Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 24, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/80/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200430
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4014200430.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu

JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD. v právnej veci žalobcu: H. I., nar. XX. XX. XXXX,
U.. I. XXX/XX, K., zastúpeného advokátskou kanceláriou AKMK, s.r.o., so sídlom Farská 30, Nitra, IČO:
36 859 061, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, so sídlom Piesková 32,
Nitra, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. apríla 2014 č. KRPZ-
NR-KDI-31/2014-SK, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný rozhodnutím zo dňa 16. 04. 2014 č. KRPZ-NR-KDI-31/2014-SK zamietol odvolanie žalobcu
a potvrdil rozhodnutie o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstvo
Policajného zboru v Nitre zo dňa 11. 02. 2014 č. ORPZ-NR-ODI2-20/2014-Pr, ktorým prvostupňový
správny orgán žalobcu uznal vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky podľa ust. § 22 ods. 1 písm. b/, g/ zákona SRN č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov potvrdil.

Žalobca sa žalobou zo dňa 06. 05. 2014 domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného
z dôvodu, že vyššie uvedenými rozhodnutiami správnych orgánov sa cítil byť poškodený na svojich
právach a právom chránených záujmoch vyplývajúcich zo správneho poriadku a Ústavy SR. Žalobca
mal za to, že uvedené závery žalovaného vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového
stavu, na základe čoho žalovaný nesprávne právne posúdil konanie žalobcu. S poukazom na § 64
ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z., žalobca uviedol, že správny orgán je v priestupkovom konaní primárne
povinný zistiť, či účastníkom skutkovej udalosti na cestnej premávke vznikla škoda a následne, či táto

škoda bola zapríčinená priamym konaním priestupcu, a nie inou okolnosťou. Žalovaný v tejto súvislosti
v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na listinné dokumenty, nachádzajúce sa v priestupkovom
spise, ktoré jednoznačne preukazujú, že žalobca svojím konaním zapričínil dopravnú nehodu, avšak
podľa názoru žalobcu, žalovaný ako keby účelovo opomenul pri posudzovaní skutku svedeckú výpoveď
V. Y. zo dňa 19. 12. 2013. Z tejto svedeckej výpovede vyplývalo, že na motorovom vozidle tov. zn.
BMW ev. č. K.-XXX A. nebolo vidieť žiadne poškodenie okrem toho, že v mieste stretu ako keby bol
prach utretý. Žalobca mal za to, že žalovaný, ani prvostupňový správny orgán nepreukázali v konaní

príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a konaním žalobcu. Zastával názor, že i v prípade, ak by
bola v skutkovom konaní preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody účastníkom skutkovej
udalosti a jeho konaním, žalovaný i prvostupňový správny orgán pochybil, keď posúdil jeho konanie
ako konanie, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda. Zdôraznil, že aj napriek svojej nevedomosti,že by spôsobil akúkoľvek škodu účastníkom skutkovej udalosti, splnil si všetky povinnosti, ktoré by
mu ako účastníkovi škodovej udalosti vyplývali zo zákona o cestnej premávke. Z jeho strany teda
nemohlo dôjsť k porušeniu § 66 ods. 6 posledná veta zákona č. 8/2009 Z. z., nakoľko postupoval bez

zbytočného odkladu s cieľom zistiť vlastníka motorového vozidla tov. zn. BMW ev. č. K. XXX A., ktorého
chcel upovedomiť o skutkovej udalosti, a to za účelom predísť akýmkoľvek možným problémom, ktoré
mohli nastať. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 08. 2011 sp.
zn. 10Sžd/1/2010 poznamenal, že zákon o cestnej premávke neustanovuje žiadnu priamu konkrétnu
lehotu na upovedomenie poškodeného o vzniknutej škode, a preto treba vždy vychádzať z konkrétnych

okolností prípadov a posudzovať ich vzhľadom na danú situáciu. Žalobca nesúhlasil s výškou uloženej
sankcie za porušenie pravidiel cestnej premávky. Namietal, že v priestupkovom konaní bola opakovane
porušovaná základná zásada správneho konania, zásada materiálnej pravdy, nakoľko práve z tohto
dôvodu bolo rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 21. 05. 2013 sp. zn. 11S/60/2012 už raz zrušené
rozhodnutie žalovaného zo dňa 06. 09. 2012 č. p. KRPZ-NR-KDI-SK-92/2012 a zároveň i prvostupňové
rozhodnutie zo dňa 10. 07. 2012 č. p. ORPZ-NR-ODI2-Pr-257/2012, ktoré predchádzalo rozhodnutiu

