Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/416/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113237153
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4113237153.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Wűstenrot poisťovňa, a.s. so sídlom Karadžičova
17, Bratislava, zastúpený: Mgr. Miroslav Vilím, advokát, so sídlom Michalská 9, Bratislava, proti
odporcom: 1./ L.. M. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX, 2./ C. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom F.
XX, o zaplatenie sumy 97,34 eura s príslušenstvom, o čiastočnom späťvzatí návrhu navrhovateľom po
vyhlásení rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 26. februára 2015 pod č.k. 15C/10/2015-45, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd pripúšťa späťvzatie návrhu v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia istiny
vo výške 97,34 eura, rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušuje a konanie zastavuje.

Odporca v 1. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 135,06 eura
pozostávajúcich z trov prvostupňového konania vo výške 16,50 eura, trov právneho zastúpenia
v prvostupňovom konaní vo výške 58,58 eura a trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov

právneho zastúpenia vo výške 59,98 eura, právnemu zástupcovi navrhovateľa Mgr. Miroslavovi Vilímovi,
advokátovi so sídlom v Bratislave, Michalská 9, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 26. februára 2015 č.k. 15C/10/2015-45 uložil pôvodnému
odporcovi - zomrelému M. Z. (ďalej aj „odporca“) povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania
9,25% ročne zo sumy 97,34 eura od 14. 09. 2011 do 12. 02. 2015 a to všetko do troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku. Druhým výrokom návrh vo zvyšku zamietol. Odporcovi nepriznal náhradu
trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 488, § 489, § 494, § 517 ods. 2, § 559 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka, § 142 ods. 3 OSP, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vychádzal zo
skutočnosti,ženávrhomdoručenýmsúduprvéhostupňadňa30.10.2013sanavrhovateľdomáhaluložiť
odporcovi povinnosť zaplatiť istinu vo výške 97,34 eura spolu s úrokom z omeškania 9,25% ročne z istiny

od14.09.2011dozaplatenia.Napodkladepredmetnéhonávrhuvydalplatobnýrozkazauložilodporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 97,34 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne
z dlžnej sumy od 14. 09. 2011 do zaplatenia a náhradu trov konania, proti ktorému odporca podal odpor
riadne a včas, v ktorom namietal výšku žalovanej dlžnej sumy a výšku úrokov z omeškania. Uviedol,
že odporca doručil na tunajší súd poštový ústrižok, podacie číslo 40, datovaný 12. 02. 2015, pošta F.,
podľa ktorého zaplatil navrhovateľovi 97,34 eura. Zo zisteného skutkového stavu mal za preukázané,

že odporca svoj dlh navrhovateľovi splnil, keď dňa 12. 02. 2015 zaplatil na účet navrhovateľa 97,34
eura, preto návrh v časti týkajúcej sa zaplatenia istiny zamietol. Ďalej rozhodoval o povinnosti odporcu
zaplatiť úroky z omeškania z dlžnej sumy za čas od 14. 09. 2011 do 12. 02. 2015 viazaný návrhom na
začatie konania vo výške 9,25% ročne. O náhrade trov konania rozhodol podľa zákonného ustanovenia
§ 142 ods. 3 OSP tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal, s odôvodnením, že mal vo veci
len čiastočný úspech.Navrhovateľ podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti výroku, ktorým súd prvého stupňa
návrh vo zvyšku zamietol. Uviedol, že súd odporcom predložený listinný dôkaz preukazujúci zaplatenie
istiny nezaslal navrhovateľovi na vyjadrenie, ani ho žiadnym iným spôsobom neupovedomil. Rovnako

odporca žiadnym spôsobom nekomunikoval s navrhovateľom ani jeho právnym zástupcom. Poukázal na
ustanovenie§567ods.2Občianskehozákonníka,vzmyslektoréhopeňažnýdlhplnenýprostredníctvom
peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet
veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon
neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak. Odporca predložil poštovú

