Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 3, 2016

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3Er/75/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2710200343
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radka Floreková
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2016:2710200343.2

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra
SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava (predtým Obvodný úrad Senica, so sídlom Vajanského
17, 905 01 Senica), proti povinnému: L. L., nar. XX.XX.XXXX, L. X/XXXX, XXX XX P., štátny občan SR,
vedenej súdnou exekútorkou: JUDr. Soňa Majkútová, súdny exekútor, Štúrova 257/37A, 905 01 Senica,
pre vymoženie 363,00 € s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie v sume 105,16 eur, a to
do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Skalica č. XXXX XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX bola súdna exekútorka

JUDr. Soňa Majkútová, so sídlom Štúrova 257/37A, 905 01 Senica poverená podľa § 45 ods. 1 zák. č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej
len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodnutia Obvodného
úradu P., č.k. XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného, ktorý
bol doručený súdnej exekútorke dňa 17.01.2010.

V priebehu exekučného konania došlo k zmene v legislatíve v tom, že v zmysle § 9 ods. 1 zákona č.
180/2013 Z.z. o organizácii miestnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od
1. októbra 2013 obvodné úrady zriadené podľa predpisov účinných do 30. septembra 2013 sa stávajú
okresnými úradmi. Výkon rozhodnutia okresného úradu zabezpečuje Ministerstvo vnútra SR. Podľa §
9 ods. 13 citovaného zákona výkon rozhodnutí orgánov zrušovaných podľa § 8 a obvodných úradov,
ktorý nebol začatý alebo nebol skončený do 30. septembra 2013, uskutoční ministerstvo. Z uvedených

dôvodov je potrebné pokračovať v konaní s ministerstvom vnútra, ktoré je štátnym orgánom oprávneným
podať návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia bývalého obvodného úradu (a pokračovať
ako orgán oprávnený konať za štát v už začatom exekučnom konaní). Nakoľko sa jedná o zmenu
účastníka konania zo zákona, nie je potrebné o tejto skutočnosti vydávať osobitné rozhodnutie.

Súdna exekútorka po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie doručila tunajšiemu súdu dňa 11.09.2015

podnet na zastavenie exekúcie proti povinnému z dôvodu premlčania a z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdna exekútorka si zároveň uplatnila trovy exekúcie v celkovej
sume 136,70 eur.

Oprávnený sa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.11.2015 vyjadril k podnetu súdnej
exekútorky tak, že súhlasia so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného.Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Základným materiálnym predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), nakoľko
len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. Z pripojeného exekučného titulu - rozhodnutia
Obvodného úradu P. č.k. XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, mal súd preukázané, že toto rozhodnutie sa
stalo právoplatným dňa 24.07.2009 a vykonateľným dňa 10.08.2009. Lehota stanovená pre výkon
rozhodnutia začína plynúť odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia. Svojím charakterom je to lehota
prekluzívna, na plynutie ktorej súd prihliada z úradnej povinnosti, súd prihliada na zánik práva ex offo,

aj keď to dlžník nenamietne. Po jej uplynutí stráca exekučný titul vlastnosť vykonateľnosti, teda nie
je možné na jeho základe ďalej vykonávať exekúciu. Výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do
3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti v zmysle § 71 ods. 3 Správneho
poriadku, v priebehu ktorej malo byť exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené, uplynula dňom
10.08.2009. Súd má preukázané, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo

po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia neúčinným.

Súd po preskúmaní exekučného spisu sp. zn. V.ošiel k záveru, že súdna exekútorka tak ako deklarovala
vosvojompodnetenazastavenieexekúciezodňa11.09.2015,majetkovépomerypovinnéhodostatočne
zisťovala a nemajetnosť povinného súdu preukázala. Zo spisu má súd preukázané, že súdna exekútorka

vyzývala povinného na vyhlásenie o majetku, že zisťovala majetkové pomery povinnému dopytmi
na živnostenský register, Mestský úrad P. a G., že opakované zisťovala platiteľa mzdy povinného a
taktiež opakovane zisťovala účty povinného, pričom lustráciami nebol zistený žiadny majetok povinného.
Súd bral zreteľ aj na vyjadrenie oprávneného, ktorý so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti
povinného súhlasil.

Vzhľadom k tomu, že boli naplnené zákonné znaky pre zastavenie exekúcie, nakoľko majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu z
a s t a v i l.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

V zmysle citovaného ustanovenia súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnej
exekútorke.

V zmysle § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie,

účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.

Súdnaexekútorkažiadalapriznaťtrovyexekúcievsúlades§14,§15a§22vyhláškyMSSRč.288/1995
Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)
a § 196 Exekučného poriadku.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto
zákona o daň z pridanej hodnoty.