žalovaného. Zároveň si žalobca uplatnil trovy konania. Nezákonnosť a neústavnosť oboch správnych
rozhodnutí a ich postupov, ktoré vydaniam rozhodnutí predchádzali, odôvodnil tým, že rozhodnutie
správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu
bolo nedostatočné na posúdenie veci, rozhodnutie bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na

zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V závere žaloby požiadal súd o odklad vykonateľnosti žalobou
napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Žalovaný správny orgán žiadal žalobu zamietnuť. Bol toho názoru, že listinné dôkazy, nachádzajúce
sa v spisovom materiáli, boli zistené a získané zákonným spôsobom, prvostupňový správny orgán

Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre rozhodol vo veci
priestupkov, ktoré boli predmetom správneho konania v súlade so zákonom č. 372/1990 Zb. a zákonom
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, pričom pri rozhodovaní vychádzal
zo spoľahlivo zisteného stavu veci, správne posúdil dôkaznú situáciu, zhodnotil všetky dostupné
dôkazy, a tým dostatočne preukázal spáchanie priestupkov žalobcovi. Konštatoval, že v predmetnej veci

nebolo na mieste pristúpiť k aplikácii inštitútu škodovej udalosti, ale dopravnej nehody, a to z dôvodu,
že zo strany žalobcu neboli splnené podmienky účastníka škodovej udalosti, ktorými je podmienená
kvalifikácia skutku ako škodovej udalosti. K námietke žalobcu, ktorá svojím obsahom smeruje k tomu, že
na prvom stupni nebolo dostatočne preukázané, že práve konaním žalobcu, a teda v priamej súvislosti
s premávkou motorového vozidla, ktoré viedol žalobca, vznikla škoda na motorovom vozidle značky

BMW ev. č. K.-XXX A., žalovaný opätovne poukázal na skutočnosť, ktorej podstata spočíva v tom,
že súčasťou predloženého spisového materiálu nie je len doklad o škode na vozidle ev. č. K.-XXX
A., ktorý bol vystavený poisťovňou Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., oddelenie likvidácie poistných
udalostí v neživotnom poistení, z ktorého je zrejmé, že bolo pristúpené k poistnému plneniu, pričom
sa jedná o sumu 702,65 eur, ale aj odborné vyjadrenie č. 123/201 vypacované znalcom z odboru

doprava - cestná Ing. Josefom Veverkom. Z tohto odborného vyjadrenia jednoznačne vyplývalo, že
na vozidle ev. č. K.-XXX A. vznikla dopravnou nehodou škoda vo výške 773,- eur a na vozidle ev.
č. K.-XXX D. vznikla dopravnou nehodou škoda vo výške 513,- eur. Taktiež zapríčinenie predmetnej
dopravnej nehody žalobcom potvrdzuje aj výpoveď priameho svedka V. Y., ktorý vo svojej výpovedi
zo dňa 27. 02. 2012 uviedol, že “ako vozidlo nabúralo, vodič vozidla vo vozidle ostal ako oplašený

z toho, čo urobil, ale namiesto toho, aby zotrval na mieste, zaradil jednotku a odfrčal preč smerom
na X. ulicu. Hneď na to skočil na vozovku, aby si pozrel číslo vozidla. Išlo o OMV Citroen Xsara
s ev. č. K.-XXX D..” V súvislosti so spochybňovaním záverov vyplývajúcich z odborného vyjadrenia
č. 122/2013, vypracovaného znalcom z odboru doprava - cestná Ing. Josefom Veverkom, ktoré sa
týkajú vyčíslenia škody na vozidlách zúčastnených pri dopravnej nehode, žalovaný mal za to, že

