Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 9, 2013

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 8C/237/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214674
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Šmidtová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2013:5712214674.3

Uznesenie

Okresný súd Martin v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom
811 09 Bratislava, Pribinova 25, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom v
Bratislave, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky,sosídlomBratislava,Župnénámestie13,vkonaníonáhradumajetkovejškodyanemajetkovej
ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

III. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.9.2012 bolo na tunajšom súde osobne podané podanie navrhovateľa zo dňa 21.9.2012
označené ako "Žaloba na plnenie o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy", ktorým sa

navrhovateľ domáhal, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že odporca je zodpovedný za škodu,
ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Martin, pretože tento
nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom
pre pohľadávku navrhovateľa, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.
5182548 dlžníkom, t.j. povinným - V. W., postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval
ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a tiež aby rozsudkom rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť

navrhovateľovi z titulu majetkovej škody sumu 10.963,61 Eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 2.192,72
Eur.

V predmetnom podaní navrhovateľ tiež poukázal na zaujatosť celého okresného súdu, ktorú zdôvodnil
skutočnosťou,žeOkresnýsúdMartinakovecneamiestnepríslušnýsúd,ktorýbybolinakoprávnenývec
prejednať, je štátnym orgánom, ktorý svojím konaním vyvolal skutočnosť zakladajúcu práva uplatňované

predmetným návrhom. Navrhovateľ ďalej uviedol, že Okresný súd Martin zapríčinil svojím nelegálnym
konaním (nesprávnym úradným postupom) vznik škody na strane navrhovateľa, a preto nemôže byť
zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať. Pridelením veci niektorému
zo sudcov tunajšieho súdu by sa porušilo právo navrhovateľa na prerokovanie veci nezávislým a
nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu práce na súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci
zaujatý. Navrhovateľ preto v zmysle § 12 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p.") požiadal,

aby nadriadený súd pred prvotným prejednaním veci rozhodol o prikázaní veci inému súdu, pretože
sudcovia miestne a vecne príslušného tunajšieho súdu sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania
veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania.

Súd výzvou zo dňa 18.10.2012, doručenou právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 24.10.2012, vyzval
navrhovateľa na oznámenie, či vznáša námietku zaujatosti voči sudcom Okresného súdu Martin alebo

podáva návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti podľa § 12 ods. 2 O.s.p.. Keďže
ide v tomto prípade o tzv. delenú právomoc podľa § 8 O.s.p., súd zároveň vyzval navrhovateľa napripojeniekópiepotvrdeniaMinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepublikyoprijatížiadostiopredbežné
prerokovanie uplatneného nároku na náhradu škody.

Na vyššie uvedenú výzvu súdu reagoval navrhovateľ podaním zo dňa 30.10.2012, osobne podaným
na súde dňa 2.11.2012, v ktorom výslovne uviedol, že nepodal námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1
O.s.p., ani nepodal návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti, ale len uviedol skutočnosti
preukazujúce fakt, že inak vecne a miestne príslušný súd nemôže vo veci konať, pretože jeho sudcovia
sú z prejednania veci vylúčení, keďže majú pomer k veci a k účastníkom konania, a teda sú vo veci

zaujatí.Kvýzvena predloženiekópiepotvrdeniaoprijatížiadostiopredbežnéprerokovanieuplatneného
nároku uviedol, že tunajšiemu súdu bola predložená príloha - potvrdenie Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody do konaní
o žalobách vedených u príslušného súdneho exekútora pod číslami EX 11941/2010, EX 7942/2010,
EX 5824/2011 a EX 8674/2010. Podľa slov navrhovateľa jednotlivé návrhy podané na tunajšom súde
odkazujú na tieto konania, a preto nie je potrebné predkladať ďalšie kópie.

