Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 1, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 22Sp/30/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200352
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200352.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou v právnej veci

navrhovateľa: H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. F. č. XXX, proti odporcovi: Okresný úrad Tvrdošín,
katastrálny odbor, so sídlom Medvedzie č. 254 Tvrdošín, za účasti účastníka konania: X. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. F. č. XXX, v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. k. V
97/2016-4 zo dňa 23.02.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie odporcu č. k. V 97/2016-4 zo dňa 23.02.2016
p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporca zamietol návrh na vklad kúpnej zmluvy uzavretej medzi X. T. ako
predávajúcim a H. D. ako kupujúcim zo dňa 20.11.2015 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. v
znení neskorších predpisov (ďalej Katastrálny zákon). V odôvodnení uviedol, že dňa 27.01.2016 začalo
vkladové konanie na základe návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti podľa kúpnej
zmluvy uzavretej medzi vyššie uvedenými účastníkmi dňa 20.11.2015. Predmetom zmluvy je podľa
čl. VI. pozemok E-KN p. č. 9067, orná pôda o výmere 608 m2 v podiele 1. Po preskúmaní zmluvy a
návrhu na vklad správny orgán zistil, že v jednej časti návrhu na vklad je navrhovateľmi definovaný návrh

rozhodnutia, ktorým má vzniknúť podľa zmluvy právo k nehnuteľnosti, avšak bez uvedenia katastrálneho
územia.Ostatnéúdajevnávrhuuvedenéresp.navrhovateľmineuvedené,t.j.opozemku,okatastrálnom
území a o zmluve sú neúplné. Z oboch rozdielnych častí návrhu teda nie je možné jednoznačne usúdiť,
o čo vlastne účastníci konania správny orgán žiadajú. Čo sa týka kúpnej zmluvy, zrozumiteľný je čl.
III. zmluvy pojednávajúci o kúpnej cene, hoci neobsahuje spôsob platby, ale v takejto výške dohodnuté
finančné plnenie správny orgán neskúma. Ostatné články predloženej zmluvy, t.j. I., II., IV. a V. už
nespĺňajúzákonnéustanovenia,nakoľkoniejeznichjasnýpredmetprevodu,ktorýmábyťšpecifikovaný

v zmluve v zmysle § 42 ods. 2 písm. c) Katastrálneho zákona a nevyplýva z nich určitosť. Z označenia
samotného pozemku uvedeným textom v znení „parcela 9067“ a na druhom riadku pokračuje číslom
„950“sanedájednoznačneidentifikovaťnehnuteľnosť,ktorámábyťpredmetomprevodu.Niejeuvedené
ani kat. úz., kultúra pozemku a jeho výmera, či register pozemku. V jednom článku je uvedené, že
kupujúci kupuje pozemok do výlučného vlastníctva, pričom v ďalšom článku rieši len spoluvlastnícky
podiel 1. Ďalej bolo zistené, že vety jednotlivých článkov sú neúplné, neukončené, resp. nedávajú ako
celok zmysel a tým neprejavujú jednoznačnú vôľu zmluvných strán. Zmluva teda obsahuje také vecné

nedostatky, ktoré svojou nezrozumiteľnosťou spôsobujú neurčité vyjadrenie obsahovej stránky veci. Nie
sú v nej chyby v písaní a počítaní, tzn. že takáto zmluva ako neurčitá zmluva nemôže byť ani opravená.
Z týchto dôvodov je zmluva neplatná, na ktorú skutočnosť právny orgán prihliadol podľa § 31 ods. 1
Katastrálneho zákona a návrh na vklad takejto zmluvy podľa § 31 ods. 3 cit. zákona zamietol.Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol v ňom, že v návrhu je dané, že pozemok
je evidovaný v registri „E-KN“ a je udaný aj druh pozemku, jeho výmera a podiel k celku. Pozemok je

vedený na LV č. XXX. Ďalej namietal, že správny orgán nedefinoval právny predpis, ktorý ustanovuje,
že v kúpnej zmluve musí byť ustanovený spôsob platby. V návrhu na vklad je zrozumiteľne definovaný
právny úkon, nakoľko je tam uvedené, že „predmetom tejto kúpnej zmluvy ...“. Taktiež v tejto časti je
uvedené, že nehnuteľnosť je vedená pre katastrálne územie Y. F.. Ak niektorá časť bola nezrozumiteľná,
tak to bolo dôvodom na prerušenie konania.

