Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/148/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407229906
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1407229906.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a
členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Adely Unčovskej v právnej veci navrhovateľa: MARKO
GAS s.r.o., IČO: 35 840 323, Pasienková ul. č. 7, Bratislava, zastúpený: LEGAL CARTEL s. r. o., IČO:
36 677 175, Ľubinská ul. č. 18, Bratislava, proti odporcovi: C. Y., T.. XX. XX. XXXX, H. Š. O.. Č.. XXX,
D. C. I., o zaplatenie istiny 16. 195, 71 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti

rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 13. októbra 2014, č. k. 4C/172/2009 - 425, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 4, 25 % ročne zo sumy 13. 800 eur od 15. 06. 2007 do
zaplatenia p o t v r d z u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým vo zvyšku nároku na zaplatenie úroku z
omeškania zamietol, z r u š u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým rozhodol o náhrade trov konania m e
n í tak, že odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania
v sume 1. 151, 85 eur a vo výroku, ktorým rozhodol o trovách právneho zastúpenia m e n í tak, že
odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 6. 845, 98 eur,
na účet právneho zástupcu navrhovateľa: LEGAL CARTEL s. r. o., IČO: 36 677 175, Ľubinská ul. č. 18,

Bratislava, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úrok z
omeškania vo výške 4, 25 % ročne zo sumy 13. 800 eur od 15. 06. 2007 do zaplatenia, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku nároku na zaplatenie úroku z omeškania návrh zamietol.
Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z. z. a vecne tým, že s poukazom na právny názor odvolacieho súdu dospel
k záveru, že v posudzovanej veci nebol medzi účastníkmi konania čas plnenia presne stanovený
dohodou účastníkov zmluvného vzťahu a pri určení okamihu vzniku omeškania odporcu vychádzal
z toho, že odporca bol povinný svoj dlh splniť prvého dňa po tom, ako ho veriteľ (navrhovateľ) o
plnenie požiadal, pričom okamih, kedy navrhovateľ ako veriteľ požiadal odporcu ako dlžníka o splnenie
záväzku, posúdil okamihom splatnosti ceny za dielo, t. j. splatnosti faktúry č. 138/2007 splatnej dňa

14. 06. 2007 s tým, že odporca sa dostal do omeškania dňom nasledujúcim po splatnosti t. j. 15.
06. 2007 a toto omeškanie trvá. Uviedol, že zároveň skúmal, či výška úroku z omeškania požadovaná
navrhovateľom neprevyšuje maximálnu sadzbu limitovanú § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.,ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ku dňu vzniku omeškania s plnením
peňažného dlhu, keď dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu t. j. k 15. 06. 2007 predstavoval 8, 5 % (2 x 4, 25

%), z dôvodu ktorého priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania v ním uplatnenej výške 4, 25 %
ročne z priznanej istiny 13. 800 eur, počnúc dňom 15. 06. 2007, ako okamihom vzniku omeškania s
plnením peňažného dlhu až do zaplatenia. Poukázal na skutočnosť, že posúdil aj obsah procesného
podania navrhovateľa v odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 07. mája 2012,
č. k. 4C/172/2009 - 374, kde navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v

napadnutej časti zmenil tak, že odporcovi bude uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo
výške 13. 800 eur so 14, 75 % p. a. úrokom z omeškania od 15. 09. 2007 do zaplatenia, okamih
vzniku omeškania ustálil omeškaním so splatnosťou faktúry č. 2007/138 s tým, že navrhovateľ v konaní
nežiadal o zmenu návrhu a ani žiadnym spôsobom návrh na zaplatenie úroku vo výške 14, 25 % v konaní
nezdôvodnil, ako ani omeškanie počínajúce od 15. 09. 2007, z dôvodu ktorého návrh v prevyšujúcej
časti zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 2 O. s. p. a vecne

pomerným úspechom navrhovateľa v konaní, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov
konania s tým, že vychádzal len z uplatnenej istiny, keď predmetom konania bolo zaplatenie sumy
16. 195, 71 eur a navrhovateľ bol v úspešný v časti o zaplatenie sumy 13. 800 eur, t. j. 85, 20 %, v
časti o zaplatenie sumy 2. 395, 71 eur bol úspešný odporca, t. j. 14, 80 % (neúspech navrhovateľa
je úspechom odporcu), navrhovateľovi tak vzniklo právo na náhradu 70, 40 % (85, 20 % - 14, 80 %)

