nariadenie č. 4/1945 Sb. n. SNR výslovne nevyžaduje vydanie deklaratórneho
aktu, tento musí byť vydaný iba v prípade, ak je vec sporná, je pravda, že uvedené nariadenie ani
ostatné konfiškačné dekréty sa nezaoberali otázkou intabulačného princípu, niet však pochybnosť o

tom, že konfiškácia nastávala, ak boli splnené jej podmienky zo zákona a teda jej právnym dôvodom
bol zákon sám. Je potom možné dospieť k záveru, že konfiškačné dekréty ex lege založili právny dôvod
nadobudnutia vlastníctva, ktoré sa nadobúdalo len intabuláciou a podľa názoru, že štát konfiškáciou
nadobúdal vlastníctvo ipso iure, t.j. bez intabulácie.

Z vykonaného dokazovania je nesporné, že právny predchodca navrhovateľov opustil nehnuteľnosti
v k.ú. B. v roku 1945 (v marci 1945 (27.03) spolu s manželkou a deťmi). Zo zápisnice Miestneho
národného výboru v Továrnikoch číslo 1.192/45 zo dňa 21.06.1945 (č.l. 158-160), ktorá bola spísaná vo
veci zaistenia majetku, ktorý podľa vyhl. č. 24 zo dňa 10 marca 1945 bol navrhnutý na konfiškáciu podľa
nariadenia zo dňa 27. Februára 1945 číslo 4 Sb. n. SNR vyplýva, bydlisko vlastníka, a to, že adresa Z.

P. R. je od 27.III. 1945 neznáma a ďalej tiež že majetok vlastníka v obci - katastrálnom území - B., ktorý
bol dnešným dňom (21.06.1945) zaistený, a že majetok vlastník opustil dňa 27.III. 1945(evakuoval s
rodinou na neznáme miesto).

Z listiny označenej ako 3904 osobný popis vlastníka- Príloha č. k návrhu na konfiškáciu majetku (č.l.

161 - 162) vyplýva, že Z. P. R. sa narodil dňa XX. S.. XXXX v V. okres V., bydlisko V., štátna príslušnosť
československá, užíval v rodinnom styku jazyk nemecký, maďarský, francúzsky a anglický, priznal pri
poslednom sčítaní ľudu národnosť maďarskú, ďalej sú v tejto listine opísané dôvody a dôkazy pre ktoré
treba vlastníka majetku považovať za zradcu alebo nepriateľa slov. národa.

Zo zápisnice Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, sekcia "B" pozemková reforma
v Bratislave (č.l. 166 - 168) zo dňa 13.6.1946 o prevzatí lesného majetku býv. majiteľov Z. P.-R.,
obyv. F. do držby a úžitku československé štátu (Ústredného riaditeľstva štátnych lesov). Ide o lesné
nehnuteľnosti, ktoré ležia v kat. území B., J., J., E.. Predmetný majetok bol rozhodnutím PredsedníctvaSlovenskej národnej rady skonfiškovaný podľa nariadenia čís. 104/1945 Sb.n. SNR. Tento lesný majetok
sa dnešným dňom (13.06.1946) preberá a prideľuje podľa §-u 11 nariadenia čís. 104/1945 Sb.n. SNR
do držby a úžitku Ústredného riaditeľstva štátnych lesov, spolu s okrajovými enklávami.

Zo všetkých týchto dôkazov vyplýva, že právny predchodca navrhovateľov spĺňal podmienky, aby celý
jeho majetok bol skonfiškovaný a že ku konfiškácii majetku právneho predchodcu navrhovateľov (a to aj
v katastrálnom území B., kde sa nachádza sporná nehnuteľnosť) došlo. Uvedené mal súd preukázané
z listín predložených odporcom í a listín slovenského národného archívu a štátnych archívov, ktoré vo

veci zabezpečil súd. Z listiny na č.l. 172 vyplýva, že Exponovaná inšpekcia štátnych lesov pod č. 8222-
II. - 1946 dňa 12.11.1946 zaslala povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy VII. odbor
Bratislava hlásenie prevzatia skonfiškovaných majetkov, týka sa skonfiškovaných majetkov prevzatých
do vlastníctva štátu a majetkov pod vynútenou správou na meno Z. P. - R., F., V. s dátumom prevzatia
13.06.1946. Ďalší listinný dôkaz - Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy sekcia
A-VIII. Ústredné riaditeľstvo štátnych lesov upozornilo odbor II./B povereníctvo a pôdohospodárstva