poukážku, ktorá nie je relevantným dôkazom preukazujúcim splnenie dlhu. Poštová poukážka je
dôkazom o odoslaní finančných prostriedkov prostredníctvom poštového podniku, nie o splnení dlhu.
Uvedeným postupom súdu prvého stupňa bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom,
keďže o úhrade istiny sa navrhovateľ dozvedel až doručením napadnutého rozsudku. Ďalej zdôraznil,
že odporca pri vykonaní úhrady uviedol nesprávny variabilný symbol, čo nemožno považovať za riadne
splnenie dlhu. Uvedením nesprávneho variabilného symbolu došlo k nesprávnemu priradeniu platby s

poistnou zmluvou. Vzhľadom na to, že odporca zrealizoval úhradu istiny až po podaní návrhu na vydanie
platobného rozkazu, je zrejmé, že navrhovateľom podaný návrh na vydanie platobného rozkazu bol v
celom rozsahu dôvodný, preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal odporcu na náhradu trov odvolacieho konania.

Navrhovateľ po podaní odvolania doručil súdu prvého stupňa dňa 15. 04. 2015 čiastočné späťvzatie
návrhu na vydanie platobného rozkazu v časti týkajúcej sa istiny vo výške 97,34 eura. V predmetnom
podaní navrhovateľ zároveň uviedol, že na základe poštového poukazu zo dňa 12. 02. 2015 preúčtoval
odporcom uhradenú istinu na poistnú zmluvu č. 109/414734-0, preto mu vznikol nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne z istiny od 14. 09. 2011 do zaplatenia, teda do dňa 09. 04.

2015, kedy došlo k predmetnému preúčtovaniu. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby súd vydal
rozsudok, ktorým uloží odporcovi povinnosť zaplatiť úroky z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 97,34
eura od 14. 09. 2011 do 09. 04. 2015 vo výške 32,14 eura, ako aj nahradiť trovy konania pozostávajúce
z navrhovateľom uhradeného súdneho poplatku a súdneho poplatku za odvolanie vo výške 33 eur a
náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 118,56 eura za 4 úkony právnej služby špecifikované v

predmetnom podaní, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. l OSP) dospel k záveru, že vzhľadom na čiastočné
späťvzatie návrhu v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia istiny 97,34 eura, podané
potom, ako súd prvého stupňa rozhodol, ale jeho rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, je potrebné

v súlade s § 208 OSP čiastočné späťvzatie pripustiť, v zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa
zrušiť a konanie zastaviť.

Doručovaním výzvy súdu prvého stupňa odporcovi na vyjadrenie k čiastočnému späťvzatiu návrhu
navrhovateľom bolo zistené, že odporca dňa 11. 07. 2015 zomrel. Dedičské konanie po odporcovi

vedené pod sp.zn. 7D/73/2015 bolo právoplatne skončené dňa 15. 12. 2015. Právnymi
nástupcami poručiteľa sa v zmysle predmetného osvedčenia o dedičstve stali syn odporcu Ing. M.
Z. a manželka odporcu C. Z.. Dňa 15. 03. 2016 syn odporcu osobne do zápisnice vyjadril súhlas s
čiastočným späťvzatím návrhu, ktorý ďalej uviedol, že v predmetnej veci zastupuje aj svoju matku ako
právnu nástupkyňu po odporcovi a ako právny nástupca zaplatí navrhovateľovi úroky z omeškania a

trovy právneho zastúpenia.

Podľa § 208 OSP, ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho
rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie
nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie

súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Podľa § 96 ods. 1 OSP, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví.

Vychádzajúc z dikcie citovaného ustanovenia § 208 OSP je zrejmé, že disponovať s predmetom
konania môže účastník nielen tým, že podá návrh na jeho začatie v zmysle ustanovenia § 79 ods.
1 OSP, ale aj tým, že podaný návrh vezme účinne späť (sčasti alebo celkom) nielen počas konaniana súde prvého stupňa, ale aj po vydaní rozhodnutia súdu prvého stupňa, avšak len do tej doby,
pokiaľ rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Ide o dispozíciu s konaním zo strany navrhovateľa voči
súdu, ktorou prejavuje svoju vôľu, aby sa vo veci nekonalo a meritórne nerozhodovalo. Toto dispozičné

