Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, August 24, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/55/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214010576
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214010576.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD.

a sudcov JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému
V. D. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods.1, ods.2 písm. d/ Tr. zák. a iné, o odvolaní Okresnej prokuratúry
Komárno proti rozsudku Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T/137/2014 zo dňa 30.06.2016, na verejnom
zasadnutí konanom v Nitre dňa 24.08.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa §321 odsek 1písmeno b/ písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok
vo výroku o treste.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovanému

V. D., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom C.,
prechodne bytom Z. A., C. XXXX/XXXB, t.č.
v Ústave na výkon väzby a ústave na výkon trestu v Nitre

u k l a d á:

Podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, s
prihliadnutím na priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písmeno h/ Trestného zákona, za použitia § 41
odsek 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného V. D. (ďalej

len obžalovaný) v bode 1/ z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1 Tr. zák., v bode 2/
zločinu vydierania podľa § 189 ods.1 Tr. zák., v bode 1/ a 2/ aj z pokračovacieho prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods.1 Tr. zák. a v bode 3/ zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods.1, ods.2 písm. d/ Tr.
zák. s poukazom na § 139 ods.1 písm. f/ Tr. zák., ktoré spáchal na tom skutkovom základe, že:
1/
od22,00 hod.dňa18.augusta2014do04,30hod.dňa19.augusta2014vKomárnenaZ.ulicivobytnom
dome číslo X v byte číslo X opakovane fyzicky napadol poškodenú O. N., nar. X.XX.XXXX tak, že ju

udieral päsťami do oblasti tváre a do vlasatej časti pravej strany hlavy nad uchom, kopal ju do stehna
pravej nohy a do zadku, opakovane ju chytil za vlasy a udieral jej hlavu o stenu, chytil ju za krk a škrtil
ju, pričom v útoku opakovane prestal, keď sa zobudili maloleté deti poškodenej a keď zaspali, v útoku
pokračoval a opakovane sa vyhrážal poškodenej, že zomrie, zabije ju a nebude s nikým iným, ktorýmkonaním jej spôsobil pomliaždenie a krvný výron okolo pravého oka, pomliaždenie mäkkých tkanív nosa,
viacpočetné pomliaždenia a odreniny kože na ľavej strane krku a pomliaždenia a viaceré krvné výrony
na zadnej a bočnej strane pravého stehna, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia v trvaní 10 až 14

dní, počas ktorej doby bola poškodená O. N. obmedzená v obvyklom spôsobe života,
2/
dňa 19. augusta 2014 v čase okolo 17,00 hod. v Komárne na Z. ulici v obytnom dome číslo X v byte číslo
X fyzicky napadol poškodenú O. N. tak, že ju opakovane udrel zovretou päsťou do vlasovej časti hlavy
za pravé ucho a dva krát ju kopol do zadku, v dôsledku čoho spadla na podlahu, následne ju vyzval, aby

s ním išla do Z. A. na návštevu k jeho matke, čo však poškodená odmietla, vtedy ju opäť udrel päsťou
do vlasovej časti hlavy, v dôsledku čoho poškodená v strachu z ďalšieho fyzického útoku požiadavke
obvineného vyhovela a odišla na návštevu k matke obvineného proti svojej vôli,
3/
dňa 14. marca 2014 v čase medzi 17,15 hod. až 17,30 hod. v Komárne v tuneli spájajúcom ulicu
Košickú a ulicu Selyeho zozadu prenasledoval invalidného dôchodcu H. Z., nar. XX.X.XXXX, ktorý sa

pohyboval na invalidnom vozíku, následne mu zablokoval cestu, postavil sa pred neho a chytil pracku
ľadvinky, ktorú mal poškodený uloženú v lone a v ktorej sa nachádzala finančná hotovosť vo výške
180,- €, dioptrické okuliare v hodnote 202,- €, občiansky preukaz, vodičský preukaz, zdravotná karta
poistenca zdravotnej poisťovne Dôvera, kmeňová karta k účtu poškodeného vedeného v peňažnom
ústave VÚB, a.s. Bratislava, pobočka Komárno, všetky vystavené na meno poškodeného a diaľkový

ovládač k osobnému motorovému vozidlu Renault Megane v hodnote 480,- € a začal uvedenú ľadvinku
ťahať, pričom poškodený chytil svoju ľadvinku a držal ju obidvomi rukami, následne mu ju vytrhol z rúk
a z miesta ušiel, ktorým konaním spôsobil poškodenému H. Z. škodu vo výške 882,- €.
Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 188 ods.2 Tr. zák., s prihliadnutím na priťažujúcu
okolnosť uvedenú v § 37 písm. h/ Tr. zák., postupom podľa § 38 ods.2, ods.7 Tr. zák., s použitím § 41

ods.1, ods.2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov nepodmienečne s tým, že na
výkon uvedeného trestu obžalovaného zaradil podľa § 48 ods.2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods.1, ods.2 písm. d/ Tr. zák. uložil obžalovanému aj protialkoholické a protitoxikomanické
liečenie ústavnou formou.

