Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Soňa Zmeková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/820/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112242624
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4112242624.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: X.. C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, R. H., zastúpeného
Advokátskou kanceláriou STOKLASA & STOKLASOVÁ, s.r.o., Nitra, Farská 25, proti žalovanému:
Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31383408, o zaplatenie sumy 2.230,44 eura
s príslu-šenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 9C/401/2012-359 zo
dňa 09.06.2015, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o zamietnutí zvyšku žaloby z r u š
u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 9% úrok z
omeškania zo sumy 1.068,56 eura od 24.07.2012 do 15.01.2014 a 8,75% úrok z omeškania zo sumy
500,44 eura od 17.01.2014 do 18.06.2014. Ďalším výrokom žalobu vo zvyšku zamietol. S odkazom
na ustanovenie § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) rozhodol, že o trovách
konania a trovách štátu bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o
zaplatenie súm 568,12 eura a 500,44 eura zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby v súlade s ustanovením
§ 96 ods. 1,3 OSP. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa 07.12.2012
domáhal zaplatenia sumy 2.798,56 eura, ktorá pozostáva zo sumy 1.068,56 eura ako rozdielu medzi
poskytnutým plnením a sumou, za ktorú možno vozidlo opraviť, a sumy 1.730 eura z titulu nákladov
za požičanie vozidla od 08.06.2012 do 30.11.2012, ktorá bola vyčíslená za požičovné 10 eur denne.
Konštatoval, že žalobca je vlastníkom osobného motorového vozidla zn. I. I. s evidenčným číslom R rok
výroby 2007. Dňa 22.05.2012 došlo k dopravnej nehode s poškodením vozidla žalobcu poistenkyňou
žalovaného C. D.. Oznámenie o poistnej udalosti bolo spísané dňa 25.05.2012 a v júli 2012 žalovaný
zaslal žalobcovi oznámenie o poistnom plnení s tým, že skutočná škoda je 3.264,34 eura, ku ktorej
dospel po odpočítaní hodnoty zvyškov v sume 1.815,66 eura a všeobecnej hodnoty vozidla v sume
5.080 eur. Žalobca mu oznámil, že má záujem o opravu vozidla a žiadosťou zo dňa 24.09.2012 požiadal
o preplatenie nákladov za požičanie vozidla od 23.05.2012 do 23.09.2012 mesačne po 300 eur, celkove
1200 eur. Znaleckým posudkom č. 32/2013 bola vyčíslená škoda na vozidle v sume 4.863 eur. Žalovaný
považoval uplatnené nároky za nedostatočne preukázané s tým, že čestné vyhlásenie nebolo doložené
a nebolo zdôvodnené, prečo žalobca uvádzal dátum požičania vozidla od 23.05.2012. Vozidlo užíval
žalobca aj po ukončení zmluvy asi do mája 2013, pričom za túto dobu už nájomné neplatil. Žalovaný až
v priebehu konania zaplatil žalobcovi 1.068,56 eura, z toho dôvodu žalobca vzal v časti sumy 568,12
eura späť a zmenil petit žaloby tak, že žiadal zaplatenie sumy 2.230,44 eura s 9% úrokom z omeškania
zo sumy 2.798,56 eura od 09.07.2012 do 16.01.2014 a 8,75% úrok z omeškania zo sumy 2.230,44 eura
od 17.01.2014 do zaplatenia. Žalobca doložil zmluvu o prenájme vozidla K. XXX XHB, rok výroby 1999,
zo dňa 08.06.2012, uzavretú s jeho bratom ako prenajímateľom, U. P., na dobu určitú od 08.06.2012 do
31.12.2012, s nájomným 300 eur mesačne splatným do 15. dňa nasledujúceho mesiaca. V daňovom
priznaní za rok 2012 U. P. uviedol príjem podľa § 8 ods. 1 písm. a) v sume 1530 eur. Žalovaný celkove
zaplatil titulom škody na vozidle 4.833,44 eura, dňa 18.06.2014 sumu 500,44 eura a dňa 15.01.2014sumu 1.068,56 eura a žalobca vzal návrh späť aj v časti sumy 500,44 eura. Súd zistil, že žalobca je
nezamestnaný od 25.02.2009, dávku v hmotnej núdzi nepoberá, vlastní ďalšie vozidlo C. ev. č. R r.