Súd následne vykonal dôkladné šetrenie v označených súdnych spisoch Okresného súdu Martin,
na ktoré sa navrhovateľ odvoláva (sp. zn. 8C/270/2012, 8C/210/2012, 8C/207/2012, 9C/248/2012,
15C/208/2012), a zistil, že takýto listinný dôkaz sa v týchto spisoch nenachádza. Vzhľadom na uvedené
súd nemal tvrdenia navrhovateľa za preukázané príslušnými listinnými dôkazmi, a preto uznesením

č.k. 8C/237/2012-18 zo dňa 6.12.2012 vyzval navrhovateľa, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia
uznesenia doplnil svoje podanie zo dňa 21.9.2012 tým, že súdu predloží kópiu žiadosti o predbežné
prerokovanie príslušného nároku na náhradu škody; dôkaz o tom, kedy túto žiadosť doručil Ministerstvu
spravodlivosti Slovenskej republiky a tiež potvrdenie o tom, ako bola žiadosť o predbežné prejednanie
vybavená.

Na vyššie uvedené uznesenie súdu reagoval navrhovateľ podaním zo dňa 17.12.2012, doručeným
súdu dňa 20.12.2012, v ktorom upozornil súd na skutočnosť, že v podanom návrhu vzniesol generálnu
námietku zaujatosti a navrhol, aby inak miestne a vecne príslušný súd bol vylúčený z prejednania
veci pre pomer k nej. Zároveň upozornil na ust. § 15 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého v konaní

môže sudca do rozhodnutia o jeho vylúčení robiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Ako
navrhovateľ ďalej uviedol, úkony spojené so zisťovaním a zabezpečovaním podkladov potrebných pre
rozhodovanie o veci samej nie je možné považovať za úkony, ktoré by nezniesli odklad. Vo veci je
potrebné predovšetkým rozhodnúť o osobe zákonného sudcu. K výzve na predloženie písomného
podania - návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody s vykázaním dátumu podania,

navrhovateľ oznámil, že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody podaným odporcovi, nakoľko originál návrhu podal odporcovi osobne do podateľne, pričom
odporca potvrdil prijatie individuálneho návrhu spolu s prijatím iných individuálnych návrhov označením
ich súpisu prezenčnou pečiatkou. Navrhovateľ ďalej uviedol, že kópiu súpisu v jednom vyhotovení
založil pre potreby prebiehajúcich súdnych konaní do registra Spr. súdu samostatným podaním. Keďže

originál návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody založil odporca do svojho spisu,
navrhovateľ navrhol súdu, aby ako dôkaz v konaní vykonal oboznámenie sa s príslušným spisom
odporcu. Navrhovateľ uviedol, že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody, nakoľko tento rovnopis nevyhotovoval z dôvodu hospodárnosti, aby nedošlo k
navýšeniu škody na jeho strane. V závere tohto podania navrhovateľ uviedol, že potvrdenie Ministerstva

spravodlivosti SR o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody predložil do
konania vedeného u príslušného súdneho exekútora pod číslom EX 8674/2010.

Vzhľadom na predmetné vyjadrenie navrhovateľa, v ktorom výslovne uviedol, že v podanej žalobe
vzniesol generálnu námietku zaujatosti a navrhol, aby inak miestne a vecne príslušný súd bol vylúčený

z prejednania veci pre pomer k nej, súd postupoval v zmysle ust. § 16 ods. 1 O.s.p. a vec predložil
nadriadenémusúduspolusvyjadrenímzákonnéhosudcunarozhodnutieonámietkezaujatosti.Zároveň
uznesením č.k. 8C/2367/2012-26 zo dňa 4.2.2013 uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny
poplatok za vznesenie námietky zaujatosti. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote
navrhovateľ odvolanie, v ktorom uviedol, že navrhovateľ nepodal námietku zaujatosti podľa § 15a ods.

1 O.s.p., a preto spoplatňovanie fiktívneho návrhu je bezpredmetné.Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesenie okresného súdu zrušil s odôvodnením, že navrhovateľ
jednoznačne opakovane deklaroval, že nepodal námietku zaujatosti, a teda nie sú v posudzovanej veci
splnené podmienky na postup podľa § 15 ods. 1 O.s.p..

Súd následne výzvou zo dňa 6.6.2013 opätovne vyzval navrhovateľa na predloženie kópie potvrdenia -
žiadostiopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody.Navrhovateľvpodanídoručenomsúdudňa
27.6.2013 opätovne oznámil, že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody podaným žalovanému, nakoľko originál návrhu podal žalovanému osobne do podateľne.