pozemkovej reformy, že z lesného konfiškátu Z. P. - R. na F. nedávajú k dispozícii žiadnu čiastku
pre drobný prídel, pre občanov obce B., alebo M. alebo okolí obce týchto konfiškátov a tieto majetky
zostávajú v celosti štátu. Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu pod č.
VIII./6-1669/1945 zo dňa 31.07.1945 zaslalo prezídiu povereníctva SNR pre pôdohospodárstvo a
pozemkovú reformu - oddelenie B Zápisnicu zo dňa 21.06.1945 napísanú v Továrnikoch o zaistení

majetku Z. P. - R. 100% pre lesné hospodárstvo F., vrátane k.ú. B. s tým, že vlastník opustil majetok dňa
27.03.1945 - evakuoval s rodinnou na neznáme miesto, bol navrhnutý na konfiškáciu podľa nariadenia
zo dňa 27.02.1945 č. 4 Sb. SNR. Ďalší listinný dôkaz - Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo
a pozemkovú reformu dňa 17.08.1945 pod číslom VIII/6/-1908/1945 zaslalo prezídiu Povereníctva
SNR Návrh na konfiškáciu lesného majetku Z. P.-R. "F." so Zápisnicou na zaistenie jeho majetku s

tým, že navrhuje vo zvláštnej klauzule ustanoviť, že konfiškácii podliehajú všetky pôdohospodárske
majetky postihnutých , teda aj majetky z tej-ktorej príčiny v súpise neuvedené. Z. P. - R. bolo zaslané
dňa 03.01.1946 pod č. 1019745/45-1/B upovedomenie, že predsedníctvo SNR na svojom zasadnutí
14.08.1945 sa uznieslo na návrh Povereníctva pre pôdohospodárovo a pozemkovú reformu predložený
po dohode s Povereníctvom pre veci vnútorné, že sa konfiškuje podľa ods. 1/A, 1/D § 1 Nariadenia SNR

zo dňa 23.08.1945 č. 104/1945 Sb. NSR s okamžitou platnosťou a bez náhrady pre účely pozemkovej
reformy všetok pôdohospodársky majetok Z. P. - R. a Š. J., rodenej L. C. P. - R. v obci E.. Taktiež
z listín doručených súdu Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Štátnym archívom v Nitre, ktorý
doručil súdu osvedčené kópie spisov Čd 387/1948, Čd 984/1946 a Čd 155/1962, z ktorých vyplýva, že
Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy - sekcia "B", pracovná skupina pre pozemkovú

reformu v Topoľčanoch navrhuje Okresnému súdu v Topoľčanoch v pozemkovej knihe vyznačiť, že
nehnuteľnosti Z. P. R. v celosti boli konfiškované.
Taktiež, z listín, ktoré súd zabezpečil po vrátení veci odvolacím súdom, konkrétne zo spisu Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky, Slovenský národný archív onačeného ako Spis Finančnej prokuratúry v
Bratislave Ln 2/26-IV a Spis Finančnej prokuratúry v Bratislave Ln 2/19-IV je zrejmé, že majetok osoby

Z. P.-R. bol konfiškovaný. V listine tohto spisu zo dňa 18.01.1947 označenej ako Koncept I. vec Z. P.-
R., V. - konfiškát, Žaloba proti Slov. poisťovni pre Kčs 1500000 je uvedené, že " všetky nehnuteľnosti
Z. P. R. boli rozhodnutím Predsedníctva SNR čís. 7387/1945 zo dňa 14.8. 1945 skonfiškované podľa
nar.čís. 104/1945 Sb.n. SNR. " A ďalej sa v tejto listine uvádza: "Je právne irelevantné, že v spomenutom
rozhodnutí (ktorého odpis v prílohe zasielam) je uvádzané len kat. úz. E. a nie aj kat. úz. V., pretože

kritériom pre vyslovenie konfiškácie pre vyslovenie konfiškácie podľa cit. nar. je národnosť toho ktorého
vlastníka." Ďalej konfiškácia, ktorá nastáva zo zákona, konkrétne o konfiškácii majetku osoby Z. P.
R. vyplýva aj listinného dôkazu - zo znenia listiny zo spisu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
onačeného ako Spis Konfiškačné rozhodnutie UP SNR č. 7387/1945 zo dňa 3. decembra 1945 (k
č. 1812) 1945-I/B zo dňa 17. augusta 1945), konkrétne z listiny zo dňa 17.augusta 1945 Úradu

predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 1812/1945-I./B. nazvaného "Rozhodnutie o konfiškácii
pôdohospodárskeho majetku" adresovaného Národnému výboru v Továrnikoch, v ktorej sa uvádza že
" Podľa rozhodnutia predsedníctva SNR zo dňa 7. Augusta 1945, vyneseného na návrh Povereníctva
SNRprepôdohospodárstvoapozemkovúreformu,podanývdohodesPovereníctvomprevecivnútorné,
konfiškuje sa v zmysle nariadenia č. 4/ 1945 Sb.n. SNR dňom 1. marca 1945 pôdohospodársky majetok