1980, jeho manželka pracuje ako učiteľka a deti navštevujú školy. Žalobca mal dva účty v peňažnom
ústave, na ktorých mal finančné prostriedky a z nich uskutočňoval rôzne výbery. Žalobca tvrdil, že deti
vozil do školy do R. H., vozidlo používal sám, pretože manželka chodila do zamestnania aj autobusom
a poškodené vozidlo si opravil sám. Na výdavkových dokladoch za mesiace júl 2012 až január 2013 je
uvedený ako vystaviteľ dokladu žalobca a podpis príjemcu chýba; tento podpis sa nachádza až v časti
účtovací predpis.
Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 420 ods. 1, § 427
ods. 1,2, § 442 ods. 1,2,3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z. ako aj o ustanovenie § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 6,7,8, § 15 zákona č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Konštatoval, že poistený má z poistenia zodpovednosti
právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením
alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní
nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo
písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil
poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu
škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Medzi tieto nároky patrí aj náhrada
nákladov, ktoré poškodenému vznikli v súvislosti s poškodením veci. Skutočnou škodou je aj vyplatené
nájomné za prenajaté osobné auto a v tomto smere bolo potrebné posúdiť, či a v akom rozsahu bolo
požičanie auta za odplatu skutočne nutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorým môžu byť náklady
iba v rozsahu vynaloženom správne a účelne na požičanie náhradnej veci zodpovedajúcej poškodenej
veci. Súd pritom musí skúmať zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej
povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), vznik škody ako majetkovej ujmy, príčinnú súvislosť medzi
protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a zavinenie.
Podľa záveru súdu nebolo sporné, že pri dopravnej nehode 22.05.2012 bolo motorové vozidlo žalobcu
poškodené a že škoda sa uhrádzala z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu pri
prevádzke motorového vozidla osoby, ktorá škodu spôsobila. Po tom, čo žalovaný plnil z titulu škody na
vozidle za opravu vozidla a následnom čiastočnom späťvzatí žaloby, predmetom konania zostala suma
1.730 eura a úroky z omeškania. Spornou zostala otázka, či na strane žalobcu skutočne došlo k úhrade
nákladov na požičanie vozidla a či išlo o nutné a účelné vynaložené výdavky, teda či náhradné vozidlo
skutočne potreboval, či nemal k dispozícii iné vlastné auto a či išlo o situáciu v príčinnej súvislosti so
škodovou udalosťou, či bola daná naliehavosť potreby zabezpečenia náhradného vozidla. Tieto výdavky
nie sú neúčelné, ak poškodený podľa vlastného vyhlásenia náhradné vozidlo využíva na také účely, na
aké využíval aj poškodené motorové vozidlo. V tomto konaní však žalobca nepreukázal vynaloženie
nákladovnapožičanievozidlaodpríbuzného,leboanivlistezodňa24.09.2012neuvádzalžiadnylistinný
dôkaz preukazujúci, že si vozidlo požičal, a uvádzal iný dátum požičania - od 23.05.2012; vypočutý
svedok najskôr neuvádzal uzavretie písomnej zmluvy a menil výpoveď, čo svedčí o nepresvedčivosti
tvrdení žalobcu, ktorý mal vozidlo požičané aj v roku 2013, za čo už však nájomné neplatil z dôvodu
nedostatku finančných prostriedkov, hoci na účtoch disponoval dostatkom finančných prostriedkov.