jeho účelne vynaložených trov, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume
971, 72 eur, zložených preddavkov na znalecké dokazovanie vo výške 464, 43 eur a z trov právneho
zastúpenia. Uviedol, že v prípade súdneho poplatku z podaného návrhu v sume 971, 72 eur vzniklo
navrhovateľovi právo na náhradu 70, 40 % vynaložených nákladov, z dôvodu ktorého priznal vyššie
uvedeným matematickým výpočtom k náhrade 684, 09 eur, titulom zaplateného súdneho poplatku z

podaného návrhu. Poukázal na skutočnosť, že pri rozhodovaní o náhrade trov znaleckého dokazovania
vychádzal z uznesenia zo dňa 13. 10. 2010, č. k. 4C/172/2009 - 153, ktorým bol ustanovený znalec V.. I.
Š., C.. a poverený vykonaním znaleckého úkonu s tým, že navrhovateľ a odporca boli zaviazaní zložiť na
účetsúdupreddavoknatrovyznaleckéhodokazovaniakaždýpo200eur,povinnosť,ktorúsinavrhovateľ
splnil dňa 18. 11. 2010 (položka denníka D14/60/10, č. l. 157 spisu) a odporca zložil preddavok vo výške

200 eur dňa 16. 11. 2010 (položka denníka D14/59/10, č. l. 158 spisu), pričom uznesením zo dňa 08.
03. 2011, č. k. 4C/172/2009 - 210 priznal znalcovi V.. I. Š., C.. odmenu vo výške 501, 03 eur a upravil
učtáreň súdu, aby vyplatila odmenu zo zložených preddavkov z denníka položky D14/60/10 v sume 200
eur a z denníka položky D14/59/10 vo výške 200 eur a z rozpočtových prostriedkov súdu vo výške
101, 03 eur. Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že uznesením zo dňa 20.

06. 2011, č. k. 4C/172/2009 - 249 ustanovil znaleckú organizáciu ZNALCI s.r.o. a poveril ju vykonaním
znaleckého úkonu, pričom obaja účastníci konania zložili preddavok na trovy znaleckého dokazovania
každý po 600 eur (navrhovateľ zložil preddavok vo výške 600 eur dňa 11. 07. 2011, položka denníka
D14/51/11, odporca zložil preddavok vo výške 600 eur dňa 11. 07. 2011, položka denníka D14/53/11)
s tým, že uznesením zo dňa 10. 11. 2012, č. k. 4C/172/2009 - 336 bola znaleckej organizácii ZNALCI

s.r.o. priznaná odmena vo výške 928, 87 eur, ktorá bola vyplatená zo zložených preddavkov z denníka
položky D14/51/11 (suma 464, 43 eur) z denníka položky D14/53/11 vo výške 464, 43 eur, a suma
135, 57 eur z denníka položky D14/51/60/11 navrhovateľovi (zrejmá chyba v písaní v označení položky
D14/51/11) a suma 135, 56 eur z denníka položky D14/53/11 odporcovi, pričom uznesením zo dňa 25.
06. 2012, č. k. 4C/172/2009 - 380 bola znaleckej organizácii ZNALCI s.r.o. priznaná odmena za účasť

na pojednávaní vo veci dňa 07. 05. 2012 vo výške 282,84 eur, ktorá bola vyplatená z rozpočtových
prostriedkov súdu a preto celkové náklady na trovy znaleckého dokazovania v konaní predstavujú sumu
1. 712, 74 eur (501, 03 eur V.. Š., 928, 87 eur ZNALCI s.r.o. posudok, 282, 84 eur ZNALCI s.r.o. výsluch
na pojednávaní), ktoré trovy účastníci znášajú podľa pomeru úspechu vo veci a nakoľko navrhovateľ
zložil na účely trov celkom sumu 464, 43 eur (200 eur + 800 eur - 135, 57 eur), má preto právo na

náhradu trov znaleckého dokazovania voči odporcovi podľa pomeru úspechu vo výške 70, 40 %, t. j. do
výšky 326, 69 eur, keďže odporca zložil na účely trov celkom 464, 44 eur (200 eur + 800 eur - 135, 56
eur), pričom zo štátnych prostriedkov bolo vyplatených nad rámec zložených preddavkov 783, 87 eur
(1. 712, 74 eur náklady - 464, 43 - 464, 44 eur preddavky). Uviedol, že o náhrade trov štátu vo výške
783, 87 eur rozhodne samostatným uznesením. Priznanie náhrady trov právneho zastúpenia odôvodnil

