Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, October 8, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/98/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113210589
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113210589.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne: W. Q., nar.

XX.XX.XXXX, Š. XXX, v konaní zastúpená JUDr. Martinom Staroňom advokátom so sídlom Prešov,
Hlavná 89, proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o., IČO: 35805731, Bratislava 2, Mlynské Nivy 49,
v konaní zastúpený De minimis, spol. s r.o. IČO: 36868 949, so sídlom Mateja Bela 6, Bratislava, o
určenie neprijateľných zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

žalobu v časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere
č. 475807054 zo dňa 27.10.2011, v ktorej je uvedený administratívny poplatok z a m i e t a ,

určuje, že zmluva o zabezpečení splátok úveru zo dňa 27.10.2011 j e n e p l a t n á ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.4.2013 sa žalobkyňa domáhala určenia, že zmluvná
podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.10.2011, v ktorej je uvedený
administratívny poplatok, je neprijateľná a taktiež určenia (po zmene žalobného návrhu), že zmluva o
zabezpečení splátok úveru zo dňa 27.10.2001, uzavretej medzi Q. W. na jednej strane a spoločnosťou
Provident na strane druhej je neplatná a náhrady trov konania.

Svoju žalobu odôvodnila tým, že uzatvorila dňa 27.10.2011 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX, v zmysle ktorej poskytol žalovaný žalobkyni bezúčelový úver vo výške 300 eur. Súčasne
došlo k podpisu zmluvy o zabezpečení splátok úveru, podľa ktorej žalobkyňa mala zaplatiť za službu
žalovanému spočívajúcu v preberaní hotovostných splátok. Spolu teda mala žalobkyňa zaplatiť za
poskytnutie úveru vo výške 300 eur sumu 557,99 eur. Žalobkyňa sa dostala do finančných problémov,
vo finančnej tiesni bola nútená prijať aj neprimerané podmienky žalovaného. Dostala sa do situácie,

že od žalovaného zobrala na splatenie skorších úverov nový úver, za ktorý žalovaný vyžaduje zaplatiť
viac ako 80 %. Žalobkyňa považuje za neoprávnenú samotnú výšku poplatkov t.j. za neprijateľnú,
pretože nimi má platiť fiktívne plnenie žalovaného. Namieta platby za rôzne výdavky žalovaného, ktoré
nesúvisia s hotovostným inkasovaním splátok. Problém je najmä v tom, že len nepatrnú časť "odmeny
za zabezpečenie splátok úveru" používa žalovaný na vykrytie tejto služby. Tým, že výška odmeny sa
stanovuje percentuálne z výšky úveru, fakticky navršuje a neprimerane predražuje cenu úveru.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril a navrhol žalobu zamietnuť a žalovanému priznať náhradu trov konania.

Žalovaný vo vyjadrení poukázal na primeranosť úrokovej sadzby tým, že ak sa v spoločnosti bežne
akceptuje, že komerčné banky, ako aj súdna prax akceptuje úrokovú sadzbu 25 % ročne, či dokoncavyššiu, nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi úroková sadzba 23,57 % pri dobe splatnosti 60 týždňov.
Podľatabuliekvrokoch2008až2010sapohybovalaminimálnaprípustnáhodnotaRPMNmedzi76%až
112,52 %, teda zmluva o úvere a dohodnutá RPMN nemôže byť v rozpore so všeobecne akceptovaným

hodnotovým poriadkom. Čo sa týka poukazovanej finančnej tiesne žalobkyne, žalovaný má k dispozícii
zákaznícku kartu, ktorú pred uzatvorením zmluvy o úvere žalobkyňa vlastnoručne podpísala za účelom
overenia jej bonity, pričom z tejto karty vyplýva, že žalobkyňa pracovala ako čašníčka s príjmom 400
eur mesačne a v domácnosti 1100 eur. Tieto príjmové ukazovatele umožňovali splácať týždennú splátku
úveru 6,73 eur. V súvislosti s uzatvorením zmluvy o úvere žalovaný poukázal na to, že pred uzatvorením