Z. P.-R. a Š. J. rod. L. v kat. území V.-E. ako majetok osôb národnosti nemeckej. Skonfiškované
nehnuteľnosti Vám dnešným dňom na tvari miesta odovzdajú zástupcovia povereníctva SNR pre
pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu v Bratislave, aby ste tieto použili na zriadenie hospodárskej
školy a pre ciele pozemkovej reformy. Pôdu túto rozdeľte podľa ustanovení § 5 uvedeného nariadeniaspravodlivo a podľa zásad demokratických, aby ste takto pôdu nepriateľov Československej republiky
odovzdali do držby a úžitku slovenského ľudu."

Na základe týchto dôkazov a na základe, že konfiškácia nastávala ex lege a súčasne tiež ex tunc,
čo je dané právnou povahou a dikciou § 1 ods. 1 Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. n. SNR a
nariadenia SNR č. 4/1945 Sb. n SNR ("s okamžitou platnosťou a bez náhrady ... sa konfiškuje") a
v súvislosti ustanoveniami upravujúcimi ich účinnosť, majetok právneho predchodcu navrhovateľov
1/ a 2/ konfiškáciou nadobudol odporca, resp. jeho predchodca československý štát. Iný skorší

spôsob nadobudnutia vlastníctva odporcom, resp. jeho predchodcom v konaní nebol preukázaný, a ani
nevyplýva z listín preukazujúcich vlastníctvo v tom čase, t.j. pozemnoknižnej vložky č. 8 k.ú. B.. Ak
boli podmienky konfiškácie splnené, nastala konfiškácia ipso iure, bez ohľadu na existenciu rozhodnutí
vyslovujúcich, že ku splneniu týchto podmienok došlo. Nevyžadovalo sa vydanie deklaratórneho aktu,
tento musel byť vydaný iba v prípade, ak bola vec sporná, predovšetkým, ak požiada o rozhodnutie
vlastník dotknutej nehnuteľnosti, alebo ak pochybnosti má konfiškačná komisia (predtým Povereníctvo

Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, a vtedy o jeho návrhu rozhodlo
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady). Administratívne rozhodnutie o tom, či spadá určitá osoba (jej
majetok) pod konfiškačný režim však skutočne bolo treba len vtedy, ak nastala pochybnosť. Pre každý
jednotlivý prípad toto rozhodnutie nutné nebolo. Pokiaľ pochybnosť nebola ani na strane príslušného
orgánu verejnej správy, ani na strane osoby postihnutej konfiškáciou (právny predchodca navrhovateľov

opustil republiku v priebehu 2. svetovej vojny. 27.03.1945), nebolo nutné v takomto prípade vydávať
rozhodnutie o konfiškácii. Konfiškačné dekréty ex lege založili právny dôvod nadobudnutia vlastníctva,
štát konfiškáciou nadobúdal vlastníctvo ipso iure, t.j. bez intabulácie. Aj keď v priebehu konania odporca
listinami preukázal že vo veci konfiškácie majetku právneho predchodcu navrhovateľov bolo vydané
o konfiškácii administratívne rozhodnutie, toto rozhodnutie sa ani po doplnení dokazovania nepodarilo

súdu zabezpečiť a nepreložili ho ani účastníci konania. Právna istota všetkých osôb, ako i zachovanie
nevyhnutnej autority štátu vyžadujú, aby právoplatné rozhodnutia súdu, či správneho orgánu, na ktorých
základe bola určitá osoba pozbavená vlastníctva veci, boli nespochybniteľnou právnou skutočnosťou
majúcou účinky do budúcna bez ohľadu na to, či písomné vyhotovenie takéhoto aktu existuje doposiaľ.
V opačnom prípade by totiž bolo možné uplatniť tvrdenie o jeho vadách, tiež po tom ako uplynula lehota

na jeho skartovanie alebo boli zničené, alebo stratené, čo sa javí ako i prípad danej veci. Súčasný,
v katastri zapísaný vlastník nielen pre dlhú dobu, ktorá uplynula od straty vlastníckeho práva osoby,
resp. jej právnych nástupcov, ktorí sa ho dnes prostredníctvom tejto určovacej žaloby domáhajú, by
bol spochybnením dôležitosti a závažnosti zápisov v katastri jednostranne znevýhodnený, lebo vo
väčšine prípadoch nemôže vyhovieť požiadavkám na preukázanie skutočností, ktoré nastali pred viac

ako polstoročím.