Okrem toho žalobca vlastnil aj iné vozidlo, ktoré nie je vyradené z evidencie a je pojazdné, čím
bola spochybnená potrebnosť požičania vozidla. Súd mal na zreteli aj skutočnosť, že žalobca je
nezamestnaný, manželka do zamestnania nechodila autom a deti v rozhodnom období navštevovali
rôzne školy (R. H., R.). Preto tvrdenie o zabezpečení ich odvozu do školy v obci R. H. bolo tiež
nepresvedčivé. Navyše neboli preukázané výbery súm na úhradu nájomného z účtov, a tak súd ustálil,
že žalobca nepreukázal vznik škody vynaložením nákladov na požičanie vozidla.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. V odvolaní uviedol, že svojou žalobou sa domáhal zaplatenia
sumy 2.798,56 eura s príslušenstvom, ktorá pozostávala zo sumy 1.068,56 eura, ako rozdielu medzi
žalobcom poskytnutým poistným plnením a sumou, za ktorú bolo možné jeho vozidlo opraviť, a
zo sumy 1.730 eur ako nákladov za požičanie vozidla od 08.06.2012 do 30.11.2012. Poukázal na
skutočnosť, že pred podaním návrhu opakovane vyzýval žalovaného na zaplatenie rozdielu medzi
poskytnutým plnením a tým, čo žalovaný plnil, pretože záver žalovaného bol nad všetky pochybnostinesprávny. V priebehu konania po podaní žaloby žalovaný pred rozhodnutím súdu uhradil žalobcovi
sumu 1.068,56 eura. Vzhľadom na uvedené, je tvrdenie žalovaného o tom, že požadovaním úhrady
sumu za prenajatie náhradného vozidla sa ho snaží iba navyše sankcionovať za porušenie jeho
povinnosti, neakceptovateľné. Rovnako sa žalobca nestotožnil so záverom súdu, ktorý ohľadom nároku
na náhradu škody uviedol, že nepreukázal skutočné vynaloženie nákladov na požičanie vozidla. Z
rozsudku nijako nevyplýva, čo viedlo súd k takým záverom, a ani prečo napríklad skutočnosť, že jeho
deti navštevovali v rozhodnom čase rôzne školy, by mala znamenať, že žalobca vozidlo nepotreboval;
on aj ako nezamestnaný potreboval dochádzať k lekárovi, do banky za nákupmi a podobne. Absencia
takéhoto konštatovania bez zdôvodnenia spôsobuje nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia, v dôsledku
čoho bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Jeho majetkovému stavu pred škodovou
udalosťou zodpovedala možnosť používať motorového vozidla podľa svojej potreby a úvahy, bez
nutnosti preukazovania podstatného obmedzenia života bez motorového vozidla. Súd prvého stupňa
taktiež tvrdil, že výdavkové doklady neboli riadne podpísané vystaviteľom, no tento záver z vykonaného
dokazovania nevyplýva, pretože doklad bol príjemcom podpísaný. Súd prvého stupňa sa nijako
nevyporiadal so skutočnosťou, že osoba, od ktorej si žalobca vozidlo požičal, priznala sumu uhradenú
za nájom vozidla. Skutočnosť, že osoba, ktorá prenajala motorové vozidlo, priznala zaplatené nájomné
vo svojom daňovom priznaní a aj ho zdanila, ak takýto príjem zdaneniu podliehal, oveľa dôveryhodnejšie
vypovedá o tom, že nájomné bolo skutočne uhradené, než to, či vystavený doklad bol podpísaný na
správnom mieste. Súd nevysvetlil, či považoval za nepreukázané zapožičanie vozidla alebo zaplatenie
úhrady za toto zapožičanie a rozsudok je preto nepreskúmateľný. Súd tiež nezdôvodnil, prečo je
nevierohodné, že brat žalobcu v ďalšom období po 30.11.2012 zapožičal vozidlo už bezodplatne.