zmluvyoúvereinformovalžalovanýžalobkyňuovýškeúveru,úrokovejsadzbe,splatnosti,výškesplátok,
ako aj o celkových nákladoch úveru, čo vlastnoručne písomne potvrdila. Žalobkyňa tiež mohla od zmluvy
o úvere, podľa jej bodu 19 bez udania dôvodu a bez sankcií odstúpiť v lehote 14 dní od jej uzatvorenia.
Čo sa týka námietok proti administratívnemu poplatku, žalobkyňa bola povinná podľa zmluvy o úvere
zaplatiť žalovanému aj paušálny administratívny poplatok vo výške 60,30 eur. Administratívny poplatok
bol neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere a preto vstupuje do výpočtu ročnej

percentuálnej miery nákladov, ktorá bola v zmluve o spotrebiteľskom úvere určená v správnej výške.
Administratívny poplatok je súčasťou odplaty za úver, pretože v zmysle § 2 písm. g/ zák. č. 129/2010
Z.z. je jednou zo zložiek celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom za, ktoré je žalovaný
zákazníkovi ochotný úver poskytnúť. Nejde teda o vedľajšie dojednanie za iný predmet plnenia, ako
je úver ani o samostatný predmet plnenia, ako nesprávne sa domnieva žalobkyňa, ale spolu s úrokom

ide o cenu hlavného predmetu plnenia. Administratívny poplatok je paušálny jednorazový poplatok,
ktorého splácanie sa realizuje v splátkach spolu so splácaním úroku z dôvodu zníženia jednorazovej
záťaže pre zákazníka. Administratívny poplatok slúži na pokrytie administratívnych nákladov, ktoré
vznikajú v súvislosti s uzavretou zmluvou o úvere počas jej platnosti. Administratívny poplatok bol jediný
poplatok, ktorý mala žalobkyňa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uhradiť žalovanému, presná výška

administratívneho poplatku je zákazníkovi známa už pred podpísaním zmluvy o úvere, žalovaný počas
zmluvného vzťahu výšku tohto poplatku nijako nemenil. Administratívny poplatok si môže žalovaný
účtovať, pretože to žiaden zákon nezakazuje a zároveň sú tieto poplatky výslovne prípustné v zmysle
§ 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene doplnení niektorých zákonov a článku 3 písm. g / smernice Európskeho

parlamentu a Rady 2008/48 / ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady 87/102/EHS ( ďalej len smernica 2008/48). Súdny dvor EÚ, pritom k uvedenému ustanoveniu
judikoval, že táto smernica neobsahuje hmotnoprávne pravidlá týkajúce sa typov poplatkov, ktoré môže
veriteľ vyberať. Je teda zrejmé, že ani samotná smernica 2008/48 nestanovuje žiadne obmedzenia,
čo sa týka druhov, rozsahu alebo kvality poplatkov, ktoré môže veriteľ vyberať v rámci poskytovania

spotrebiteľských úverov. Je zrejme že smernica 2008/48 predstavuje len minimálny štandard, ktorý
v rámci vnútroštátnej úpravy môže byť sprísnený. Žalovaný ďalej doplnil, že predmetný poplatok
60,30 eur bol jednorazový a bol primeraný aj pri porovnaní s cenami odplát bank. Napríklad OTP
Banka Slovenskov, s.r.o. účtuje za poskytnutie úveru jednorazový poplatok najmenej v sume 33 eur,
Prima banka Slovensko, a.s. o v sume za tú istú službu účtuje jednorazový poplatok v minimálnej

sume 100 eur, pričom ostatné činnosti majú spoplatnené ďalšími poplatkami. Až novelou vykonanou
zákonom č. 132/2013 Z.z. od 10. júna 2013 sa stanovil zákaz pre veriteľov vyberať od spotrebiteľov
poplatky za správu spotrebiteľského úveru. Je teda zrejmé, že ak zákonodarca administratívne poplatky
osobitne zakazuje, doteraz boli povolené. Čo sa týka spojenia neprijateľná podmienka, v zmysle §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa spojenie „neprijateľná podmienka“ používa v právnom poriadku

ako legislatívna skratka pre ustanovenia zmluvy, ktoré spôsobujú „značnú nerovnováhu“ v právach a
povinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Vrámcitohojenevyhnutné,abynerovnováha
v neprospech spotrebiteľa bola značná, a nie akákoľvek. V súvislosti s tým, žalovaný poukázal na to,
že práva a povinnosti zmluvných strán zmluvy o úvere sú veľmi presne a určito špecifikované. Iné
práva a povinnosti než sú definované v zmluve o úvere voči sebe účastníci z tejto zmluvy nemali a