Konfiškácia vyvoláva absolútny zánik vlastníctva doterajšieho vlastníctva a súčasne nové originálne
nadobudnutie vlastníctva k veciam vlastníkom novým, v danom prípade štátom. Z princípov spojených s
povahoukonfiškácieplynie,že právneúčinkykonfiškácienastávajúokamžikomjehoprávnejzáväznosti,

teda dňom jeho účinnosti Nariadenia SNR č. 4/1945 Sb, t.j. 1. marcom 1945. Nutnosť vydať rozhodnutie
o tom, či sú splnené podmienky konfiškácie nastupovala len v prípadoch pochybností, či už ohľadne
osoby vlastníka (ak nebolo isté, či spadá do okruhu osôb, ktorých majetok bol konfiškovaný) alebo
ohľadne vymedzenia majetku, ktorý konfiškácii podliehal. Z ustanovení nariadenia nevyplýva nič, čo by
potvrdzovalo nevyhnutnosť vydania rozhodnutia pre každý jednotlivý prípad. Je nesporné že orgány,

ktoré mohli rozhodnúť o tom, či sa konfiškácia na určitú osobu alebo majetok vzťahuje, boli výlučne
administratívne orgány a režim konfiškácie nespadal do právomoci súdu v tom zmysle, či sú podmienky
konfiškáciesplnenéalebonie.Administratívnerozhodnutieotom,čispadáurčitáosoba(jejmajetok)pod
konfiškačnýrežimvšakskutočnebolotrebalenvtedy,aknastalapochybnosť.Prekaždýjednotlivýprípad
toto rozhodnutie nutné nebolo. Pokiaľ pochybnosť nebola ani na strane príslušného orgánu verejnej

správy,aninastraneosobypostihnutejkonfiškáciou(právnypredchodcanavrhovateľovopustilrepubliku
v priebehu 2. svetovej vojny), nebolo nutné v takomto prípade vydávať rozhodnutie o konfiškácii.
V takomto prípade postačilo oznámenie o konfiškácii a prevedenie súpisu konfiškovaného majetku
na základe zistených podkladov konfiškačnou komisiou, orgánmi poverenými vykonať konfiškáciu.
Konfiškácia nastávala ex lege a súčasne tiež ex tunc.

Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise jednoznačne vyplýva, že štát potom ako na základe
konfiškácie nadobudol vlastníctvo, toto prevzal (vrátane nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto
súdneho konania) dňa 13.6.1946 (podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR) t.j. v období rokov 1945 - do25.02.1948, čo znamená, že reštitučné predpisy na uvedenú vec nedopadajú a nie je právne významné
skúmať vzťah reštitučných predpisov (lex specialis) a Občianskeho zákonníka (lex generalis) vyjadrený
v zásade lex specialis derogat legi generali. V rámci reštitúcie nie je možné získať späť vlastnícke

právo k majetku, ktorý bol skonfiškovaný, lebo by šlo o neprípustné rozširovanie reštitučných dôvodov o
ďalšie dôvody, ktoré nemajú oporu v reštitučných predpisoch, zmiernenie následkov majetkových krívd
spôsobených konfiškáciu reštitučné predpisy neupravujú, a teda neumožňujú.

Ani po doplnení dokazovania súdom - dopytom na archívy, súdu nebola predložená listina a nepredložili

juaniúčastnícikonania,atorozhodnutie PredsedníctvaSNRč.7387/1945zodňa14.08.1945(prípadne
iné rozhodnutie), z ktorého by bola možné vyvodiť pochybnosť, že právny predchodca navrhovateľ
nepatril medzi osoby, ktorých majetok sa konfiškuje a ktorý majetok (všetok majetok) bol osobe Z. P.
R. aj skonfiškovaný ako osobe nemeckej národnosti, ako vyplýva z vyššie uvedených listín . Aj v tejto
súvislosti súd však poukazuje, že ak by tu aj taká pochybnosť bola nie je o tejto pochybnosti v súčasnosti
oprávnený konať súd a to práve z dôvodu, že orgány, ktoré mohli rozhodnúť o tom, či sa konfiškácia na

určitú osobu alebo majetok vzťahuje, boli výlučne administratívne orgány a režim konfiškácie nespadal
do právomoci súdu v tom zmysle, či sú podmienky konfiškácie splnené alebo nie. Súd mal vykonaným
dokazovaním preukázané, že majetok (všetok majetok) osoby Z. P. R. bol skonfiškovaný štátom na
základenariadeníč.4/1945Sb.n.SNRač.104/1945Sb.nSNRaštátomajprevzatýatodňa13.06.1946,
o čom svedčí listina Zápisnica Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, sekcia "B"