právne vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (ďalej len „vyhláška“) s tým, že pozostávajú z náhrady za 18 uplatnených úkonov právnej služby
podľa § 10 vyhlášky (16 hlavných úkonov á 320, 34 eur a 2 hlavné úkony á 303, 74 eur), s príslušným
režijným paušálom podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a DPH, za prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 30.11. 2007, pokus o zmier zo dňa 17. 12. 2007, návrh na začatie konania zo dňa 21. 12. 2009 á 388,
69 eur (režijný paušál 6, 30 eur, + 19 % DPH), za vyjadrenie k odporu zo dňa 23. 03. 2009 a účasť
na pojednávaní dňa 21. 10. 2009 á 389, 48 eur (režijný paušál 6, 95 eur + 19 % DPH), za účasť na

pojednávaní dňa 11. 01. 2010, 22. 02. 2010 a 19. 05. 2010 á 389, 78 eur (režijný paušál 7, 21 eur +19
% DPH), za účasť na pojednávaní dňa 02. 05. 2011 a dňa 08. 06. 2011 á 393, 30 eur (režijný paušál
7, 41 eur + 20 % DPH), za vyjadrenie zo dňa 31. 01. 2012 k znaleckému posudku č. 29/2011, účasť
na pojednávaní dňa 13. 02. 2012, dňa 02. 04. 2012, 07. 05. 2012, vyjadrenie zo dňa 12. 04. 2012, za
odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 26. 06. 2012 á 393, 56 eur (režijný paušál 7,

63 eur + 20 % DPH), za vyjadrenie k odvolaniu odporcu zo dňa 23. 08. 2012 a za účasť na pojednávaní
dňa 13. 10. 2014 á 303, 74 eur (režijný paušál 8, 04 eur + 20 % DPH, spolu v sume 374, 13 eur), spolu
za úkony právnej služby a paušálnu náhradu priznal navrhovateľovi sumu 7. 010, 10 eur. Náhradu za
stratu času v súvislosti s úkonmi právnej služby realizovaných na Okresnom súde Malacky, pri ceste zo
sídla Advokátskej kancelárie v Bratislave, Ľubinská ul. č. 18 priznal podľa § 17 vyhlášky za 2 začaté
polhodiny á 11, 59 eur + 19 % DPH, dňa 21. 10. 2009, spolu v sume 27, 58 eur, dňa 11. 01. 2010, 22.

02. 2010 a dňa 19. 05. 2010 za 2 začaté polhodiny á 12, 02 eur + 19 % DPH, spolu v sume 28, 61 eur,
dňa 02. 05. 2011 a 08. 06. 2011 za 2 začaté polhodiny á 12, 35 eur + 20 % DPH, spolu v sume 29,
64 eur, dňa 13. 02. 2012, 02. 04. 2012, 07. 05. 2012 za 2 začaté polhodiny á 12, 72 eur + 20 % DPH,
spolu v sume 30, 53 eur, dňa 13. 10. 2014 za 2 začaté polhodiny á 13, 40 eur + 20 % DPH v sume 32,
16 eur s tým, že náhrada za stratu času spolu predstavuje sumu 296, 44 eur. Súd prvého stupňa ďalej

navrhovateľovi priznal náhradu hotových výdavkov podľa § 15 písm. a) vyhlášky za cestovné za cestu
osobným motorovým vozidlom z miesta sídla advokáta do sídla súdu Bratislava - Malacky a späť - 80
km, spotreba 8,2 l/100 km, spojené s účasťou na pojednávaniach dňa 21. 10. 2009 za cestu Bratislava
- Malacky a späť v sume 21, 98 eur, dňa 11. 01. 2010 v sume 22, 12 eur (cesta Bratislava - Malacky
a späť), dňa 22. 02. 2010 v sume 21, 21 eur (cesta Bratislava - Malacky a späť), dňa 19. 05. 2010