nemajú. Žalovaný uviedol v zmluve žalobkyni uhradiť jediný poplatok a to administratívny poplatok,
pričom jeho výšku započítal do ročnej percentuálnej miery nákladov, čím učinil zákonu č. 129/2010
Z.z. zadosť. Čo sa týka ustanovenia zmluvy o doplnkovej službe týkajúcej sa odmeny za túto službu
(bod II. petitu), žalovaný poukázal, na to, že zmluva o doplnkovej službe je samostatnou inominátnou
spotrebiteľskou zmluvou, na základe, ktorej žalovaný poskytuje svojim zákazníkom doplnkovú službu

zabezpečeniasplátokúveru(ďalejlendoplnkováslužba).Tútoslužbuvyužívalaanešloožiadne„fiktívne
plnenie“ (doposiaľ prostredníctvom tejto služby poukázala žalobkyňa žalovanému celkovo 9 splátok).
Zmluva o doplnkovej službe obsahuje ustanovenia o predmete plnenia a o jeho cene, pričom obe sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Je z nich totiž zrejmé, aká je odmena za doplnkovú službu, akoaj to, začo sa táto odmena platí. Žalovaný má za to, že pre platnosť inominátnych spotrebiteľskej zmluvy
je postačujúce, ak sa v zmluve pre spotrebiteľa zrozumiteľne a určitou vedieť, aké sú vzájomné peňažné
alebo nepeňažné záväzky, resp. práva a povinnosti oboch zmluvných strán, presne tak, ako to bolo v

tomto prípade. Uzatvorenie zmluvy o doplnkovej službe je dobrovoľné a zákazník návrh na uzatvorenie
takejto zmluvy nemusí akceptovať a môže využiť ostatné dostupné spôsoby splácania. Z hľadiska
posúdenia zjavných nerovnováh v neprospech spotrebiteľa, o ktorej hovorí § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, je teda úplne irelevantné, aké má žalovaný obchodnoprávne vzťahmi so svojimi zmluvnými
partnermi.Vdanomprípadežalovanýmalzato,žezmluvnápodmienkaodmenezaslužbuzabezpečenia

splátok úveru nijako nie znevýhodňuje postavenie žalobkyne vyplývajúce z právnych predpisov a preto
nejdeoneprijateľnúzmluvnúpodmienku.Napriekuvedenémužalovanýdodal,žezhľadiska prípadného
rozporu s dobrými mravmi, je cena za plnenie doplnkovej služby (2,57 eur za 1 výber) primeraná a
akceptovateľná. Poukázal na to, že banka VÚB, a.s. účtuje za realizáciu hotovostného vkladu, t.j. prijatie
hotovosti od zákazníka na pobočke banky, sumu 2,50 eur za 1 vklad (podobnú službu účtujú aj iné
banky). Tento poplatok účtuje banka za každý jeden vklad od toho, ktorého zákazníka, t.j. ak realizuje

zákazník, napríklad 4 vklady, účtuje sa uvedený poplatok 4 krát, nielen 1 krát, a to bez ohľadu na výšku
splácaného úveru. Tento poplatok však nezahŕňa prepravu za zákazníkom, stratu času, amortizáciu
a podobne. V prípade doplnkovej služby žalovaného pridanom spotrebiteľskom úvere sa žalovaný
zaviazal dostavovať sa prostredníctvom obchodného zástupcu do trvalého bydliska zákazníka alebo na
iné dohodnuté miesto. Na základe uvedeného žalovaný mal zato, že zmluva o spotrebiteľskom úvere

ako aj zmluva o zabezpečení splátok úveru neobsahujú žiadne neprijateľné podmienky. Poukázal na
rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré už riešili návrhy zo strany iných žalobcov (vrátane námietok
týkajúcich sa neprijateľných podmienok).

