Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25C/92/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413205864
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1413205864.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Kalatom, v právnej veci

navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., Nagano Office Center, K Červenému dvoru 3269/25a, Praha 3,
Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. Grösslingova 4,
Bratislava, proti odporcovi: T. H., X. XXXX/XX, W., o zaplatenie 912,13 €, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 912,13 eur spolu so zmenkovým
úrokomvovýške0,06%dennezosumy912,13eurod30.5.2010dozaplatenia,s6%ročnýmúrokomzo
zmenkovej sumy 912,13 eur od 2. 9. 2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej
sumy, teda 3,04 eur.

Súd zastavuje konanie v časti návrhu o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne z dlžnej
sumy 912,13 € od 2. 9. 2010 do zaplatenia.

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 18. 3. 2013 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 912,13 eur z
titulu zmenkovej sumy, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 912,13 eur od 30. 5. 2010
do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 912,13 € od 2. 9. 2010 do zaplatenia, zmenkovej

odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 3,04 eur a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým,
že navrhovateľ je ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa
dňa 21. 12. 2009 na zmenkovú sumu 912,13 eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku
vo výške 0,25 % denne od 30. 5. 2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na
plateniepredložiťvlehote4rokovodvystavenia“.Zmenkabolavystavenádňa21.12.2009.Navrhovateľ
predložil zmenku k zaplateniu odporkyni, ktorá neuhradila ani zmenkovú sumu ani úroky. Odporkyňa sa
k návrhu nevyjadrila.

Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky. Odporkyňa ako fyzická
osoba má bydlisko na území Slovenskej republiky. Žalovaná zmenka bola vystavená na území
Slovenskej republiky, kde je i platobné miesto. Predmetom konania je cezhraničný spor v zmysle čl. 3
bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko navrhovateľ má sídlo v Českej republike, teda v členskom
štáte inom ako v členskom štáte súdu, konajúceho vo veci.

Hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky nepresahovala 2.000
EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, a preto sa podľa čl. 2 bodu 1 nariadenia Rady
(ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotousporu, na tento spor uplatňuje nariadenie Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Predmetom konania bol spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto
vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území SR. Vzhľadom k tomu sa žalované vzájomné
majetkové vzťahy účastníkov konania spravujú právnym poriadkom SR. Použitie právneho poriadku SR
v súlade s § 10 a § 11 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení
neskorších predpisov zodpovedá rozumnému usporiadaniu záväzkového vzťahu účastníkov konania.

Iná dohoda účastníkov konania o voľbe rozhodujúceho práva v konaní preukázaná nebola.

Okresný súd Bratislava IV vo veci rozhodol č.k. 25C 92/2013-33 zo dňa 22.10.2014 tak, že návrh
navrhovateľa zamietol, keď preskúmal zmenku z pohľadu jej splatnosti, pričom dospel k záveru, že ide
o vlastnú zmenku, ktorá má uvedené dve možnosti splatnosti, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť
z dôvodu jej neurčitosti s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1Obdo/59/2010, v ktorom

skonštatoval, že ak sú v zmenke uvedené dve rozdielne určenia splatnosti (na videnie a do dvoch
rokov od vystavenia), spôsobuje to jej neplatnosť s poukazom na § 33 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb.
o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov.

Na základe odvolania navrhovateľa vo vec rozhodol Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací

uznesením č. k. 3 CoZm/10/2015-60 zo dňa 23.9.2015 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dospel k záveru, že údaje na
zmenke, ktorá je vistazmenkou, nie sú rozporné, a preto nespôsobujú jej absolútnu neplatnosť, keď prvý
údaj, že za zmenku vystaviteľka zaplatí pri predložení na rad zmenkovú sumu, identifikujú túto zmenku
ako vistazmenku a ďalší údaj, že sa má zmenka na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia

uvádza lehotu, ktorá je na základe § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. predĺžená z jedného roka na
štyri. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu na opätovné prejednanie s
tým, že súdu uložil vec rozhodnúť tak, že predložená zmenka je platná a poukázal na to, že súd prvého
stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku.

Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 21.12.2015 vzal návrh v časti o zaplatenie zmenkového
úroku vo výške 0,19 % denne z dlžnej sumy 912,13 € od 2. 9. 2010 do zaplatenia späť. Súd preto
konanie v tejto časti zastavil.

Podľa § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak v priebehu konania dosiahne predmet sporu

sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v drobných sporoch nie je potrebné nariaďovať
pojednávanie.