súčasťou uvedeného odborného vyjadrenia je fotodokumentácia, ktorá je oproti fotodokumentácii
nachádzajúcej sa v spisovom materiály, vyhotovená vo farebnom prevedení a kde sú voľným okom
viditeľné poškodenia oboch vozidiel zúčastnených na dopravnej nehode. Znalec v časti odborného
vyjadrenia (2.1.3 Poškodenie vozidiel) k fotografiám každého zo zúčastnených vozidiel uviedol, ktorá
časť vozidla bola poškodená. Znalec pri tejto časti uviedol, že pri stanovení spôsobu a rozsahu

poškodenia vozidiel a následne spôsobu ich opravy vychádzal z ich fotodokumentácie vyhotovenej na
mieste dopravnej nehody pracovníkom OR PZ ODI Nitra, k čomu je dôležité uviesť, že vozidlá, resp. ich
poškodené časti boli nasnímané fotografickým zariadením, ktoré zaznamenáva snímky v elektronickej
podobe. V elektronickej podobe sa tento materiál aj archivuje, pričom v elektronickej podobe je možnéuvedené snímky na príslušnom zariadení zobraziť aj v detailnejšom rozlíšení, za účelom zamerania sa
na obsahové detaily, ktoré zo snímky vyplývajú. Poznamenal, že znalec zapísaný v zozname znalcov
a tlmočníkov na Ministerstve spravodlivosti SR, teda aj znalec Ing. Josef Veverka je osoba, ktorá

má osobitné odborné znalosti alebo skúsenosti z daného odvetvia, ktoré iná osoba nemá, a preto
môže odborne posudzovať skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci. K námietke žalobcu, ktorou
poukazovalnato,ževkonaníprvostupňovýsprávnyorgánneprihliadolnajehonámietku,ktoráspočívala
v konfrontácii jeho osoby a svedka Y., žalovaný uviedol, že uvedená námietka bola zamietnutá, nakoľko
sa svojou povahou javila ako irelevantná, pretože žalovaný nemal dôvod pochybovať o dôveryhodnosti

výpovede svedka Y., ktorý subjektívne opísal priebeh skutku tak, ako ho vnímal svojimi zmyslami. V
súvislosti s určenou výškou sankcie žalovaný konštatoval, že určenie výšky sankcie v rámci určeného
rozpätia bolo výsledkom správneho uváženia. Nestotožnil sa s námietkou, v ktorej žalobca poukázal
na ust. § 20 zákona č. 372/1990 Zb., na základe ktorého v predmetnej veci zaniká zodpovednosť
za priestupok, nakoľko od jeho spáchania uplynuli dva roky, a to z dôvodu, že z ust. § 246d zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že ak osobitný zákon upravujúci priestupky,

kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon
rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tejto časti neplynú (správne súdnictvo Žalovaný súhlasil
s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania.

Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou

napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. 04. 2014, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho
vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP), na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná, preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom
hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Z predloženého spisového materiálu žalovaného, ktorého súčasťou je i spis prvostupňového správneho
orgánu, súd zistil, že podľa záznamu dopravnej nehody zo dňa 29. 01. 2012, spísaného
o 0:58 hodine došlo na V. ulici v K. k dopravnej nehode, a to tak, že neznámy vodič jazdiaci na
neznámom vozidle po tejto ulici sa pri úkone cúvania z parkovacieho miesta plne nevenoval vedeniu
vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, následkom čoho narazil do za sebou zaparkovaného

motorového vozidla K.- XXX A. a túto udalosť nahlásila majiteľka vozidla P.. Vodič z miesta dopravnej
nehody odišiel a až následným šetrením bolo zistené, že sa jednalo o vozidlo K.-XXX D., ktoré
viedol vodič I.. Ako príčina dopranej nehody je uvedené porušenie povinnosti vodiča, nevenovanie
sa plne vedeniu vozidla a nesledovanie situácie v cestnej premávke, porušenie povinností účastníka
dopravnej nehody alebo škodovej udalosti, neurobenie opatrenia na mieste dopravnej nehody, aby

nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky na mieste dopravnej nehody. V zápisnici o obhliadke
miesta dopravnej nehody zo dňa 29. 01. 2012 je opísaná dopravná situácia na mieste nehody,
postavenie vozidla K.-XXX A. pričom miesto dopravnej nehody bolo fotograficky zadokumentované a
bol vyhotovený i náčrtok miesta dopravnej nehody a plán dopravnej nehody. Podľa záznamu o podaní
vysvetlenia zo dňa 28. 01. 2012 Ing. U. P. uviedla, že s vozidlom K.-XXX A. zaparkovala na V.

