Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 2, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/419/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115226234
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115226234.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: P. M., A..

XX.XX.XXXX, W. F. - A. Š., Q. XX, v konaní právne zastúpený U.. G. Š., Y. X. X. Q. X., J.. X. M. XXX/
XX, proti žalovanému: B. O. X., X.. H.. E.., G.: XX XXX XXX, F. X, W., v konaní právne zastúpený Y. O.
S. O., X.. H.. E., F. X, W., v konaní o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve o poskytnutí spotrebného úveru - C., č. XXXXXXXXXX
zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretá medzi žalobcom a Q., Y.. X.. je neplatná,

žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške XXX,XX Eur v lehote 3 dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadal súd, aby určil, že Dohoda o
zrážkach zo mzdy v Zmluve o poskytnutí spotrebného úveru - C., č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
uzavretá medzi žalobcom a Q.W., Y.. X.., je neplatná. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného,
Q. Ú. W., Y.. X.., formulárovú typovú spotrebiteľskú úverovú zmluvu za účelom poskytnutia úveru.
Žalobca zmluvu považuje za problematickú, keďže neobsahuje viaceré náležitosti, ktoré vyžadoval v

tom čase platný a účinný zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V zmluve chýba údaj o
počte a termínoch splátok istiny, úrokov a poplatkov, ako aj RPMN. Úver je tak potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov.

Súčasťou tejto zmluvy bolo zo strany veriteľa vopred pripravené znenie Dohody o zrážkach zo mzdy v
čl. III. bod 6 úverovej zmluvy.

Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že
neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo žalobcovi povinnosť plniť, zamestnávateľ mohol
začať vykonávať zrážky zo mzdy a žalobca nemal možnosť ich priamo zastaviť. Žalobca preukázal
žiadosť veriteľa adresovanú jeho zamestnávateľovi listom zo dňa XX.XX.XXXX.

Podľa žalobcu je uplatnenie Dohody o zrážkach zo mzdy v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka a
táto Dohoda je absolútne neplatná. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom

vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva.
Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza Súdny dvor, pri zmluve so
zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie,
je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvnépodmienky nedokáže vyhodnotiť. Žalobca poukázal aj na ustanovenie § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007
Z. z., účinného od 01.05.2014.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená v súlade
s § 551 Občianskeho zákonníka. Podľa žalovaného žalobca úver splatiť chcel a bolo mu jedno akým
spôsobom. Tiež uviedol, že v tejto veci nie je možné aplikovať ustanovenie § 5a zákona č. 250/2007 Z.
z., keďže zmluva bola uzavretá už v roku XXXX.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením s úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
listom adresovaným zamestnávateľovi zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil
tento stav:

Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril žalobca s právnym predchodcom žalovaného, Q. Ú. W., Y.. X.., formulárovú
typovú spotrebiteľskú úverovú zmluvu za účelom poskytnutia úveru vo výške XXX,XX Eur.

Podľa článku III. bod 6 Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru - C., podpisom tejto zmluvy dlžník
výslovne súhlasí, aby v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch
mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa tejto úverovej zmluvy, banka bola
oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do úplného splatenia

všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške mesačných
splátok úveru podľa tejto úverovej zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie ako zrážky pri
výkone rozhodnutia stanovené osobitným predpisom. Na účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy je
táto úverová zmluva súčasne aj dohodou o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka.

Listom zo dňa XX.XX.XXXX žiadal žalovaný zamestnávateľa žalobcu, A. F.A. Y. F. I., M. X, D., o
vykonanie zrážok zo mzdy, pričom ku dňu XX.XX.XXXX mal byť dlh žalobcu vo výške XXX,XX Eur.

Ku koncu P.U. XXXX žalobcovi jeho zamestnávateľ zrazil sumu XXX Eur.

Žalobca na pojednávaní uviedol, že v roku XXXX potreboval peniaze na prefinancovanie
predchádzajúcich úverov. Právneho predchodcu žalobcu preto požiadal o úver. Následne uzatvorili
zmluvu o úvere. Žalobca uviedol, že si nepamätá, či sa pri uzatváraní zmluvy bavili aj o uzatváraní
Dohody o zrážkach zo mzdy. To, že mu je zrážané zo mzdy, sa dozvedel od ekonómky jeho
zamestnávateľa. Nevedel o tom, že by uzatvoril Dohodu o zrážkach zo mzdy. Povedal, že si nepamätá

ani to, či dostal možnosť uzavrieť zmluvu aj bez Dohody o zrážkach zo mzdy.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na

jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§52ods.3OZ,spotrebiteľomjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka ).

