Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, May 23, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/142/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716200174
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7716200174.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa M. K. nar. X.XX.XXXX zastúpeného
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach, dieťaťa rodičov matky
Bc.X.K.nar.XX.X.XXXXbývajúcejvS.naH.ulicič.XprechodneV.E.č.XXXzastúpenejJUDr.Jozefom
Pirkovským advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Prešove na Hlavnej ulici č. 19 a otca K. K.
nebohý, v konaní o návrhu starých rodičov M. K. nar. X.X.XXXX a Z. K. nar. XX.X.XXXX obidvaja bytom

v S. na ulici Kapitána J. č. XX o nariadenie predbežného opatrenia o úprave styku starých rodičov k
maloletému dieťaťu o odvolaní starých rodičov proti uzneseniu Okresnému súdu Michalovce č.k. 18P
2/2016-31 z 23.3.2016 takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie súdu prvého stupňa tak, že predbežne upravuje styk starých rodičov M. K. nar.
X.X.XXXX a Z. K. nar. XX.X.XXXX s mal. M. K. každú párnu nedeľu v čase od 15:00 hod. do 18:00
hod. s tým, že matka je povinná maloleté dieťa riadne a včas na stretnutie pripraviť, dieťa odovzdať a

starí rodičia sú oprávnení dieťa v stanovený čas prevziať a povinní odovzdať matke pred jej súčasným
aktuálnym bydliskom.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením z 23.3.2016 č.k. 18P 2/2016-31 predbežným opatrením upravil styk
starých rodičov s maloletým M. K. nar. X.XX.XXXX tak, že títo sú oprávnení sa s maloletým stretávať
každú druhú nedeľu v mesiaci v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. v mieste jeho prechodného pobytu v V.

E. u starých rodičov matky za prítomnosti matky. Právne vychádzal z ust. § 102 ods. 1 O.s.p. a § 76 ods.
1 O.s.p. návrhu, z doteraz vykonaného dokazovania vo veci samej a pripojených dokladov na základe
čoho dospel k záveru, že boli splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia. Konštatoval,
že maloletý M.ije s matkou u starých rodičov, ktorí matke so starostlivosťou o maloletého vypomáhajú.
Navrhovatelia nemajú žiaden, ani len minimálny kontakt s maloletým dieťaťom, a to predovšetkým od
smrti ich syna, otca maloletého dieťaťa. Vyslovil názor, že v danom prípade rodinné pomery odôvodňujú

potrebu dočasne upraviť styk maloletého dieťaťa so starými rodičmi, existuje tu naliehavosť predbežnej
úpravy styku starých rodičov s maloletým dieťaťom so zreteľom predovšetkým na to, že starí rodičia sa
nevedia s matkou o styku dohodnúť a tiež preto, že eventuálne zlyhanie ich komunikácie by mohlo zvýšiť
riziko ich vzájomných konfliktov, resp. by mohlo viesť k prerušeniu akéhokoľvek kontaktu navrhovateľov
s maloletým M. a v dôsledku toho k minimalizácii až k zániku vzájomných citových väzieb medzi nimi,
čo je v absolútnom rozpore so záujmom dieťaťa.

Proti uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia. Zdôraznili, že s maloletým dieťaťom
majú dobrý vzťah, čo sa preukázalo aj pri ich poslednej návšteve v V. E., kde toho času maloletý žije aj so
svojoumatkou.Uviedli,žeposmrtiichsyna,ktorýbolotcommaloletéhodieťaťa,nevediapochopiť,prečo
oni ako starí rodičia nemôžu s maloletým dieťaťom stráviť dlhšie časové obdobie bez prítomnosti starých
rodičov a matky, keď starí rodičia zo strany matky sú s ním denno-denne. Zdôraznili predovšetkým to,

že maloletý je na nich zvyknutý a je zvyknutý aj na prostredie, kde trávil čas so starými rodičmi a otcom.
Navrhli preto, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a rozhodol v zmysle návrhu. Preúplnosť uviedli, že na súde prvého stupňa sa vedie konanie vo veci samej, kde bolo posledný raz konané
13.4.2016, kedy pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že bola uložená účastníkom konania
lehota 60 dní za účelom uzatvorenia mimosúdnej dohody.