O uplatnenom nároku na náhradu škody poškodeným H. Z. rozhodol súd I. stupňa tak, že podľa §
287 ods.1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť poškodenému uhradiť škodu vo výške 180 Eur a so
zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody hore uvedeného poškodeného odkázal na občianske
súdne konanie.
Uvedený rozsudok súdu I. stupňa odvolaním napadla okresná prokurátorka v Komárne (ďalej len

prokurátor) čo do výroku o treste uloženom obžalovanému v jeho neprospech. V písomnom odôvodnení
odvolania prokurátor poukázal na to, že súd I. stupňa nesprávne aplikoval ustanovenie § 38 ods.7
Tr. zák., pretože pri ukladaní trestu, vzhľadom na súčasné použitie § 41 ods.2 Tr. zák. neaplikoval
ustanovenie § 38 ods.4 Tr. zák.. Súd I. stupňa svoje konštatovanie oprel o názor, že uloženie zvýšeného
trestu by bolo neprimerane prísne vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý trpí na duševné poruchy

a potrebuje predovšetkým absolvovať protialkoholické a protidrogové liečenie, nebol nikdy predtým
trestaný za trestné činy násilnej povahy a hľadí sa na neho akoby nebol trestaný. Prokurátor poukázal
na to, že obžalovaný bol odsúdený za spáchanie troch skutkov, ktorými naplnil zákonné znaky štyroch
úmyselných trestných činov, z ktorých dva sú zločinmi. Na základe uvedeného možno dospieť k záveru,
že v jeho prípade je daná len existencia priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. h/ Tr. zák.,

teda že spáchal viac trestných činov. Na mieste bolo preto uplatnenie § 38 ods.4 Tr. zák., podľa
ktorého sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Takto upravená
sadzba je v rozmedzí od 8 rokov 8 mesiacov do 16 rokov rešpektujúc Nález Ústavného súdu SR zo
dňa 28.11.2012 sp. zn. PL.US 106/2011 vzhľadom na ukladanie trestu aj podľa § 41 ods.2 Tr. zák.
Prokurátor uviedol, že je v rozpore so zásadami ukladania trestov vyjadrenými v ustanovení § 34 ods.1,

ods.4, ods.5 písm. c/ Tr. zák. ak bol obžalovanému za štyri trestné činy, z ktorých dva sú zločiny, uložený
trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby upravenej podľa § 41 ods.2 Tr. zák. aj za použitia
ustanovenia § 38 ods.7 Tr. zák. Pokiaľ súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov,
porušil tým § 34 a § 38 ods.7 Tr. zák.
Navrhol krajskému súdu, ako súdu odvolaciemu, podľa § 321 ods.1 písm. d/, písm. e/ Tr. por. zrušiť

napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods.3 Tr. por. uložiť obžalovanému trest primeraný charakteru jeho
konania, najmä skutku pod bodom 3/ napadnutého rozsudku, kde olúpil chorého človeka na invalidnom
vozíku, ako aj počtu útokov, za ktoré je mu trest ukladaný.K podanému odvolaniu prokurátora sa obžalovaný vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu a uviedol,
že v plnom rozsahu súhlasí s obsahom rozsudku a nesúhlasí s prokurátorom podaným odvolaním,
kde sa uvádza, že v jeho prípade je daná prevaha priťažujúcich okolností pri absencii ktorejkoľvek z

poľahčujúcich okolností nakoľko od začiatku konania urobil niekoľko „priznávajúcich doznaní“.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa krajského prokurátora navrhla vyhovieť písomným
dôvodom odvolania, nakoľko trest uložený obžalovanému je neprimerane mierny. Vyslovila názor, že
použitie ustanovenia § 38 ods.7 Tr. zák. nebolo na mieste, keďže súd I. stupňa vzhľadom na prevahu
priťažujúcej okolnosti mal ukladať obžalovanému trest za použitia ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák.