právo účastníka obsahuje v sebe oprávnenie slobodne disponovať s hmotnými a procesnými právami
v občianskom súdnom konaní. Vziať návrh na začatie konania späť je možné počas odvolacej lehoty
bez toho, aby muselo byť súčasne podané odvolanie a ak bolo podané odvolanie, tak kedykoľvek
počas odvolacieho konania, najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. Rozhodnutie
o späťvzatí návrhu na začatie konania, ku ktorému došlo po rozhodnutí súdu prvého stupňa, je závislé

na stanovisku druhého účastníka k tomuto procesnému úkonu navrhovateľa. V prípade, ak tento druhý
účastník so späťvzatím návrhu na začatie konania súhlasí, alebo ak odvolací súd dospeje k záveru, že
dôvody nesúhlasu druhého účastníka so späťvzatím návrhu nie sú dôvodmi vážnymi, späťvzatie návrhu
pripustí, zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

V preskúmavanej veci bol návrh vzatý sčasti späť v čase, keď už súd prvého stupňa rozhodol, avšak jeho

rozsudok dosiaľ nenadobudol právoplatnosť. Pretože navrhovateľ po rozhodnutí súdu prvého stupňa do
času, kým rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, písomným podaním, zobral svoj návrh sčasti účinne
späť a žiadal v tejto časti zastaviť konanie a zo strany odporcov v 1. a 2. rade bol vyjadrený súhlas
s čiastočným späťvzatím návrhu navrhovateľom, odvolací súd dospel k záveru, že sú splnené všetky
podmienky stanovené v § 208 OSP. Pre uvedené dôvody odvolací súd pripustil čiastočné späťvzatie

návrhu v časti týkajúcej sa zaplatenia istiny 97,34 eura a v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
a konanie zastavil. V časti týkajúcej sa povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania
9,25% ročne zo sumy 97,34 eur od 14. 09. 2011 do 12. 02. 2015 a to všetko do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku, rozsudok súdu prvého stupňa, vzhľadom na to, že nebol napadnutý
odvolaním, nadobudol právoplatnosť.

Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci (§ 142 OSP), ktorá
je doplnená zásadou zavinenia. Pri zastavení konania, hoci aj len čiastočnom, je súd povinný súčasne
rozhodnúť aj o náhrade trov konania podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 146 ods. písm. c) alebo § 142
ods. 2 OSP. V prípade zastavenia konania zásadne platí, že žiaden z účastníkov konania nemá právo

na náhradu trov konania. Z tejto zásady existujú dve výnimky ovládané zásadou zavinenia. Zmyslom
využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu
nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Prvou výnimkou je, že ak niektorý z
účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy (§ 146 ods. 2 prvá
veta OSP). Druhou výnimkou je, že ak pre správanie odporcu vzal navrhovateľ návrh, ktorý bol podaný

dôvodne späť, je povinný uhradiť trovy konania odporca (§ 146 ods. 2 druhá veta OSP). O taký prípad
pôjde, keď odporca po podaní návrhu plnil navrhovateľovi, v dôsledku čoho potom navrhovateľ vzal
svoj návrh späť. Kritérium procesného zavinenia je teda treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a
to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a
skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.

V predmetnej veci má odvolací súd za preukázané, že návrh na vydanie platobného rozkazu doručený
súdu prvého stupňa dňa 30. 10. 2013, bol navrhovateľom podaný dôvodne, pretože odporca istinu vo
výške 97,43 eura plnil prostredníctvom poštového podniku až dňa 12. 02. 2015. Vzhľadom na vyššie
uvedené súd prvého stupňa uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania 9,25% ročne zo

sumy 97,34 eura od 14. 09. 2011 do 12. 02. 2015 do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v
časti istiny 97,34 eura zaplatenej odporcom v priebehu konania návrh zamietol. Na základe uvedeného
je zrejmé, že v časti týkajúcej sa priznania úrokov z omeškania bol navrhovateľ úspešný. Návrh v časti
týkajúcej zaplatenia istiny vo výške 97,34 eura navrhovateľ vzal späť dôvodne pre spávanie odporcu,
ktorý istinu zaplatil po podaní návrhu (§ 146 ods. 2 OSP).