Skutočnosť, že deti žalobcu navštevovali dve rozdielne školy, určite nevypovedá o tom, či žalobca mal
alebo nemal požičané motorové vozidlo. Potreba používania motorového vozidla logicky vyplýva aj z
preukázanej skutočnosti, že deti žalobcu, ktoré mali zdravotné problémy, navštevovali rôzne školy.
Napokon žalobca v odvolaní poukázal aj na ustálenú judikatúru, podľa ktorej má poškodený právo
viesť rovnaký život, aký viedol pred poškodením motorového vozidla, pričom pre neho bolo zapožičanie
náhradného vozidla nevyhnutné. Z nesmierne obšírneho, nehospodárneho, nedôvodného a proti nemu
zaujatého dokazovania vykonaného iniciatívne súdom v oblasti jeho majetkových pomerov má dôvodnú
pochybnosť o nezaujatosti sudcu. Súd napr. dňa 23.10.2014 uznesením odročil pojednávanie na
vyhlásenie rozsudku, no potom bez zrušenia tohto uznesenia trikrát ďalej pojednával bez toho, aby
vykonával ďalšie dôkazy. K otázke vzniknutej škody, s ohľadom na existenciu finančných prostriedkov
na účte žalobcu, žalobca uviedol, že výška finančných prostriedkov na jeho účte je právne nepodstatná.
Totiž ak by pri náhrade škody mala byť relevantnou otázka finančnej situácie poškodenej osoby, takáto
podmienka by bola stanovená priamo zákonom. Súd sa nesprávne vysporiadal aj s tým, že vlastní aj
iné motorové vozidlo, lebo sa nevysporiadal s inými skutočnosťami; jeho druhé vozidlo značky zn. C. U.
je totiž nepojazdné. Svojvoľný záver súdu o tom, že v prípade, ak je vozidlo vedené v evidencii, tak ho
možno používať, je neprijateľný. Súd síce správne konštatoval, že náklady na zapožičanie náhradného
vozidla sú škodou, na ktorú má poškodený nárok, ale v danej veci ohľadne zapožičania vozidla a s tým
spojenými nákladmi vyvodil nesprávny právny názor. V jeho prípade boli preukázané všetky predpoklady
zodpovednosti za škodu.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu, že mu sporná pohľadávka vznikla titulom
nutného a účelného vynaloženia nákladov na nájom náhradného motorového vozidla. Žalobca svojím
počínaním vytvoril náklady, ktoré by nemuseli vzniknúť, ak by zakročil primerane vo vzťahu k daným
okolnostiam, a teda finančné prostriedky vynaložené na nájom vozidla od jeho príbuzného by použil
na doplatenie opravy svojho vlastného vozidla. Konal teda v rozpore s požiadavkou § 415 a § 417
Občianskeho zákonníka a nemožno súhlasiť s jeho názorom, že finančná situácia žalobcu bola bez
akejkoľvek právnej relevancie k predmetu sporu. Nemožno prisvedčiť ani právnemu názoru žalobcu, že
predmetný nárok vznikol z dôvodu oneskoreného plnenia poisťovne.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného (§ 212 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „OSP“) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého
stupňa (§ 213 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP)
a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené. Preto rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 221 ods. 1 písm. h) a ods. 2 OSP zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie.Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa ustanovení §
427 až 431
Občianskeho zákonníka je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva
na princípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené
konanie (zavinenie nie je podmienkou vzniku tejto zodpovednosti). Ide teda o zodpovednosť za škodu
vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Medzi osobitnou povahou prevádzky
a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť. Osobitná povaha prevádzky spočíva v
tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s
činnosťou a pohybom dopravného prostriedku, ktorému nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami
technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie,
ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s príslušnými pravidlami premávky. Preto je odôvodnená
objektívna zodpovednosť a v záujme ochrany tretích (nezúčastnených) osôb sa riziko z prevádzky
prenáša na prevádzkovateľa. U prevádzkovateľa motorového vozidla je toto riziko znášania následkov
zodpovednosti za škody spôsobené ich prevádzkou zmiernené tým, že každý prevádzkovateľ je zo
zákona poistený pre prípad vzniku svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla.