Ďalej uviedol, že Okresnému súdu Martin bola doručená príloha - potvrdenie Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktoré boli
vedené u príslušného súdneho exekútora pod číslami EX 11941/2010, EX 7942/2010, EX 5824/2011
a EX 8674/2010. V závere tohto podania uviedol, že potvrdenie Ministerstva spravodlivosti SR o prijatí
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 14.12.2012 a 21.12.2012 opätovne
predložil do konaní spis. zn. 10C/246/2012 (značka žalobcu ZE-3865-3553), 15C/274/2012 (značka

žalobcu 3745-NZP), 10C/209/2012 (značka žalobcu NP-3187-411) a 15C/208/2012 (značka žalobcu
5212- ISTINA RS).

Súd následne dôsledným šetrením v uvedených súdnych spisoch zistil, že žalobca do predmetných
spisov doložil kópiu "Sprievodného listu k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody" zo dňa 25.9.2012 adresovaného Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, z ktorého
vyplynulo,žekaždájednotlivážiadosťopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodypozostávazo
šiestich strán a jej prílohou je plnomocenstvo. Kópia sprievodného listu je opatrená razítkom Ministerstva
spravodlivosti SR zo dňa 25.9.2012. Súčasťou sprievodného listu bol aj "Zoznam žiadostí o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody", ktorý pozostával zo 197 strán.

Právny zástupca navrhovateľa zároveň v reakcii na výzvu uviedol, že Ministerstvu spravodlivosti
bolo v rozmedzí od 23.4.2012 do 25.9.2012 doručených viac ako 43 000 žiadostí žalobcu o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Z podania tiež vyplýva, že Ministerstvo spravodlivosti
neviedlo osobitný spis pre každú podanú žiadosť, ale vytvorilo osem spisov, predmetom ktorých

sú žiadosti uvádzané v ôsmich sprievodných listoch. Vzhľadom na uvedené teda nie je možné
predložiť súdu kópie konkrétnych žiadostí. Žalovaný tiež upozornil na skutočnosť, že navrhovateľ
neposkytol v rámci predbežného prerokovania požadovanú súčinnosť potrebnú pre prerokovanie, čím
bol proces predbežného prerokovania fakticky zmarený. Napriek opakovaným výzvam na doplnenie
žiadostí, navrhovateľ nedoplnil požadované informácie a nepreukázal požadované skutočnosti, a preto

Ministerstvo spravodlivosti ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a/ z. č. 514/2003 Z.z. nepovažuje
nárok navrhovateľa za predbežne prerokovaný a žiadny z nich ani nebol uspokojený. Pokiaľ ide o
posúdenie, či konkrétny uplatnený nárok bol aj obsahom žiadosti o predbežné prerokovanie nároku,
žalovaný zdôrazňuje, že dôkazné bremeno v smere preukázania predbežného prerokovania nároku je
na strane žalobcu a nemôže zaťažovať žalovaného, ktorý nemôže jednoznačne potvrdiť, že jednotlivé

uplatnené nároky boli aj predmetom doručených žiadostí o predbežné prerokovanie.

Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p.) v občianskom súdnom konaní
súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych,
pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú

a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa § 7 ods. 3 O.s.p. iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak
to ustanovuje zákon.

Podľa § 8 O.s.p. ak sa má pred konaním na súde konať u iného orgánu, súdy môžu konať len vtedy, ak
nebola vec v takomto konaní s konečnou platnosťou vyriešená.

Podľa § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len z. č. 514/2003 Z.z.) nárok na náhradu škody spôsobenej

nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušnýmorgánom podľa § 4 a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný
bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti
zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s

podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Existencia súdnej právomoci je jednou z prvoradých procesných podmienok konania, ktorej dodržanie je
predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vo veci vydať rozhodnutie. Jej splnenie
súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania. Nedostatok právomoci zásadne vedie k

zastaveniu konania.