á 22, 04 eur, dňa 02. 05. 2011 - dva krát (cesta Bratislava - Malacky a späť), dňa 13. 02. 2012 á 24,
08 eur (cesta Bratislava - Malacky a späť), dňa 02. 04. 2012 á 24, 34 eur (cesta Bratislava - Malacky
a späť), dňa 07. 05. 2012 á 24, 15 eur (cesta Bratislava - Malacky a späť), dňa 13. 10. 2014 á 23,
23 eur (cesta Bratislava - Malacky a späť), spolu priznal súd prvého stupňa navrhovateľovi cestovné
náhrady v sume 230, 25 eur. Poukázal na skutočnosť, že právnemu zástupcovi navrhovateľa nepriznal

odmenu za vyjadrenie protistrane zo dňa 28. 02. 2008 a za vyjadrenie protistrane zo dňa 13. 03. 2008,
nakoľko zo spisového materiálu nevyplýva poskytnutie týchto právnych služieb a ani uplatnenú náhradu
za porady s klientom v dňoch 19. 10. 2009, 07. 12. 2009, 15. 02. 2010, 04. 04. 2011, 30. 05. 2011, 01.
08. 2011, keďže nevedel posúdiť, čo bolo ich predmetom a preto ich vyhodnotil ako neúčelné. Uviedol,
že nakoľko je právny zástupca navrhovateľa platcom DPH, trovy konania sú vyčíslené s DPH a priznal

navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v pomernej časti podľa úspechu vo veci, keď trovy
právneho zastúpenia spolu predstavujú sumu vo výške 7. 558, 23 eur, z ktorej priznal 70, 40 %, t.j.
5. 290, 76 eur s tým, že náhrada trov konania priznaná navrhovateľovi pozostáva z náhrady súdneho
poplatku vo výške 684, 09 eur (70, 40 % z 971, 72 eur), náhrady znaleckého dokazovania vo výške
326, 96 eur, spolu 1. 011, 05 eur a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 5. 290, 76 eur (70, 40

% zo sumy 7. 558, 23 eur), ktorú uložil odporcovi podľa § 149 ods. 1 O. s. p. zaplatiť navrhovateľovi
na účet jeho právneho zástupcu.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa vo zvyšku návrh zamietol a výroku,
ktorým rozhodol o náhrade trov konania podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania. Uviedol, že si uplatnil zákonné úroky z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby,
určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.

j. vo výške 8, 25 % (2 x 4, 25 %) a namietol nezrozumiteľnosť, zmätočnosť a nepreskúmateľnosť
výroku, ktorým súd prvého stupňa jeho návrh vo zvyšku zamietol, keďže ani z odôvodnenia napadnutého
rozsudku nie je možné zistiť, v akej časti bol jeho nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zamietnutý,
a či bol zamietnutý iba vo vzťahu k ním uplatnenej úrokovej sadzbe vo výške 8, 5 %, resp. vo vzťahu
k ním uplatnenej úrokovej sadzbe vo výške 14, 75 % (úroky z omeškania o 10 % vyššie, ako je

základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom
kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, v zmysle príslušných ustanovení Obchodného
zákonníka), nakoľko súd prvého stupňa na jednej strane uviedol, že o zmenu návrhu nežiadal a na
strane druhej vo zvyšku nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zamietol, čím si jeho právne záveryvzájomne odporujú. Navrhovateľ zároveň namietol výšku náhrady trov znaleckého dokazovania, ktorá
mubolapriznanázdôvodu,žesúdprvéhostupňasaprimatematickomvýpočtedopustilchybyvpočítaní,
nakoľko na účely nariadeného znaleckého dokazovania zložil preddavky v sume 664, 43 eur (200 eur

+ 600 eur + 135, 57 eur) a preto má právo na náhradu trov znaleckého dokazovania voči odporcovi
podľa pomeru úspechu vo veci vo výške 70, 40 %, t. j. v sume 467, 76 eur a nie prvostupňovým
súdom priznanej náhrady v sume 326, 69 eur. Vytkol súdu prvého stupňa, že mu nepriznal odmenu za
úkony právnej služby - písomné podania adresované protistrane zo dňa 28. 02. 2008 a 11. 03. 2008
dôvodiac tým, že poskytnutie uvedených právnych služieb nevyplýva zo spisu, keďže medzi účastníkmi

konania prebiehala po podaní návrhu na súd intenzívna komunikácia (ako vyplýva aj z odporu podaného
odporcom,samotnýchvyjadreníúčastníkovkonanianaprvostupňovýchpojednávaniach).Nesúhlasilani
s nepriznaním odmeny za porady s klientom s poukazom na obsah potvrdení o porade, resp. rokovaní
s klientom, ktoré do spisu založil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj odporca z dôvodu, že napadnutý rozsudok je

nezákonný, nakoľko konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci a spočíva v nesprávnom právnom posúdení (§ 243f ods. 1 písm. b/, § 243 ods. 1 písm. c/
O. s. p.) a navrhol v napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Uviedol, že súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 07. 05. 2012, sp. zn. 4C/172/2009 rozhodol, že je
povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 13. 800 eur, vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol a rozhodol, že

žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pričom Krajský súd v Bratislave rozsudkom
zo dňa 13. 11. 2013, sp. zn. 2Co/298/2012 prvostupňový rozsudok v časti istiny 13. 800 eur potvrdil
a vo výroku, ktorým návrh vo zvyšku zamietol a rozhodol o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s tým, že ani súd prvého stupňa a ani odvolací súd sa
nevysporiadal s jeho námietkami voči vypracovanému znaleckému posudku a hodnote v ňom určenej.

Namietol, že považuje za absolútne nedostačujúce konštatovanie prvostupňového súdu aj odvolacieho
súdu, že znalecké dokazovanie považovali za dostatočné, pričom je zarážajúce, že znalec pri jeho
vypracovaní vychádzal iba z predložených listinných dôkazov, bez akéhokoľvek preverenia si v týchto
dokumentoch uvedených údajov s reálnym stavom na mieste samom. Odporca vo svojom odvolaní ďalej
uviedol, že na preukázanie svojich tvrdení predkladá listinné dôkazy, ktoré bez akýchkoľvek pochybností

preukazujú nezákonný postup znalca a následne nedôsledný postup súdov pri hodnotení dôkazov a
namietol, že prvostupňový súd, odvolací súd a ani krajský prokurátor sa neriadili dôsledne zákonnými
ustanoveniami a nerozhodli zákonne, ale predčasne, keďže nie je zabezpečené dostatočné penzum
dôkazov potrebných na vyslovenie záveru, ku ktorému dospel po vykonanom dokazovaní okresný aj
krajský súd. Namietol, že napadnuté rozhodnutia trpia podstatným formálno - procesným nedostatkom,

nakoľko ich neodôvodnili tak, ako to vyžaduje zákon, keďže v rozsudkoch iba konštatujú, že skutkový
stav bol zistený z listinných podkladov, ktoré len všeobecne vymenovali a ich obsah nekonkretizovali.
Uviedol, že napadnuté rozsudky sú arbitrárne, nedostatočne odôvodnené a nakoľko nie sú uvedené
preskúmateľné dôvody, na ktorých sú založené, sú nezlučiteľné so základnými zásadami vzťahu medzi
orgánom verejnej moci a občanom (III. ÚS 2/09) s tým, že z opatrnosti vznáša vzájomný návrh, ktorým

sa domáha určenia, že navrhovateľ je povinný vydať mu bezdôvodné obohatenie v sume 10. 300 eur,
ktorá zodpovedá výške rozdielu medzi fakturovanými prácami a skutočne vykonanými prácami, ako aj
ich finančným ohodnotením.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že predmetom konania ostalo iba právne

posúdenie uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania a rozhodnutie o trovách konania a
odporca napriek tomu opätovne spochybňuje závery znaleckého posudku vypracovaného znaleckou
organizáciou ZNALCI s. r. o., znalca, ktorý bol pribratý za účelom stanovenia ceny diela a zároveň si
uplatnil si náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, vyjadrenie k odvolaniu.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení
účinnom od 01. 06. 2014, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.
s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia §
214ods.lO.s.p.(nebolopotrebnézopakovaťalebodoplniťdokazovanie,súdprvéhostupňanerozhodol
bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania

a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 31. marca 2016 podľa § 211
ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci,
ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom.V posudzovanej veci rozhodol súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 07. mája 2012, č. k. 4C/172/2009
- 374 tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 13. 800 eur a vo zvyšku návrh
zamietol a Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 13. novembra 2013, č. k. 2Co/298/2012 -

407, rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi istinu 13. 800 eur potvrdil (rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 27. 11.
2013) a vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh zamietol a rozhodol o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie, t. j. predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti prvostupňového
rozsudku, ktorým rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 4,

25 % ročne zo sumy 13. 800 eur od 15. 06. 2007 do zaplatenia, výroku, ktorým vo zvyšku nárok na
zaplatenie úroku z omeškania zamietol a rozhodol o trovách konania.