ulici v K. pred domom č. XX a asi okolo 18:45 hodine ju V. Y. informoval o poškodení jej vozidla vodičom
vozidla s evidenčným číslom K.-XXX D., ktorý z miesta ušiel. Následne bola svoje vozidlo skontrolovať a
zistila, že má poškodenú pravú časť predného nárazníka a škoda bola predbežne vyčíslená na 780,- eur.
Udalosť oznámila polícii, ktorá vodiča vypátrala a priviedla na miesto, pričom následne si vymenili údaje.
Vodič H. I. podal v predmetnej veci vysvetlenie dňa 20. 02. 2012 a uviedol, že dňa 28. 01. 2012 okolo

18:45 hodine došlo k udalosti na V. ulici, pričom on viedol motorové vozidlo Citroen Xsara s evidenčným
číslom K.XXX D. tak, že chcel cúvaním zaparkovať na voľné parkovacie miesto a pravou zadnou časťou
svojho vozidla nacúvol do pravej prednej časti iného vozidla, vyšiel z vozidla a fakticky kontroloval druhé
vozidlo, u ktorého nevidel poškodenie. Miesto, kde sa oprel so svojím vozidlom, aj pretrel, či nedošlo
k poškodeniu, ale žiadne viditeľné znaky poškodenia nevidel. Na mieste zotrval, ale nikto sa k vozidlu

neprihlásil a keďže nevidel žiadne poškodenie a nedošlo ani k zraneniu osôb, odišiel domov. O udalosti
informoval otca, ktorý mu povedal, že pre prípad poškodenia vozidla mohol nechať lístok so svojimi
iniciálami za stieračom druhého vozidla. Keď sa chceli spolu vrátiť na miesto udalosti, pri odchode ich
ohlásila polícia, že chcú skontrolovať vozidlo a on následne uviedol, čo sa stalo. Po vysvetlení sa vrátilna miesto udalosti a urobili sa všetky potrebné úkony. H. I., nar. XX. XX. XXXX (matka žalobcu) podala v
predmetnej veci vysvetlenie dňa 20. 02. 2012 a uviedla, že je majiteľkou osobného motorového vozidla
Citroen Xsara, K.-XXX D., ktoré mal dňa 28. 01. 2012 v užívaní jej syn (žalobca) s plným jej vedomím

a súhlasom. Ďalej uviedla, že priamo k udalosti dopravnej nehody nevie nič. Poškodený bol zadný
nárazník a škoda na vozidle nebola vyčíslená. Udalosť bola nahlásená na poisťovni a škodu si nebude
nárokovať. Vysvetlenie v predmetnej veci podal dňa 27. 02. 2012 i V. Y., ktorý uviedol, že dňa 28. 01.
2012 okolo 18:45 hodine spozoroval rýchlo cúvajúce vozidlo, ktoré zadnou časťou narazilo do prednej
časti odparkovaného vozidla K.-XXX A., ale jeho vodič odišiel preč. On si však pozrel číslo a značku

vozidla, pričom sa jednalo o vozidlo Citroen Xsara K. XXXD.. Majiteľa odparkovaného vozidla poznal
a oznámil mu, čo sa stalo.

Súčasťou administratívneho spisu je aj oznámenie Allianz-Slovenskej poisťovne, a.s. zo dňa 10. 02.
2012, ktorým poisťovňa oznámila Ing. P., že škodu na jej vozidle likvidovali podľa doložených dokladov
za opravu v zmysle ustanovení príslušných Všeobecných poistných podmienok a zmluvných dojednaní,

pričom poistné plnenie predstavovalo sumu 702,65 eur. V predloženom spise sa nachádza i odborné
vyjadrenie znalca Ing. Josefa Veverku č. 123/2013 zo dňa 10. 10. 2013, v ktorom vyčíslil výšku škody na
vozidlách zúčastnených na dopravnej nehode tak, že výška škody na osobnom motorovom vozidle zn.
BMWev.č.K.XXXA.predstavujesumu773,-euranaosobnommotorovomvozidlezn.CitroenXsaraev.
č. K.-XXX D. predstavuje sumu 513,- eur. Zo záznamov zo dňa 20. 09. 2013, 27. 09. 2013 a 19. 12. 2013

