Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/291/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815209038
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7815209038.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu Dopravný podnik

mesta Košice, akciová spoločnosť, so sídlom Košice, Bardejovská 6, IČO: 31 701 914, práv. zast.
JUDr. Peter Frajt, advokát, s. r. o., so sídlom Košice, Garbiarska 5, IČO: 47 240 369, proti žalovanému
I. T., V.. XX.XX.XXXX, Y. P. Q. B. XXX, v konaní zastúpený ustanovenou opatrovníčkou, R.. D. Y.,
zamestnankyňou Okresného súdu Rožňava, o zaplatenie 60,60 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 60,60 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 60,60 Eur od 20.09.2014 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 76,48 Eur, v lehote do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 60,60 Eur, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej istiny od 20.09.2014 do zaplatenia, poštovného a náhrady
trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.09.2014, pri kontrole cestovných lístkov v autobuse, sa žalovaný na
výzvu kontrolóra nepreukázal platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom.

Žalobcovi v súlade s ust. § 8 Zákona č. 514/2009 Z. z. a § 12, § 14 Zákona č. 56/2012 Z. z. vznikol nárok
na zaplatenie cestovného vo výške 0,60 Eur a sankčnej úhrady /prirážky/ pri nepreukázaní sa platným
cestovným lístkom vo výške 60,- Eur. Spolu uplatnený nárok predstavuje sumu 60,60 Eur. Žalovaný
napriek písomnej upomienke dodnes uvedenú sumu neuhradil.

Keďže sa miesto pobytu žalovaného nepodarilo zistiť, súd mu ustanovil opatrovníčku podľa ust. § 29
ods. 2,6 O.s.p., uznesením č. k. 12C/291/2015-30 zo dňa 17.06.2016.

Opatrovníčka žalovaného nenavrhla doplnenie dokazovania, z toho dôvodu súd v danom prípade
postupoval v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednáva, na základe listinných dôkazov predložených žalobcom,
v súlade s ust. §115a O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávania v drobných sporoch.

Podľa ust. § 156 ods. 1 O. s. p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu
alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a
poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v
lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Zpripojenýchlistinnýchdôkazov,zHláseniaoporušenítarifnýchaprepravnýchpodmienok číslo110611
zo dňa 19.09.2014 súd zistil, že bola vykonaná kontrola v uvedený deň o 11.30 hod., na linke č. 6, číslo
voza 391, v úseku zastávok T.. Y. - P., T. X.. Pri kontrole sa žalovaný nepreukázal platným cestovným
lístkom. Súčasťou hlásenia boli i osobné údaje o žalovanom, s číslom jeho občianskeho preukazu.

Písomnou výzvou k úhrade pohľadávky zo dňa 07.10.2014 žalobca požiadal žalovaného o úhradu
cestovného a ostatných nákladov v sume 62,30 Eur. Výzva obsahovala aj údaje akým spôsobom je
možné dlžnú sumu uhradiť. Žalovaný bol poučený o následkoch nezaplatenia dlžnej sumy a o možnosti
uplatnenia nároku na súde, čo môže znamenať zvýšenie nákladov konania.

Podľa ust. § 12 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z.z. zákona o cestnej doprave, dopravca je pred začatím
prepravy a počas nej oprávnený prostredníctvom vodiča alebo iného člena osádky autobusu, revízora
alebo zamestnanca povereného organizáciou prepravy (ďalej len „dispečer“) dávať pokyny a príkazy
cestujúcim na účel zaistenia ich bezpečnosti alebo bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorí sú
povinní ich uposlúchnuť.

Podľaodseku2písm.b/uvedenéhoustanovenia,vodič,inýčlenosádkyautobusuarevízorsúoprávnení
a) vylúčiť z prepravy cestujúceho, ktorý napriek upozorneniu neuposlúchne pokyn alebo príkaz podľa
odseku 1, poruší povinnosť podľa prepravného poriadku, neoprávnene sa zdržiava v autobuse, svojím
správaním ohrozuje bezpečnosť prepravy, narúša pokojnú a pohodlnú jazdu autobusu, znečistí autobus
alebo obťažuje cestujúcich, ako aj osobu nespôsobilú na prepravu podľa prepravného poriadku,

b) uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, povinnosť zaplatiť cestovné a
sankčnú úhradu, alebo preukázať svoju totožnosť a poskytnúť údaje potrebné na vymáhanie cestovného
a sankčnej úhrady podľa § 14 ods. 2.

Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. d/ uvedeného zákona, cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu

vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo
bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky
autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť
cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie

cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu,
číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné
údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.

Podľa ust. § 16 ods. 4 uvedeného zákona, cestujúci je povinný

a) mať platný cestovný lístok pri nastupovaní do autobusu, ak ho vydala výdajňa cestovných lístkov
mimo autobusu alebo ak ide o cestovný lístok vo forme aktivovaného elektronického média,
b) kúpiť si cestovný lístok bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak cestovný lístok vydáva vodič
alebo iný člen osádky autobusu,
c) označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení autobusu bezprostredne po nastúpení do

autobusu, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho označením.

Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, cestujúci je povinný mať cestovný lístok pri sebe po celý čas
prepravy a bezprostredne pri vystupovaní z autobusu a na výzvu sa ním preukázať osádke autobusu,
revízorovi alebo osobe poverenej výkonom odborného dozoru.

Podľa ust. § 17 ods. 2 uvedeného zákona, sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným
lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.

Hodnota cestovného lístka je v súlade s platným prepravným poriadkom a s Tarifou DPMK, a. s., pre

Mesto Košice, (zistené z internetovej stránky Dopravného podniku mesta Košice), z ktorého vyplýva, že
základné cestovné - papierový lístok - osôb na denných spojoch do 30 minút je 0,60 Eur. Z toho teda
vyplynulo, že v súlade s ust. § 17 ods. 2 citovaného zákona, úhrada pri nepreukázaní sa cestovnýmlístkom v mestskej hromadnej doprave tvorí najviac stonásobok základného cestovného, v danom
prípade sumu 60,- Eur.

Z dokazovania je zrejmé, že v čase vykonávanej kontroly, dňa 19.09.2014, sa žalovaný nepreukázal
platným cestovným lístkom, na mieste nezaplatil úhradu, čo vyplývalo zo spísaného hlásenia a
preukázania osobných údajov žalovaného, pre účely ďalšieho vymáhania cestovného.

Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože žalovaný

porušil povinnosti cestujúceho tým, že sa v čase vykonania kontroly nepreukázal platným cestovným
lístkom, čo bolo jeho povinnosťou v zmysle vyššie citovaných ustanovení Zákona o cestnej doprave.
Žalovaný kontrolu uznal, o čom svedčí aj to, že poskytol osobné údaje uvedené v Hlásení o porušení
tarifných a prepravných podmienok. Výška uplatňovanej úhrady je v súlade s platnými právnymi
predpismi, tak ako to vyplýva z vyššie uvedených ustanovení citovaného zákona a spolu predstavuje
sumu 60,60 Eur. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel.

Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 20/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., v znení Nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z., výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Úrok z omeškania súd priznal v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s použitím ust. §
3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 20/2013 Z.z. K omeškaniu došlo prvého dňa po vykonaní
kontroly, tzn. dňom 20.09.2014. Úrok z omeškania k uvedenému dňu predstavoval výšku 5,05 % ročne,
pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k uvedenému dňu predstavovala 0,05 %

a táto sadzba bola zvýšená o 5 percentuálnych bodov, v zmysle ust. § 3 vyššie uvedeného nariadenia
vlády.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal náhradu účelne
vynaložených trov úspešnému žalobcovi.

Žalobca si uplatnil náhradu trov, a to náhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a trovy
právneho zastúpenia za dva úkony, pričom hodnotu úkonu vyčíslil vo výške 16,60 Eur a režijný paušál
vo výške 8,39 Eur.

Súd priznal žalobcovi vyčíslenú náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci
(prevzatie zastúpenia a podanie žaloby na súd), spolu v hodnote 33,20 Eur, podľa ust. § 10 ods. 1
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Režijný paušál, za úkony v roku 2015, kedy boli vykonané, predstavuje výšku
8,39 Eur. Spolu za dva úkony vo výške 16,78 Eur. Keďže právny zástupca žalobcu preukázal, že je
platiteľom dane z pridanej hodnoty, 20 % DPH zo sumy 49,98 Eur predstavuje 10,- Eur. Spolu trovy

právneho zastúpenia predstavovali sumu 59,98 Eur.

Súd priznal žalobcovi celkovú náhradu trov konania vrátane zaplateného súdneho poplatku vo výške
76,48 Eur. Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p., žalovaný je povinný zaplatiť trovy konania na účet právneho
zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.