Kolízny opatrovník podal rozsiahle vyjadrenie vo veci samej o pomeroch tak starých rodičov, ako aj
pomerov matky. Uviedol, že sa vyjadrí až po vykonanom dokazovaní, pričom poukázal na to, že starí
rodičia majú silnú citovú väzbu na maloleté dieťa a predovšetkým by v jeho záujme bolo žiaduce naďalej
túto väzbu rozvíjať a súčasne umožniť starým rodičom podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkov najmä, aby
niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Účelom predbežného opatrenia je predovšetkým rýchla, i keď len dočasná úprava právnych pomerov
účastníkov. Jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Predbežné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním
neprejudikujú práva účastníkov ani tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len

dočasnáúpravapomerovúčastníkov.Posúdeniečiakedyjetakátopotrebadanájeponechanénaúvahu
súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať u účastníka konania
nariadením predbežného opatrenia. Osvedčenie nároku ako podmienky pre nariadenie predbežného
opatrenia je treba posudzovať vždy so zreteľom na nárok uplatnený vo veci samej. Predbežné opatrenie
je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní slúžiacim na dočasné

zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov konania, pričom jeho použitie je
na mieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Práve táto
naliehavosť je príčinou, že súd môže o vydaní predbežného opatrenia rozhodnúť len na základe
osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný.

Len v prípadoch osvedčenia bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa či osvedčenia iného závažného
dôvodu, je na mieste predbežným opatrením rozhodnúť pred rozhodnutím v merite veci. V konaniach
starostlivosti súdu o maloleté deti nevyhnutnosť vydať navrhované predbežné opatrenie sa posudzuje
vždy z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa ust. §
212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že v danom prípade bola splnená zákonná podmienka pre nariadenie predbežného opatrenia tak,
ako to konštatoval aj súd prvého stupňa, avšak dospel k odlišnému názoru týkajúceho sa prítomnosti
matky a starých rodičov pri styku s maloletým dieťaťom. V tejto súvislosti poukazuje na konanie vo

veci samej a doteraz preukázané skutočnosti, ktoré žiadnym spôsobom nespochybňujú citové väzby
maloletého dieťaťa k starým rodičom a zdôrazňuje, že neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by
odôvodňovali stretávanie sa starých rodičov s maloletým dieťaťom len za prítomnosti starých rodičov a
matky. Odvolací súd dôrazne poukazuje na špecifikum daného prípadu, kedy otec maloletého dieťaťa,
syn starých rodičov, ktorí žiadajú o úpravu styku zomrel a starí rodičia už nemajú možnosť stretávať

sa s maloletým dieťaťom prostredníctvom otca. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že v konaniach
týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem detí, ktorý nie je možné zamieňať
so subjektívnymi predstavami matky, resp. rodičov matky o realizácii výchovného prostredia, pričom
posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je otázkou právnou. Pre posúdenie najlepšieho
záujmu dieťaťa je potrebné vychádzať z práv dieťaťa zakotvených predovšetkým v Dohovore o právach

dieťaťa, kde v čl. 8 ods. 1 vyplýva, že dieťa má právo nielen na zachovanie vzťahu so svojimi rodičmi,
ale aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných zväzkov v súlade so zákonom a vylúčením
nezákonných zásahov. Dohovor o právach dieťaťa uznáva aj zodpovednosť členov širšej rodiny dieťaťa
pri zabezpečení orientácie dieťaťa a jeho usmerňovaní v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami
podľa čl. 5. Z ust. § 25 ods. 5 Zákona o rodine vyplýva, že súd môže upraviť aj bez návrhu stretávanie