vyplýva, že Ing. U. P. (majiteľka osobného motorového vozidla BMW ev. č. K.-XXX A.), žalobca, H. I.
(otec žalobcu), nar. XX. XX. XXXX a H. I. (matka žalobcu), nar. XX. XX. XXXX a V. Y., nar. XX. XX. XXXX
(svedok) podali vysvetlenie podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. v predmetnej veci. O výsledku
objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b/, g/
zákona č. 372/1990 Zb. bola dňa 07. 01. 2014 spísaná správa, v ktorej bol opísaný priebeh dopravnej

nehody, ku ktorej došlo tak, že vodič I. jazdiaci na vozidle K.-XXX D. sa plne nevenoval vedeniu vozidla
a nesledoval cestnú premávku pri úkone cúvania, následkom čoho došlo k zrážke s odparkovaným
vozidlom K.-XXX A., pričom po náraze z miesta nehody odišiel. Na prejednanie dopravného priestupku
žalobcu správny orgán prvého stupňa predvolal na deň 11. 02. 2014 o 9,00 h žalobcu. Zo zápisnice
z ústneho pojednávania zo dňa 11. 02. 2014 je zrejmé, že žalobcovi bolo oznámené, že je obvinený

zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b/, g/ zákona č. 372/1990 Zb. a bol mu oznámený
i spôsob, akým sa mal priestupku dopustiť. Následne správny orgán prvého stupňa vydal dňa 11. 02.
2014 rozhodnutie o priestupku č. ORPZ-NR-ODI2-20/2014-Pr, v ktorom žalobcu uznal za vinného zo
spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b/, g/ zákona č. 372/1990 Zb. a podľa § 22 ods. 2 písm.
a/, c/ zákona č. 372/1990 Zb. mu uložil sankciu, a to pokutu v sume 350,- eur a zákaz činnosti viesť

motorové vozidlá na dobu 25 mesiacov. Na základe odvolania podaného žalobcom vo veci rozhodoval
žalovaný, ktorý rozhodnutím zo dňa 16. 04. 2014 podané odvolanie zamietol a rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa zo dňa 11. 02. 2014 č. ORPZ-NR-ODI2-20/2014-Pr potvrdil.

Podľa § 3 cit. zákona, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne

neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

Podľa § 12 ods. 1, 2 cit. zákona, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť
priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný,
na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten

istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.
Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa
ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak
ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov.

Podľa § 22 ods. 1 cit. zákona, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí
ten, kto
b/ ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal
sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred
jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej

nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo
privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,
g/ poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého
dôsledku vznikne dopravná nehoda.Podľa § 22 ods. 2 cit. zákona, za priestupok podľa odseku 1 <..
a/písm.a/ažc/sauložípokutaod300eurdo1300eurazákazčinnostiodjednéhorokudopiatichrokov,

c/ písm. e/, g/ až i/ možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov.

Podľa § 22 ods. 2, 3 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
vodič nesmie pri cúvaní ohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky.
Ak to vyžadujú okolnosti, najmä nedostatočný rozhľad, vodič je povinný zaistiť bezpečné otáčanie alebo

cúvanie pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby.

Podľa 64 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za
dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak
a/ nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6,
b/ je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol

podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo,
c/ sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.

Podľa § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/, h/ cit. zákona, účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú
nehodu policajtovi, zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto

bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, zdržať sa
konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel, preukázať
svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka dopravnej nehody.

Podľa § 137 ods. 2 písm. c/ cit. zákona, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom

je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda alebo
nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.

Úlohou súdu v danej veci bolo posúdiť zákonnosť postupu a rozhodnutia oboch správnych orgánov, ako
i správnosť záverov pri prejednávaní dopravného priestupku a pri ukladaní sankcie v zmysle zákona o

priestupkoch.

V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde
nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teda za osobitnú
náležitosť žaloby je potrebné považovať konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach

nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z
právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie
práva.