Účastník konania X. T. uvedené odvolanie nepodpísal a preto nie je navrhovateľom. Súd s ním konal
ako s účastníkom konania. Účastník konania X. T. sa k podanému odvolaniu, ktoré mu bolo doručené
dňa 04.04.2016, nijako nevyjadril.

Odporca sa k podanému odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 19.04.2016. Nesúhlasil s argumentom

odvolateľa, že návrh na vklad obsahoval všetky požadované náležitosti, nakoľko zákon jasne definuje
čo má obsahovať zmluva a podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Samotný návrh musí byť v súlade s
predloženou zmluvou, preto má správny orgán za to, že ak už navrhovatelia nad rámec zákona uviedli aj
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom prevodu, mali byť totožné s predloženou zmluvou. V zmluve je prejav

vôle účastníkov konania neurčitý, nakoľko v čl. I. kupujúci kupuje pozemok do výlučného vlastníctva a
v čl. II. definuje vlastnícke právo pod B3 X. T. r. T. v 1. Samotný návrh na vklad neobsahuje tvrdenia
odvolateľa uvedené v odvolaní, že v návrhu na vklad je zrozumiteľne definovaný právny úkon. Návrh
nespĺňa náležitosti uvedené v § 30 ods. 4 písm. c) katastrálneho zákona. Ak navrhovatelia začali niečo
písať a nedopísali to tak, ako to uvádzajú v odvolaní, na to správny orgán nemôže prihliadať. Zotrval na

svojom rozhodnutí a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v
zmysle § 250l a nasl. O.s.p. v spojení s § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok)
v medziach odvolacích bodov (§ 250h ods. 1 O.s.p.), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné

a preto ho podľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil z nasledovných dôvodov:

Súd preskúmal kúpnu zmluvu, vo vzťahu ku ktorej bol podaný návrh na začatie konania o povolení
vkladu na Okresný úrad Tvrdošín, katastrálny odbor, ktorý mu došiel dňa 27.01.2016. V čl. I. zmluvy je
definovaná nehnuteľnosť ako „pozemok v katastrálnom predstavuje výmeru 304 m2. Kupujúci vyššie

uvedený pozemok od predávajúceho do svojho výlučného vlastníctva kupuje“. V čl. II. je uvedené, že
„predmetom tejto Hora, okres Tvrdošín: pozemok parcela 9067, 950 pod B3 X. T. r. T. v 1“. V čl. III. je
uvedené, že „kúpna cena bola medzi účastníkmi dohodnutá na 50,- eur, slovom päťdesiat euro“. V čl. IV.
sa uvádza, že „účastníci právo k prevádzanej nehnuteľnosti Tvrdošín, katastrálneho odboru. Zároveň
do rozhodnutia príslušného správneho orgánu o vklade“. V čl. V. je uvedené, že „účastníci neuzavreli v

tiesni a zároveň prehlasujú, že sú oprávnení s predmetom zmluvy voľne nakladať“. V čl. VI. uviedli, že
„po povolení vkladu zmluvy do KN účastníci zmluvy navrhujú vykonať nasledovný zápis:
A-LV: E-KN parcela 9067 orná pôda o výmere 608 m2
B-LV: H. D., XX Y. F. 127 - 1
C-LV: bez zmien.“

Zmluva bola datovaná dňa 20.11.2015 avšak túto zmluvu obaja účastníci podpísali 22.01.2016 a ich
podpisy boli overené.

Zmluva bola predložená v dvoch exemplároch, ktoré sa však odlišujú v obsahu. V druhom exemplári
zmluvy v čl. I je uvedené „v katastrálnom území Y.“ a v čl. IV je text: „účastníci zmluvy prehlasujú, právo

k prevádzanej Tvrdošín, katastrálneho odboru. do rozhodnutia príslušného správneho orgánu o vklade“.
Ostatné články sú totožné.

V návrhu na vklad zo dňa 20.11.2015, ktorý bol doručený odporcovi 27.01.2016 nebol uvedený právny
úkon, na základe ktorého malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva z predávajúceho na kupujúceho.