Navrhla preto zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 ods.1 písm. d/, písm. e/, ods.2 Tr.
por. a navrhla, aby krajský súd rozhodol vo veci sám tak, že obžalovanému uloží primeraný trest odňatia
slobody za použitia § 38 ods.4 Tr. zák.
Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí navrhla odvolanie prokurátorky v zmysle ustanovenia
§ 319 Tr. por. zamietnuť, ako nedôvodné.
Obžalovaný k podanému odvolaniu prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že žiada, aby mu bol

ponechaný trest odňatia slobody tak, ako mu ho uložil súd I. stupňa a navrhol, aby mu bol zmenený
spôsob výkonu trestu a aby na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
- prokurátorom, preskúmal podľa § 317 ods.1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Krajský súd v Nitre viazaný rozsahom podaného odvolania preskúmaval napadnutý rozsudok súdu I.
stupňalenohľadomvýrokuouloženomtreste. ProkurátorpodanýmodvolanímnapádalrozsudoksúduI.

stupňa vo výroku o uloženom treste obžalovanému s tým, že podľa jeho názoru súd I. stupňa nesprávne
a v rozpore so zákonom použil ustanovenie § 38 ods.7 Tr. zák., keď obžalovanému ukladal trest
odňatia slobody za použitia § 41 ods.2 Tr. zák., teda za uplatnenia tzv. asperačnej zásady. Podľa názoru
prokurátora ak je obžalovanému v súčasnej dobe ukladaný trest odňatia slobody za použitia § 41 ods.2
Tr. zák. vzhľadom na zmenu tzv. asperačnej zásady Nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 28.11.2012

sp. zn. PL.US 106/2011 za konštatovania, že v prípade obžalovaného je prevaha priťažujúcich okolností,
by tomuto mal byť ukladaný trest odňatia slobody za použitia § 38 ods.4 Tr. zák., teda že zákonom
stanovená trestná sadzba, jej dolná hranica by mala byť upravovaná v zmysle uvedeného ustanovenia.
Odvolací súd tu však poukazuje na to, že použitie ustanovenia § 38 ods.7 Tr. zák. nevylučuje zmena
ustanovenia § 41 ods.2 Tr. zák. s poukazom na Nález Ústavného súdu, avšak je potrebné skúmať tú

skutočnosť, či trest odňatia slobody, ktorý by bol obžalovanému ukladaný podľa § 38 ods.4 Tr. zák. by
bol pre páchateľa neprimerane prísny.

Odvolací súd po predložení spisového materiálu, na základe odvolania prokurátora, preskúmal
napádaný výrok o treste, ktorý bol uložený obžalovanému súdom I. stupňa a dospel k záveru, že

vzhľadom na osobu obžalovaného a charakter ním páchanej trestnej činnosti nebolo na mieste použitie
ustanovenia § 38 ods.7 Tr. zák. Je pravdou, že obžalovaný sa v prvej výpovedi priznal, avšak
predovšetkým pred súdom I. stupňa svoju výpoveď zmenil. Je potrebné poukázať na to, že obžalovaný
sa dopustil troch skutkov, pričom svojim konaním naplnil zákonné znaky štyroch trestných činov, z toho
dvoch zločinov, pričom konania pod bodom 3/ sa dopustil voči osobe, ktorá sa pohybovala na invalidnom

vozíku. Vzhľadom na agresívne správanie sa obžalovaného a jeho násilné konanie považoval odvolací
súd trest odňatia slobody uložený súdom I. stupňa za použitia § 38 ods.7 Tr. zák. za neprimerane mierny.
Na základe uvedeného zrušil odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste a rozhodol
sám tak, že obžalovanému uložil trest odňatia slobody podľa trestného činu s najprísnejšou trestnou
sadzbou, teda podľa § 188 ods.2 Tr. zák. s prihliadnutím na priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm.

h/ Tr. zák., teda že svojim konaním spáchal viac trestných činov. Keďže obžalovaný svojim konaním
spáchal viac trestných činov, z toho dva činy boli právne kvalifikované ako zločiny, bolo potrebné ukladať
mu trest odňatia slobody aj za použitia § 41 ods.2 Tr. zák. Za konštatovania zistenia len priťažujúcej
okolnosti odvolací súd tak upravil zákonom stanovenú trestnú sadzbu 7 až 12 rokov na 8 rokov 8
mesiacov až 16 rokov. V rámci takto upravenej trestnej sadzby mal odvolací súd zato, že obžalovanému

bude postačujúce uložiť trest odňatia slobody na samej dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby,
teda vo výmere 8 rokov 8 mesiacov.Čo sa týka zaradenia obžalovaného na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody,
tak ako súd I. stupňa, aj odvolací súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia, pretože ide o páchateľa, ktorý v posledných desiatich rokoch pred

spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin.

S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia s tým, že ostatné výroky, tak výrok o vine ako aj výrok o uloženom ochrannom

liečení a uloženej povinnosti nahradiť poškodenému spôsobenú škodu, zostali v nezmenenom stave.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.