pozemková reforma v Bratislave (č. l. 166 - 168) zo dňa 13.6.1946 o prevzatí lesného majetku býv.
majiteľov Z. P.-R., obyv. F. do držby a úžitku československé štátu (Ústredného riaditeľstva štátnych
lesov). Súd mal v konaní preukázané i to, že o tom, že právny predchodca navrhovateľov (jeho majetok)
spadá pod konfiškačný režim bolo vydané rozhodnutie, a to na základe listín nachádzajúcich sa v
slovenskom národnom archíve ako spis Finančná prokuratúra č. Ln 2/65-IV - Najvyšší súd v Brne k

číslu Co II 353/49, spis Finančná prokuratúra č. Ln 2/19-IV, spis Finančná prokuratúra č. Ln 2/26-IV,
Konfiškačné rozhodnutie UP SNR č. 7387/1945 zo dňa 3. decembra 1945 (k č. 1812) 1945-I/B zo
dňa 17. augusta 1945), ktoré preukazujú, že takéto rozhodnutie bolo skutočne vydané (a proti ktorému
vzhľadom na § 1 ods. 3 nar. č. 4/1945 Sb.n. SNR (ktorý platil v čase vydania tohto rozhodnutia) opravný
prostriedok nebol prípustný a sťažnosť na Najvyšší správny súd vylúčená a takéto rozhodnutie bolo

možné doručovať aj verejnou vyhláškou vzhľadom ustanovenia o doručovaní vtedy platných predpisy
konk. vládne nariadenie č. 8/1928 Sb. (správny poriadok), keďže ako bolo v konaní preukázané právny
predchodca navrhovateľov 27.03.1945 územie štátu opustil a od tohto dňa jeho adresa bola neznáma).

Na základe týchto skutočností a zisteného skutkového stavu veci je súd názoru, že navrhovatelia na

požadovanom určení nemajú naliehavý právny záujem i z toho pohľadu, že právne vzťahy navrhovateľov
a ich právneho predchodcu boli dotknuté pred takmer siedmimi desiatkami rokov, nie v súčasnosti,
resp. v blízkej minulosti a prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckeho práva a spochybňovaním
aktov, v dôsledku ktorých právo zaniklo, uvádzajú do neistoty súčasného vlastníka, pričom žaloba
určovacia je nástrojom prevencie a nie nástrojom, ktorým majú byť nahradené právne prostriedky

ochrany, ktoré vo svojej dobe neboli právnym predchodcom navrhovateľov využité (keďže ako v konaní
bolo preukázané opustil územie štátu na neznáme miesto a svojho vlastníckeho práva sa nedomáhal).
Súdmalpreukázané,žeprávnypredchodcanevyužilžiadneprávneprostriedkynaochranuvlastníckeho
práva. Právny predchodca musel vedieť že konfiškácia jeho majetku nastane, keďže ako bolo v konaní
preukázané k národnosti (k nemeckej alebo maďarskej národnosti), s ktorou sa konfiškácia spájala,

a vo vzťahu k takejto osobe nastala, sa prihlásil pri sčítaní ľudu. Neobstojí tvrdenia navrhovateľov že
o tom, že ani ony ani ich právny predchodca nemali vedomosť, že majetok ich právneho predchodcu
podliehal konfiškácii, a teda že majetok sa stal vlastníctvom štátu práve na základe konfiškácie. Otec
navrhovateľov spolu s rodinou opustil územie československého štátu už v čase keď nariadenie č.
4/1945 Sb. N. SNR bolo účinné. Návrhom navrhovateľov má byť spochybnená zákonnosť pred 70-

timi rokmi realizovaných verejnoprávnych postupov (ktoré vtedy neboli žiadnym spôsobom napádané,
spochybňované), čo nie je možné považovať za nastolenie právnej istoty na strane navrhovateľov,
ale za narušenie právnej istoty na strane súčasného vlastníctva. V tejto súvislosti súd poukazuje, že
akékoľvek úvahy o správnosti, resp. nesprávnosti ustanovení nariadenia nie sú namieste, pretože sú
súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Prijatie ústavy z 1. septembra 1992 neznamenalo

okamžitý vznik právneho poriadku, ktorý by vo všetkých smeroch a oblastiach po novom reguloval
vzťahy v Slovenskej republike, ale ústavodárca sa priklonil k princípu recepcie (prevzatiu) dovtedajšieho
právneho poriadku, pričom prechodné a záverečné ustanovenie ústavy v čl. 152 ods. 1 ustanovuje, že
ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy zostávajú v Slovenskej republikev platnosti, ak neodporujú ústave. Keďže orgánom oprávneným rozhodovať v týchto veciach je ústavný
súd, ktorý dosiaľ nevyslovil nesúlad týchto nariadení s ústavou, tieto sú súčasťou nášho právneho
poriadku.