Viazanosť súdu návrhmi účastníkov konania (§ 153 ods. 2 O. s. p.) sa vzťahuje zásadne na sporové
konania (posudzovaná vec), ktoré sa začína vždy na návrh, ktorým sa rozumie obsah petitu návrhu,
ktorým je navrhovateľ povinný určitým spôsobom vyjadriť, čoho sa domáha (§ 79 ods. 1 O. s. p.).

Z obsahu návrhu navrhovateľa vyplýva, že žiadal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu istinu 487.
912,- Sk (16. 195, 71 eur) so 4, 25 % úrokom z omeškania ročne od 15. 06. 2007 do zaplatenia, pričom z
odvolania,ktorépodalprotivporadíprvémurozsudkusúduprvéhostupňavyplýva,žeodvolaciemusúdu
navrhol, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že odporcovi bude uložená povinnosť zaplatiť mu istinu

13. 800 eur so 14, 75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 13. 800 eur od 15. 09. 2007 do zaplatenia,
pričom na prvostupňovom pojednávaní dňa 13. 10. 2014 (po vrátení veci odvolacím súdom) navrhovateľ,
resp. jeho právny zástupca nenavrhol žiadnu zmenu petitu v časti príslušenstva, t. j. nežiadal priznať
príslušenstvo k judikovanej istine vo výške 14, 75 %, a preto sa bolo potrebné stotožniť s tvrdením
navrhovateľa v podanom odvolaní, že odôvodnenie výroku napadnutého rozsudku, ktorým súdu prvého

stupňa návrh vo zvyšku nároku na zaplatenie úroku z omeškania zamietol dôvodiac tým, že navrhovateľ
o zmenu návrhu nežiadal a návrh na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 14, 25 % neodôvodnil
žiadnym spôsobom, je v rozpore so zásadami formálnymi logiky.

Odvolací súd považuje za nutné uviesť, že navrhovateľ môže za konania, ktoré v posudzovanej veci

začalo podaním návrhu na prvostupňový súd dňa 21. 12. 2007 meniť svoj návrh na začatie konania iba
so súhlasom súdu a pokiaľ by uznesením zmenu pripustil, bol povinný zmenený návrh doručiť ostatným
účastníkom do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene (§ 95 ods.
1 O. s. p.) s tým, že uvedené dispozičné oprávnenie navrhovateľa vyplývajúce zo zákonných ustanovení
§ 96, § 95 O. s. p. mu umožňuje disponovať (nakladať) s konaním alebo jeho predmetom, pričom k

samotnej zmene môže dôjsť vo viacerých smeroch. Môže ísť o zmenu kvantitatívnu (navrhovateľ žiada
viac toho istého plnenia, než pôvodne), kvalitatívnu (žiada iné plnenie než pôvodne, alebo celkom iné
rozhodnutie),pričompodzmenounávrhuniejemožnérozumieťibazmenupetitu,alezmenuskutkového
stavu, čo do základu odôvodňujúceho právo alebo povinnosť, prípadne existenciu (neexistenciu) určitej
právnej skutočnosti.

Povinnosťou súdu je však za každých okolností sa s takýmto návrhom procesne vysporiadať, t. j.
musí vždy o navrhovanej zmene rozhodnúť, avšak v prejednávanej veci navrhovateľ iba v odvolacom
konaní navrhol rozhodnúť o príslušenstve k priznanej k istine iným spôsobom, ako v priebehu celého
prvostupňového konania a nakoľko ani na pojednávaní, na ktorom súd prvého stupňa napadnutým

rozsudkom rozhodol, žiadnu zmenu návrhu nenavrhol (t. j. súd prvého stupňa o zmene návrhu
nerozhodoval), je napadnutý rozsudok v zamietajúcom výroku vecne nesprávny, nakoľko dôvody, pre
ktoré súd prvého stupňa nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo zvyšku zamietol neexistovali,
keďže nárok navrhovateľa na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 14, 75 % od 15. 09. 2007 sa ani
predmetom tohto konania nestal.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým vo zvyšku nároku
na zaplatenie úroku z omeškania zamietol, zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. i) O. s. p.