Navrhovateľ si uplatnil trovy prvostupňového konania pozostávajúce z navrhovateľom zaplateného
súdneho poplatku vo výške 16,50 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 48,82 eura + 20% DPH
[10. 08. 2013 príprava a prevzatie zastúpenia vo výške 16,60 eura + režijný paušál vo výške 7,81 eura +
20% DPH, 26. 11. 2013 (správne malo byť 21. 10. 2013) návrh na vydanie platobného rozkazu vo výške

16,60 eura + režijný paušál vo výške 7,81 eura + 20% DPH] a trovy odvolacieho konania pozostávajúce
z navrhovateľom zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo výške 16,50 eura a z trov právneho
zastúpenia vo výške 49,98 eura + 20% DPH [08. 04. 2015 odvolanie vo výške 16,60 eura + režijnýpaušál vo výške 8,39 eura + 20% DPH, 13. 04. 2015 podanie vo veci samej - čiastočné späťvzatie vo
výške 16,60 eura + režijný paušál vo výške 8,39 eura + 20 % DPH].

Odvolací súd zistil, že trovy právneho zastúpenia (prvostupňového a odvolacieho konania) sú
navrhovateľom vyčíslené v súlade s § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c) a § 18 ods. 3 vyhlášky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, keď základná
sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty činí 16,60 eura. Okrem odmeny
za každý úkon právnej služby patrí aj režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, ktorý v roku 2013

predstavoval sumu 7,81 eura a v roku 2014 sumu 8,39 eura. Predmetnú odmenu a režijný paušál
právny zástupca navrhovateľa žiadal navýšiť o 20% DPH. Navrhovateľ si zároveň uplatnil náhradu trov
konania pozostávajúcu z navrhovateľom uhradeného súdneho poplatku vo výške 16,50 eura a súdneho
poplatku za odvolanie vo výške 16,50 eura. Odvolací súd má za preukázané, že navrhovateľ uhradil
súdny poplatok za podanie návrhu, ktorý je 16,50 eura (č.l. 19). Náhradu trov konania za súdny poplatok
za odvolanie vo výške 16,50 eura odvolací súd navrhovateľovi nepriznal, nakoľko preskúmaním spisu

zistil, že navrhovateľ k zaplateniu predmetného súdneho poplatku vyzývaný nebol a neeviduje ani jeho
zaplatenie.

V prejednávanej veci pôvodný odporca (. v priebehu konania dňa 11. 07. 2015 zomrel a na jeho
miesto vstúpili do konania jeho právni nástupcovia L.. M. Z. (odporca v 1. rade) a C. Z. (odporkyňa v

2. rade). Spôsob, akým zodpovedajú dedičia za poručiteľove dlhy vyplýva priamo z ustanovenia § 470
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ide o delenú zodpovednosť, podľa ktorej zodpovedajú dedičia za dlhy
pomerne k hodnote, k akej nadobudli dedičstvo. Pre určenie pomeru v akom dedič zodpovedá za každý
dlh poručiteľa je preto postačujúce, ak rozhodnutie o dedičstve obsahuje rozdelenie majetkových práv
poručiteľa medzi dedičmi a hodnotu týchto práv.

Odvolací súd preskúmaním osvedčenia o dedičstve zo dňa 15. 12. 2015 č. 7D/73/2015-18
dospel k záveru, že vzhľadom na to, že odporkyňa v 2. rade v pomere k čistej hodnote dedičstva
nadobudla dedičstvo iba v nepatrnej časti, je jej zodpovednosť za trovy konania (prvostupňového a
odvolacieho), pri aplikácii delenej zodpovednosti v pomere k hodnote dedičstva, nepatrná. Na základe

uvedeného preto rozhodol o trovách konania tak, že odporca v 1. rade je v celom rozsahu povinný
zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania (prvostupňového a odvolacieho) vo výške 135,06 eura,
právnemu zástupcovi navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia tak, ako je uvedené vo
výroku tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.