Obsahom bola veta, že „predmetom tejto kúpnej Hora, okres Tvrdošín: pozemok 950 pod B3 X. T. r.
T. v 1“. Ďalej v návrhu bol uvedený návrh rozhodnutia správneho orgánu, ktorý bol okopírovaný z čl.
VI. zmluvy.Podľa § 250l ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.

Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia
(dňom 23.02.2016) konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.

Podľa § 30 ods. 4 citovaného zákona návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje

a)meno,priezviskoamiestotrvaléhopobytu,akideoúčastníkakonaniafyzickúosobu;obchodnémeno,
názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu,
b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia
sa všetky právne úkony.

Podľa § 30 ods. 5 veta prvá citovaného zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe
má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 31 ods. 1 citovaného zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné

náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s
nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 42 ods. 2 citovaného zákona zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie

a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné
číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,
b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,
c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore

popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu
pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba
postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom
pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je

nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

Podľa § 42 ods. 4 citovaného zákona, ak zmluva po podaní návrhu na vklad obsahuje chyby v písaní
alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, vykoná sa jej oprava dodatkom k zmluve alebo doložkou
na zmluve, ak s tým účastníci súhlasia. V doložke sa uvedie nesprávnosť, správne znenie s vyznačením

dátumu vykonania opravy, podpisy účastníkov zmluvy, ako aj podpis konajúceho zamestnanca a
odtlačok okrúhlej pečiatky.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Krajský súd v Žiline sa stotožnil s právnym názorom odporcu, že kúpna zmluva v znení, v akom bola
predložená odporcovi, nie je vkladu schopnou listinou v zmysle § 42 Katastrálneho zákona. Kúpna
zmluva, rovnako ako každý iný právny úkon, musí obsahovať viaceré náležitosti týkajúce sa vôle a jej
prejavu, ktoré musia byť splnené, aby bolo možné konštatovať, že právny úkon je platný. Ak právny

úkon trpí vadami vôle alebo trpí vadami prejavu vôle, je absolútne neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). V danom prípade kúpna zmluva trpí závažnými vadami prejavu vôle. Najmä je potrebné
konštatovať, že kúpna zmluva je neurčitá, pretože je síce zrozumiteľne vyjadrená vôľa účastníkov
uzavrieť kúpnu zmluvu, avšak samotný obsah tohto právneho úkonu je nejasný a existujú vecnénedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu, ktoré nemožno odstrániť ani prostredníctvom
interpretačného pravidla vyjadreného v § 35 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka. Keďže v danom prípade
išlo o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, pre ktorú je pod sankciou neplatnosti ustanovená písomná forma

(§ 40 v spojení s § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka), musí byť určitosť i zrozumiteľnosť prejavu
vôle daná obsahom listiny a teda musí byť poznateľná z jej textu. Určitosť i zrozumiteľnosť písomného
prejavujeobjektívnakategóriaatakýtoprejavvôlebynemalvzbudzovaťdôvodnépochybnostianimedzi
účastníkmi právneho vzťahu, ale ani u osôb nezúčastnených na tom ktorom zmluvnom vzťahu.

Od uvedeného je potrebné rozlíšiť situáciu ak je význam právneho úkonu z hľadiska jeho obsahu
nepochybný aj napriek tomu, že sa vyskytli chyby v písaní a počítaní. Vtedy je právny úkon platný
a Katastrálny zákon ako špeciálna právna norma v tomto prípade stanovuje konkrétny procesný
postup, ako postupovať v prípade odstránenia takýchto chýb v písaní alebo počítaní či iných zrejmých
nesprávností (§ 42 ods. 4 Katastrálneho zákona).

V danom prípade je teda zmluva neurčitá, pretože zo samotnej zmluvy (ani z jedného jej exempláru,
ktorých obsah súd osobitne preskúmal) nie je možné rozpoznať predmet prevodu, čo je esenciálna
náležitosť kúpnej zmluvy v zmysle § 588 Občianskeho zákonníka. Samotný predmet prevodu mal byť
špecifikovaný v zmluve v čl. I. a II.. Ani v jednom z týchto článkov nie je špecifikovaná nehnuteľnosť tak,
ako to vyžaduje ust. § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona, t.j. podľa katastrálneho územia, podľa

parcelnéhočíslapozemkuevidovanéhovsúborepopisnýchinformácií,evidovanéhoakoparcelaregistra
C alebo registra E, druhu pozemku a jeho výmery a v prípade ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve
viacerých vlastníkov, uvádza sa aj podiel vyjadrený zlomkom k celku. V čl. I. pozemok okrem výmery 304
m2 nebol absolútne špecifikovaný, katastrálne územie bolo v druhom exemplári zmluvy špecifikované
názvom Y., ktoré katastrálne územie neexistuje. V čl. II. pozemok bol špecifikovaný ako parcela 9067,