K tvrdeniu navrhovateľa v podanom odvolaní, že žiadal k istine priznať sankciu z omeškania (úrok z

omeškania) vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby je nutné uviesť, že v návrhu na začatia konania
jednoznačne uviedol, že žiada priznať príslušenstvo k žalovanej istine vo výške 4, 25 % a nie vo výške
dvojnásobku diskontnej sadzby, pričom svoj návrh v priebehu konania nezmenil, neopravil a nakoľko
v prejednávanej veci nešlo o konanie, ktoré by mohlo začať bez návrhu, resp. o konanie, v ktorom zprávneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi, nebol súd prvého stupňa
oprávnený jeho návrh prekročiť a prisúdiť mu viac, ako sa domáhal, t. j. úroku z omeškania vo výške
4, 25 % ročne a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tomto výroku potvrdil podľa § 219

ods. 1, 2 O. s. p.

Odvolací súd sa však stotožnil s tvrdením navrhovateľa v podanom odvolaní, že súd prvého stupňa
pochybil, keď mu priznal náhradu trov znaleckého dokazovania iba v sume 326, 69 eur, nakoľko
preddavkynatrovyznaleckéhodokazovaniazaplatilvovýške664,43eur,keďžezobsahuspisuvyplýva,

že navrhovateľ dňa 18. 11. 2010 (č. l. 210 spisu) zaplatil preddavok na trovy znaleckého dokazovania
v sume 200 eur (povinnosť uložená uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 13. októbra 2010, č. k.
4C/172/2009 - 153), ktorá bola z preddavku zloženého navrhovateľom znalcovi vyplatená (uznesenie
súdu prvého stupňa zo dňa 08. marca 2011, č. k. 4C/172/2009 - 210), preddavok vo výške 600 eur
(povinnosť zaplatiť preddavok v tejto výške bola navrhovateľovi uložená uznesením súdu prvého stupňa
zodňa20.júna2011,č.k.4C/172/2009-249)bolznalcoviprvostupňovýmuznesenímzodňa10.januára

2012, č. k. 4C/172/2009 - 336 vyplatený v sume 464, 43 eur a zvyšok v sume 135, 57 eur bol vrátený
navrhovateľovi, t. j. navrhovateľ zaplatil preddavky na trovy znaleckého dokazovania spolu v sume 664,
43 eur (200 + 600 = 800 - 135, 57 eur = 664, 43 eur).

Zuvedenéhovyplýva,ženavrhovateľzaplatiltitulompreddavkovnatrovyznaleckéhodokazovaniasumu

800 eur, z ktorej mu bola vrátená suma 135, 57 eur, t. j. súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu
matematickému výpočtu, keď uviedol, že navrhovateľ zložil na účely trov celkom sumu 464, 43 eur pri
súčte súm 200 eur + 800 eur - 135, 57 eur a preto má právo na náhradu trov znaleckého dokazovania
voči odporcovi podľa pomeru úspechu (70, 40 %) vo výške 326, 69 eur.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že odporcovi uložil povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 1. 151, 85 eur (70, 40 % zo sumy 664, 43 eur =
467, 76 eur + súdny poplatok za návrh v sume 684, 09 eur = 1. 151, 85 eur) .

K odvolacím námietkam odporcu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa
napadnutým rozsudkom rozhodol o jeho povinnosti zaplatiť navrhovateľovi príslušenstvo k istine 13. 800
eur, ktorej zaplatenie mu je uložené rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 07. mája 2012, č. k.
4C/172/2009 - 374, ktorý v tomto výroku nadobudol právoplatnosť dňa 27. 11. 2013 a vykonateľnosť dňa
13. 12. 2013, z dôvodu ktorého opätovné spochybňovanie záverov znaleckého posudku vypracovaného

znaleckou organizáciou ZNALCI s. r. o., znalca, ktorý bol pribratý za účelom stanovenia ceny diela
odporcom v podanom odvolaní je právne irelevantné, nakoľko predmetom tohto odvolacieho konania
je iba posúdenie vecnej správnosti rozsudku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti odporcu
zaplatiť navrhovateľovi aj príslušenstvo k už právoplatne priznanej istine a s tým súvisiaci výrok o
náhrade trov konania, pričom vo vzťahu k týmto výrokom odporca vo svojom odvolaní nepoukázal na

žiadnu vecnú a právnu nesprávnosť napadnutého rozsudku.