Podľa § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa jedná o drobný spor, preto súd podľa § 115a
ods. 2 nenariadil pojednávanie a oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami založenými v súdnom spise oboznámil sa s listinnými

dokladmi - zmenka číslo XXXXXXXXX vystavená dňa 21. decembra 2009, výpis navrhovateľa z
Obchodného registra vedeného Mestským soudem v Praze oddíl C, vložka 81616, uznesenie Krajského
súdu v Bratislave č.k. 3 CoZm/10/2015-60 zo dňa 23.9.2015 a ostatným obsahom spisu a zistil
nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ predložil v konaní vlastnú zmenku, ktorá obsahuje nasledovné údaje: Označenie, že sa
jedná o zmenku
Číslo zmenky: XXXXXXXXX
Miesto vystavenia zmenky : Stupava
Dátum vystavenia: 21. decembra 2009

Zmenkovú sumu: 912,13 eur
Vyhlásenie vystaviteľa: Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu deväťstodvanásť eur 13 centov a zmenkový úrok 0,25
% denne od 30. mája 2010.Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova25, 811 09 Bratislava,
Doložka: "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia"
ako vystaviteľ meno, priezvisko, rodné číslo a podpis odporkyne

Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa.

Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších prepisoch vo zmenke
zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy.
V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa § 5 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch úrokovú mieru treba udať vo zmenke;
ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa § 5 ods. 3 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch úrok sa počíta od dáta vystavenia
zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch každú zmenku, i keď nebola vystavená
na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa § 10 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch ak pojal vystaviteľ do zmenky slová

"nie na rad" alebo inú doložku rovnakého významu, možno previesť zmenku len vo forme a s účinkami
obyčajného postúpenia (cesie).
Podľa § 12 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch indosament musí byť bezpodmienečný.
Akákoľvek podmienka, od ktorej bol urobený závislým, platí za nenapísanú.

Podľa § 13 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch indosament treba napísať na zmenku
alebo a list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa § 13 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v indosamente nemusí byť udaný
indosatár (na koho sa zmenka rubopisom prevádza); indosament môže pozostávať aj len z podpisu

indosanta (nevyplnený indosament, blankoindosament). V poslednom prípade musí byť indosament,
aby bol platný, napísaný na rub zmenky alebo na prívesok.

Podľa § 14 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch indosamentom sa prevádzajú všetky
práva zo zmenky.

Podľa § 14 ods. 2 písm. b.) Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch ak ide o blankoindosament,
môže majiteľ: indosovať zmenku ďalej blankoindosamentom alebo na určitú osobu.

Podľa § 17 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť

majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;

2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa § 75 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.Podľa § 76 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch listina, v ktorej chýba niektorá
náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou
prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.

Podľa § 76 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja
zročnosti, platí, že je zročná na videnie.

Podľa § 76 ods. 3 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch ak niet osobitného údaja, platí, že

miesto vystavenia zmenky je miestom platobným a zároveň miestom vystaviteľovho bydliska.

Podľa § 76 ods. 4 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch ak nie je vo vlastnej zmenke udané
miesto vystavenia, platí, že bola vystavená v mieste, uvedenom pri mene vystaviteľa.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej

zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§
33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55,
59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja,
počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch), cenný papier je peniazmi oceniteľný zápis
v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa tohto zákona a práva podľa
osobitnýchzákonov,najmäoprávneniepožadovaťurčitémajetkovéplneniealebovykonávaťurčitépráva
voči zákonom určeným osobám.

Zmenka je listinný cenný papier, ktorý môže slúžiť ako zaistenie peňažného záväzku a možno ju uplatniť
až po tom, čo povinnosť na základe pôvodného peňažného záväzku nebola splnená. Túto funkciu plní
zmenka vtedy, keď je vydaná pre prípad, ak dlžník svoj záväzkový vzťah riadne nesplní. Vlastná zmenka
je zmenka, ktorá znamená bezpodmienečný prísľub na platbu vyjadrený jej vystaviteľom - dlžníkom,

že zaplatí zmenkovú sumu do rúk toho, kto zmenku predloží v čase jej splatnosti. V čase, keď dlžník
vystavuje zmenku, síce nemá konkrétne vedomosti, kto bude majiteľom zmenky v čase splatnosti,
avšak práve z toho dôvodu by mal byť obozretný, súc si vedomý tejto skutočnosti. Uvedená zmenka je
zákonnýmcennýmpapieromnarad,zčohovyplýva,žejumožnoprevádzaťrubopisom(indosamentom).
Dlžníkovi nič nebránilo, aby v prípade, že mal obavy z indosovania zmenky, zmenku vystavil s doložkou