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a svedkyne a ostatnými listinnými dôkazmi,

ktoré sú obsahom spisu, ako to vyplýva zo zápisníc, ako aj ďalším spisovým materiálom, a zistil tento
skutkový stav:

Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným dňa 27.10.2011 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX,
na základe ktorej žalovaný v prospech žalobkyne poskytol spotrebiteľský úver vo výške 300 eur, ktorý

sa žalobkyňa zaviazala splatiť spolu s úrokom vo výške 23,57 % zo sumy úveru t.j. vo výške 43,19
eur a administratívny poplatok pevnou sumou 60,30 eur. Celkové náklady na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy boli vyčíslené (RPMN) vo výške 70,38 %. Celková suma, ktorú žalobkyňa
bola povinná zaplatiť, predstavovala sumu 403,49 eur. Zmluva bola aj vyčíslená, priemerná hodnota
RPMN vzťahujúca sa na úver poskytnutý na základe zmluvy 45,11 %. Žalobkyňa mala dlh splatiť v 60

týždenných splátkach, pričom výška každej splátky predstavovala 6,73 eur a výška poslednej splátky
6,42 eur.

Súčasne bola uzatvorená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, v ktorej bola dojednaná odmena vo
výške 154,50 eur, ktorú sa zaviazala splácať v rozsahu 60-tich týždenných splátok vo výške 2,57 eur

po dobu 59 týždňov a poslednú splátku vo výške 2,87 eur. Zo zákazníckej karty k predmetnej úverovej
zmluve (č.l. 97) podpísanej žalobkyňou vyplýva, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere pracovala ako
čašníčka s uvedením počtu odpracovaných rokov dátumu vyplácania mzdy žiadateľke, vrátane iných
príjmov v celkovej výške 1.100 eur, spolu s bežnými mesačnými výdavkami pozostávajúcich z nájmu,
nákladov na telefón, splátok úveru a výdavkov na domácnosť vo výške 925 eur s tým, že rozdiel príjmov

a výdavkov je kladný a predstavuje sumu 175 eur.

Podľa predloženej karty úhrad žalobkyňa doposiaľ na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX v prospech žalovaného realizovala úhrady v celkovej výške, pri počiatočnom stave
počítanou v sume 557,99 eur, 339,60 eur (557,99 eur - 208,39 eur).

Žalovaný vo svojom vyjadrení najmä poukazoval na nedôvodnosť námietok žalobkyne k otázke
primeranosti odplaty za úver poskytnutého na základe predmetnej zmluvy o úvere.

Zo zmluvy o úvere vyplýva, že žalobkyni bol poskytnutý úver 300 eur, pričom celkovo mala počas doby

splatnosti 60 týždňov splatiť 403,49. Celkové náklady spojené s úverom boli 103,49 eur a úroková
sadzba bola dohodnutá vo výške 23,57 % ročne.Námietka žalobkyne o neprimeranosti výšky odplaty za poskytnutý úver je však nedôvodná. Banky
pôsobiace na území Slovenskej republiky bežne poskytovali spotrebiteľské úvery s úrokovou sadzbou,
napr. Poštová banka 32,50 % ročne, prípadne OTP banka 27,50 % ročne a aj súdna prax považuje

úroky vo výške 25 % ročne za primerané, čo je porovnateľné resp. ide o vyššiu sadzbu.

Čo sa týka výšky RPMN 70,38 %, ktorá v percentuálnom vyjadrení predstavuje to, aký je úver pre
spotrebiteľa nákladný a vychádza sa pritom zo všetkých nákladov, ktoré spotrebiteľ okrem istiny musí
veriteľovi zaplatiť. V zmysle Nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z., ktoré v minulosti slúžilo ako základ pre

stanovovanie maximálnej prípustnej hodnoty RPMN v spotrebiteľských úveroch, sa v rokoch 2008-2011
pohybovala maximálna prípustná hodnota RPMN medzi 76 % až 112,52 %. Keďže v zmluve o úvere
bola RPMN 70,38 %, nie je v rozpore so všeobecne akceptovaným hodnotovým poriadkom.

Žalovaný uviedol, že v zmluve je povinnosť žalobkyne uhradiť jediný poplatok, a to administratívny,
pričom jeho výšku započítal do ročnej percentuálnej miery nákladov, čím učinil zákonu č. 129/2010

zadosť. Poukázal na to, že výšku administratívneho poplatku nemožno posudzovať ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, pretože sa jedná o cenu plnenia a rovnako opakovane namietal, že z uvedeného
dôvodu nemôže byť preskúmavané ustanovenie zmluvy o doplnkovej službe týkajúce sa odmeny za
službu inkasovania, zabezpečenia splátok úveru, pretože ust. § 53 ods.1 veta druhá Občianskeho
zákonníka výslovne vylučuje, aby predmetom preskúmavania bola cena plnenia.