Odvolací súd sa stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa o tom, že žalobca
má priamy nárok na náhradu poistného plnenia v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 písm.
b) a § 15 ods. 1
zákona č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov v
spojení s ustanovením § 427 ods. 1 a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Základ nároku žalobcu
medzi účastníkmi nebol sporný a žalovaný časť uplatneného poistného plnenia žalobcovi uhradil pred
začatím konania a časť aj v priebehu konania po podaní znaleckého posudku. V tejto časti odvolací súd
poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.
Po preskúmaní napadnutého rozsudku na základe uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2
OSP) sa odvolací súd
stotožnil s námietkami vznesenými žalobcom, ktorý v odvolaní uviedol skutočnosti spochybňujúce
správnosť skutkových a právnych záverov súdom prvého stupňa v spornej časti žalobného návrhu
týkajúcej sa náhrady škody vzniknutej žalobcovi za dobu, po ktorú predmetné vozidlo v dôsledku postoja
žalovaného nebolo opravené a po ktorú mal žalobca prenajaté iné vozidlo, za ktoré platil nájomné.
Žalovaný totiž trval na tom, že na vozidle ide o totálnu škodu, v dôsledku čoho sa vozidlo opraviť
nedá a žalobca má právo na náhradu škody v sume 3.264,34 eura, ktorú mu neskôr uhradil. V tomto
smere mal súd prvého stupňa založiť svoje skutkové zistenia z vykonaného dokazovania na podklade
zásady kontradiktórnosti upravenej v ustanovení § 120 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníci sú povinní
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd
môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a
§ 101 ods. 1 OSP). Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom
dôkaznébremenospočívanaúčastníkovikonania,bezohľadunajehoprocesnépostavenie.Nesplnenie
dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu
zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý
nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Súd len výnimočne vykoná aj iné dôkazy,
než navrhli účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a to pri zachovaní zásady
rovnosti účastníkov v konaní. Okolnosť, prečo bolo potrebné výnimočne vykonať dôkazy, ktoré žiaden
z účastníkov nenavrhol, má súd vysvetliť v odôvodnení svojho rozhodnutia. Súd si podľa § 120 ods. 3
OSP môže, ale nemusí osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov, ak nejde o
veci uvedené v § 120 ods. 2 OSP.
Žalobca v podanej žalobe o. i. žiadal zaplatenie sumy 1.730 eur ako náklady na požičanie vozidla od
08.06.2012 do 30.11.2012, pretože nesprávne poskytnuté plnenie neumožnilo jeho vozidlo opraviť a
ani si zakúpiť vozidlo porovnateľného stavu; pritom vozidlo nevyhnutne potreboval jednak pre dopravu
dieťaťa do školy a aj pre svoju prepravu k lekárovi z dôvodu dlhodobých zdravotných problémov.
Uvedené obdobie, za ktoré náhradu požadoval, žalobca limitoval podľa vlastného zváženia, aj keď zjeho prejavov vyplývalo, že vozidlo mal zapožičané už aj predo dňom 08.06.2012 a po dni 30.11.2012.