Podmienky uplatňovania nárokov zo zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu alebo iného orgánu verejnej správy
upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o

zmene niektorých zákonov (ďalej len z. č. 514/2003 Z.z.). V súlade s § 15 a § 16 z. č. 514/2003 Z.z.
nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímalebonesprávnymúradnýmpostupomje
potrebné predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie
nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11 uvedeného zákona. Zákon č. 514/2003 Z.z. upravuje
aj prípad, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov

odo dňa prijatia žiadosti. V takom prípade má poškodený právo domáhať sa uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde. Zmyslom a účelom zavedenia predbežného prerokovania nároku je
využitie zákonných možností na to, aby k náprave, resp. uspokojeniu nárokov na náhradu škody došlo
jednaním medzi poškodeným a orgánom oprávneným konať za štát, a aby sa v týchto prípadoch pokiaľ
možno predišlo súdnemu konaniu. Poškodený má právo obrátiť sa na súd až vtedy, ak predbežné

prerokovanie nároku neviedlo k uspokojeniu nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie nároku
je teda zákonom stanovená podmienka, ktorá musí splnená, aby tento nárok mohol byť prejednaný v
konaní pre súdom. V prípade, že táto podmienka konania nie je splnená, nie je založená právomoc súdu
vec prejednať a rozhodnúť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 zák. č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo
v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Z citovaných ustanovení zák. č. 514/2003 Z. z. jednoznačne vyplýva, že na predbežné prerokovanie
nárokov na náhradu škody, ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom orgánom verejnej
moci, je príslušným orgánom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Navrhovateľ vo svojom podaní zo dňa 21.9.2012, ani v následných podaniach, ktorými reagoval na

jednotlivé opakované výzvy súdu, nepredložil kópiu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody s príslušným orgánom, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
Doloženie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku je potrebné preto, aby súd vedel vyhodnotiť, či
nárok uplatňovaný v konaní pred Ministerstvom spravodlivosti SR, a následne uplatnený v konaní pred
súdom je totožný a vyvodzovaný z rovnakých skutkových okolností. V tejto súvislosti súd poukazuje

na skutočnosť, že za predbežne prerokovaný možno považovať len taký nárok, ktorý, čo sa týka
argumentácie, dôvodov a uplatňovanej výšky, je totožný s nárokom uplatňovaným v konaní pred
súdom. S ohľadom na uvedené súd na preskúmanie právomoci, keďže ide v tomto prípade o tzv.
delenú právomoc, potrebuje kópiu tejto žiadosti podľa § 15 a 16 z. č. 514/2003 Z.z.. V jednotlivýchspisoch, na ktoré navrhovateľ vo svojich podaniach odkazuje, sa žiadosť o predbežné prerokovanie
uplatňovaného nároku nenachádza. Navrhovateľ doložil súdu len sprievodný list opatrený prezenčnou
pečiatkou Ministerstva spravodlivosti, z ktorého vyplynulo, že každá jednotlivá žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody pozostáva zo šiestich strán a jej prílohou je plnomocenstvo.
Súčasťou tohto sprievodného listu bol aj "Zoznam žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody", ktorý pozostával zo 197 strán. Keďže navrhovateľ nedoložil súdu kópiu podanej žiadosti, súd
nemôže preskúmať, či sa voči Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky domáha toho istého
nároku, čo sa týka argumentácie, dôvodov, skutkového stavu a uplatňovanej výšky ako žalobou

uplatnenou na súde v predmetnom konaní, a teda nemožno preskúmať, či vznikla právomoc súdu
na prejednanie sporu. V súvislosti s argumentáciou navrhovateľa, že rovnopis návrhu na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody nevyhotovoval z dôvodu hospodárnosti a preto žiada, aby sa súd
oboznámil s príslušnými spismi odporcu, kde sa nachádza originál žiadosti, súd poukazuje na to, že v
súdenom prípade sa jedná o sporové konanie, kde dôkazné bremeno zaťažuje prioritne navrhovateľa, a
to aj v smere preukázania predbežného prerokovania nároku, a teda následného preukázania základnej

procesnej podmienky konania, ktorou je právomoc súdu na konanie a rozhodovanie. Túto povinnosť
nemožno prenášať na odporcu, nakoľko dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje navrhovateľa,
ktorého povinnosťou je ním tvrdené skutočnosti preukázať.

S ohľadom na uvedené a skutočnosť, že nedostatok právomoci zakladá neodstrániteľný nedostatok

podmienok konania, súd konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého žiadny
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdMartin.
O prípadnom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.