„nie na rad“. Z obsahu skúmanej zmenky vyplýva, že takáto doložka pripojená nebola. Za predpokladu,
že by doložka existovala, bola by zmenka prevoditeľná len prostredníctvom postúpenia pohľadávky a
tam by mohol dlžník použiť svoje kauzálne námietky. Indosamentom sa rozumie písomné vyhlásenie
zmenkového veriteľa, t.j. majiteľa zmenky (indosanta), na rube zmenky, alebo na jej prívesku, ktorý
musí byť so zmenkou pevne spojený. Vyplnený rubopis obsahuje tri zákonom požadované zložky, a to

tzv. indosačnú (prevodnú) doložku, v ktorej indosant vyjadruje svoj úmysel previesť zmenku, určenie
indosatára, t.j. nového majiteľa zmenky a podpis indosanta. Týmto spôsobom indosatár nadobúda právo
zo zmenky, nie právo predchádzajúceho majiteľa. V čase vystavenia zmenky dňa 21. decembra 2009
bolo možné zabezpečenie úverového vzťahu vystavením zmenky, čo v súčasnosti v zmysle platných
predpisovužmožnénieje.Zadanýchokolnostísúdmusírešpektovaťpostaveniesubjektovzmenkového

vzťahu v súlade s predpismi, ktoré boli účinné v čase vystavenia zmenky a tie sú upravené v špeciálnom
predpise, a to v Zmenkovom zákone. Z úradnej moci môže súd skúmať jedine platnosť zmenky, a to
jej náležitosti, v súlade s § 75 uvedeného zákona. Dodržanie všetkých náležitostí má zásadný význam,
pretože ak zmenka neobsahuje niektorú z náležitostí obsiahnutú v zmenkovom zákone, nie je zmenkou.
Z predloženej zmenky číslo zmenky: XXXXXXXXX vyplynulo, že miestom vystavenia zmenky bola

Stupava,dátumvystavenia21.decembra2009nasumu912,13eur.Vďalšejčastizmenkysavyhlásenie
vystaviteľa nasledovného znenia „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad Pohotovosť s. r. o., IČO:
35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava
I., Oddiel: Sro, Vložka číslo: 23636/B, sumu deväťstodvanásť eur 13 centov a zmenkový úrok 0,25 %
denne od 30. mája 2010 (dátum začiatku úročenia - mesiac uviesť slovom), splatné: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., Pribinova25, 811 09 Bratislava, bez protestu, na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.
Ďalšiu časť textu tvorili osobné údaje odporkyne, vyplnené ručne a jej podpis. Na druhej strane zmenky
sa nachádzal text „Namiesto nás na rad CD Consulting s. r. o., K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00
Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705 a súčasne tam bol odtlačok pečiatky spoločnosti Pohotovosťs. r. o., a podpis konateľa.. Z obsahu zmenky je zrejmé, že zmenka obsahovala všetky zákonom
predpokladané náležitosti vyplývajúce z. § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. o vlastnej zmenke okrem údaju o
splatnosti a takto spoločnosť Pohotovosť s. r. o., ako pôvodný veriteľ previedla zmenku indosamentom

(rubopisom), o čom
bol na druhej strane zmenky vykonaný písomný záznam, čím sa stal majiteľom zmenky navrhovateľ.
Indosovaním tejto zmenky došlo k situácii, kedy pôvodná zmenka stratila charakter zabezpečovacej
zmenky a stala sa zmenkou na platenie. V súvislosti s indosovaním zmenky, vyplýva z § 17 Zákona
č. 191/1950 Zb. určitá právna situácia, ktorá by umožňovala odporkyni, žalovanému zo zmenky, robiť

majiteľovi zmenky námietky. Možnosť zmenkového dlžníka (odporkyne), vzniesť relatívnu námietku voči
novému majiteľovi zmenky (navrhovateľovi), je daná len vtedy, keď zmenkový dlžník preukáže, že nový
majiteľ zmenky konal v čase nadobúdania vedome na jeho škodu. V takom prípade spočíva dôkazné
bremeno na zmenkovom dlžníkovi, čiže na odporkyni. V konaní nebolo preukázané, že by odporkyňa
od vystavenia zmenky, ani po jej indosovaní, vzniesla nejaké námietky. Z týchto dôvodov súd teda
posudzoval zmenku a záväzky zo zmenky v zmysle Zmenkového zákona.

Podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z., o spotrebiteľských úveroch, v účinnom znení v čase
vystavenia zmenky, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť
dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase

vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
(vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške
maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v
rozporespredchádzajúcouvetouveriteľnesmieprijaťajepovinnýjudlžníkovikedykoľveknapožiadanie
vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo

zmenky.

Zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol účinný v čase vystavenia zmenky, v ustanovení § 4 ods.
6 vymedzuje určité pravidlo pre vyplnenie zabezpečovacích zmeniek, ktoré súvisia so spotrebiteľským
úverom. Z uvedeného ustanovenia vyplýva okrem iného aj to, že veriteľ zodpovedá za škodu,

ktorá vznikne spotrebiteľovi porušením v odseku 6. Pokiaľ teda pôvodný veriteľ zmenky (spoločnosť
POHOTOVOSŤ s.r.o.) porušil povinnosti pri vyplňovaní zmenky vyplývajúcu s § 4 ods. 6 Zákona o
spotrebiteľských úveroch a následne postúpil takú zmenku indosamentom na ďalšieho nadobúdateľa,
zodpovedá za škodu, ktorá týmto spôsobom vznikla. Z toho vyplýva aj právo spotrebiteľa odporcu,
uplatniť si voči pôvodnému veriteľovi náhradu škody.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatnil práva zo zmenky, ktorá neobsahuje údaj o jej splatnosti,
avšak okrem údaju splatnosti obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 Zákona č. 191/1950 Zb.
o zmenkách a šekoch pre vlastnú zmenku, preto nie je neplatná, keďže v zmysle čl. I. § 76 ods. 2 zákona
o zmenkách a šekoch o vlastnej zmenke, v ktorej zmenke nie je údaj splatnosti platí, že je splatná na

videnie. Zmenka na videnie je splatná pri predložení, na platenie musí byť predložená do jedného roku
od dátumu vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v
spojení s § 77 ods. 1 Zmenkového zákona). V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie
zmenky na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia. Z návrhu vyplýva, že remitent predložil odporcovi
zmenku na platenie. Doložka „bez protestu“, ktorá je na zmenke napísaná, zbavila remitenta povinnosti

urobiť protest pre neplatenie a súčasne preniesla dôkazné bremeno na preukázanie, že lehoty neboli
dodržané na odporkyňu (čl. I. § 46 ods. 1 a 2 v spojení s § 77 ods. 1).Podľa prvej vety čl. I. § 16
ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch o tom, kto má zmenku v
rukách, platí, že je riadny majiteľ, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj
vtedy ak je posledný z nich blankoindosamentom. V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ

v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch ustanoviť
zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, t. j. 91,25
% ročne. Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke, neupravuje,
jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Rovnako neupravuje koniec lehoty na úročenie, preto ak nie je v
úrokovej doložke koniec úročenia stanovený, zmenková suma sa úročí až do splatnosti zmenky, keďže

od splatnosti až do zaplatenia dlhu preberá uhradzovaciu funkciu postihový 6 % úrok. Súd odporkyňu
zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy a 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy odo dňa zročnosti
zmenky t. j. v danom prípade odo dňa nasledujúceho po predložení zmenky na platenie dlžníkovi teda
odo dňa 2.09.2010. Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny zaposkytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu. V priebehu konania
navrhovateľ, čiastočným späťvzatím návrhu v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19%
denne z dlžnej sumy 912,13 eur od 30. 5. 2010 do zaplatenia, zmenil nárok na zmenkový úrok v rozsahu

0,06% denne zo zmenkovej sumy. Súd s poukazom na vyššie uvedené vyhovel návrhu navrhovateľa i
v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,06% denne zo sumy 912,13 eur od 30. 5. 2010 do
zaplatenia a v časti uplatneného 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy 912,13 eur od 2. 9.2010 do
zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 3,04 eur a to s poukazom na
ustanovenie § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch. Súd vychádzal pri rozhodovaní

zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a listinnými dokladmi založenými v spise,
pričom prihliadol aj na ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Sumarizáciouuvedenéhosúdvyhovelnávrhunavrhovateľavcelomrozsahuauložilodporkynipovinnosť
zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 912,13 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške
0,06% denne zo sumy 912,13 eur od 30. 5. 2010 do zaplatenia, s 6 % ročným úrokom zo zmenkovej
sumy 912,13 eur od 2. 9. 2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 %

zmenkovej sumy teda 3,04 eur.

Vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania súd postupoval podľa § 150 ods. § Občianskeho súdneho
poriadku, s tým, že o trovách rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.