Zmluva o doplnkovej službe je samostatnou inominátnou spotrebiteľskou zmluvou, na základe ktorej
žalovaný poskytuje svojím zákazníkom doplnkovú službu zabezpečenia splátok úveru.

Zmluva o doplnkovej službe obsahuje ustanovenia o predmete plnenia a jeho cene, pričom obe sú

vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Je z nich zrejmé aká je odmena za doplnkovú službu, ako
aj to za čo sa táto odmena platí a v čom spočíva podstata zmluvy. Vzhľadom na to, že služba
zabezpečenia splátok úveru je dobrovoľná a nie je podmienkou získania úveru, náklady na túto
službu sa nezohľadňujú pri výpočte RPMN. Žalovaný súdu predložil stanoviská dozorných orgánov
Ministerstva financií SR a Slovenskej obchodnej inšpekcie, pričom priamo v stanovisku Ministerstva

financií SR zo dňa 6.10.2011 sa výslovne uvádzalo, že náklady za doplnkové služby sa započítavajú
do celkových nákladov spotrebiteľa iba vtedy, ak poskytnutie takejto služby bolo podmienkou získania
spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok.

V súvislosti s uzatvorením predmetnej zmluvy o úvere so žalobkyňou poukázal aj na to, že pred jej

uzatvorením informoval žalobkyňu o výške úveru, úrokovej sadzbe, splatnosti, výške splátok ako aj
celkových nákladov, pričom žalobkyňa mohla od zmluvy o úvere bez udania dôvodu a sankcii odstúpiť
v lehote 14 dní od jej uzatvorenia, pričom túto možnosť nevyužila, hoci o nej vedela a preto sa žalovaný
domnieva, že s úverom bola spokojná a nemala v úmysle zmluvu rušiť.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že si našla kontakt na žalovaného, následne obchodná
zástupkyňa k nej prišla domov, povypisovala za ňu zmluvy, opýtala sa, aký má príjem, vyžiadala si od nej
občiansky preukaz s tým, že si zmluvy prečítala a tieto podpísala, avšak bez vedomosti, že obchodný
zástupca bude chodiť k nej domov vyberať splátky úveru a za to inkasovať odmenu. Zároveň uviedla, že
nebola jej ponúknutá možnosť splácať predmetný úver bezhotovostne šekom, vkladom v banke alebo

prostredníctvom internetbankingu.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 9 zák.č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotreb. úvere(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18)
musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné
transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných
prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami
vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu
zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiťčerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

(3) Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ
povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

(4) Ak ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej splátky spotrebiteľa nevedú k okamžitej
zodpovedajúcej amortizácii celkovej výšky úveru, ale v období a za podmienok ustanovených v zmluve
o spotrebiteľskom úvere alebo v inej zmluve sa použijú na vytvorenie kapitálu, je veriteľ povinný
zrozumiteľne a stručne uviesť, či použitie takto vytvoreného kapitálu zaručuje splatenie celkovej výšky

spotrebiteľského úveru čerpaného na jej základe.

(5) Amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich
úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná

alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka
zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere.

(6) Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

(7) Veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých
zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie
sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere

zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona.
Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení
vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak
veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

(8) Veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber rozhodného práva k zmluve o
spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva tento
zákon.

Podľa § 3 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov

nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 27.11.2011 k
uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX v predmete poskytnutia úveru vo výške 300
eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť spolu s úrokom vo výške 23,57 % ročne, zodpovedajúcom sume
43,19 eur a administratívnym poplatkom vo výške 60,30 eur, týždennými splátkami vo výške 6,73 eur

po dobu 59-tich týždňov a poslednú splátku vo výške 6,42 eur s uvedením RPMN 70,38 %, priemernej
hodnoty RPMN 45,11 %.Súčasne uzatvorili zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorou sa zaviazala žalovanému zaplatiť
odmenu vo výške 154,50 eur týždennými splátkami vo výške 2,57 eur , po dobu 59-tich týždňov a 2,87
a eur ako splátku poslednú.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa v žalobe namietala neprimeranú výšku odplaty poskytnutého
úveru pozostávajúce z úrokov a administratívneho poplatku, súd sa zaoberal aj otázkou primeranosti
uplatneného úroku z úveru.

Podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska priemerné úrokové miery nových úverov v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX pri dobu splatnosti od 1 do 5 rokov boli
vo výške 15,50 %.

Úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavujú odmenu za užívanie takto poskytnutej istiny. V danom
prípade súd poukazuje aj na ust. § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v prípade, ak

predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, ale nejde o spotrebiteľský
úver podľa zákona o spotrebiteľských úverov, odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzatvorenia zmluvy.

Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky dojednané v zmluve o spotrebiteľskom úvere sú

všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa a vzájomným vzťahom
medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a teda sú v rozpore s dobrými mravmi.
Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podľa názoru súdu
podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím najvyšším
úrokovým sadzbám uplatňovanými najmä bankami pri poskytovaní úverov.

V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že úroky dojednané v predmetnej spotrebiteľskej zmluve,
túto obvyklú mieru podstatným spôsobom neprevyšujú, keďže nedosahujú ani výšku dvojnásobku
priemernej úrokovej sadzby pri úveroch poskytovaných bankami v čase jej uzatvorenia.

Na podporu svojho tvrdenia súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa
10.12.2008 pod sp.zn. 3Co 67/2008, ktorým odvolací súd dospel k záveru primeranosti dojednaných
úrokov v rozsahu 25 % s prihliadnutím na priemernú úrokovú mieru z úverov obchodných bánk v čase
uzatvorenia prejednávanej zmluvy o úvere, ktorá bola v rozhodnom období vo výške 11,14 %.

Z uvedeného odôvodnenia rozhodnutia je teda možné vyvodiť jednoznačný záver, že odvolací súd
považoval za primeranú výšku úrokov v prejednávanej zmluve zodpovedajúcej približne dvojnásobku
úrokových sadzieb za úvery poskytované obchodnými bankami v čase uzatvorenia prejednávanej
zmluvy.

V zmysle ust. § 497 Obchodného zákonníka, zo zmluvy o úvere vyplýva, pre dlžníka povinnosť
vrátiť veriteľovi úver a zaplatiť mu dohodnuté úroky. Uvedené zmluvné dojednania sú dojednaniami o
hlavnom predmete plnenia a nemôžu byť preskúmavané ako neprijateľné zmluvné podmienky. Zmluvné
dojednanie o tom, že dlžník je okrem istiny úveru a úrokov povinný zaplatiť aj administratívny poplatok
podľa názoru súdu nie je dojednaním o hlavnom predmete plnenia a teda súd môže skúmať, či jeho

dojednaním došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

Obsah tohto dojednania v predmetných zmluvách o spotrebiteľskom úvere je vyjadrený určito, jasne a
zrozumiteľne. Vyplýva z neho, že za poskytnutie úveru je žalobkyňa povinná zaplatiť okrem úroku aj

administratívny poplatok, ktorý bol určený pevnou sumou.

Žalobkyni bolo známe, za akých podmienok a v koľkých mesačných splátkach má dlh vrátiť. Súd má
zato, že žalobkyňa bola spôsobilá posúdiť výhodnosť samotného úveru, taktiež výšku požadovaného
administratívneho poplatku, ktorý bol určený pevnou sumou. Administratívny poplatok bol zreteľný v

úverovej zmluve, zaznačený rovnakou veľkosťou písma, ako aj suma poskytnutého úveru. Podstatou
žalobného návrhu bolo tvrdenie žalobkyne, že odplata za to, že jej žalovaný poskytol peňažné
prostriedky ako úver, bolo neprimerane vysoké a práve takéto poplatky mali navýšiť spotrebiteľský úver
do netolerovateľnej roviny.Tu súd poukazuje nato, že žalovaný si môže administratívny poplatok účtovať a tieto poplatky sú
prípustné aj v zmysle § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a čl. 3 písm. g)

smernice EP a Rady 2008/48 ES z 23.4.2008 a o zrušení smernice rady 87/102 / EHS. Administratívny
poplatok bol riadne dojednaný a slúži len na pokrytie administratívnych poplatkov, ktoré vznikajú
v súvislosti s uzavretou zmluvou počas jej platnosti. Presná výška administratívneho poplatku bola
žalobkyni známa už pred podpísaním zmluvy o úvere, pričom žalovaný počas zmluvného vzťahu výšku
tohto poplatku nijako nemenil. Administratívny poplatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere a

preto vstupuje aj do výpočtu RPMN, ktorá bola v zmluve určená v správnej výške. Uvedený poplatok
slúži výhradne na správu a riadenie spotrebiteľského úveru. uplatňovať poplatok za poskytnutie úverov
teda nebolo v rozpore so zákonom, poplatok bolo riadne započítaný do celkových nákladov na úver a
jeho výška bola žalobkyni vopred známa.