Podľa § 53 ods. 2 OZ, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 551 ods. 1 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom
a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone
rozhodnutia.

Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským

štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská
zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľom je garantovať vyššiu kvalitu života
bežných ľudí (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro, bod 37, rozsudok Asturcom, bod 51).

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je

na tom naliehavý právny záujem.

Naliehavý právny záujem žalobcu mal súd preukázaný tým, že žalovaný reálne plnil realizáciu
zabezpečovacieho prostriedku, čím bez právneho dôvodu dochádza (alebo môže dochádzať) k zásahu
do jeho majetkovej sféry, pričom zamestnávateľ žalobcu bude musieť, rešpektujúc uzatvorenú dohodu,

vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu a žalovaný sa môže na úkor žalobcu bezdôvodne obohacovať.

Zákon č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov,
zakotvil s účinnosťou od 01.04.2004, t. j. pred uzatvorením spornej zmluvy, do nášho právneho poriadku
inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na

právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou
európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom
súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ
nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou
je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej

ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva.

V predmetnom konaní súd skúmal či Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená platne.

Súd po preskúmaní zmluvy o úvere, ako aj uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy dospel k názoru, že

žalobca má postavenie spotrebiteľa, nakoľko zmluva o úvere, ako aj Dohoda o zrážkach zo mzdy mali
formulárový charakter a obsah takýchto zmlúv žalobca nemohol takmer žiadnym spôsobom ovplyvniť.
Žalobca tak mal pri uzatváraní zmluvy o úvere, ako aj Dohody o zrážkach zo mzdy postavenie slabšej
strany.

Z obsahu Dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že tá slúžila na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z
poskytnutéhoúverustým,žežalobcaakoslabšiastranavtakomtozmluvnomvzťahuhonemoholjednak
ovplyvniť a keďže inštitút zabezpečenia úveru si zvolil žalovaný, žalobca nemohol ovplyvniť ani obsah
Dohody o zrážkach zo mzdy. Navyše inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy umožňoval žalovanému obísť
právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa, ktorá vyplýva jednak z unijného práva, ako aj právneho poriadku

Slovenskej republiky, nakoľko na základe takéhoto zabezpečovacieho inštitútu sa vykonávali zrážky zo
mzdy žalobcu bez toho, aby boli nároky žalovaného uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom,
pričom ten si mohol uplatňovať akýkoľvek nárok bez ohľadu na to, či takýto nárok bol odôvodnený alebo
nie. Z celého konania žalovaného tak vyplýva, že účelom takéhoto zabezpečenia jeho pohľadávky bolo,
aby vylúčil zo súdneho prieskumu uplatňovanú pohľadávku voči žalobcovi.

Súd vychádzal z toho, že pokiaľ by žalovaný uplatňoval svoje prípadné práva zo zmluvy o úvere, nič by
zamestnávateľovi žalobcu nebránilo tieto zrážky uskutočniť, keďže zamestnávateľ neskúma, či nárok
veriteľa je dôvodný, ale zistí len to, či medzi účastníkmi bola uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy.
Takisto neskúma jej platnosť, ale posúdi ju len z formálneho hľadiska. Vzhľadom k tomu by teda pri

prípadnom nároku žalovaného musel žalobca brániť svoje práva vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi
a prípadne podávať ďalšie žaloby na súd.Dohodaozrážkachzomzdyjeprostriedkomnazabezpečeniepeňažnejpohľadávkya môžebyuzavretá
skôr, ako došlo k vzniku omeškania. Touto dohodou teda možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá sa
stane zročnou v budúcnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy však musí spĺňať všeobecné náležitosti

právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. tento úkon musí byť urobený slobodne,
vážne, určite a zrozumiteľne, a to pod následkom neplatnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí pritom
obsahovať označenie veriteľa a dlžníka, platiteľa mzdy, označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide,
ako aj výšku dohodnutých zrážok.

Dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou formulárovej zmluvy, pričom bola uvedená v článku III. bod 6
zmluvy, avšak na druhej strane zmluvy. Táto Dohoda bola súčasťou súvislého textu a podpisom zmluvy
musel žalobca automaticky musel aj túto Dohodu. Žalovaný teda v ďalšom vopred vnútil (pripravené
predtlačené tlačivo) konajúcej osobe - žalobcovi aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo
sfére jeho záujmu (uzatvorenie úveru). Ako to vyplýva z predtlače zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru, konajúca osoba - žalobca súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísal

aj tú časť, ktorou malo dôjsť k Dohode o zrážkach zo mzdy.

Žalobca poprel, že by mal záujem takúto Dohodu uzatvoriť a o tomto ďalšom právnom úkone, ktorý
uzatvára spolu so zmluvou o úvere, ani nevedel. Veriteľ ho o tom, že takúto Dohodu uzatvára, nijako
nepoučil. Súd vychádzal z toho, že žalobca nebol zo strany žalovaného žiadnym spôsobom osobitne

oboznámený o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu a ani o jeho následkoch. Dá sa teda usudzovať
o nedostatku vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa (žalobcu) vstúpiť do Dohody o zrážkach zo mzdy so
žalovaným.

V danej súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M

Cdo 9/2012, kde bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť
zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa,
podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude
prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade
tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu

princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych
vzťahov v realite praktického života, a teda vychádzajúc aj zo zdravého rozumu, odporuje požiadavka
podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.

Súd taktiež poukazuje, že znenie Dohody vo vzťahu k výške pohľadávky, ktorú má zabezpečovať,
je neurčité. Zákon síce výslovne ustanovuje, že dohodnuté zrážky nesmú svojou výškou (rozsahom)
presahovať výšku zrážok, aké sú prípustné pri výkone rozhodnutia (exekúcii). Ak by teda výška
dohodnutých zrážok presahovala výšku zrážok prípustnú podľa Exekučného poriadku, Dohoda by bola
v tejto časti pre jej rozpor so zákonom neplatná (§ 40 ods. 1). Dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka

a platiteľa mzdy musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a najmä výšku
dohodnutých zrážok. Avšak v predmetnej Dohode výška pohľadávky, ako vyplynulo zo všeobecných
obchodných podmienok, odkazuje len na „všetky pohľadávky banky voči dlžníkovi“. Z tejto formulácie
nie je zrejmé, o aké pohľadávky ide a čoho by sa mali týkať.

S poukazom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je pre rozpor s §
37 a § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.

Súd má v ďalšom za to, že postup žalovaného sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať ako
nekalá praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla

1993, ako aj ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu ochranu.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške
XXX,XX Eur.Trovy právneho zastúpenia súd priznal postupom podľa § 11 ods. 1, § 13a vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z 2 úkonov právnej pomoci á

XX,XX Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, žaloba), z 1 úkonu právnej služby á XX,XX Eur (návrh na
predbežné opatrenie), z 1 úkonu á XX Eur (účasť na pojednávaní XX.XX.XXXX); ďalej súd postupom
podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky priznal režijný paušál vo výške XX,XX Eur ( 3 × X,XX Eur, 1 ×
X,XX Eur).

Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj cestovné náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o
cestovných náhradách v znení neskorších predpisov pri použití osobného motorového vozidla Š. C. za
cestu X. - F. a späť (XXX km) dňa XX.XX.XXXX pri cene PHM 1,234 €/l vo výške X,XX Eur (uplatnená
1 z XX,XX €). Náhrada za stratu času cestou X. - F. a späť predstavuje sumu vo výške XX,XX € (X
polhodiny × XX,XX € × uplatnená 1).

Keďže právny zástupca žalobcu je platcom DPH, súd priznal postupom podľa § 18 ods. 3 citovanej
vyhlášky aj túto daň vo výške XX,XX Eur.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že celkové trovy konania, ktoré vznikli žalobcovi, sú vo výške XXX,XX Eur,
na ktorých náhradu súd zaviazal žalovaného, pričom podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je tento povinný zaplatiť

ich na účet právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p ) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená po nadobudnutí jeho
vykonateľnosti, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.