Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 5, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/356/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114226702
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114226702.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobcu Pohotovosť, s. r. o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, takto o návrhu žalobcu v konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde Humenné
pod sp. zn. XXC XXX/XXXX

r o z h o d o l :

žalobný návrh z a m i e t a,

náhradu trov konania žalovanému n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobným návrhom Okresnému súdu Humenné doručeným 27.9.2012 domáhal toho, aby
súd uložil žalovanému zaplatiť mu náhradu majetkovej škody 4 047,48 eura a nemajetkovú ujmu 809,50
eura z dôvodu oneskoreného rozhodnutia Okresného súdu Humenné o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcu ako oprávneného proti povinnému Š. P. vo veci,
ktorá bola súdnym exekútorom vedená pod č. R. XXXX/XXXX.

Uznesením XXC XXX/XXXX - X z 5.10.2012 Okresný súd Humenné spojil na spoločné konanie pôvodne
vedené na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX,
XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/
XXXX S. XXC XXX/XXXX s tým, že spoločné konanie sa bude viesť pod sp. zn. XXC XXX/XXXX.
Uznesením XXNcC XX/XXXX - XX z 18.10.2012 Krajský súd v Prešove rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Humenné sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. XXC
XXX/XXXX a vec prikázal Okresnému súdu Prešov; na Okresnom súde Prešov je vec vedená pod sp.
zn. XXC XXX/XXXX.

Uznesením XXC XXX/XXXX - XX zo dňa 16.9.2014 Okresný súd Prešov okrem iného rozhodol tak,
že vylúčil na samostatné konanie vec vedenú pôvodne na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. XXC
XXX/XXXX.

Z dôvodu, pre ktorý bola žaloba podaná vyplýva, že škoda a nemajetková ujma mala žalobcovi byť
spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Humenné, nakoľko súd nerozhodol o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia
žiadosti, pričom o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol až rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia. Vec pritom nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas

potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny, v rozpore so
zákonom, neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas obdobia,
keď nerozhodol v lehote vyplývajúcej zo zákona, nevykonával vo veci také úkony, ktoré by mali smerovať
k odstráneniu právnej neistoty. Majetková škoda predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá
nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu. Nemôže tiež nastať akceptácia
návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Čo sa týka kvantifikácie
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, žalobca uviedol, že túto náhradu si uplatňuje za vnútorné
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho
práv, stratu legitímnych očakávaní, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie
vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie. Suma náhrady nemajetkovej ujmy 809,50 eura predstavuje 20
% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.

Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že návrh žalobcu je nedôvodný a potrebné je ho zamietnuť. Pokiaľ
žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody s odkazom na zákon č. 514/2003 Z. z., predpoklady pre
náhradu škody nepreukázal. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky podmienky
súčasne, musí ísť o nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, musí vzniknúť škoda a
medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou musí byť
príčinná súvislosť. Tieto predpoklady žalobca nepreukázal, nepreukázal taktiež predpoklady pre to, aby
mala mu byť priznaná nemajetková ujma. Žalovaný poukázal na povahu a predmet konania, v ktorom
malo k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej
činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu vytvorené. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané
verejnosťou negatívne. Kvôli predmetom záujmu Európskej komisie súdy konštatovali porušovanie práv
spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu
ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť
využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúca slabé finančné a právne vnímanie nízkopríjmových
osôb. Jeho postupy nie sú v súlade s dobrými mravmi.
Čo sa týka žalobcom vyčíslenej škody a sumy náhrady nemajetkovej ujmy, žalovaný uviedol, že suma
náhrady majetkovej škody je len sumou hypotetickou, nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku na
náhradu škody, nejde o skutočnú škodu, ktorá by žalobcovi vznikla. Taktiež sumu žiadanej náhrady
nemajetkovej ujmy žalobca vyčíslil vychádzajúc z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré
citoval. Úvaha žalobcu však nie je správna, pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy je
nevyhnutné zohľadniť špecifiká každej jednotlivej veci, aj to, o aký subjekt ide, pokiaľ tvrdí, že mu vznikla
ujma, t. j. či ide o osobu fyzickú alebo právnickú. Žalovaný taktiež uviedol, že tak u nároku na majetkovú
škodu, ako aj nemajetkovú ujmu neexistuje príčinná súvislosť.

Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 5.5.2015. Tak žalovaný, ako aj žalobca žiadali
o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní. Žalobca naviac žiadal, aby súd nariadený termín
pojednávania odročil z dôvodu, že nemal dostatok času na prípravu na pojednávanie, nakoľko súdom
nebola mu oznámená jeho vlastná značka identifikujúca spornú vec.
Súd majúc za to, že dôvody pre odročenie pojednávania danými neboli, nielen preto, že v spise sa
ani nenachádza požiadavka žalobcu o oznámenie jeho vlastnej spisovej značky, súd vec prejednal v
neprítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu žalobcu.

Súd vykonal dokazovanie listinami z exekučného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. XXEr XXX/
XXXX a z listín z tohto spisu zistil:

Okresnému súdu Humenné bola dňa 28.4.2010 doručená žiadosť súdneho exekútora I.. O. T. z
Exekútorského úradu, so sídlom X. XX, XXX XX J., na vykonanie exekúcie žalobcu ako oprávneného
proti povinnému Š. P., na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. D. zo dňa
1.12.2009. Exekúcia mala byť vykonaná pre vymoženie sumy 846,43 eura, istiny s príslušenstvom.
Listom zo dňa 24.5.2010 vyzval súd právneho zástupcu oprávneného k preukázaniu skutočností
súvisiacich s uplatneným nárokom a predloženiu listinných dôkazov. Toho istého dňa požiadal Stály
rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s. o zaslanie spisu D.. Stály rozhodcovský
súd reagoval písomnosťami súdu doručenými 11.6.2010. Uznesením XXEr XXX/XXXX - XX z 9.6.2011
Okresný súd Humenné rozhodol tak, že súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol; uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12.7.2011.

Na základe zisteného skutkového stavu súd, vychádzajúc z právnej úpravy platnej v rozhodnom období,
uzatvára:

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (v ďalšom aj len „zákon č. 514/2003“), štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone
exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami
uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálne mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň
pozbavenia osobnej slobody.

Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z. z., v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení
nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

S účinnosťou od 1.1.2013 bol § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zmenený tak, že znie: Pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných
prieťahov v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom

konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej
republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Zmena právnej úpravy realizovaná bola zákonom č. 412/2012 Z. z., pričom tento zákon prechodné
ustanovenia neobsahoval; nakoľko ide o ustanovenie s procesnoprávnym aspektom, súd nároky
uplatnené žalobcom posúdil v zmysle aktuálnej právnej úpravy, aj keď v čase, keď boli žalobné návrhy
podané, zákon č. 514/2003 Z. z. túto úpravu neobsahoval.

Žalobca žalobným návrhom uplatnil nárok na náhradu škody a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č.
514/2003 Z. z. argumentujúc nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Humenné.
Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, predpokladom toho, aby bolo možné v konaní
pred súdom rozhodovať o náhrade škody a nemajetkovej ujmy ako dôsledku nesprávneho úradného
postupu, pre nedodržanie zákonnej lehoty alebo prieťahy v konaní je podanie sťažnosti na prieťahy v
exekučnom konaní, resp. podanie žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní (§ 62
a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.), rozhodnutie o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia,
následkom ktorého sú prieťahy v súdnom konaní (§ 120 a nasl. zákona č. 385/2000 Z. z.), rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorého vyplýva, že porušené bolo právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti
konštatujúce porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalobca v žalobe ani netvrdil, že disponuje rozhodnutím alebo konštatovaním kompetentného orgánu,
že v namietanom exekučnom konaní došlo k zbytočným prieťahom alebo že by sudca rozhodujúci v
exekučnej veci bol disciplinárne zodpovedný za prieťahy exekučného konania. Pri absencii záväzného
stanoviska, resp. rozhodnutí kompetentného orgánu o tom, že exekučný súd spôsobil zbytočne prieťahy
v konaní je možné konštatovať absenciu podstatného predpokladu pre posúdenie relevantnosti žalobou
uplatneného nároku.