Obdobne ani Ústavný súd Českej republiky, ktorý zaujal odmietavé stanovisko k zrušeniu Benešových
dekrétov a ktorého rozhodnutia síce nemajú žiadne právne účinky v Slovenskej republike, avšak z
dôvodu kontinuity právneho poriadku Českej republiky a Slovenskej republiky ( keďže právne vzťahy
vznikajúce a zanikajúce na základe dekrétov prezidenta Beneša tvorili súčasť ich právneho poriadku)
nie sú v tomto smere celkom zanedbateľné a možno na nich poukázať, vo svojom rozhodnutí sp. zn.

PL. ÚS 14/94 z 8. marca 1995 uviedol: "Dekret prezidenta republiky č. 108/1945 Sb., o konfiskaci
nepřátelského majetku a Fondech národní obnovy, byl v době svého vydání nejen legálním, ale také
legitimním aktem. Vzhledem k tomu, že tento normativní akt již splnil svůj účel a po dobu více než
čtyř desetiletí již nezakládá právní vztahy a nemá tedy již nadále konstitutivní charakter, nelze dnes za
uvedené situace zkoumat jeho rozpor s ústavním zákonem nebo mezinárodní smlouvou podle čl. 10
Ústavy (čl. 87 odst. 1 písm. a) Ústavy ČR), neboť takový postup by postrádal jakoukoli právní funkci.

Opačný postup by zpochybnil princip právní jistoty, jenž je jednou ze základních náležitostí současných
demokratických právních systémů…
… to, co přichází z minulosti, musí sice i tváří v tvář přítomnosti v principu hodnotově obstát, toto
hodnocení minulého nemůže však být soudem přítomnosti nad minulostí. Jinými slovy, řád minulosti
nemůže být postaven před soud řádu přítomnosti, jenž je již poučen dalšími zkušenostmi, z těchto

zkušeností čerpá a na mnohé jevy pohlíží a hodnotí je s časovým odstupem. Z tohoto zorného úhlu a v
kontextu všech souvislostí a událostí v době nacistické okupace a v období na ni úzce navazujícím, třeba
hodnotit i sám dekret ze dne 25.10.1945 č. 108/1945 Sb., o konfiskaci nepřátelského majetku a Fondech
národní obnovy, jehož vydání nebylo ničím jiným než opatřením, v této historické situaci a na bázi tehdy
platného právního řádu, reagujícím na předchozí likvidaci státní svrchovanosti, samostatnosti, celistvosti

ademokraticko-republikánskéstátníformyČeskoslovenskérepubliky,likvidaciprincipůdemokratického,
právního státu, zahrnutých v Ústavní listině Československé republiky z roku 1920, a to nacistickým
režimem, jenž se svou ideologií světovlády panské rasy a na tuto ideologii navazujícím terorem
pustošícím miliony lidských životů."
Ústavný súd Českej republiky uviedol: "Již v úvodu zde třeba položit důraz na to, že ani u osob německé

národnosti zde nejde o presumpci "viny", ale presumpci "odpovědnosti". Kategorie "odpovědnosti"
směřuje totiž zcela zjevně za hranice "viny" a v tomto směru má tedy mnohem širší, hodnotový, sociální,
historický, a také právní rozměr. …. To, že dekret č. 108/1945 Sb., o konfiskaci nepřátelského majetku
a Fondech národní obnovy, vychází z presumpce odpovědnosti osob německé národnosti, nemá tedy,
vzhledem k uvedeným skutečnostem, diskriminační povahu, nepředstavuje nějakou nacionální pomstu,

ale je pouhou adekvátní reakcí na agresi nacistického Německa, reakcí, jež si kladla za cíl politicky i
ekonomicky alespoň zmírnit následky okupace, předejít možným novým nástupům totalitarismu a posílit
společenské a mravní vědomí dotvrzením toho, že s porušením jakékoliv odpovědnosti má být vždy
spojena sankce. … Nešlo tedy o svévolné zbavení majetku, jehož nepřípustnost byla stanovena až v
článku 17 Všeobecné deklarace lidských. práv." Obdobne aj Európsky súd pre ľudské práva v rámci

svojej rozhodovacej činnosti odmieta vstupovať do už "mŕtvych" zákonov a vzťahov, najmä s ohľadom
na historickú dobu ich vzniku, pretože ochranu ľudských práv a základných slobôd nemožno uplatniť
na čas pred ich zakotvením v pozitívnom práve. Na dávno minulé konania totiž nemožno aplikovať
dnešné chápanie ľudských práv. Európsky súd pre ľudské práva v prípade Bergauer v. Česká republika
(č. 17120/04 z 13. decembra 2005) okrem iné uviedol, že Česká republika nemá žiadny záväzok navrátiť

majetok, ktorý bol vyvlastnený v období pred ratifikáciou dohovoru.