blízkych osôb dieťaťa s dieťaťom pri splnení dvoch podmienok, a to, ak je to potrebné v záujme
maloletého dieťaťa, pričom sa už všeobecne akceptuje potreba dieťaťa rozvíjať pozitívne rodinné
vzťahy aj so širšou rodinou, s ktorou má citové väzby, a ak si to vyžadujú pomery v rodine. Samotný
konflikt medzi matkou a otcom maloletého dieťaťa v poslednom období ich manželského spolužitia atiež konflikty, ktoré uvádza matka medzi ňou a rodičmi otca po jeho smrti, nemôžu byť dôvodom pre
vylúčenie styku maloletého dieťaťa so starými rodičmi, ku ktorým mal maloletý doteraz zjavne vytvorené
citové väzby. Matka by si mala uvedomiť, že psychika maloletých detí nie je dostatočne zrelá na to, aby

vedeli vyhodnotiť konflikty dospelých, v dôsledku čoho sú deti zmätené, reagujú plačom, či odmietaním
niektorej, dovtedy im blízkej osoby, čo nie je v záujme dieťaťa. V prípade, ak matka a starí rodičia
nie sú schopní vzájomne kooperovať, čím ohrozujú dôležitý záujem maloletého dieťaťa na rozvíjaní a
prehlbovaní vzťahu k matke alebo k otcovi či blízkym osobám, nemôže súd rezignovať na uvedený stav
alenaopak,musíprijaťopatrenianaodstránenienegatívnychvplyvovtýchtoosôbnavýchovumaloletých

detí. Preto by mala matka, prípadne aj starí rodičia prehodnotiť v záujme dieťaťa svoje konanie. Odvolací
súddôraznekonštatuje,ževdanomprípadenejdeonávrhstarýchrodičovozvereniemaloletéhodieťaťa
do ich výchovy na čas do rozhodnutia vo veci samej, „boj“ s matkou o dieťa a prevzatia rodičovských
práv a povinností, ale ide len o záujem starých rodičov udržiavať naďalej citové väzby s maloletým
dieťaťom, ktoré je ich vnukom a dieťaťom ich syna, ktorý zomrel. Preto by malo byť aj v záujme matky,
aby tento vzťah bol naďalej rozvíjaný, udržiavaný a aby aj starí rodičia zo strany otca mali možnosť sa

zúčastňovať aspoň týmto spôsobom, a to v rámci úpravy styku na výchove maloletého dieťaťa. Z vyššie
uvedených dôvodov odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. tak, že starí
rodičia sú oprávnení stretávať sa s maloletým dieťaťom v daný čas bez prítomnosti starých rodičov a bez
prítomnosti matky. Odvolací súd považuje za potrebné ďalej zdôrazniť, že pokiaľ matka je schopná so
starými rodičmi sa dohodnúť na širšej úprave styku ako rozhodol súd, táto ich dohoda má prednosť pred

rozhodnutím súdu a nič im nebráni, aby túto dohodu realizovali. Nariadenie predbežného opatrenia má v
tomto prípade slúžiť iba na „predbežné“ zabezpečenie pravidelného styku starých rodičov s maloletým
dieťaťom v prípade, ak matka maloletého nebude ochotná sa s nimi dohodnúť. V tomto štádiu konania
je predčasné polemizovať o tom, v akom rozsahu a frekvencii je vhodné zabezpečiť styk starých rodičov
s maloletým dieťaťom s tým, že ak v priebehu konania budú preukázané nové skutočnosti a vznikne

potreba naliehavého riešenia pomerov maloletého dieťaťa iným spôsobom, môže súd aj bez návrhu
nariadiť ďalšie predbežné opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, ktorým sa nahradí doposiaľ určené
predbežné opatrenie, resp. rozhodne konajúci súd vo veci samej.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. a

nariadil predbežné opatrenie o úprave styku starých rodičov s maloletým dieťaťom tak, ako je to uvedené
vo výroku tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.