Pri preskúmavaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu sa súd

obmedzil len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal a ktoré samotný
žalobcavžalobespochybňuje,súrelevantné,najmäkvôliprameňu,zktoréhovychádzajú,alebočineboli
porušenéniektoréprocesnézásadysprávnehokonaniaaďalejskúmal,čivykonanédôkazylogickyrobia
možný skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu
bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, a preto skúmal, či správny orgán aplikoval na predmetnú

právnu vec príslušný právny predpis a dospel k záveru, že oba správne orgány sa dôsledne riadili
procesnými zásadami upravenými vo všeobecne záväznom právnom predpise (§ 3 ods. 4, § 32
ods. 1, § 34 ods. 3 zákon č. 71/1967 Zb. o Správnom poriadku, v znení neskorších predpisov), na ktorý
zákon o priestupkoch (§ 51) odkazuje a či si zadovážili podklady pre rozhodnutie zákonným spôsobom.

V danej veci súd je toho názoru, že žalobou napadnuté rozhodnutie má všetky formálne i obsahové
náležitosti rozhodnutia v zmysle § 46, § 47 a nasl. Správneho poriadku, na ktorý predpis odkazuje zák.
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (§ 51), preto neobstojí námietka žalobcu, že rozhodnutie žalovaného
je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Podľa názoru súdu rozhodnutie
žalovaného je logicky vyhodnotené a riadne hmotnoprávne posúdené.

Z obsahu spisu žalovaného vyplýva, z akých dôkazných prostriedkov správny orgán pri rozhodovaní
o vine a treste žalobcu vychádzal, nakoľko riadne zistil skutkový stav a riadne vyhodnotil dokazovanie
v zmysle ust. § 32 a nasl. Správneho poriadku, ktoré vyústilo do zisteného skutkového stavu aopísaní skutku, ktorého sa dopustil žalobca. Tento skutok prvostupňový správny orgán v súlade so
zákonom o priestupkoch a Správnym poriadkom sformuloval do výrokovej časti rozhodnutia. Zákon č.
372/1990 Zb. o priestupkoch upravuje špeciálne len náležitosti výroku rozhodnutia o priestupku (§ 77)

a ďalšie náležitosti rozhodnutia sú upravené v Správnom poriadku (odôvodnenie rozhodnutia, poučenie
a vyhodnotenie dôkazných prostriedkov). V preskúmavanej veci skutkový stav nie je sporný, spornou
zostala iba otázka, či ide o dopravnú nehodu alebo o škodnú udalosť.

Konaním žalobcu, ktorý dňa 28. 01. 2012 v čase o 18,45 h viedol osobne motorové vozidlo zn. Citroen

Xsara ev. č. K.-XXX D. v obci K. po V. ulici, kde pred domom č. XX sa dostatočne nevenoval vedeniu
vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke a nezabezpečil si úkon cúvania pomocou spôsobilej a
náležite poučenej osoby, následkom čoho narazil do odstaveného motorového vozidla tov. zn. BMW ev.
č. K.-XXX A. ktoré na uvedenom mieste odstavila majiteľka Ing. U. P., bola naplnená skutková podstata
priestupku dopravnej nehody. Žalobca do záznamu o podaní vysvetlenia podľa priestupkového zákona
spísaný dňa 27. 09. 2012 sám uviedol: „že v čase, ako cúval, ucítil, ako keby oprel vozidlo pravou zadnou

časťou o prednú časť zaparkovaného vozidla, kedy zastal s vozidlom, ktoré riadil, prešiel dopredu vľavo
ku krajnici k chodníku a pozrel sa na druhé vozidlo, pričom vyšiel z vozidla a fyzicky skontroloval druhé
vozidlo, kde nevidel žiadne poškodenie“. Žalobca teda nepoprel náraz vozidlom, ktoré riadil zn. Citroen
Xsara do odstaveného vozidla BMW ev. č. K.-XXX A., ktoré patrilo Ing. U. P.. Ďalej nepoprel, že z
miesta nárazu odišiel bez toho, aby zanechal kontakt na svoju osobu alebo osobné údaje pre majiteľa

odstaveného motorového vozidla. Toto chcel vykonať až po tom, ako sa poradil so svojím otcom a chcel
sa vrátiť na miesto činu, avšak jednoznačne porušil povinnosti vodiča a svoje konanie neohlásil polícii
po tom, ako zistil, že vodič alebo majiteľ odstaveného motorového vozidla sa v blízkosti tohto vozidla
nenachádza. K tejto výpovedi žalobcu však súd považuje za potrebné uviesť, že nekorešponduje so
svedkom V. Y., ktorý celú udalosť videl a opísal do záznamu o podaní vysvetlenia na polícii dňa 19.