I na základe týchto názorov je súd názoru, že navrhovatelia nemajú naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, a to z dôvodov, že právne vzťahy navrhovateľov a ich právneho predchodcu
boli dotknuté pred takmer siedmimi desiatkami rokov, nie v súčasnosti, resp. v blízkej minulosti a

prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckeho práva a spochybňovaním aktov (bolo preukázané že
aktov vydaných na základe zákona), v dôsledku ktorých ich právo zaniklo. Návrhom navrhovateľov
má byť spochybnená zákonnosť pred 70-timi rokmi realizovaných verejnoprávnych postupov, čo nie je
možné považovať za nastolenie právnej istoty na strane navrhovateľov, ale za narušenie právnej istoty
na strane súčasného vlastníctva, pričom tieto verejnoprávne postupy boli realizované za vtedy platnej

právnej úpravy o konfiškácii , t.j. na základe zákona. Ak by bolo v záujme aby bolo možné aj po tak dlhej
dobe umožniť dotknutým osobám domôcť sa opätovne prinavrátenia vlastníckeho práva (ktoré bolo na
základe konfiškácie odňaté) súd je názoru, že by takúto možnosť upravovali priamo reštitučné predpisy,
čo sa však nestalo a obdobie konfiškácií podľa nar. č. 4/1945 a č.104/1945 Sb. n. SNR do rozhodnéhoobdobia pre uplatnenie práv na základe reštitučných predpisov uvedené nie je. Právna istota
všetkých osôb a zachovanie nevyhnutnej autority štátu vyžaduje, aby právoplatné rozhodnutia súdu, či
správneho orgánu, na ktorých základe určitá osoba nadobúda alebo je pozbavená vlastníctva veci, bolo

nespochybniteľnou právnou skutočnosťou majúcou účinky do budúcna bez ohľadu na to, či písomné
vyhotovenie takéhoto aktu doposiaľ existuje. V opačnom prípade by totiž bolo možné uplatniť tvrdenia
o vadách v zapätí po tom, čo prebehla doba ich skartácie, boli zničené alebo stratené. V konkrétnom
prípade, nič neranilo právnemu predchodcovi navrhovateľov, ako osoby pozbavenej vlastníctva (na
základe zákona) domáhať sa svojich práv v tom čase, keď k tomu malo dôjsť a preukázať tak, že

nespĺňa podmienky pre pozbavenie vlastníctva, celého majetku podľa nariadení o konfiškácii majetku.
Sám právny predchodca navrhovateľov však žiadnym spôsobom nespochybnil že nie je osobou, na
ktorú sa vzťahujú nariadenia o konfiškácii majetku a nespochybňujú to ani samotní navrhovatelia v
tomto konaní, a z tohto súd ustálil, že za stavu - skonfiškovaného majetku právneho predchodcu,
na základe čoho sa bez pochybnosti stal odporca resp. jeho právny predchodca 1.3.1945 vlastníkom
spornej nehnuteľnosti, a túto nehnuteľnosť aj prevzal dňa 13.06.1946 nie je daný naliehavý právny

záujem navrhovateľov na určení, že v čase smrti (1973) bol ich právny predchodca vlastníkom spornej
nehnuteľnosti, a to z dôvodu, že takmer 30 rokov predtým bol vlastníctva tejto nehnuteľnosti pozbavený
na základe zákona (o konfiškovaní ) a nikto predtým (ani sám právny predchodca navrhovateľov)
nevyužil možnosť domáhať sa odstránenia zásahov do svojho vlastníckeho práva podľa vtedy platných
predpisov a ani teraz, v súčasnosti, navrhovatelia svojim návrhom nespochybňujú v konaní preukázaný

dôvod odňatia vlastníckeho práva ich právneho predchodcu, okrem toho, že oni sami nedisponujú
konfikačným rozhodnutím (s odôvodnením, že sa v archívoch nenachádza), čo ale neznamená, že
neexistovalo, a o existencii ktorého svedčia nespočetné listinné dôkazy, vykonané v tomto konaní
- listiny z obdobia do 25.02.1948. Za takéhoto skutkového a právneho stavu nie je možné zvrátiť
predmetný stav prejednaním určovacej žaloby, ktorý spôsob si zvolili navrhovatelia a to aj vzhľadom