Pokiaľ ide o administratívny poplatok, sám o sebe nie je takým poplatkom, ktorý by spôsobil značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.

Primeranosť takéhoto poplatku je zrejmá aj z toho, že banky za správu úveru inkasujú cca 3 až 5
eur mesačne (SLSP, a.s. - 2,99 Eur) a za poskytnutie úveru napr. Slovenská sporiteľňa, a.s. účtuje
ďalší poplatok, ktorý závisí od výšky poskytnutého úveru. Pritom napr. pri poplatku vo výške 2,99 eur

mesačne za 15 mesiacov (cca 60 týždňov) by pri tomto úvere spolu poplatok by predstavoval sumu
44,85 eur, žalovaný stanovil poplatok v jedinej fixnej výške 60,30 eur, pri poskytnutí úveru vo výške 300
eur. Tatra banka podľa predloženého listinného dôkazu žalovaným (novinový článok "Koľko si banky
účtujú za poskytnutie spotrebného úveru) si účtuje poplatok 1 % z požičanej sumy, čo pri úvere 300 eur
predstavuje sumu 3 eur minimálne 30 eur, k tomu však účtuje poplatok za správu úveru 3 eur mesačne.

VÚB banka, štandardnú výšku poplatku účtuje 2 % z požičanej sumy, minimálne 33 eur, pričom podľa
týchto informácii polovičný poplatok platia aktívni klienti a študenti, potom však ešte na druhej strane sú
touto bankou účtované poplatky za vedenie úverového účtu 2,99 eur na mesiac.

Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že administratívny poplatok bol účtovaný za fiktívne plnenie

žalovaného, tu súd poukazuje na vyjadrenie Najvyššieho súdu Českej republiky, ktoré je aplikovateľné v
danej právnej veci, a ktorý je podľa zákona povolaný sledovať a vyhodnocovať právoplatné rozhodnutia
súdov. Občianskoprávne a obchodné kolégium NS ČR po vyhodnotení predložených právoplatných
rozhodnutí a na ich základe zaujalo na návrh svojho predsedu v záujme zabezpečenia jednotného
rozhodovania súdov v týchto veciach stanovisko vyjadriteľné v nasledujúcich záveroch:

I. Dojednanie o poplatku za správu úveru v zmluve o úvere nie je neurčité len preto, že neobsahuje úplný
výpočet činností, za ktoré je poplatok dojednaný.
II. Na dojednanie o poplatku za správu úveru v zmluve o úvere sa nevzťahuje zákaz tých dojednaní v
spotrebiteľských zmluvách, ktoré v rozpore s požiadavkou dobrej viery znamenajú na ujmu spotrebiteľa
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán. Z uvedeného vyplýva, že NS ČR nezdieľa

opačné východiská niektorých súdov, ktoré žalobám spotrebiteľov na vrátenie tzv. bankových poplatkov,
doposiaľ celkom výnimočne, vyhovovali. Argumentačne vychádza o. i. z toho, že skutočnosť, či a aké
plnenie úverový veriteľ (banka) poskytol úverovému dlžníkovi (spotrebiteľovi) v rámci správy úveru, je
pre posúdenie určitosti dojednania o poplatku za správu úveru nerozhodujúca. Správu úveru možno
vyložiť ako činnosť úverového veriteľa, ktorá nie je krytá inými dojednanými platbami (úrokom ako cenou

poskytnutého kapitálu a ostatnými poplatkami za konkrétne služby), a ktorú úverový veriteľ na podklade
zmluvy o úvere zabezpečuje službami (typicky poradenstvo a klientsky servis, informácie o úverovom
vzťahu, zmeny zmluvy, vydávanie rôznych potvrdení) úverovému dlžníkovi po dobu trvania úverového
vzťahu. Z ekonomického hľadiska každá cena odráža náklady predajcu a jeho maržu, a preto nie je
neobvyklé ani nelegitímne, aby náklady úverového veriteľa na správu úveru kryl príslušný poplatok ako

súčasť ceny plnenia. Poplatok za spravovanie úveru je v zmysle občianskeho práva cenou plnenia, preto
sa na dojednanie o ňom nevzťahuje možnosť súdneho prieskumu jeho primeranosti v zmysle ustanovení
o ochrane spotrebiteľa.