Aj pri neexistencii zmeny právnej úpravy, ustanovenia § 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z., účinnej od
1.1.2013, je potrebné uviesť, že nárok uplatnený žalobcom posúdený by bol ako nedôvodný.

Podľa § 45 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok
uvedený v § 40 písm. a) a b),
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

V exekučnom konaní, z ktorého žalobca vyvodzoval svoj nárok, exekučný súd postupoval v súlade s
citovanou právnou úpravou, preto po doručení žiadosti exekútora o vydanie poverenia skúmal exekučný
titul a listiny, na základe ktorých bol exekučný titul vydaný s cieľom zistenia, či boli splnené formálne
a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Táto povinnosť súdu je akcentovaná aj v uznesení
ústavného súdu SR sp. zn. W. A. XXX/XXXX-XX z 9.12.2010.

Rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom s určitými špecifikami na rozdiel od iných exekučných
titulov zákon oprávňuje aby súdy v konaní o nútenom výkone rozhodcovského rozsudku toto konanie
zastavili na návrh alebo aj bez návrhu, ak rozhodcovské konanie nemalo vôbec prebehnúť, pretože
predmetom bola vec, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania alebo predmetom sporu
bola vec už rozhodnutá tiež vtedy, keď rozhodcovský rozsudok je v rozpore so zákonom alebo je v
rozpore s dobrými mravmi alebo ním prisúdené plnenie nie je možné. Nie je podstatné, že nebola podaná
žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdoXXX/XXXX
z 29.3.2011).

Výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, preto exekučný súd v exekučnom
konaní, na ktoré žalobca poukázal skúmal exekučný titul, čím dĺžka exekučného konania o doručenia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do rozhodnutia o tomto návrhu nebola takej povahy
aby bolo možné usúdiť, že rozhodnutie o návrhu oprávneného v exekučnom konaní vykazovalo znaky
prieťahov konania. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu SR W.
A. XXX/XXXX-XX zo 14.12.2012, kde Ústavný súd SR konštatoval, že nie každý zistený prieťah v
súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Pojem „zbytočné prieťahy“ je pojmom autonómnym, ktorý možno vykladať a
aplikovať predovšetkým materiálne. Podľa Ústavného súdu SR doba rozhodovania exekučného súdu
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v trvaní viac ako 13 mesiacov by vo všeobecnosti
nebola ústavne udržateľnou, ale pokiaľ sťažovateľ (sťažovateľ v konaní pred Ústavným súdom bol
samotný žalobca) podával žiadosti o udelenie poverení na vykonanie exekúcie hromadne v rovnakom
čase, zaťažil tým všeobecný súd väčším počtom podaní vzhľadom na čo musel počítať s určitým
technicko-administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré spôsobilo, že o žiadostiach
súdneho exekútora bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné.

V exekučnom konaní Okresného súdu Humenné sp. zn. XXEr XXX/XXXX rozhodovací proces
súdu mierne prevyšoval Ústavným súdom Slovenskej republiky akceptovanú hranicu rozhodovacieho
procesu. O niečo dlhšie trvanie rozhodovania Okresného súdu Humenné bolo však ovplyvnené potrebou
posúdiť listinné dôkazy, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal rozhodcovský súd. Z postupu Okresného
súdu Humenné, resp. úkonov a realizovanej činnosti súdu nevyplýva však nesústredenosť ani nečinnosť.
Postup exekučného súdu a dĺžka exekučného konania neboli preto takej povahy, aby bolo možné
uvažovať o nesprávnosti úradného postupu súdu. Aj pre uvedené mal súd žalobný návrh za nedôvodný
a zamietol ho.

O trovách konania rozhodoval súd podľa zásady úspechu vo veci ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.
Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá právo na náhradu trov konania s konaním mu vzniknutých.
Úspešný žalovaný trovy konania síce žiadal, ich náhradu si však v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O.
s. p. neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.