Žalovaný mu totiž neuhradil takú sumu, za ktorú by si mohol zakúpiť vozidlo porovnateľné s vozidlom
poškodeným dopravnou nehodou. Na dôkaz doložil zmluvu o prenájme vozidla uzavretú so U. dňa
08.06.2012 na dobu určitú do 31.12.2012. Súd prvého stupňa vydal vo veci platobný rozkaz zo
dňa 17.12.2012, proti ktorému podal žalovaný odpor a v ňom v časti námietok proti nákladom na
nájom vozidla namietal, že žalobca nepreukázal nevyhnutnosť zapožičania iného vozidla z dôvodu,
že zapožičanie predchádzalo prípadnej vlastnej oprave motorového vozidla. Uvádzal, že pri totálnej
škode sa hradí náhradné vozidlo len do oznámenia poisťovne, že neodporúča opravu vozidla v
dôsledku totálnej škody, k čomu v tomto prípad došlo už pri ohliadke vozidla. Ďalej namietal, že
žalobca nepostupoval spôsobom primeraným okolnostiam, pretože svojím konaním zväčšil škodu tak,
že presiahla doplatok k poistnému plneniu za cenu opravy, preto by mal túto škodu znášať sám. Zároveň
navrhol ako svedka vypočuť prenajímateľa náhradného vozidla a zabezpečiť znalecký posudok na
určenie výšky škody na poškodenom vozidle. V priebehu konania žalobca vypovedal, že po nehode
vozidlo stálo v servise, ktorý čakal, či ho môže opraviť, a až 26.07.2012 dostal oznámenie o poistnom
plnení o skutočnej výške škody 3.264,34 eura, ktorú žalovaný stanovil ako rozdiel medzi hodnotou
vozidla a hodnotou zvyškov. Servis vozidlo, ktoré bolo opraviteľné, neopravoval, kým by žalovaný nedal
súhlas, no keďže sa tak nestalo, tak po 3 mesiacoch si žalobca vozidlo dopravil domov, kde ho sám
opravoval. Vypovedal tiež, že vlastní aj nepojazdný „žigulák“. Keď si požičal auto od brata, zisťoval
výšku požičovného v požičovniach vozidiel a na tom základe bola dohodnutá výška mesačného nájmu.
Žalovaný s ním prestal komunikovať, a tak prenajaté vozidlo ďalej používal. Žalobca poukazoval na
svoj nepriaznivý zdravotný stav a na dôkaz predkladal lekárske správy. Na okolnosti uzavretia zmluvy a
platenia nájomného súd vypočul svedka U. P., ktorý potvrdil uzavretie zmluvy a aj platenie nájomného.
Súd nariadil aj navrhované znalecké dokazovanie, pričom znalec z odboru cestnej dopravy ustálil
náklady na opravu vozidla minimálne 4.863 eur s tým, že časová cena vozidla ku dňu nehody činila
5.839 eur. Znalec zároveň v posudku uviedol, že na vozidle nešlo o totálnu škodu, čím poprel správnosť
záveru žalovaného urobeného po dopravnej nehode. Žalobca na podklade záverov znaleckého posudku
upravil žalobný petit a v časti škody na vozidle vzal čiastočne žalobu späť.
Súdprvéhostupňavykonalďalejdôkazynazisťovaniepotrebyprenajatianáhradnéhovozidlavýsluchom
žalobcu, uvedeného svedka, ako aj dôkazy bez toho, že by ich niekto z účastníkov navrhol. Dokonca
bez akéhokoľvek súvisu so žalobou zisťoval, či prenajímateľ príjmy z nájomného zdanil a či mal žalobca
dostatok vlastných peňazí na platenie nájomného zabezpečením výpisov z jeho účtov, ako aj ďalšie
dôkazy, pričom v napadnutom rozsudku nijako nezdôvodnil, v čom spočívala výnimočnosť potreby
vykonania dôkazov bez návrhu účastníkov. Na druhej strane po oznámení žalobcu, že vlastní aj iné,
no nepojazdné vozidlo, nijako neskúmal nepojazdnosť tohto inak 32-ročného vozidla. Žalobca tento
postup a aj námietky žalovaného spochybňoval a poukazoval na právnu úpravu v Ústave Slovenskej
republiky a Občianskom zákonníku. Zároveň uvádzal, že žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť z
povinného zmluvného poistenia a za to musí niesť zodpovednosť; on nemal povinnosť dať si opraviť
vozidlo na svoje náklady a následne si náklady vymáhať od žalovaného, ako to navrhoval žalovaný.