Z týchto dôvodov súd žalobu vo vzťahu k prvému nároku o určenie, že zmluvná podmienka v zmluve, v

ktorej je uvedený administratívny poplatok, je neprijateľná, zamietol.

V konaní bolo ďalej preukázané, že účastníci konania k zmluve o spotrebiteľskom úvere uzatvorili aj
zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej za dohodnutú odplatu mal žalovaný poskytnúťžalobkyni službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského
úveru. V danom prípade ide o nepomenovanú zmluvu, pričom hlavným predmetom plnenia je povinnosť
žalobkyne platiť za túto službu a dojednanie o platbe za službu prevzatia hotovosti je teda dojednaním

o hlavnom predmete plnenia.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uvádzala, že nemala možnosť si vybrať spôsob splácania úveru.
Obchodná zástupkyňa vypočutá ako svedkyňa uviedla, že riadne informovala a ponúkla (č.l. spisu
205) žalobkyni rôzne formy splácania úveru. Tieto rozpory vo výpovedi žalobkyne a svedkyne pretrvali.

Zmluva o zabezpečení splátok úveru, v zmysle ktorej sa zákazník zaviazal, že za poskytnutie služby
spočívajúcej v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru zaplatiť
poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 154,50 eur (úver bol poskytnutý vo výške 300 eur). I keď
toto dojednanie samo o sebe je vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, a preto podľa názoru súdu
nemohlo byť preskúmavané ako neprijateľná zmluvná podmienka, súd sa domnieva, že celkovo však
odporuje právnym predpisom a obchádza ich a zároveň sa prieči dobrým mravom. Žalobkyňa zotrvala aj

pri konfrontácii s obchodnou zástupkyňou ako svedkyňou na tom, že nebola jej poskytnutá iná možnosť
splácať úver, a v ďalšom podľa názoru súdu odmena dohodnutá v zmluve o zabezpečení splátok úveru
je v rozpore s dobrými mravmi pre výrazne neprimeranú cenu za plnenie, nakoľko jej výška predstavuje
50 % z hodnoty poskytnutého úveru za obdobie zodpovedajúcom maximálne 60 týždňovej splatnosti
úveru, a žalobkyňa sa (po zmene žalobného návrhu) aj domáha určenia neplatnosti tejto zmluvy. Toto

je podľa názoru súdu neplatné pre rozpor s dobrými mravmi.

Pokiaľ ide o tvrdenie právneho zástupcu žalovaného o tom, že poplatok za vklad na účet žalovaného
by žalobkyňa tak či tak uhrádzať musela a ďalšie náklady by mala spojené s cestovaním a teda
žalobkyni forma uhrádzania úveru vyberaním splátok aj vyhovovala, tu súd poukazuje na to, že sú aj iné

formy uhrádzania úveru, ktoré si mohla žalobkyňa zvoliť a nijakým spôsobom neospravedlňujú celkovú
odmenu vo výške 50 % poskytnutého úveru za výber hotovostných platieb na úver od žalobkyne.

Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, súd ma zato, že tento na strane žalobkyne bol daný z toho
dôvodu, že žalobkyňa potrebuje poznať skutočnú výšku svojho dlhu a súd poukazuje na zdôvodnenie

naliehavého právneho záujmu v uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1NCDo 1/2009.

Pokiaľ ide o rozhodnutia rôznych súdov, ktoré boli súdu predložené tak zo strany žalobkyne ako
aj zo strany žalovaného, tu súd poukazuje na to, že vychádzal pri posúdení danej právnej veci z
vykonaného dokazovania individuálne s tým, že je, potrebné dať za pravdu žalovanému, že rozpornosť v

rozhodovacej praxi súdov v obdobných právnych otázkach je veľká, čo v konečnom dôsledku negatívne
vplýva na právnu istotu tak samotných žalujúcich ako aj žalovaných a, samozrejme, ovplyvňuje aj počet
žalôb.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že súd

náhradu trov konania účastníkom nepriznal s poukazom na ich čiastočnú úspešnosť v spore.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.