na platný systém reštitučných predpisov, pretože ak by to tak bolo, umožňovali by to priamo tieto
reštitučné predpisy. Na uvedenom závere nič nemení skutočnosť, že do evidencie nehnuteľnosti bol
odporca zapísaný (a to nulitným právnym aktom ako tvrdia navrhovatelia) ako vlastník neskôr, v období
v rozhodnom pre uplatnenie práv vyplývajúcich z reštitučných predpisov, keďže toto vlastnícke právo
nadobudol už dňom 01.03.1945 na základe zákona. I z obsahu samotnej listiny - Prídelovej listiny zo dňa

3.10.1961vyplýva, že ide o prídel konfiškovaného majetku, keďže vo svojom znení obsahuje odkaz na
predpisy o konfiškáciách (platných v čase jej vydania t.j. nar. č. 104/1945 Zb. n. SNR). Prídelová listina,
ako taká, nie je právny akt, na základe ktorej dochádza k odňatiu vlastníctva pôvodnému vlastníkovi, ale
je iba titulom na pridelenie majetku, pričom štát mohol prideľovať len taký majetok, ktorý v čase prídelu
už vlastnil. Teda ak by aj v konaní bolo preukázané, že prídelová listina bola nulitným právnym aktom

(ako tvrdia navrhovatelia) a štát by nenadobudol vlastnícke práva na jej základe, v takom prípade by
bolo možné pripustiť, že vlastníctvo nadobudol bez právneho dôvodu prichádzala by úvahy aplikácia
reštitučnýchpredpisov,avšakzapodmienkyžeštáttotovlastníctvoinakaskôrnenadobudol,aleodporca
- Slovenská republika resp. jeho predchodca vzhľadom na vykonané dokazovanie toto vlastníctvo
nadobudol v období (do 25.02.1948), na ktoré sa predpisy o náprave spáchaných majetkových krívd

nevzťahujú. Aj keď sa navrhovatelia bránili, že v prípade vlastníckeho práva ide o právo, ktoré sa
nepremlčuje, v konaní nepreukázali, že im toto vlastnícke právo v súčasností patrí, minimálne svedčí
a v súčasnosti majú naliehavý právny záujem na takom určení, keď toto vlastnícke právo na základe
zákona (o konfiškácii) svedčí odporcovi. Samotná skutočnosť, že odporca je v súčasnosti vedený
ako vlastník spornej nehnuteľnosti bez ďalšieho nepreukazuje že navrhovatelia majú naliehavý právny

záujem na určovacej žalobe a že ich postavenie bez tohto určenia neisté. Určovacia žaloba podľa §
80 písm. c) O.s.p. má preventívny charakter, prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno
eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave
nemožno dospieť iným spôsobom, avšak náprava musí byť prípustná. Súd je názoru, že to tak nie je
práve z toho dôvodu, akým spôsobom a kedy odporca, ktorý je v súčasnosti vlastníkom spornej veci

vlastníctvonadobudol,atonazákladezákona.Súdjenázoru,želennazákladezákona,nierozhodnutím
súdu v občianskom súdnom konaní na základe podanej žaloby (dedičov osoby, ktorá bola pozbavená
vlastníctva o tom či tu právny vzťah alebo právo podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p.) by bolo možné toto
vlastníctvo tejto osobe prinavrátiť, čo sa však do dnešného dňa vzhľadom na samotný platný systém
reštitučných predpisov nestalo (reštitučný zákon zmiernenie následkov majetkových krívd spôsobených

konfiškáciou neupravuje, a teda neumožňuje).

Na základe týchto skutočností súd návrh zamietol. Aj keď podľa ustálenej judikatúry ak súd zamieta
žalobu na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je pre nedostatok naliehavého právnehozáujmu na takomto určení, je vylúčené, aby súd súčasne preskúmal žalobu z vecnej stránky. Súd však
poukazuje, že vzhľadom na okolnosti tejto veci bolo potrebné pri posudzovaní naliehavého právneho
záujmu, zaoberať sa tiež niektorými otázkami, majúcimi vzťah k meritu veci.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením. Vzhľadom k

tomu, že v čase vyhlásenia tohto rozsudku trovy konania účastníkom neboli vyčíslené a lehota na ich
vyčíslenie ešte neuplynula, súd o trovách konania rozhodol podľa tohto ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bánovce nad Bebravou.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak potrebný počet rovnopisov a príloh účastník nepredloží, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.