Tvrdil, že je preukázateľne v práve a domáha sa toho, aby si žalovaný riadne plnil svoje povinnosti,
hoci sa za podpory súdu snaží preukázať, že on požaduje plnenie, ktoré mu neprislúcha. Podľa
obsahu spisu súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 23.10.2014, na ktorom vykonal listinné dôkazy,
uznesením rozhodol, že dňa 13.11.2014 vyhlási rozsudok, no neudialo sa tak a na deň 20.01.2015 bolo
nariadené pojednávanie, ktoré sa však nekonalo, a súd vytýčil termín pojednávania dňa 26.03.2015 ako
aj dňa 19.05.2015, kedy zmätočne vykonal dokazovanie tými istými listinnými dôkazmi a jedným novým
dôkazom, hoci už dňa 23.10.2014 vyhlásil dokazovanie za skončené. V odôvodnení rozsudku skutočne
nevysvetlil, či bolo nepreukázané zapožičanie vozidla alebo bolo nepreukázané zaplatenie nájomného.
S ohľadom na uvedené odvolací súd po prejednaní veci urobil záver o tom, že súd prvého stupňa v
konaní nepostupoval v súlade s procesným predpisom a vykonal dôkazy, ktoré žiaden z účastníkov
nenavrhol, bez toho, aby zdôvodnil nutnosť ich výnimočného vykonania, pričom ich závery jednostranne
zhodnotil v prospech žalovaného. V časti žaloby, ktorá zostala predmetom konania z titulu náhrady
škody z dôvodu vynaložených nákladov na nájom vozidla, je základ uplatneného nároku žalobcu
nesporne daný. Žalobca prenajatie vozidla ako také odo dňa uplatneného žalobou 08.06.2012 (bez
ohľadu na prípis zaslaný mimo konania žalovanému) preukázal zmluvou o nájme a výsluchom svedka
U. P.. Potrebnosť náhradného vozidla u žalobcu bola daná nepojazdnosťou jeho poškodeného vozidla,
odmietavým postojom žalovaného v súvislosti s jeho opravou a následným uhradením ním vypočítanej
sumy nezodpovedajúcej skutočnej výške škody. Žalovaný nesporne porušil svoje povinnosti vočižalovanému, keď škodu na vozidle posúdil ako totálnu, čo sa znaleckým posudkom nepreukázalo;
práve naopak - potvrdil sa záver žalobcu o tom, že vozidlo po nehode bolo opraviteľné a že žalovaný
mu mal včas poskytnúť odškodnenie v podobe nákladov na opravu vozidla. Žalovaný zotrvávaním na
totálnej škode zapríčinil, že poškodené vozidlo žalobcu nebolo riadne a včas opravené a žalobca v
príčinnej súvislosti s porušením povinností žalovaného utrpel škodu, pretože jeho majetkový stav sa
mal znížiť o hodnotu vyplateného nájomného za dobu nepojazdnosti poškodeného vozidla, v žalobcom
ohraničenej dobe od 08.06.2012 do 30.11.2012. Súd mal teda skúmať, či žalobca preukázal, že nemal
k dispozícii na uspokojovanie potreby dopravovania sa iné svoje vozidlo v porovnateľnom stave, no
túto skutočnosť nesprávne posúdil tak, že iné vozidlo k dispozícii mal, lebo ho má zapísané v evidencii
vozidiel dopravného inšpektorátu. Pritom žalobca už na začiatku konania tvrdil, že je nepojazdné;
hoci ide o rok výroby 1980 (č. l. 302 spisu), t. j. ku dňu nehody išlo o 32 ročné vozidlo, súd ho bez
ďalšieho vyhodnotil ako také, ktoré žalobca používať mohol. Tento záver súdu odvolací súd logicky
nemohol považovať za správny, rovnako ako skúmanie dostatku finančných prostriedkov žalovaného
na úhradu nájomného, odvedenie dane zo strany prenajímateľa a iné, evidentne pod vplyvom obrany
žalovaného, ktorý inak tieto dôkazy podľa obsahu spisu nenavrhoval. S ohľadom na možný vznik
bezdôvodného obohatenia v dôsledku nájmu vozidla súd síce mal povinnosť zvažovať účelnosť a
nevyhnutnosť nákladov vynaložených na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu, a v súvislosti
s tým mal vychádzať z toho, že žalobca v dôsledku poškodenia motorového vozidla a vyššie opísaného
správania sa žalovaného úplne stratil možnosť jeho ďalšieho využívania na bežný účel - prepravu osôb
a osobných vecí, takže u neho skutočnú škodu v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže predstavovať suma zaplatená v porovnateľnej
výške s bežným požičovným. Obrana žalovaného v tomto smere s poukazovaním na nutnosť a účelnosť
nákladov a na rozpor v konaní žalobcu s ustanoveniami § 415 a § 417 Občianskeho zákonníka sa javí
ako účelová, pretože on sám pri likvidácii poistenej udalosti správne nepostupoval a v dôsledku jeho
postupu žalobca dôvodne prikročil k zabezpečeniu potrieb prepravy seba, členov rodiny a vecí nájmom
iného vozidla.