02. 2013, ktorý jednoznačne uviedol, že v uvedený deň a v inkriminovanú hodinu dňa 28. 01. 2012
išiel zo svojho vchodu č. XX na ulici V. v K. po chodníku, krížom cez cestu a keď bol pri vchode č.
XX na predmetnej ulici, uvidel vozidlo, ktoré začalo cúvať a svojou zadnou časťou narazilo do pravej
prednej časti zaparkovaného BMW oproti vchodu XX na ulici V.. Vodič pravdepodobne chcel nacúvať
na voľné parkovné miesto, avšak narazil do odstaveného zaparkovaného BMW, ako uviedol a z miesta

odišiel. Svedok opisuje celú situáciu, avšak uviedol, že vodič (žalobca) zo svojho motorového vozidla
ani nevyšiel po náraze, zaradil jednotku a odišiel. Celá udalosť prebiehala približne v 15-tich sekundách
a on stál vo vzdialenosti asi 5 metrov od tejto udalosti. Majiteľa poškodeného vozidla pozná, preto mu
išiel hneď zazvoniť a oznámiť túto udalosť. Súd nemá pochybnosť o tejto svedeckej výpovedi a žalovaný
správny orgán sa vyporiadal náležite s námietkou žalobcu vo vzťahu k tomuto svedkovi a navrhovaná

konfrontácia zo strany žalobcu by bola nehospodárna a nadbytočná.

Pokiaľ ide o konanie žalobcu, i súd dospel k záveru, že žalobca si nesplnil svoje povinnosti vodiča
ako účastníka dopravnej nehody, ktoré pre neho vyplývajú z ust. § 66 zák. č. 8/2009 Z. z., keďže
dopravnúnehoduneoznámil,neposkytolmusvojeosobnéúdaje(bydlisko,číslozákonnejpoistkyapod).

Konaním žalobcu došlo k porušeniu záujmu verejnosti tým, že žalobca konal v rozpore so zákonom.
Miera porušenia záujmu spoločnosti v danom prípade je zároveň vyjadrená i ust. § 137 ods. 2 písm. c/
zákona o cestnej premávke, kde je jasne formulované porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého
dôsledku vznikne dopravná nehoda alebo nesplnenie si povinnosti účastníka dopravnej nehody alebo
škodnej udalosti. Všetky tieto porušenia sa považujú za porušenia pravidiel cestnej premávky závažným

spôsobom. V konaní žalobcu išlo o nedbanlivostné konanie pri úkone cúvania, ktoré nezvládol, hoci pri
takomto konaní vodič (páchateľ priestupku) musí vedieť, že môže spôsobiť následok a nezabezpečil si
k úkonu cúvania náležite poučenú osobu, aby tento úkon zvládol bez ohrozenia života a poškodenia
majetku iného.

Na mieste nezotrval, nehodu neohlásil a z miesta odišiel na neznáme miesto. Neobstojí preto tvrdenie
žalobcu, že v danom prípade sa nedopustil dopravnej nehody, ale došlo ku škodnej udalosti, pretože
pri gramatickom výklade ust. § 66 nie je sporné, že o škodnú udalosť by išlo vtedy, ak by si žalobca
splnil svoje povinnosti účastníka dopravnej nehody, túto ohlásil polícii alebo s vodičom poškodeného
motorového vozidla sa chcel dohodnúť na odstránení následkov jeho konania. Žalobca však svojím

konaním si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke, a preto správny
orgán postupoval v súlade so zákonom, keď konanie žalobcu vyhodnotil ako dopravnú nehodu v zmysle
§ 64 ods. 2 zákona o cestnej premávke, podľa ktorého za dopravnú nehodu sa považuje aj škodnáudalosť podľa ods. 3 citovaného zákona, ak si žalobca ako účastník dopravnej nehody nesplní niektorú
z povinností podľa § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke.