950 pod B3 v 1 bez ďalšieho špecifikovania, čo je nezrozumiteľné a rozporuplné vyjadrenie. V čl. VI. bol
síce uvedený návrh na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľnosti, kde parcela bola špecifikovaná ako
E-KN parcela 9067 orná pôda o výmere 608 m2, avšak bez uvedenia katastrálneho územia. Výmera
tohto pozemku je v rozpore s výmerou uvedenou v čl. I zmluvy. Táto nejasnosť predmetu prevodu
spôsobuje neurčitosť prejavu vôle zmluvných strán, ktorá sa nedá odstrániť ani dodatkom k zmluve v

zmysle § 42 ods. 4 katastrálneho zákona.

Nezrozumiteľný a nejasný je i obsah ďalších článkov. Čl. IV. hociktorého exempláru zmluvy je
nezrozumiteľný takým spôsobom, že z jeho obsahu vôbec nie je zrejmý prejav vôle, ktorý účastníci
zmluvy chceli prejaviť. Ide o vety, ktoré nie sú dokončené a nemajú reálny zmysel. Čl. V. je potom

formulovaný tak, že veta, ktorá je v ňom uvedená, je neúplná. Tieto pochybenia v samotnom obsahu a
zmysle čl. IV. a čiastočne čl. V. sú tak závažné, že spôsobujú neurčitosť prejavu vôle zmluvných strán,
ktorá sa taktiež nedá odstrániť ani dodatkom k zmluve v zmysle § 42 ods. 4 Katastrálneho zákona.

Jednalo sa teda o také vady prejavu vôle zmluvných strán, ktoré spôsobujú absolútnu neplatnosť celého

právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto takéto vady nebolo možné odstrániť
postupom podľa § 42 ods. 4 Katastrálneho zákona dodatkom k zmluve, pretože sa nejednalo o chyby
v písaní či v počítaní ani o iné zrejmé nesprávnosti, jedine ktoré možno zhojiť ich čiastkovou opravou
v dodatku k zmluve.

Súd zdôrazňuje, že v súlade s ústavnou zásadou právnej istoty vo vzťahoch medzi účastníkmi právneho
úkonu nemožno pripustiť, aby boli nároky na obsah prejavu vôle tak znížené, ako je to v predloženej
kúpnej zmluve. Správne orgány i súd musia dbať na to, aby účastníci právneho úkonu prejavili svoju vôľu
tak, aby o jej obsahu neboli žiadne pochybnosti a aby jej prejav nebol neurčitý, čo by v budúcnosti mohlo
zadať príčinu na nové súdne spory. Pokiaľ samotní účastníci právneho úkonu nemajú patričné vzdelanie,

resp. schopnosti na to, aby sami kúpnu zmluvu spísali, nič im nebráni požiadať o riadne spísanie platnej
kúpnej zmluvy kompetentnú osobu s právnickým vzdelaním.

Čo sa týka samotných odvolacích námietok súd uvádza, že sú v celom rozsahu nedôvodné. Návrh na
vklad kúpnej zmluvy bol zamietnutý z dôvodu, že neboli splnené podmienky uvedené v § 31 ods. 1