Súdna exekútorka trovy exekúcie vyčíslila nasledovne:
1) v zmysle § 14 a § 15 vyhlášky žiadala súdna exekútorka priznať paušálnu odmenu za 27 úkonov
exekučnej činnosti vo výške 89,64 eur (27 x 3,32 eur), a to za úkony: žiadosť o udelenie poverenia 1
úkon, upovedomenie o začatí exekúcie 1 úkon, dožiadanie na zistenie majetkových pomerov povinného
3 úkony, dožiadanie na zistenie platiteľa mzdy povinného 13 úkonov, upovedomenie o spôsobe

vykonania exekúcie 2 úkony, príkaz na začatie exekúcie 2 úkony, exekučný príkaz 2 úkony, zisťovanie
účtov povinného 3 úkony. Súd nepriznal súdnej exekútorke paušálnu odmenu za 1 úkon doručenie
upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, za 1 úkon doručenie exekučného príkazu a za 1 úkon
doručenie príkazu na začatie exekúcie nakoľko podľa § 15 ods. 1 písm. b), d) a e) patrí exekútorovi
odmena len 3,32 eura, bez ohľadu na to koľko upovedomení o spôsobe exekúcie, exekučných príkazov

a príkazov na začatie exekúcie vydá a koľkým subjektom ich doručí. Ak by zákonodarca chcel, aby
za každý jednotlivý úkon patrila exekútorovi paušálna odmena, tak by toto vyjadril tak, ako v ďalších
písmenách § 15 ods. 1, napr. písm. g), h), i), j), preto súd priznal v tejto časti odmenu súdnej exekútorke
lenza1úkondoručenieupovedomeniaospôsobevykonaniaexekúcie,za1úkondoručenieexekučného
príkazu a za 1 úkon doručenie príkazu na začatie exekúcie. Súd tak priznal súdnej exekútorke paušálnu

odmenu za 24 úkonov exekučnej činnosti a to za úkony : žiadosť o udelenie poverenia 1 úkon,
upovedomenie o začatí exekúcie 1 úkon, dožiadanie na zistenie majetkových pomerov povinného 3
úkony, dožiadanie na zistenie platiteľa mzdy povinného 13 úkonov, upovedomenie o spôsobe vykonania
exekúcie1úkon,príkaznazačatieexekúcie1úkon,exekučnýpríkaz1úkon,zisťovanieúčtovpovinného
3 úkony v sume 79,68 eur.

2) v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadala súdna exekútorka priznať náhradu hotových výdavkov za
poštovné vo výške 17,25 eur, za elektronické lustrácie bánk vo výške 0,70 eur, za spisový obal vo
výške 0,60 eur, za obálky vo výške 1,60 eur (16 ks x 0,10 eur) a za kopírovanie a tlač vo výške 7
eur (70 ks x 0,10 eur). Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj

ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich
dôvodnostiaúčelnosti.Včastirozhodovaniasúduopriznanínáhradyhotovýchvýdavkovpodľa§22ods.
1 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané
v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti.
Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdnej exekútorky. Súd priznal súdnej exekútorke náhradu za

elektronickú lustráciu bánk vo výške 0,70 eur, nakoľko vynaloženie tohto výdavku bolo v spise súdnej
exekútorky preukázané. Súd priznal súdnej exekútorke náhradu za poštovné vo výške 7,25 eur, nakoľko
vynaloženie poštovného v tejto sume bolo v spise súdnej exekútorky riadne preukázané 6 pripojenými
doručenkami a nedoručenými zásielkami s podacou pečiatkou pošty. Súd nepriznal súdnej exekútorke
uplatnenú náhradu hotových výdavkov za spisový obal vo výške 0,60 eur, obálky vo výške 1,60 eur a

kopírovanie a tlač vo výške 7 eur, nakoľko vznik ako aj konkrétnu výšku takýchto výdavkov považuje
súd za nepreskúmateľné. V spise súdnej exekútorky sa síce nachádzali faktúry za nákup spisových
obalov, obálok, papiera a toneru, avšak ide o celkovú sumu, pričom podľa exekučného spisu nie je
možné rozpočítať túto sumu na dané exekučné konanie. Navyše súd poznamenáva, že všetky faktúryboli vystavené za nákup tovaru v roku 2015, pričom súd má zo spisu súdnej exekútorky preukázané,
že väčšina listín bola povydávaná pred týmito dátumami (keďže exekučné konanie začalo v roku 2010).
Teda ceny, za ktoré súdna exekútorka nakupovala spotrebný materiál v roku 2015 je pre dané exekučné

konanie bezpredmetné. Súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2 Cdo 301/2009 zo dňa 17.12.2009, ktoré vychádza z ustanovenia § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., v
zmysle ktorého výdavky na drobný kancelársky materiál sú súčasťou odmeny súdneho exekútora. Súd
tak priznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 7,95 eur.

3) súdnej exekútorke ako platcovi DPH patrí zvýšenie jej odmeny a náhrady hotových výdavkov o daň
z pridanej hodnoty. Súd súdnej exekútorke priznal daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % z odmeny a
náhrad v sume 17,53 eur.

Súdnazákladeuvedenéhopriznalsúdnejexekútorkenáhradutrovexekúcievcelkovejsume105,16eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach (§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2
O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej

lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).