Odporca v podanom odvolaní uviedol, že z opatrnosti podáva vzájomný návrh, ktorým žiada uložiť
navrhovateľovi povinnosť vydať mu bezdôvodné obohatenie v sume 10. 300 eur, pričom odvolací súd
tento úkon posúdil podľa jeho obsahu (§ 41 ods. 2 O. s. p.) ako protinávrh s tým, že nakoľko však

odporcovi už bola uložená povinnosť právoplatným a vykonateľným rozsudkom zaplatiť navrhovateľovi
istinu 13. 800 eur, nemôže od navrhovateľa žiadať to, čo už mu zaplatil (resp. zaplatiť mal).

Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa v podanom odvolaní napádajúceho výrok,
ktorým mu nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby - písomné

podania adresované protistrane zo dňa 28. 02. 2008 a 11. 03. 2008, keďže ako správne uviedol
prvostupňový súd, v spise sa žiadne písomné podania, ktoré mali byť doručované odporcovi v tomto
konaní nenachádzajú a preto mu za tieto úkony odmena podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb patriť nemôže.

K tvrdeniu navrhovateľa namietajúceho nepriznanie odmeny prvostupňovým súdom aj za porady s
klientom, potvrdenia o uskutočnení ktorých do spisu založil odvolací súd uvádza, že navrhovateľ podal
svoj návrh na súd prvého stupňa dňa 21. 12. 2007, prvé pojednávanie bolo nariadené na 21. 10. 2009
a preto pokiaľ si navrhovateľ uplatnil odmenu za poradu s klientom zo dňa 19. 10. 2009, je potrebnépovažovať tento úkon právnej služby za účelne vynaložený, uvedené pojednávanie bolo odročené na
11. 01. 2010 a preto aj úkon právnej služby - porada s klientom dňa 07. 12. 2009, keďže išlo o poradu
pred ďalším pojednávaním je nutné považovať za účelný, ako i poradu s klientom zo dňa 15. 02. 2010,

keďže išlo o poradu pred pojednávaním dňa 22. 02. 2010.

K uplatnenej odmene za úkony právnej služby - porada s klientom dňa 04. 04. 2011 a 30. 05. 2011
je nutné uviesť, že nakoľko právny zástupca navrhovateľa svoju neúčasť na pojednávaní dňa 30. 03.
2011 ospravedlnil z dôvodu, že aj právny zástupca odporcu (JUDr. Angelová Anna) sa ospravedlnila,

nie je možné tento úkon právnej služby za účelný považovať, ako ani poradu s klientom dňa 30. 05.
2011, nakoľko na pojednávaní dňa 02. 05. 2011 nebola navrhovateľovi uložená žiadna povinnosť, ktorú
bolo nutné prejednať na porade s advokátom, keďže toto pojednávanie bolo odročené na 08. 06.
2011 za účelom vypočutia súdneho znalca (V.. I. Š.), a toto pojednávanie bolo odročené na neurčito z
dôvodu nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania a preto aj porada zo dňa 01. 08. 2011 nie je
účelným úkonom právnej pomoci, keďže v období od 08. 06. 2011 do vypracovania znaleckého posudku

nepredložil prvostupňovému súdu žiadne stanovisko k veci, resp. nenavrhol žiadne dôkazy, ktoré by boli
výsledkom porady a preto navrhovateľovi náhrada trov právneho zastúpenia (§ 14 ods. 2 písm. a/ vyhl.
č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30. 6. 2013) nepatrí.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým rozhodol o náhrade

trov právneho zastúpenia podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že navrhovateľovi priznal náhradu trov
právnehozastúpeniavprvostupňovomkonanívsume6.845,98eur,keďnavrhovateľovipriznalodmenu
aj za úkony právnej služby - porada s klientom dňa 19. 10. 2009, 07. 12. 2009 á 388, 49 eur (320, 34
eur + 6, 95 eur režijný paušál + 20 % DPH) a dňa 15. 02. 2010 á 389, 78 eur (320, 34 eur + 7, 21 eur
režijný paušál + 20 % DPH), spolu v sume 1. 555, 22 eur (trovy priznané prvostupňovým súdom v sume

5. 290, 76 eur + odvolacím súdom v sume 1. 555, 22 eur, t. j. spolu 6. 845, 98 eur).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 2 O. s. p.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.

č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.