Katastrálneho zákona. Tieto podmienky sa v celom rozsahu týkajú len samotného právneho úkonu, tzn.
kúpnej zmluvy. V danom prípade správny orgán správne vyvodil, že prejavy vôle na kúpnej zmluve nie
sú dostatočne určité, čo je jednou z nevyhnutných podmienok na to, aby mohlo byť návrhu vyhovené.
Námietky v odvolaní, ktoré sa týkajú návrhu na vklad, teda nemôžu byť z tohto uhla pohľadu relevantné.Ak by aj v návrhu na vklad bol samotný predmet prevodu riadne špecifikovaný, ale v kúpnej zmluve
by bol predmet prevodu neurčitý, uvedené nemá žiaden vplyv na konštatovanie, že kúpna zmluva je
neurčitáapretoabsolútneneplatná.Súdzároveňkonštatuje,žeajsamotnýnávrhnavkladmalobsahové

nedostatky. § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona jednoznačne uvádza aké náležitosti má mať návrh na
vklad. Jednou z týchto náležitostí je aj označenie právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť,
zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti. Táto náležitosť v návrhu absentovala. Naopak, návrh
nemusí obsahovať špecifikáciu konkrétnej nehnuteľnosti, ktorá má byť predmetom prevodu. Odhliadnuc
od uvedeného krajský súd zdôrazňuje, že dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad bola neurčitosť

a tým aj absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy danej na vklad, a nie nedostatok náležitostí návrhu na
začatie vkladového konania.

Čo sa týka námietky, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nebol definovaný právny predpis, ktorý
ustanovuje, že v kúpnej zmluve musí byť ustanovený spôsob platby, táto námietka nie je relevantná z
toho dôvodu, že k zamietnutiu návrhu na vklad nedošlo z dôvodu, že v kúpnej zmluve nebol uvedený

spôsob platby kúpnej ceny. Uvedené vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého
správny orgán uviedol, že naopak zrozumiteľným je čl. III. zmluvy pojednávajúci o kúpnej cene, hoc
neobsahuje spôsob platby. To znamená, že správny orgán práve tento článok o kúpnej cene považoval
za platný. Z tohto dôvodu podaná odvolacia námietka nekorešponduje s dôvodom na zamietnutie návrhu
na vklad a je potrebné vyhodnotiť ju ako nedôvodnú.

K poslednej námietke odvolateľa, že v návrhu na vklad bol označený právny úkon, na základe ktorého
došlo k prevodu vlastníckeho práva, pretože v návrhu bolo uvedené: predmetom tejto kúpnej zmluvy...
Súd uvádza, že táto námietka bola už vysvetlená vyššie a opätovne sa týka návrhu na začatie konania
o povolení vkladu, a nie samotného právneho úkonu, ktorý bol vyhodnotený ako absolútne neplatný

z dôvodu jeho neurčitosti. Len na margo, táto námietka je aj nepravdivá, pretože v tomto návrhu sa
takáto formulácia nenachádza. Samotný návrh na začatie konania je aj rozporuplný v tom, že na jednej
strane špecifikuje pozemok ako pozemok 950 pod B3 v 1 (bez ďalšieho upresnenia) a zároveň v návrhu
rozhodnutia už uvádza parcelu 9067. Rovnaký nesúlad je uvedený aj v čl. II. samotnej kúpnej zmluvy,
kde je uvedená parcela 9067 a za tým č. 950 pod B3. Z takéhoto špecifikovania nie je zrejmé, čoho sa

uvedené číselné vyjadrenia týkajú.

Na záver krajský súd uvádza, že oprava zmluvy prichádza do úvahy len tam, kde sa v inak platne
uzavretej zmluve vyskytli len chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti. Týmto
spôsobom sa však nemôže dopĺňať nový obsah zmluvy, ktorý v pôvodnej zmluve nebol uvedený. Preto

je nedôvodná aj požiadavka navrhovateľa, aby správny orgán konanie prerušil. V danom prípade nebol
dôvod na prerušenie konania, pretože nebolo možné predloženú kúpnu zmluvu týmto spôsobom opraviť
(§ 31a písm. c/ Katastrálneho zákona).

Z uvedených dôvodov Krajský súd v Žiline sa stotožnil v plnom rozsahu s názorom odporcu, že kúpna

zmluva predložená na návrh na vklad uzavretá zmluvnými stranami dňa 22.01.2016 je absolútne
neplatná z dôvodu jej neurčitosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktorú musí správny
orgán prihliadnuť v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, čoho zákonným dôsledkom je zamietnutie
návrhu na vklad podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona. Preto napadnuté rozhodnutie ako zákonné
podľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario. Navrhovateľ
nebol v konaní úspešný a preto nemá právo na náhradu trov konania. Odporcovi a ďalšiemu účastníkovi
konania v tomto type súdneho konania náhrada trov neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.