Vo všeobecnosti súd má postupovať tak, aby jeho závery smerovali objektívne k zákonnému a
spravodlivému výsledku. Zmyslom a účelom ustanovenia, priznávajúceho poškodenému právo na
náhradu škody, je zabezpečiť, aby mu v plnej miere bola kompenzovaná preukázaná majetková ujma v
rozsahu, ktorý zohľadňuje výšku účelne a nevyhnutne vynaložených prostriedkov. Odvolací súd záver
súdu prvého stupňa o neopodstatnenosti žaloby žalobcu v časti náhrady škody za nájom náhradného
vozidla považoval za nesprávny a urobený v dôsledku vyhodnotenia vykonaných dôkazov jednostranne
v prospech žalovaného postupom nie úplne súladným s procesným predpisom, keď navyše niektoré
dôkazy súd hodnotil bez právnej relevancie. Vyjadrenia žalobcu a jeho námietky voči vykonávaniu
niektorých dôkazov a ich zhodnoteniu odvolací súd považoval za dôvodné, a tak odvolací súd zhodne
konštatoval, že rozsudok súdu prvého stupňa bol vydaný v dôsledku sčasti nesprávneho procesného
postupu a vydané rozhodnutie nie je v podstatných aspektoch pre neurčitý skutkový a právny záver
peskúmateľné.
V ďalšom konaní súd prvého stupňa nanovo prejedná vec v časti náhrady škody z titulu nájomného za
nájom náhradného vozidla odo dňa uplatneného žalobou 08.06.2012 do 30.11.2012 s tým, že žalobca
iné vhodné motorové vozidlo, ktoré by bolo porovnateľné s poškodeným vozidlom, vo vlastníctve podľa
obsahu spisu nemal; skutočnosť, že v evidencii motorových vozidiel má zapísané vozidlo s rokom výroby
1980, sama o sebe ešte neznamená, že vozidlo je v technickom stave zodpovedajúcom zákonným
podmienkam jeho prevádzkovania. S ohľadom na výsledky dokazovania, vrátane výsluchu svedka U.
ako aj znaleckého posudku, urobí jednoznačný záver, či považuje tvrdenie žalobcu o nájme vozidla za
preukázané, a v kladnom prípade ustáli zaplatenie nájomného a ako aj účelnosť a nevyhnutnosť výšky
zmluvne dohodnutého nájomného, pričom o v základe dôvodne uplatnenom nároku žalobcu nanovo
rozhodne. Svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby bolo v prípadnom ďalšom konaní preskúmateľné.
Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa o trovách konania, vrátane trov štátu, nerozhodol, odvolací súd o
nich rovnako nerozhodoval v súlade s ustanovením § 224 ods. 4 OSP. O týchto trovách bude v ďalšom
konaní rozhodovať súd prvého stupňa.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.