Žalovaný, ako i prvostupňový správny orgán sa dôsledne riadili procesnými zásadami, ktoré sú
obsiahnuté v Správnom poriadku (§ 3 ods. 4, § 32 ods. 1 a § 34 ods. 3), zadovážili si podklady
pre rozhodnutie zákonným spôsobom a žalovaný, ako i prvostupňový správny orgán mali dostatok
podkladov pre vydanie rozhodnutia, ktorým žalobca bol v súlade so zákonom uznaný za vinného z
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b/, písm. g/ zákona

o priestupkoch, a preto v súlade so zákonom bolo jeho konanie kvalifikované ako porušenie § 22 ods.
3, § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/ v spojení s § 137 ods. 2 písm. c/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.
Pokiaľ ide o uloženú sankciu, túto žalovaný i prvostupňový správny orgán vyhodnotili v súlade s ust.
§ 12 zákona o priestupkoch, riadne zdôvodnili, a preto žalobca rozhodnutím nemôže byť ukrátený na
svojich právach v zmysle § 247 ods. 1 OSP.

V preskúmavanej veci tunajší krajský súd už konal a vo veci vydal rozsudok dňa 21. 05. 2013 č. k.
11S/90/2012-50 tak, ako uvádza žalobca vzhľadom na ustálenú prax Najvyššieho súdu SR a poukázal
i na konkrétny rozsudok tohto súdu sp. zn. 10Sžd/20/2012, keďže zo spisového materiálu nevyplývali
podklady o výške škody na poškodenom motorovom vozidle. Zo spisového materiálu žalovaného
jednoznačne vyplýva, že správny orgán vytknuté nedostatky odstránil, zabezpečil podklady i v tomto

smere do spisu, a to odborné vyjadrenie č. 123/2013, vypracované znalcom z odboru doprava - cestná
Ing. Josefom Veverkom. Ide o znalca, ktorý je zapísaný v zozname znalcov MS SR a jednoznačne
podľa názoru súdu, mal dostatok podkladov na podanie odborného vyjadrenia, pokiaľ ide o výšku
škody spôsobenú dopravnou nehodou na odstavenom motorovom vozidle, do ktorého žalobca narazil.
Naviac samotná poškodená preukázala výšku škody dokladom vystaveným poisťovňou oddelenia

likvidácie poistných udalostí a vyplatení tejto poistnej udalosti poškodenej v sume 702,65 eur. Súd nemá
pochybnosti o týchto dôkazoch s poukazom na uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, pokiaľ ide
o naplnenie skutkovej podstaty priestupku podľa § 64 v spojení s § 66 zákona o cestnej premávke, čo
do výšky škodnej udalosti.

Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalobcu o zániku zodpovednosti za priestupok vzhľadom na dĺžku konania,
súd dospel k záveru, že je tiež neopodstatnená z dôvodu, že dopravnej nehode došlo dňa 28. 01. 2012.
Prvý krát sa žalobca obrátil na tunajší súd o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného
podaním žaloby dňa 12. 10. 2012. Išlo o lehotu 8 mesiacov a 14 dní odo dňa, kedy sa skutok stal. Prvý
krát tunajší krajský súd rozhodol rozsudkom 21. 05. 2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný spisový materiál prevzal 15. 07. 2013. Podľa § 246d OSP lehota pre zánik zodpovednosti
neplynie, a preto počas súdneho konania bola lehota na prejednanie priestupku prerušená v dĺžke 9
mesiacov a 3 dni. Žalovaný - ODI PZ Nitra vo veci druhý krát rozhodol rozhodnutím zo dňa 11. 02.
2014, teda po 8 mesiacoch a v rámci dvojročnej lehoty na prejednanie priestupku v zmysle zákona o
priestupkoch.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd je toho názoru, že správne orgány dospeli k právnemu záveru v súlade
so zákonom. Žalovaný správny orgán sa v rozhodnutí o odvolaní vyporiadal so všetkými námietkami
žalobcu. Nezistil také vady konania, na ktoré by podľa § 250i ods. 3 OSP musel prihliadnuť, preto žalobu
podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej

republiky v Bratislave, do 15-tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného
súdu, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľdomáha (§ 205 ods. 1 OSP).